Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613203589
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1613203589.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8 proti odporkyni L. zastúpená
opatrovníčkouE.,pracovníčkouOkresnéhosúduMalacky,ozaplateniesumy541,67€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 301,34 € s úrokmi z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 301,34 € od 19.08.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 3,60 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.03.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa

26.02.2013, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 541,67 € s úrokmi z omeškania
vo výške 9,50% ročne zo sumy 541,67 € od 19.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z
titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel
zmluvu o pripojení č. A4384335, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetnej zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných
služieb navrhovateľa, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť
procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody,

návrhom si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón
Nokia 6500 slide v sume 239 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušila zmluvný záväzok používať jeho služby a
riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako
občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti

poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju
základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom
platení splatných záväzkov nesplnila. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná
s úmyslom privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,
keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného
zmluvného záväzku odporkyne. Ďalej uviedol, že odporkyňa si bola v zmysle dodatku k zmluve opripojení vedomá ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci v sume 239 € (ako rozdiel predajnej
ceny mobilného telefónu 240 € a jeho akciovej ceny 1 €). Tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila
cenu poskytnutých služieb za obdobie od októbra apríla 2011 do júna 2006, uplatnil si voči nej nárok
na zaplatenie sumy 302,67 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 04.08.2011 odporkyňa nereagovala,
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradila, a to ani v

dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporkyni ku dňu podania návrhu na súd pozostáva
zneuhradenýchslužiebvsume302,67€aznárokunazaplateniesumy239€uplatnenejtitulomnáhrady
škody, spolu 541,67 €, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne, počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo
dňa 19.08.2011 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Uznesením č. k. 4C/40/2014 - 35 zo dňa 15.07.2014 súd ustanovil odporkyni opatrovníka v osobe
T., pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v
prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka odporcovi
ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6 tretia veta
O.s.p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2014.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.10.2014.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. A4384335-001 zo dňa 01.06.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporkyňou ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov; odporkyňa túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol odporkyni ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. 8942101 110017639303 za účelom
umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do
všetkých sietí 100 + Nonstop“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo 0917430061; k uvedenej zmluve
o pripojení bol dňa 01.06.2009 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola

dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Volania do všetkých sietí 100 + Nonstop“ na SIM karte (bod.
1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia 6500 slide
so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporkyňa sa zaviazala, že po dobu
viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o
vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí

sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku odporca uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia

niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnostizmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 497,91

€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Faktúrou č. 5120403571 splatnou dňa 06.05.2011 na sumu 101,83 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni

cenu poskytnutých služieb za obdobie od 15.04.2011 do 14.05.2011.

Faktúrou č. 5123662929 splatnou dňa 06.06.2011 na sumu 91,52 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 15.05.2011 do 14.06.2011.

Faktúrou č. 5126950470 splatnou dňa 03.07.2011 na sumu 107,99 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 15.06.2011 do 14.07.2011.

Faktúrou č. 5126885549 splatnou dňa 03.07.2011 na sumu 1,33 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni

upomienku.

Pokusom o pokonávku zo dňa 04.08.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu pohľadávky z
titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb (302,67 €) a zmluvnej pokuty (497,91 €),
spolu v sume 800,58 €, najneskôr do 18.08.2011. Pokus o pokonávku bol odporkyni doručovaný
prostredníctvom pošty.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej ceny poplatkov a v časti uplatnenej náhrady škody.

Súdmalpreukázané,ženavrhovateľsodporkyňouuzavrelzmluvuopripojenízodňa01.06.2009vznení
dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby v programe
služieb Volania do všetkých sietí 100 + Nonstop. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou

založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporkyňa uzavrela zmluvu o
pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporkyňa
využívala služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 15.04.2011 do
14.07.2011 fakturoval navrhovateľ odporkyni spolu v sume 301,34 €, ktoré ceny odporkyňa riadne a včas
neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 301,34 € ako neuhradenú

cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, uložil jej súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 9%
ročne zo sumy 301,34 € od 19.08.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 19.08.2011 predstavovala
1,50% ročne (1,50% + 8% = 9,50%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške

9,50% ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených
dôvodov.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetusvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 239 € neuplatnil navrhovateľ
dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaného
mobilného telefónu (240 €) a jeho akciovou cenou (1 €) V prejednávanej veci je tento rozdiel 239 € (240 €
- 1 € = 239 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporkyne.
Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyne mu vznikla

škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu
viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže
však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú

zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania
nevyplýva, že odporkyňa porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť
odporkyne splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky

zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,
s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď odporkyňa nezotrvala s právnym

predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej
škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilné telefóny za nižšiu
ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného

telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento
za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného

porušenia povinnosti odporkyňou zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým
uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušeniepovinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie
uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
odporkyne za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po dojednanú
dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporkyňou, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporkyne
dojednanú kúpnu cenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 239 € s príslušenstvom ako

nedôvodný zamietol.

Súdzamietolnávrhajvčasti„upomienky“uplatnenejvofaktúreč.5126885549splatnejdňa03.07.2011v
sume1,33€spríslušenstvom,pretožedojednanietakéhotopoplatkusodporkyňounavrhovateľžiadnym
spôsobom nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejší navrhovateľ,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 541,67 €. Navrhovateľ
bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 301,34 €, t. j. 55,63%, v časti o zaplatenie sumy 240,33 € bola
úspešná odporkyňa, t. j. 44,37% (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne), navrhovateľovi tak

vzniklo právo na náhradu 11,26% (55,63% - 44,37% = 11,26%) jeho účelne vynaložených trov, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 32 €, z ktorých 11,26% predstavuje
sumu 3,60 €, ktoré trovy je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)