Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218880
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114218880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu KESIDY, s.r.o., so

sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO 46 045 082, zastúpeného JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so
sídlom Ťahanovské riadky 25, Košice, IČO 36 578 291 proti žalovanej W. I., štátnej občianke SR, bytom
L. XX, M. L. o zaplatenie 82,20 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok zo sumy 100,- Eur od 18.4.2012 do
21.5.2012, sumu 64,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 18.4.2012 do zaplatenia,
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že so žalovanou mal uzatvorenú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si dohodli

podmienky poskytnutia finančných prostriedkov a ich vrátenia. Zdôraznil, že nešlo o spotrebiteľský
úver, a že disponuje povolením na podnikateľskú činnosť takéhoto charakteru. Na základe toho poskytol
žalovanej 100,- Eur za odplatu 17,60 Eur s dátumom splatnosti istiny a odplaty dňa 16.3.2012. Žalovaná
však požičané peniaze nevrátila v dohodnutom termíne, preto ju prostredníctvom SMS správy, ale aj
písomne vyzvalktomu,abytakurobiladodatočne,do17.4.2012.Žalovanávšakanivdodatočneurčenej
dobe svoj dlh nesplatila. Z toho dôvodu žalobca uplatňoval voči nej predmetnou žalobou aj zmluvnú
pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy a poplatok 9,- Eur za administratívne a poštové výdavky súvisiace

s vymáhaním pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaná po jeho výzvach dňa 21.5.2012 uhradila sumu
53,- Eur a zvyšok doposiaľ nevrátila. Požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o pôžičke, upomienkou na
zaplatenie, všeobecnými zmluvnými podmienkami a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet
konania nepresiahne sumu 1 000,- Eur.Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku predmetného
rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe tohto skutkového a právneho posúdenia:

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná
iba čiastočne. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 24.2.2012 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 100,- Eur
za odplatu 17,60 Eur. Žalovaná sa v tejto zmluve zaviazala vrátiť uvedenú sumu jedinou splátkou do
20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička žalovanej poskytnutá. Z dlžnej sumy však

uhradila iba sumu 53,- Eur, a to 21.5.2012. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané zo zmluvy o
pôžičke s VS 703452 a tvrdení žalobcu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, tvrdenia žalobcu nepoprela
a nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov napriek tomu, že o takejto možnosti bola prípisom doručeným
dňa 8.9.2014 poučená.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka vzťahom záväzkovým.
Podľa tohto ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Predmetné zákonné ustanovenie síce neumožňuje dojednanie odplaty za poskytnutú pôžičku, iba
možnosť úroku z pôžičky, súd však mal za to, že dojednanie o odplate za poskytnutú pôžičku je možné,
pokiaľ výška tejto odplaty je primeraná. V tejto časti by išlo o inominátny kontrakt zahrnutý do zmluvy o
pôžičke. Svojim obsahom má charakter obdobný dohodnutému úroku z pôžičky.

V zmysle § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká dohodou
zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a druhá
strana po určitom čase tieto veci vráti. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa
ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj
zmluva o pôžičke ) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva

uzavretá žalobcom a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej
obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený,
predtlačený a žalovaná k nemu pristupovala elektronickou formou tak, že potvrdzovala tento formulár
svojim súhlasom. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju
podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu
obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie bolo povinnosťou súdu zisťovať, či predtým uvedená
zmluva neobsahovalaneprijateľnépodmienky, čineodporuje niektorýmidojednaniamidobrýmmravom
a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky so žalovanou v prípade uzavretia
zmluvy o pôžičke osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok.

Zmluva bola na predtlačenom formulári, ktorý bol zverejnený v elektronickej podobe. Podľa názoru
súdu však podmienky dojednané priamo v predmetnej zmluve z hľadiska povinnosti vrátiť pôžičku a
zaplatiť odplatu za ňu, nepredstavovali v konkrétnom prípade neprijateľné podmienky.

Žalobca si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť a poskytol žalovanej dohodnutú pôžičku. Žalovaná
ju však nevrátila riadne a včas. Vrátila iba sumu 53,- Eur, a to dňa 21.5.2012, teda po dátume splatnosti.

Žalobca sa v súlade s predtým citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. a § 657 Občianskeho
zákonníka domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti, ktorá žalovanej vyplývala z uzatvorenej
zmluvy - záväzkového vzťahu medzi ňou a žalobcom. Žalovanej preto súd uložil povinnosť vrátiť
nesplatený dlh vo výške 47,- Eur a dohodnutú odplatu za poskytnutú pôžičku vo výške 17,60 Eur.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 5l7 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj
úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie voči

dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanou súd
posúdil ako vzťah občianskoprávny, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na výšku
úrokov použiť ustanovenia § 517 Obč. zákonníka.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za
preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s platbou 53,- Eur, a to od 18.4.2012 (túto splatnosť

posunul žalobca na deň 17.4.2012), preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť uvedený úrok. So
zvyškom dlhu (53 + 17,60) je žalovaná v omeškaní od 18.4.2012, a to až do zaplatenia, ku ktorému
v čase rozhodovania súdu nedošlo.Žalobca sa okrem dlhu za nevrátenú pôžičku domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá nebola
dohodnutá v zmluve o pôžičke, ale v samostatných zmluvných podmienkach.

Zmluvná (konvenčná) pokuta je osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba
rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou
ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o
zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade mal súd za to, že zmluvná pokuta uvedená jednostranne v zmluvných podmienkach
všeobecného charakteru, ktoré by mali byť súčasťou zmluvy o pôžičke je neprijateľnou podmienkou,
ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca síce tvrdil v žalobe, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale o pôžičku, avšak do tejto
zakomponovalvšetkyprvkytakéhotoúveru. Niejebežnouzvyklosťou,abyzmluvaopôžičkeobsahovala

aj všeobecné zmluvné podmienky. Žalobca ako dodávateľ spotrebiteľského stavu, požičal žalovanej ako
spotrebiteľke peniaze, za to si vyžiadal odplatu a má nárok na úrok z omeškania Zmluvná pokuta za
nedodržanie splatnosti by za tejto situácie predstavoval nerovnosť v právnom vzťahu v neprospech
žalovanej. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania, o ktorých súd v danej veci rozhodol v zmysle § 142

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo. Každý z účastníkov mal v predmetnej veci úspech čiastočný, preto súd aplikoval vo
veci poslednú vetu citovaného ustanovenia a ani jednému trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.