Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1613208262.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Martin

Smoleň, s miestom podnikania Pivovar 174/05, 900 61 Gajary, IČO: 461 28 891, zastúpený advokátska
kanceláriamzlegals.r.o.,Bernolákova2425/2,90101Malacky,protiodporcoviPhoenixQualityServices,
s.r.o., Mierové námestie 16, 901 01 Malacky, IČO : 44 758 588, o zaplatenie 934,- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 934,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 934,- € od 16.03.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 56 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 521,62 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa mzlegal s.r.o., Bernolákova
2425/2, 901 01 Malacky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa15.05.2013,ktorýbolsúdudoručenýdňa12.07.2013
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 934,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 934,- € od 16.03.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z titulu nezaplatenej odplaty

za poskytnutie služby v oblasti kontroly kvality a riadenia dodávateľských reťazcov v automobilovom
priemysle, podľa požiadaviek, pokynov a inštrukcií odporcu, v súlade s podmienkami dojednanými v
Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 28.10.2011.

Podľa čl. III. zmluvy za každú odpracovanú hodinu na dennej zmene patrí navrhovateľovi odmena vo
výške 5,25 €, za každú odpracovanú hodinu v nočnej zmene patrí navrhovateľovi odmena vo výške
5,50 €, za každú odpracovanú hodinu vo sviatok patrí navrhovateľovi odmena vo výške 5,75 €, pričom

odporca sa súčasne zaviazal uhrádzať navrhovateľovi dojednanú odmenu vždy do 15 dňa kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa odmena poskytla, a to na základe faktúry navrhovateľa
vystavenej k poslednému dňu uvedeného mesiaca v súlade s čl. 3.3 tejto zmluvy. Poskytnuté služby
v mesiaci február 2013 mu navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 2013/2 zo dňa 03.03.2013 splatnou
15.03.2013 na sumu 934,- €. Odporca svoj záväzok v lehote splatnosti neuhradil.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 18Rob/234/2013-19 zo dňa

12.09.2013, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor.

Podaný odpor odôvodnil tým, že odporca je spoločnosť, ktorá sa zaoberá o. i. poskytovaním služieb
kontroly kvality. Základným a dôležitým kapitálom odporcu sú jeho pracovníci, kvalifikované ľudskézdroje, ktorých je na trhu nedostatok, z tohto dôvodu vo svojich zmluvných vzťahoch prísne upravuje
otázky spolupráce pracovníkov s konkurenciou a iné zasahovanie do jeho vzťahu so zákazníkmi,
vrátane správania pracovníkov po ukončení zmluvy. S navrhovateľom uzavreli dňa 13.03.2013 Dohodu

o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb, pričom vzal na vedomie, že práca na konkurenčnom
projekte u zákazníka TOWER AUTOMOTIVE a.s. bude považovaná za porušenie čl. 4.2. zmluvy, a na
prípadné porušenie sa bude vzťahovať sankcia v zmysle 4.2.4. zmluvy, t.j. právo odporcu požadovať od
navrhovateľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.630,- €. Navrhovateľ tiež pred uzavretím Dohody
o ukončení zmluvy vyhlásil, že nebol spoločnosťou QSC mont s.r.o. kontaktovaný na ďalšiu spoluprácu.

Odporca sa však dozvedel, že navrhovateľ začal pracovať pre priameho konkurenta odporcu QSC
mont s.r.o. na tom istom projekte, na ktorom pracoval pre odporcu, čím sa dopustil porušenia Dohody
o skončení zmluvy, ako aj čl. 4.2.3 písm. c) zmluvy. Na základe uvedeného si odporca uplatnil proti
navrhovateľovi na započítanie pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.630,- € v zmysle
čl. 4.2.4. zmluvy ako obranu proti návrhu do výšky sumy pohľadávky uplatnenej navrhovateľom. Z
uvedeného dôvodu podľa odporcu pohľadávka navrhovateľa zanikla v súlade s ust. § 580 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 358 Obchodného zákonníka.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k odporu zo dňa 20.06.2014 uviedol, že je pravdou, že medzi
účastníkmi dňa 28.10.2011 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorá medzi nimi založila
obchodno-právny vzťah. Má za to, že ustanovenie bodu 4.2.3. zmluvy, na porušenie ktorého sa odporca

odvoláva, nemá oporu v platnej legislatíve. Dotknuté zmluvné ustanovenie je ustanovením o tzv. zákaze
konkurencie. Obchodný zákonník však vymedzuje zákaz konkurencie len vo vzťahu k spoločníkom a
členom orgánov obchodných spoločností. Na základe Zmluvy o poskytovaní služieb sa navrhovateľ
zaviazalpreodporcudodávaťslužbyvoblastíkontrolykvality,akoajinéodbornéslužbyvoblastikontroly
kvality a riadenia dodávateľských reťazcov v automobilovom priemysle, čo znamená, že v danom

zmluvnom vzťahu figuroval odporca ako objednávateľ služby a navrhovateľ ako poskytovateľ služby, a
teda medzi nimi neexistoval interný právny vzťah v rámci obchodnej spoločnosti, v ktorom by mohol byť
inštitút zákazu konkurencie aplikovateľný. Navrhovateľ je živnostníkom, ktorého predmetom podnikania
je nestranná kontrola, mechanické triedenie a jednoduché mechanické úpravy častí hotových výrobkov,
strojov, automobilových dielov a zariadení, t.j. navrhovateľ v rámci podnikania nevykonáva žiadnu inú

podnikateľskú činnosť než tú, ktorú vykonával pre odporcu. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom došlo dňa 13.03.2013 z dôvodu, že odporca si u navrhovateľa neobjednal
ďalšieslužby.Akbynavrhovateľposkončeníspoluprácesodporcomnevykonávalpodnikateľskúčinnosť
pre iného záujemcu o jeho služby, bola by táto jeho nečinnosť pre neho likvidačnou. Podľa právneho
zástupcu navrhovateľa je ustanovenie bodu 4.2.3 zmluvy je v rozpore so zásadami, na ktorých spočíva

Obchodný zákonník, konkrétne so zásadou poctivého obchodného styku, ako i v rozpore so zásadou
slobody podnikania, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, a teda ani
nárok na jej započítanie.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä výpisom zo

živnostenského registra navrhovateľa (čl. 5) výpisom z obchodného registra odporcu ( čl.6), Zmluvou o
poskytovaní služieb zo dňa 28.10.2011 ( čl. 7-16), faktúrou č. 02/2013 ( čl. 17), obsahom odporu odporcu
( čl. 20-23), Prehlásením navrhovateľa zo dňa 31.10.2011 ( čl. 24), čestným prehlásením navrhovateľa
zo dňa 06.03.2013 ( čl. 25) Dohodou o ukončení zmluvy a poskytovaní služieb zo dňa 13.03.2013 ( č.l.
48), Prehlásením navrhovateľa zo dňa 13.03.2013 (č.l. 49), Oznámením o započítaní zmluvnej odplaty

na zmluvnú pokutu (č.l. 51-52 ), vykonal výsluch účastníkov a navrhnutých svedkov K., R. a H. a zistil
tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 28.10.2011 súd zistil, že účastníci konania uzatvorili
nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľ pre odporcu v mesiaci február 2013

službu v oblasti kontroly kvality a riadenia dodávateľských reťazcov v automobilovom priemysle ( č. l.
7, 8 spisu).

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že služby boli navrhovateľom poskytnuté riadne a v dohodnutej dobe,
odporca nevzniesol proti kvalite poskytnutých služieb žiadne námietky a nerozporoval splnenie záväzku

navrhovateľom.

Z faktúry vystavenej navrhovateľom č. 2013/2 zo dňa 03.03.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi v súlade s čl. III. Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 28.10.2011 za poskytnuté služby vmesiaci február 2013 odmenu vo výške 934,- €. Faktúra bola splatná 15.03.2013. Z výsluchu účastníkov
súd zistil, že odporca vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby nerozporoval ( č. l. 9-10 a 17 spisu).

Z článku 4.2.3 Zmluvy o poskytovaní služieb súd zistil, že zmluvné strany si dojednali, že poskytovateľ,
t.j. navrhovateľ, nesmie počas účinnosti tejto zmluvy a po dobu 36 mesiacov po jej ukončení bez
predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa ( t.j. odporcu ) sám alebo spoločne s inými alebo
ako štatutárny orgán, spoločný splnomocnenec, vedúci zamestnanec alebo poradca akejkoľvek fyzickej
alebo právnickej osoby sú priamo alebo nepriamo v súťaži s predmetom podnikania objednávateľa:

a) usilovať o služby zákazky dodávateľov alebo inak konať a uzatvárať obchody s právnickou alebo
fyzickou kov osobou, ktorá je zákazníkom potenciálnym zákazníkom alebo obchodným partnerom
objednávateľa a, s ktorou počas účinnosti tejto zmluvy prichádza, respektíve prišiel do styku, b) odlákať
alebo snažiť sa odlákať od objednávateľa alebo zamestnať akúkoľvek osobu, ktorá je zamestnancom
alebo poskytovateľom služieb objednávateľa, c) zasahovať do vzťahov objednávateľa so zákazníkmi
potenciálnymi zákazníkmi alebo obchodnými partnermi objednávateľa, s ktorými počas účinnosti tejto

zmluvy prichádza, respektíve prišiel do styku alebo ku ktorým má, respektíve mal prístup vďaka
dôverným informáciám týkajúcim sa príslušného zákazníka alebo potenciálneho zákazníka alebo
obchodného partnera. ( č. l. 12 spisu)

Z článku 4.2.1 Zmluvy o poskytovaní služieb súd zistil, že zmluvné strany si dojednali, že poskytovateľ
berie na vedomie, že je povinný zachovávať mlčanlivosť o, resp. neposkytovať a nesprístupňovať
tretím osobám ako i nevyužívať pre seba alebo pre tretie osoby, akékoľvek dôverné Informácie, ktoré
objednávateľ alebo jeho zákazníci považujú za obchodné tajomstvo v zmysle ustanovenia zák. č.
513/1991Zb., Obchodného zákonníka, (ďalej len „Obchodný zákonník“), v znení neskorších predpisov

a o ktorých sa poskytovateľ dozvie, resp. sa dozvedel v súvislosti s výkonom činností pre objednávateľa
alebo jeho zákazníkov a ktoré nie sú verejne prístupné, pričom poskytovateľ je povinný zabrániť
sprístupneniutýchtoinformáciítretímosobám.Tútopovinnosťjeposkytovateľpovinnýdodržiavaťjednak
po dobu trvania účinnosti tejto zmluvy, ako aj po jej skončení.

Podľa článku 4.2.2 Zmluvy o poskytovaní služieb za obchodné tajomstvo považuje poskytovateľ
najmä akékoľvek informácie týkajúce sa vedenia účtovníctva, nákladov, výnosov, obratu, zisku,
obchodných partnerov, rozvojových zámerov, spôsobu zabezpečenia ochrany majetku Objednávateľa
a jeho zákazníkov, technických, technologických, organizačných a iných skutočností a poznatkov
Objednávateľa, ako aj ostatných skutočností tvoriacich know-how Objednávateľa a jeho zákazníkov.

Poskytovateľ berie na vedomie, že jeho povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje iba na skutočnosti
výslovne označené ako obchodné tajomstvo Objednávateľa alebo jeho zákazníkov, ale aj na akékoľvek
iné skutočností a údaje, ktoré možno považovať za dôverné a ktoré mu budú známe , alebo oznámené
počas výkonu činností pre Objednávateľa alebo jeho zákazníkov, najmä na údaje a skutočnosti tvoriace
know-how najširšom možnom zmysle.

Zčlánku4.2.4Zmluvyoposkytovaníslužiebsúdzistil,žezmluvnéstranysidojednalizmluvnúpokutupre
prípad porušenia niektorej z povinností uvedenej v článku 4.1 alebo 4.2 zmluvy a to tak, že poskytovateľ
berie na vedomie, že porušenie niektorej z povinností uvedenej v článku 4.1 alebo 4.2 tejto sumu zakladá
právo objednávateľa od tejto zmluvy odstúpiť. Porušenie niektorej z povinností uvedenej v článku 4.2

tejto zmluvy zakladá pre objednávateľa taktiež právo požadovať od poskytovateľa úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 6.630 €, ktorá bude splatná ihneď na základe výzvy objednávateľa; právo požadovať
náhradu škody presahujúcej zmluvnú pokutu tým nie je dotknuté ( č. l. 13 spisu).

Z Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi odporcom ako objednávateľom

a navrhovateľom ako poskytovateľom súd zistil, že poskytovateľ a objednávateľ sa dohodli, že
poskytovanie služieb vykonávaných na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 31.10. 2011
sa končí dňom 13.03.2013. Text dohody je podpísaný obomi zmluvnými stranami. Pod podpismi
účastníkov v dolnej časti vyhotovenia dohody sa nachádza text v znení : „Dovoľujeme si Vás upozorniť,
že v zmysle uvedenej zmluvy o poskytovaní služieb ste sa zaviazali výhradne pre našu spoločnosť

poskytovať služby v oblasti kontroly kvality, ako aj iné odborné služby v oblasti kontroly kvality a výroby
v automobilovom priemysle. V prípade uzatvorenia zmluvy o spolupráci, respektíve obdobnej zmluvy
s inou spoločnosťou , ktorá je našim priamym konkurentom, by došlo podľa nášho názoru k hrubému
porušeniupovinnostístanovenýchvčlánku4.2.3zmluvyoposkytovaníslužieb,ktorébynásoprávňovalok uplatneniu zmluvných sankcií, najmä konkrétnej zmluvnej pokuty, ktorá podľa zmluvy o poskytovaní
služieb konkrétne článok 4.2.4 môže byť vo výške 6.630,-€“. Text nie je podpísaný žiadnym z účastníkov
(č. l. 48).

Z Prehlásenia navrhovateľa zo dňa 13.03.2013 súd zistil, že navrhovateľ prehlásil že nebude bez
predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu pracovať u jej súčasného / predchádzajúceho
zákazníka TOWER AUTOMOTIVE a.s. pod inou konkurenčnou spoločnosťou, v prípade, že toto
nariadenie poruší je si vedomý, že sa na neho vzťahuje postih podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo

dňa 31.10.2011 ( č. l. 49 spisu)

Z oznámenia o započítaní zmluvnej odplaty na zmluvnú pokutu zo dňa 18.03.2012 súd zistil, že odporca
oznámil navrhovateľovi, že mu nebude vyplatená dojedná odmena, nakoľko nárok navrhovateľa zanikol
započítaním na odporcom uplatnenú zmluvnú pokutu, a to z dôvodu, že podľa jeho informácií začal
poskytovať služby jeho zákazníkovi v rámci spolupráce s konkurenčnou spoločnosťou, v zmysle zmluvy

o poskytovaní služieb sa zaviazal neposkytovať takýmto spôsobom služby a v prípade uzatvorenia
zmluvy o spolupráci, respektíve obdobnej zmluvy s inou spoločnosťou dochádza podľa odporcu k
hrubému porušeniu povinností stanovených v článku 4.2.3 zmluvy o poskytovaní služieb, predmetné
porušenie uvedených článkov dáva odporcovi oprávnenie v zmysle článku 4.2.4 zmluvy o poskytovaní
služieb žiadať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 6.630 €. Súčasne odporca deklaroval, že navrhovateľovi

vznikol zo zmluvy nárok na dojednanú odmenu vo výške 934,38 € a vzhľadom na uplatnenie zmluvnej
pokuty zo strany odporcu oznámil navrhovateľovi započítanie odmeny na zmluvnú pokutu. Oznámenie
o započítaní bolo doručené a prevzaté navrhovateľom 25.03.2013. ( č.l. 51 - 52).

Z Prehlásenia navrhovateľa zo dňa 31.10.2011 súd zistil, že navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť

pracovať u odporcu v pracovnom pomere, ktorú odmietol a vyhlásil, že má záujem spolupracovať na
základe Zmluvy o poskytovaní služieb ako samostatne zárobkovo činná osoba. ( č.l. 24)

Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ podniká na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Martin Smoleň, s prideleným IČO : 46 128

891 v predmete podnikania : nestranná kontrola, mechanické triedenie a jednoduché mechanické
úpravy častí hotových výrobkov, strojov, automobilových dielov a zariadení, s dňom vzniku oprávnenia
28.03.2011 a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) s dňom vzniku oprávnenia 05.12.2012 ( č.l. 5 spisu)

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní vo veci dňa 23.06.2014 uviedol, že medzi účastníkmi
nie je sporný vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy istiny vo výške 934 €, pokiaľ
ide o uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu, odporcovi právny nárok na jej zaplatenie voči
navrhovateľovi nikdy nevznikol, a preto odporca ani právne účinným spôsobom nemohol takýto ním
tvrdený údajný nárok voči navrhovateľovi započítať na zmluvnú odmenu navrhovateľa. Podľa názoru

navrhovateľa ustanovenia bodov 4.2.3.a 4.2.4. zmluvy o poskytovaní služieb sú absolútne neplatné a
priečiace sa ustanoveniam obchodného zákonníka.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní vo veci dňa 23.06.2014 uviedol, že nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty odvodzuje od ustanovenia článku 4.2.3 písm. c) Zmluvy o poskytovaní služieb,

ale aj uzatvorenej Dohody o skončení platnosti zmluvy zo dňa 13.3.2013 a prehlásenia zo dňa
13.3.2013. Započítaním pohľadávok tieto zo zákona zanikli a teda pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi uplatnená v tomto konaní neexistuje.

Navrhovateľ ako účastník konania na pojednávaní vo veci dňa 23.06.2014 uviedol, že posledný deň

pracoval pre odporcu 01.03.2013, to už zaúčal nových pracovníkov, od 13.03.2013 začal pracovať
pre spoločnosť QSC mont s.r.o. ako živnostník, nemôže si dovoliť nepracovať nakoľko musí platiť
odvody. Dohoda o skončení zmluvy o spolupráci bola uzatvorená z podnetu navrhovateľa, nakoľko
odporcanemalprenehoďalšiezákazky.Reálnenevykonávalod01.03.2013žiadnučinnosťpreodporcu,
pre spoločnosť QSC mont s.r.o. pracuje v obchodno-právnom vzťahu ako živnostník od 13.03.2013

a vykonáva činnosť výstupná vizuálna kontrola automobilových dielov. Zaškolenie zo strany odporcu
nebolo takmer žiadne, pri začatí činnosti pre odporcu prišiel zamestnanec odporcu p. Drnda, ktorý
navrhovateľovi ukázal čo má kontrolovať, trvalo to asi 30 sekúnd. Znenie samotnej zmluvy o spolupráci a
vyhlásení zo dňa 06.03.2013, a 13.03.2013 inicioval a predkladal odporca. So spoločnosťou TOWERAUTOMOTIVE a.s. od 01.03.2013 až do súčasnosti nie je v akomkoľvek zmluvnom vzťahu. Záväzky z
Dohody o skončení spolupráce a vyhlásenie zo dňa 13.03.2013 považuje za neplatné.
Na pojednávaní vo veci dňa 11.08.2014 navrhovateľ uviedol, že predmet podnikania Nestranná

kontrola, mechanické triedenie a jednoduché mechanické úpravy častí hotových výrobkov, strojov,
automobilových dielov a zariadení, je voľná živnosť a nemal žiadne odborné skúsenosti, dôvodom
pre žiadosť o vydanie živnostenského oprávnenia bol jeho záujem pracovať pre odporcu, ktorý ale
nemal záujem prijať navrhovateľa na riadny pracovný pomer, preto bol nútený požiadať o živnostenské
oprávnenie.

Štatutárna zástupkyňa odporcu Iveta Kalužáková, na pojednávaní vo veci dňa 23.06.2014 uviedla, že
navrhovateľvykonávalvýstupnúkontrolunalinkeNSF(variabilnúajvizuálnukontrolu),prektorúodporca
vypracoval pracovné inštrukcie, na celý projekt vykonával školenia, projekt bol auditovaný a toto bol
dôvod, prečo si odporca uplatnil zmluvnú pokutu: navrhovateľ začal vykonávať činnosti, na ktoré bol
zaškolený pre priamu konkurenciu. Odporca sa chcel chrániť, aby tieto činnosti nevykonával u nášho

zákazníka TOWER AUTOMOTIVE a.s. pre konkurenčnú spoločnosť QSC mont s.r.o. Projekt NSF u
odporcu skončil 28.02.2013, z dôvodu, že odporca neuspel v tendri na tento projekt. Projekt vyhrala
spoločnosť QSC mont s.r.o. a mal sa realizovať od 01.03.2013. Konanie navrhovateľa rozporné s
povinnosťou definovanou v bode 4.2.3 písm. c) zmluvy vidí v tom, že nevyzeralo dobre, keď navrhovateľ
ostal pracovať na rovnakom projekte len „v inom tričku“, čo podľa jej názoru zasiahlo do vzťahov odporcu

so spoločnosťou TOWER AUTOMOTIVE a.s., do vzťahov odporcu s potencionálnymi zákazníkmi
navrhovateľnezasiahol,vtomnevidíporušeniepovinnostičlánkuzmluvyačosatýkadozásahuvzťahov
s obchodnými partnermi, ako je uvedené v článku 4.2.3 písm. c), k tomu sa vyjadriť nevie. Ďalej
uviedla, že spoločnosť QSC mont s.r.o. v rozhodujúcom čase t.j. od 13.03.2013 nebola zákazníkom
alebo obchodným partnerom odporcu.

V podaní zo dňa 02.07.2014 právny zástupca odporcu uviedol, že z poskytnutého know how spoločnosti
vyplýva aj oprávnenosť nároku na zmluvnú pokutu. Strany uzavreli dňa 13.03.2013 Dohodu o ukončení
zmluvy o poskytovaní služieb, pričom navrhovateľ vzal na vedomie, že práca pre konkurenčnú
spoločnosť odporcu na projekt u zákazníka TOWER AUTOMOTIVE a.s. bude taktiež považovaná

za porušenie čl. 4.2. zmluvy, pričom na prípadné porušenie sa bude vzťahovať sankcia v zmysle čl.
4.2.4. zmluvy, t.j. právo odporcu požadovať od navrhovateľa zmluvnú pokutu vo výške 6.630 €. Okrem
samotnej zmluvy v spojení s porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa, odporca odvodzuje svoj
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj z dohody o ukončení zmluvy; a v neposlednom rade z vyhlásenia
zo dňa 13.03.2013, ktorom na seba prevzal záväzok, že nebude pracovať pre zákazníka odporcu

spoločnosť TOWER AUTOMOTIVE a.s. bez predchádzajúceho súhlasu odporcu a opätovne prevzal
záväzok, že v prípade porušenia tohto vyhlásenia bude postihnuteľný zmluvnou pokutou.

SvedokK.vosvojomvýsluchunapojednávanívovecidňa11.08.2014uviedol,ževšetcipracovníci, ktorí
sú zmluvne zaviazaní s odporcom, nesmú vynášať know- how spoločnosti. Navrhovateľ a niektorí ďalší

spolupracovníci, ktorí zo spoločnosti odišli a nastúpili u konkurenta, konali v rozpore s touto zmluvou.
Odporca poskytuje službu riadenia kvality, úlohou odporcu je podporiť zákazníkov pred negatívnymi
vplyvmi výrobných chýb, navrhuje metódy ako identifikovať, riešiť a permanentne odstrániť výrobný
defekt. Odporca realizuje niekoľkomesačné školenia pre svojich spolupracovníkov, aby mohol pracovník
činnosť vykonávať, musí byť opakovane hodnotený. Navrhovateľ prešiel takýmto školením a stal sa

preto hodnotným pre odporcu, z dôvodu, že odišiel ku konkurentovi, tento získal celú hodnotu, ktorá do
neho investoval odporca. Samotný pracovník profitoval z hodnotenia, že bolo dobré resp. opakované
dobré mal ten prospech, že jednotlivci, ako aj skupiny dostávali pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu,
bol informovaný ako pracuje.

V podaní zo dňa 07.08.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v dohode o ukončení spolupráce
zo dňa 13.03.2013 sa zmluvné strany dohodli, že poskytovanie služieb vykonávaných na základe
Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 31.10. 2011 sa končí dňom 13.03.2013. Po uvedeným textom
sa nachádzajú podpisy navrhovateľa a odporcu, až následne sa nachádza text : Dovoľujeme si Vás
upozorniť, že v zmysle uvedenej zmluvy o poskytovaní služieb ste sa zaviazali výhradne pre našu

spoločnosť poskytovať služby v oblasti kontroly kvality, ako aj iné odborné služby v oblasti kontroly kvality
a výroby v automobilovom priemysle. V prípade uzatvorenia zmluvy o spolupráci, respektíve obdobnej
zmluvy s inou spoločnosťou, ktorá je našim priamym konkurentom, by došlo podľa nášho názoru k
hrubému porušeniu povinností stanovených v článku 4.2.3 zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré by násoprávňovalo k uplatneniu zmluvných sankcií, najmä konkrétnej zmluvnej pokuty, ktorá podľa zmluvy o
poskytovaní služieb konkrétne článok 4.2.4 môže byť vo výške 6.630,-€. Rovnako z prehlásenia zo dňa
13.03.2013 nemôže odporcovi s poukazom na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniknúť nárok

na zmluvnú pokutu, nakoľko v predmetnom vyhlásení sa nachádza len slovné spojenie „ postih podľa
Zmluvy o poskytovaní služieb“.

Právny zástupca odporcu vo vyjadrení zo dňa 22.09.2014 uviedol, že navrhovateľ bol zaškolený
odporcom celkovo na 13 školeniach, spôsob akým je na dokumentoch uzavretých medzi stranami

uvedený text je irelevantný, ako obchodnoprávny subjekt si navrhovateľ bol plne vedomý, čo podpisuje
a aké sankcie pre neho z porušenia vyhlásenia resp. zmluvy plynú. Pod konkurenčnú spoločnosť
navrhovateľ prešiel na totožný projekt prakticky zo dňa na deň, napriek tomu, že bol uzrozumený s tým,
že môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou. Nárok na zmluvnú pokutu je odvodený aj od skutočnosti,
ženavrhovateľporušilsvojzáväzokzachovaniapovinnostimlčanlivosti,ktorýplatíajposkončenízmluvy.

Svedkyňa R. na pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedla, že u odporcu pracovala najskôr v pracovnom
pomere, neskôr ako živnostník približne 6 rokov na pozícii koordinátorka. O tom, že neboli vyplatené
odmeny konkrétne navrhovateľovi má vedomosť, celá situácia okolo ukončenia zmluvy vznikla tak, že
približne v januári alebo februári 2013 si ich zavolal p. H. a oznámil im, že vo firme končia, dostali pokyn,
aby si zbalili veci, čo na druhý deň urobili, na ich pracovisko nastúpila spoločnosť QSC Mont s.r.o.,

oni ich museli zaúčať, konkrétne má vedomosť, že navrhovateľ zaúčal pracovníka QSC Mont s.r.o. Čo
sa týka výplaty odmien, situácia sa vyvinula tak, že tí, ktorí odišli pred výplatným termínom, výplatu
nedostali a tí, ktorí odišli po výplate ju dostali zaplatenú.

Svedok H. na pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedol, že jeho zamestnávateľom je odporca, po ukončení

zmluvy TOWER AUTOMOTIVE a.s. s odporcom viacerí živnostníci nedostali výplatu, podľa jeho
vedomostí z dôvodu, že porušili zmluvu. Zaškolenie spolupracovníkov prebiehalo podľa inštrukcie,
každáinštrukciamalasvojepresnébody,ktorépredstavovalikonkrétnepracovnéčinnostiprivykonávaní
kontroly. Robili sa denné audity, námatkové kontroly a potom sa preškoľovali v prípade reklamácií.
Dennýauditspočívalvtom,žekaždýzpodriadenýchzamestnancovalebopracovníkov,muselpredviesť,

ako vykonáva konkrétnu pracovnú činnosť. Pracovné postupy mal každý zamestnanec vyvesené na
svojej linke.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči na pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedla, že medzi
účastníkmi nie je sporný nárok navrhovateľa na zaplatenie odmeny z titulu poskytnutých služieb

za mesiac február 2013, spornou je započítacia námietka na zaplatenie zmluvnej pokuty. Namieta
platnosť doložky, na ktorú sa odvoláva odporca z titulu, že táto nemá oporu v platnej legislatíve.
Obchodný zákonník upravuje takúto dohodu len v prípade obchodných spoločností a členov orgánov,
v prípade účastníkov takéto zmluvné dojednanie predstavuje jednoznačnú výhodu v prospech odporcu.
Formulácia konkurenčnej doložky presne kopíruje oprávnenie navrhovateľa v živnostenskom liste a jej

uplatnenie pôsobí pre navrhovateľa likvidačne. Z dôvodu, že odporca sa nezaviazal na poskytnutie
žiadnej protihodnoty vo finančnom vyjadrení a uvedené ustanovenie predstavuje konkurenčnú výhodu
len v prospech odporcu, považuje ho za rozporné s poctivým obchodným stykom a ako také, nemôže
požívať právo na ochranu. Ďalším právnym titulom, od ktorého odporca odvodzuje svoj nárok je dohoda
o ukončení poskytovania služieb, rovnako namietame platnosť doložky, nakoľko podpisy účastníkov sa

nachádzajú len pod dohodnutým dňom ukončenia zmluvy, ďalší text má charakter upozornenia odporcu
a takúto konkurenčnú doložku nie je možné považovať za platne dohodnutú. Ďalej odporca odvodzuje
svoj nárok na zaplatenie pokuty s prehlásenia navrhovateľa zo dňa 13.03.2013, rovnako tento nárok nie
je možné uznať ako nárok na zmluvnú pokutu, nemá charakter dohody, ako by ho mal mať v zmysle čl.
6 zmluvy, ani náležitosti zmluvnej pokuty, ktorá má byť jasne formulovaná a určitá. Rovnako neuznáva

nárok na náhrady škody alebo ušlého zisku, toto odporca nepreukázal.

Právny zástupca odporcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 25.11.2014 uviedol, že
poukazuje na existenciu know-how a zaškoľovania pracovníkov, čo preukázal svedkami a listinnými
dôkazmi, dokladmi o školeniach a pracovnými inštrukciami. Čo sa týka právnej argumentácie obrany,

má za to, že návrh navrhovateľa na zaplatenie odmeny zanikol započítaním s nárokom na zaplatenie
zmluvnej pokuty a teda neexistuje. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje odporca od zmluvy
o poskytovaní služieb, vyhlásení navrhovateľa, ako aj dohody o ukončení služieb, kde navrhovateľ
opakovane deklaroval, že si je vedomý, že sa bude na neho vzťahovať sankcia v prípade porušenízmluvy. Navrhovateľ bol uzrozumený s tým, čo podpísal a neexistuje dôvod na spochybňovanie odporcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ako vyplynulo z výsluchu svedkov, know-how spoločnosti odporcu zo
dňa na deň použil navrhovateľ v konkurenčnej spoločnosti QSC mont, kde ďalej pracoval. Čo sa týka

jednostrannej výhodnosti konkurenčnej doložky pre odporcu, odporca investoval značnú časť know-how
do zaškolenia navrhovateľa, preto nie je možno hovoriť o jednostrannej výhode. V danej veci nešlo o
pracovno-právny vzťah, ale o obchodno-záväzkový vzťah, navrhovateľ ako obchodný partner odporcu
vedel, čo podpisuje a k čomu sa zaväzuje a svoj záväzok porušil a odporca si legitímne uplatnil nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa čl. 35 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v znení nesk. predpisov, každý má
právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť.

Podľa čl. 35 ods. 2 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, zákon môže ustanoviť podmienky

a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku si súd osvojil skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov, a to že medzi navrhovateľom ako poskytovateľom a odporcom ako
objednávateľom bola uzatvorená dňa 28.10.2011 Zmluva o poskytovaní služieb, na základe ktorej
poskytol navrhovateľ odporcovi v mesiaci v február 2013 službu v oblasti kontroly kvality a riadenia
dodávateľských reťazcov v automobilovom priemysle riadne a bez vád, odporca túto službu prevzal a

súlade s čl. III. zmluvy vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 934 €, ktorú vyúčtoval
odporcovifaktúrouč.2013/2zodňa03.03.2013splatnou15.03.2013,ktorýnárokodporcanespochybnil.
Z týchto skutkových zisteniach súd potom pri rozhodovaní vychádzal.Odporca však tvrdil a v konaní preukazoval, že nárok navrhovateľa zanikol započítaním s nárokom
odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.630 €, pričom tento nárok si uplatnil v konaní do výšky
934 € ako kompenzačnú námietku. Súd preto skúmal oprávnenosť nároku odporcu na zmluvnú pokutu

voči navrhovateľovi, a následne potom z toho plynúcu oprávnenosť kompenzačnej námietky vznesenej
odporcom. Základným predpokladom pre vyslovenie záveru o oprávnenosti započítania pohľadávky
odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči pohľadávke navrhovateľa, a teda priznania práva odporcu
na zmluvnú pokutu, je ustálenie otázky, či bola táto zmluvná pokuta riadne dojednaná.

Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 4.2.4. zmluvy odporca zakladá : a/ zo Zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 28.10.2011, čl. 4.2.3 písm. c) zmluvy; b/ z Dohody o ukončení zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 13.03.2013; c/ z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 13.03.2013; d/ porušení
povinnosti navrhovateľa zachovávať mlčanlivosť po skončení zmluvy; pričom súd posudzoval platnosť
dojednania o zmluvnej pokute v odporcom uvádzaných právnych úkonoch.

Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného
zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Pre
uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej
pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, musí vyplývať za
porušenie akej konkrétnej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Na to, aby zmluvná pokuta bola

platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie
zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo
je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

Zmluvné dojednanie článku 4.2.3., kde si zmluvné strany si dojednali, že poskytovateľ nesmie počas

účinnosti tejto zmluvy a po dobu 36 mesiacov po jej ukončení bez predchádzajúceho písomného súhlasu
objednávateľa sám alebo spoločne s inými alebo ako štatutárny orgán, spoločný splnomocnenec, vedúci
zamestnanec alebo poradca akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby sú priamo alebo nepriamo v
súťaži s predmetom podnikania objednávateľa: a) usilovať o služby, zákazky dodávateľov alebo inak
konať a uzatvárať obchody s právnickou alebo fyzickou kov osobou, ktorá je zákazníkom potenciálnym

zákazníkom alebo obchodným partnerom objednávateľa a s ktorou počas účinnosti tejto zmluvy
prichádza, respektíve prišiel do styku, b) odlákať alebo snažiť sa odlákať od objednávateľa alebo
zamestnať akúkoľvek osobu, ktorá je zamestnancom alebo poskytovateľom služieb objednávateľa,
c) zasahovať do vzťahov objednávateľa so zákazníkmi potenciálnymi zákazníkmi alebo obchodnými
partnermi objednávateľa, s ktorými počas účinnosti tejto zmluvy prichádza, respektíve prišiel do styku

alebo ku ktorým má, respektíve mal prístup, vďaka dôverným informáciám týkajúcim sa príslušného
zákazníka alebo potenciálneho zákazníka alebo obchodného partnera, súd podľa obsahu, ako aj po
vypočutí štatutárnej zástupkyne odporcu, vyhodnotil ako možnú konkurenčnú doložku.

Podľa konštantnej judikatúry právo podnikať patrí podľa čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

medzi hospodárske práva a toto právo je možné obmedziť len zákonom. Dohodou strán vzdať sa práva
podnikať nie je možné a to ani v časti, poprípade po obmedzenú dobu, ak nie je zákonom pripustené
také obmedzeniu, ktoré vyplýva buď priamo zo zákona alebo je zákonom dovolené dojednať dohodu
strán v tomto zmysle. V danom prípade pri predmetnom zmluvnom type tzv. konkurenčná doložka
nie je ustanovená, teda nie je zákonom dovolená, pričom ani zo samotného zákona nevyplýva, že

by ju v danom prípade bolo možné dojednať dohodou zmluvných strán. Všeobecne záväzné právne
predpisy upravujú zákaz konkurencie vo vzťahu obchodnej spoločnosti a jej štatutárnych zástupcov,
prípadne spoločníkov za predpokladu takejto úpravy v zakladateľskom dokumente spoločnosti ( napr. §
66Obchodnéhozákonníka) vprípadezmluvyoobchodnomzastúpení(§672aObchodnéhozákonníka)
a možnosť dojednania konkurenčnej doložky upravujú predpisy pracovného práva ( § 83a Zákonníka

práce).

Konkurenčná doložka v ponímaní Obchodného zákonníka, Zákonníka práce , praxe a judikátov súdov
vytvára záväzok, ktorý je synalagmatický. Záväzku jednej zmluvnej strany spočívajúcom v obmedzení
podnikateľskej alebo zárobkovej činnosti musí nevyhnutne zodpovedať adekvátny záväzok - povinnosť

druhej strany zaplatiť za toto obmedzenie zmluvného partnera primerané odškodnenie. Súd s ohľadom
na predmet zmluvy, ako aj spôsob vykonávania činnosti navrhovateľa pre odporcu vyhodnotil spoluprácu
ako tzv. švarc systém, ktorým zmluvné strany nahradili pracovnoprávny vzťah obchodným vzťahom,
výkon činnosti navrhovateľa bol nepochybne opakujúcou sa činnosťou, vykazujúcu znaky závislej práceupravenej Zákonníkom práce, čo je možné považovať za formu obchádzania zákona, nakoľko predpisy
pracovného práva rovnako nedovoľujú uzatvorenie konkurenčnej doložky bez primeraného protiplnenia
zamestnávateľa.

V prípade ustanovenia čl. 4.2.3 zmluvy a 4.2.4 však prípadnému záväzku navrhovateľa nezodpovedá
žiadne protiplnenie odporcu, takto upravený zákaz činnosti pre navrhovateľa po dobu 36 mesiacov
zasahuje do jeho ústavného práva slobody podnikania a bez poskytnutia primeraného protiplnenia
bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, je potom v rozpore so

všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva, tzn. že nemožno priznať ochranu napr. takému výkonu
práva, v dôsledku ktorého iný stratí práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať, alebo ktorým
by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu.
Takéto dojednanie súd kvalifikoval ako rozporné s poctivým obchodným stykom a nepriznal mu právnu
ochranu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že znenie zmluvy vypracoval a predkladal odporca. Zo
znenia čl. 4.2.3 zmluvy nijako nevyplýva zákaz činnosti, ktorá je spôsobilá mať k činnosti odporcu
konkurenčný charakter, naopak vymedzením akejkoľvek činnosti a akéhokoľvek podnikateľského
subjektu ( formulácia „ alebo inak konať a uzatvárať obchody s právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá
je zákazníkom, potenciálnym zákazníkom alebo obchodným partnerom objednávateľa“) ako konania

zmluvne nedovoleného konania poprel základné práva a slobody navrhovateľa v rozpore s článkom 35
ods. 1 Ústavy SR na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť. V prípade, že by súd pripustil platnosť takejto konkurenčnej doložky, navrhovateľ
by bol po dobu 36 mesiacov vylúčený z akejkoľvek aktívnej podnikateľskej činnosti, na ktorú má
živnostenské oprávnenie, ako i zárobkovej a pracovnej činnosti, na ktorú má kvalifikáciu, a to i v prípade,

že by sa netýkala jeho zákazníkov ( pre uplatnenie zmluvnej pokuty postačuje, ak by tretia osoba bola
potenciálnym zákazníkom alebo obchodným partnerom objednávateľa, avšak nie je zo zmluvy zrejmé,
ako by mal navrhovateľ získať o takomto jej možnom statuse vedomosť).

I v prípade platnosti zmluvného dojednania čl. 4.2.3. odporca nepreukázal také porušenie čl. 4.2.3

písm. c) zmluvy, od ktorého odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a v ktorom si zmluvné
strany dojednali, že „ poskytovateľ nesmie počas účinnosti tejto zmluvy a po dobu 36 mesiacov
po jej ukončení bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa sám alebo spoločne s
inými alebo ako štatutárny orgán, spoločný splnomocnenec, vedúci zamestnanec alebo poradca
akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby sú priamo alebo nepriamo v súťaži s predmetom podnikania

objednávateľa zasahovať do vzťahov objednávateľa so zákazníkmi potenciálnymi zákazníkmi alebo
obchodnými partnermi objednávateľa, s ktorými počas účinnosti tejto zmluvy prichádza, respektíve
prišiel do styku alebo ku ktorým má, respektíve mal prístup vďaka dôverným informáciám týkajúcim
sa príslušného zákazníka alebo potenciálneho zákazníka alebo obchodného partnera“. Zo znenia
dojednania nie je možné ani výkladom ustáliť, aké konkrétne zásahy do vzťahov objednávateľa so

zákazníkmi potenciálnymi zákazníkmi alebo obchodnými partnermi objednávateľa je možné považovať
za nedovolené. Odporca v konaní nepreukázal žiadny zásah do vzťahov s jeho zákazníkom ( ktorým
mal na mysli spoločnosť TOWER AUTOMOTIVE a.s.), s ktorým počas účinnosti zmluvy prišiel do
styku alebo ku ktorému mal prístup vďaka dôverným informáciám týkajúcim sa príslušného zákazníka.
Odporcom prezentované know-how nie je možné vyhodnotiť ako dôvernú informáciu týkajúcu sa

príslušného zákazníka, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ začal pracovať
pre spoločnosť QSC mont s.r.o., nie TOWER AUTOMOTIVE a.s., sám navrhovateľ na pokyn odporcu
zaškoľoval pracovníkov QSC mont s.r.o. a dôvodom konkurenčnej výhody spoločnosti QSC mont s.r.o.
nebola skutočnosť, že navrhovateľ začal pracovať pre túto spoločnosť, ale skutočnosť, že odporca
neuspel vo vypísanom tendri na ďalšie trvanie projektu pre spoločnosť TOWER AUTOMOTIVE a.s.,

tento projekt na základe výsledkov súťaže vyhrala spoločnosť QSC mont s.r.o. predtým, ako navrhovateľ
začal spolupracovať s uvedenou spoločnosťou.

Odporca ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle dojednaní Dohody o ukončení
zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13.03.2013, ako dvojstrannom právnom úkone. Akékoľvek práva

a povinnosti zmluvných strán z dvojstranného právneho úkonu vznikajú konsenzom, t.j. úplnou a
bezpodmienečnou akceptáciou oboch účastníkov takéhoto úkonu. Z obsahu dohody vyplýva výlučne
konsenzus strán o ukončení Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 31.10. 2011 sa končí dňom
13.03.2013. Jednostranné upozornenie odporcu umiestneného pod text dohody nie je možné nijakýmvýkladom vyhodnotiť ako dvojstranný platný právny úkon - dohodu o zmluvnej pokute uzatvorenú v
súlades§540až545Občianskehozákonníkaa§300až302Obchodnéhozákonníka(text„Dovoľujeme
si Vás upozorniť, že v zmysle uvedenej zmluvy o poskytovaní služieb ste sa zaviazali výhradne pre

našu spoločnosť poskytovať služby v oblasti kontroly kvality, ako aj iné odborné služby v oblasti kontroly
kvality a výroby v automobilovom priemysle. V prípade uzatvorenia zmluvy o spolupráci, respektíve
obdobnej zmluvy s inou spoločnosťou, ktorá je našim priamym konkurentom, by došlo podľa nášho
názoru k hrubému porušeniu povinností stanovených v článku 4.2.3 zmluvy o poskytovaní služieb,
ktoré by nás oprávňovalo k uplatneniu zmluvných sankcií, najmä konkrétnej zmluvnej pokuty, ktorá

podľa zmluvy o poskytovaní služieb konkrétne článok 4.2.4 môže byť vo výške 6.630 €“). Rovnako
Prehlásenie navrhovateľa zo dňa 13.03.2013, že nebude bez predchádzajúceho písomného súhlasu
odporcu pracovať u jej súčasného/predchádzajúceho zákazníka TOWER AUTOMOTIVE a.s. pod inou
konkurenčnou spoločnosťou, v prípade, že toto nariadenie poruší je si vedomý, že sa na neho vzťahuje
postih podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 31.10.2011, nie je možné považovať za dohodu
zmluvných strán o zmluvnej pokute.

Čo sa týka porušenia povinnosti mlčanlivosti ako ďalšieho dôvodu uvádzaného odporcom pre uplatnenie
zmluvnej pokuty, z Oznámenia odporcu o započítaní zmluvnej odplaty na zmluvnú pokutu zo dňa
18.03.2012 vyplýva, že odporca si započítal voči nároku navrhovateľa nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatnený z dôvodu porušenia povinností v článku 4.2.3 zmluvy o poskytovaní služieb. Povinnosť

mlčanlivosti bola stranami upravená v čl. 4.2.1 zmluvy a 4.2.2 Zmluvy o poskytovaní služieb.

Podľa § 17 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich podniku je aj obchodné tajomstvo.
Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace
s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo aj nemateriálnu hodnotu,

nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené
a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Pod obchodné tajomstvo možno
subsumovať len kvalifikované, informácie ktoré napĺňajú všetky pojmové znaky uvedené v § 17
Obchodného zákonníka, čím sa odlišuje od dôverných informácií a skutočností, ktorých prezradením
by mohla byť obchodnej spoločnosti spôsobená škoda a ktoré sú predmetom úpravy v ust. §

271 Obchodného zákonníka ( skutočnosti obchodnej, výrobnej a technickej povahy). Do schémy
obchodného tajomstva sa môže zaradiť aj systém zručnosti, znalosti a postupov, ktoré napomáhajú v
podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré označujú pojmom know-how. Ak takýto
systém zručnosti nenapĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva, potom môže podliehať ochrane
prostredníctvom§271akodôvernéinformácie.Vôľapodnikateľautajiťurčitéskutočnostiazabezpečenie

ich utajenia sú pojmovým znakom obchodného tajomstva, ktoré však nepostačujú na to, aby určitá
skutočnosť mohla tvoriť obchodné tajomstvo, ak jeho ďalšie pojmové znaky nespĺňa. Nie je možné
preto dospieť k záveru, že odporca jednoznačným spôsobom špecifikoval vo vzťahu k navrhovateľovi
pracovné postupy pri výkone kontrolnej činnosti ako dôverné a zabezpečil ich utajenie resp. ochranu
pred prípadným zneužitím. Odporca takéto porušenie zo strany navrhovateľa ani v konaní ničím

nepreukázal.

Z vykonaného dokazovania (výsluch svedkyne E., obsah záznamov o školení) vyplynulo, že pracovné
postupy pri výkone kontrolnej činnosti používané u odporcu sú prakticky identické a bežne používané
pri výkone činnosti, ktorú vykonával navrhovateľ, boli bežne dostupné a vytlačené na pracovných

miestach, naviac zároveň z dokazovania vyplynulo, že pracovníci spoločnosti QSC mont s.r.o. boli
aj navrhovateľom na základe pokynu samotného odporcu zaúčaní na vykonávania kontroly podľa
pracovných postupov odporcu, preto súd nemohol vyhodnotiť konanie navrhovateľa, ako porušenie
obchodného tajomstva, ktoré by malo znamenať vyzradenie informácií dôverného charakteru, utajenie
ktorých odporca zabezpečoval.

Nakoľko súd posúdil dojednanie čl. 4.2.3 ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom,
resp. Ústavou, rozpor s poctivým obchodným stykom ako aj pre neurčitosť, porušenie povinnosti
mlčanlivosti navrhovateľom ako dôvodu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nebolo odporcom v konaní
ničím preukázané, potom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako akcesorický záväzok nemohol

byť uplatnený platne a dôvodne. Z dôvodu neexistencie pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty
spôsobilej na započítanie voči pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej odplaty súd potom
dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa nezanikla započítaním a priznal navrhovateľovi nárok na
jej zaplatenie v plnej výške.Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením odplaty za poskytnuté služby, pričom toto omeškanie
trvá. Súd preto prisúdil navrhovateľovi zo žalovanej sumy aj úroky z omeškania odo dňa 16.03.2013

do zaplatenia. Základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
predstavovala 0,75 % ročne, navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % je potom
v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. a preto súd
návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ
mal v konaní plný úspech, odporca plný neúspech. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov
konania voči odporcovi, keď tieto navrhovateľ navrhol priznať z titulu súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania v sume 56 € a trov právneho zastúpenia vo výške 521,62 Eur, ktoré pozostávajú z
8 úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov v sume á 51,45 Eur,

a to : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 27.03.2013, 2/ návrh na vydanie
platobného rozkazu dňa 15.05.2013, 3/vyjadrenie k odporu dňa 07.08.2014, 4/ účasť na pojednávaní
dňa 23.06.2014, 5/vyjadrenie k vyjadreniu odporcu dňa 07.08.2014, 6/ účasť na pojednávaní dňa
11.08.2014 , 7/účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 ( odročené bez prejednania veci podľa § 13a ods.
4 vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 12,09 Eur), 8/účasť na

pojednávaní dňa 25.11.2014. K úkonom súd priznal náhradu režijného paušálu vo výške 2 x 7,81 Eur za
úkony poskytnuté v r. 2013 a 6 x 8,04 Eur za úkony poskytnuté v r. 2014, spolu 434,68 Eur navýšené o
86,93 Eur 20 % DPH, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH. Súd nepriznal uplatnenú
náhradu za ďalšie porady advokáta s klientom, a to dňa 23.06.2014 v trvaní 30 minút a dňa 11.08.2014
v trvaní 40 minút, nakoľko z predloženého prehlásenia nevyplýva účelnosť porady a poskytnutej služby,

pričom súd môže priznať účastníkovi iba náhradu účelne vynaložených nákladov na uplatnenie alebo
bránenie práva.

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)