Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206254
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314206254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov

senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V.
L., nar. X.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: H. L., XX.XX.XXXX, bytom T., t.č. na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: JUDr. H. W., pracovníčka Okresného súdu Dunajská
Streda a otca: Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., t.č. Ústav na výkon väzby a trestu odňatia slobody
B., S. X, o návrhu starej matky maloletej: V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T., U. R. XXX, o náhradnej
osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.6.2014 č.k.

24P/74/2014-43 - v časti určenia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletej, včítane závislého výroku
o zročnom výživnom a o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom otca, a v závislých výrokoch
o zročnom výživnom a o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh navrhovateľky maloleté dieťa zveril do jej náhradnej
osobnej starostlivosti, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rozsahu, ako

ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných
veciach. Zároveň druhým odsekom výroku súd matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa, každému vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov mesačne, v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, od 18.3.2014, s tým, že
výživné je splatné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Tretím odsekom
výroku zaostalé výživné každého z rodičov na maloleté dieťa vo výške 94,05 Eur, za obdobie od

18.3.2014 do 30.6.2014 povolil zaplatiť každému z nich v pravidelných mesačných splátkach po 10
Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody zo
splátok. Záverom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 45 a § 62 Zákona o rodine. Vecne
súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že maloleté dieťa žije odo
dňa svojho narodenia v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá je jeho starou matkou a ktorá

od tej doby zabezpečuje starostlivosť o neho riadne, pričom má aj vytvorené podmienky a spĺňa všetky
morálne, osobnostné aj zdravotné podmienky, aby jej mohlo byť maloleté dieťa zverené do osobnej
náhradnej starostlivosti. Rodičia sa o maloletú dlhodobo nezaujímajú, matka sa zdržiava na neznámom
mieste, otec si vykonáva dlhoročný trest odňatia slobody, pričom vo svojom vyjadrení spochybňovalaj svoje otcovstvo k maloletej a zápis do rodného listu, ktoré skutočnosti však neboli vykonaným
dokazovaním spochybnené. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Súd
zároveň oboch rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa odo dňa začatia konania

výživným v minimálnej výške, pretože otec dosahuje vo výkone trestu odňatia slobody minimálny príjem,
pričom nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by jeho majetkové alebo sociálne pomery boli
vyššie, rovnako ako na strane matky. Zaostalé výživné každého z rodičov za obdobie od 18.3.2014 do
dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu t.j. 30.6.2014 vo výške 94,05 Eur (marec 2014 vo výške 12,66 Eur
+ 3 x 27,13 Eur výživné za apríl, máj a jún 2014 = 94,05 Eur ) povolil súd každému z rodičov zaplatiť

v pravidelných mesačných splátkach po 10 Eur, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody týchto
splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti určenia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletej a tým potom aj jeho
zročného výživného (vychádzajúc z jeho obsahu) podal odvolanie otec maloletej, ktorý s napadnutým
rozsudkom nesúhlasil. Ako dôvody uviedol, že nie je biologickým otcom maloletej s tým, že jeho

otcovstvo k maloletej žiada prešetriť a to aj znaleckým dokazovaním. To, že je ako jej otec zapísaný
v jej rodnom liste, sa dozvedel až v súvislosti s týmto konaním, s čím však nesúhlasí. Pravdepodobne
boli zneužité jeho dokumenty pri sťahovaní, kedy jeho rodný list zostal u jeho bývalej manželky - matky
maloletej. Sám nebol ani na matrike, ani v nemocnici, preto jeho podpisy nemôžu byť nikde uvedené.
S platením výživného na maloletú preto nesúhlasí.

Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
žeodvolaniemázákladnézákonompredpísanénáležitosti(§205ods.1O.s.p.)ažeodvolateľv odvolaní
vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie bez
ohľadunarozsahadôvodyodvolania(§212ods.1písm.a)vspojenís§81ods.1O.s.p.),postupombez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Keďže prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie úpravy
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel v
podstate k správnym skutkovým zisteniam, a zároveň vec vo všetkých napadnutých častiach i správne

právne posúdil, odvolací súd sa s použitím ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje už len na skonštatovanie
vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré
odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolacie argumenty otca sa

potom žiada dodať už len nasledovné:

Rodičovstvo sa určuje podľa zásad určených v Zákone o rodine, ktorý stanovuje určité pravidlá, tzv.
domnienky otcovstva, ktoré vychádzajú zo všeobecných skúseností a na základe nich určujú okruh
možných otcov. Zákon o rodine upravuje komplexne určovanie rodičovstva (teda jednak otcovstvo aj

otázku materstva) vo svojej hlave tretej.

Otcovstvo voči maloletému dieťaťu sa určuje tromi spôsobmi: na základe tzv. domnienky otcovstva
manžela matky maloletého dieťaťa, súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého dieťaťa a
rozhodnutím súdu.

Prvou a zrejme najdôležitejšou domnienkou je tá, že za otca sa považuje manžel matky, pričom do
rodného listu sa manžel matky zapíše vždy (bez ohľadu na to, či je skutočným biologickým otcom),
ak sa dieťa narodilo aj v lehote 300 dní po zániku manželstva (napr. rozvodom alebo v dôsledkusmrti niektorého z manželov). Matričné orgány v prípade aplikácie tejto zákonnej domnienky sa vôbec
nezapodievajú tým, kto je biologickým otcom a zapíšu ako otca manžela alebo bývalého manžela i
bez jeho súhlasu iba na základe predloženého sobášneho (úmrtného listu, rozvodového rozsudku) a

rodného listu.

Z uvádzaného potom vyplýva, že pokiaľ je odvolateľ v rodnom liste zapísaný ako otec maloletej V., i keď
tvrdí že nie je jej biologickým otcom (tvrdí, že doposiaľ mu ani nebolo známe, že je ako otec maloletej
v jej rodnom liste zapísaný, zároveň však potvrdzuje, že matka dieťaťa je jeho bývalá manželka), stalo

sa tak pravdepodobne podľa uvádzanej vyššie prvej domnienky otcovstva, teda že bol v rozhodnom
období manželom matky dieťaťa.
Až v prípade právoplatného zapretia otcovstva, k čomu však doposiaľ odvolateľom nedošlo, zbaví sa
odvolateľ, povinnosti platiť výživné na maloletú. Povinnosť platiť výživné, ktorá bola určená súdnym
rozhodnutím (tým v predmetnej právnej veci) zanikne až rozhodnutím súdu o tejto skutočnosti.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 601/2003
Z.z. o životnom minime, výška sumy životného minima sa pritom mení vždy k 1.7. daného roka. 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa v zmysle cit. § 62 ods. 3 od 1.7.2014
predstavuje sumu 27,13 Eur.

V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti (tu bez namietania rodičov, starej matke). Vyživovacia

povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká
(podľa ods. 7 cit. zák. ust.). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (podľa ods. 8 cit. zák. ust.).

Cieľom zákonnej úpravy obsiahnutej v cit. § 62 ods. 3 zákona o rodine je povinnosť každého rodiča vždy
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu a to i na úkor uspokojovania vlastných
životných potrieb a bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. V zmysle
tejto zákonnej úpravy neprichádza do úvahy, ani za situácie, ak rodič (i keď objektívne) nemá schopnosti

možnosti a majetkové pomery na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, aby
súd túto povinnosť rodičovi neuložil. V zmysle cit. ustanovenia neexistuje žiadna výnimka z povinnosti
súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej cit. ustanovením.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak by schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej

boli akokoľvek nízke a nedostačujúce, a to i z objektívnych dôvodov, nie je možné zaviazať ho nižším
výživným na dieťaťa, než ako bol zaviazaný preskúmavaným rozsudkom.

Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých častiach, inak správny aj v súvisiacej časti určenia
nedoplatku na zročnom výživnom a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. za
použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.