Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/359/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613220889
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6613220889.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Cover 3S spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Gorkého 2, 955 01
Topoľčany, IČO: 34 121 641, zast. advokátom JUDr. Ľubomír Kišac, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01
Topoľčany proti odporcovi Saveta, s.r.o., so sídlom Jókaiho 27, 984 01 Lučenec, IČO: 44 470 258, zast.
advokátom JUDr. Ján Marčok, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec o zaplatenie 15.870,26 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb 17/2014-159,
IČS: 6613220889 zo dňa 16. apríla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb 17/2014-159, IČS: 6613220889 zo dňa 16. apríla 2014
v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
295,18 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 12.370,26 Eur
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.930,97 Eur od 17.05.2013 do zaplatenia a 9,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 10.439,29 Eur od 29.06.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 3.500,- Eur
konanie zastavil. Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 992,-
Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.654,30 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa pôvodne v konaní domáhal zaplatenia
sumy 15.870,26 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.430,97 Eur vyfakturovanej faktúrou č. 201301026
dňa 16.04.2013 so splatnosťou 16.05.2013 za odporcom objednaný tovar, z ktorej mu odporca pred
podaním návrhu dňa 04.10. a 11.10.2013 zaplatil sumy 2 x po 500,- Eur, v dôsledku čoho na istine zostalo
uhradiť sumu 5.430,97 Eur a sumu 10.439,29 Eur vyfakturovanú fa. č. 201301546 dňa 29.05.2013 so
splatnosťou 08.06.2013 odporca neuhradil.

Po podaní návrhu zaplatil odporca navrhovateľovi na faktúru č. 201301026 dňa 03.12.2003 sumu 500,-
Eur a dňa 20.12.2013 sumu 3.000,- Eur, preto vzal navrhovateľ v časti o zaplatenie sumy 3.500,- Eur
návrh späť. Súd konanie podľa § 96 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že množstvo tovaru dodaného odporcom
a vyfakturovaného vyššie uvedenými faktúrami nebolo medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala len
cena dodaného tovaru, výšku ktorej odporca v konaní namietal a tvrdil, že ohľadom nej k dohode

medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom však súd
zistil, že tento predložil odporcovi viaceré cenové ponuky už v roku 2012, pričom cenová ponuka č.
12001322 (čl. 61-63) zo dňa 06.12.2012 a 18.12.2012 obsahovala cenu tovaru - druh 1.25E BH na m2
vo výške 0,25300 Eur/m2, za tovar - druh 1.02E HH na m2 zodpovedala cena 0,20500 Eur/m2 a pri
tovare 1.02B HH na m2 zodpovedala cena sume 0,21600 Eur/m2. Z dokazovania vykonaného okresným
súdom vyplynula aj tá skutočnosť, že tovar si odporca objednal u navrhovateľa e-mailovou formou dňa
28.03.2013 (čl. 92), na základe čoho mu navrhovateľ doručil cenovú ponuku (čl.139) zo dňa 12.03.2013.

Z cenovej ponuky navrhovateľa pod č.1200132 vystavenej navrhovateľom dňa 12.03.2013 súd zistil, že
sú v nej stanovené ceny v porovnateľnej výške ako v roku 2012, ktoré aj odporcovi za ním dodaný tovar
fakturoval a tieto sa od cien uvedených v cenníkoch za rok 2012 podstatne nelíšia. Ceny boli stanovené
za plošnú jednotku v m2, čo pri fakturovaní ceny dodaného tovaru navrhovateľ zohľadnil, keď cenu podľa
cenovej ponuky z marca 2013 prepočítal na rozmery dodaného tovaru.

Odporca tovar prevzal a až neskôr zistil, že navrhovateľ mu fakturoval tovar, ktorý mu dodal za oveľa
vyššiu cenu, než ho bolo možné zaobstarať u iných dodávateľov, preto bol toho názoru, že navrhovateľ
fakturoval takúto sumu neoprávnene.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. Tvrdil v ňom,
že navrhovateľ neuzavrel s ním žiadnu zmluvu o dodávkach tovaru a nemal s ním dohodnuté ani
žiadne konkrétne ceny. Ak zasielal cenník, tento zasielal neurčitému okruhu záujemcov a nie je ho
možné považovať ani za návrh na uzavretie zmluvy, pretože nemal náležitosti kúpnej zmluvy. Zasielanie
objednávky odporcom navrhovateľovi nie je potom možné podľa jeho názoru považovať za prijatie
návrhu a ani ňou nemohlo dôjsť k dohode o cene tovaru. Žiadna z objednávok predložených v konaní
neobsahovala odkaz na cenník navrhovateľa, preto odporcovi ani nemohli byť ceny tovarov, ktoré
navrhovateľ dodával, známe. Tvrdil tiež, že úkony pri jednaniach s navrhovateľom vykonal v omyle.

Navrhovateľ sa navyše nepresvedčil o tom, či objednávky vystavuje oprávnená osoba a či je
oboznámená s jednotkovými cenami tovaru. Konateľ odporcu bol toho názoru, že cena tovarov
stanovená navrhovateľom je v úrovni obvyklých cien na trhu. Potom, ako zistil, že navrhovateľ účtuje
vyššie ceny, ako sú ceny obvyklé, pohľadávku spochybnil a odmietol túto uhradiť. Navrhol preto
rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril aj navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne,
preto ho navrhol potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia odporcu v
odvolaní nie sú pravdivé, pretože aj svedok X. H., otec konateľa potvrdil, že odporcovi bol zaslaný cenník
a že z neho spoločnosť odporcu vychádzala pri objednávaní tovaru a že sa im vtedy zdali ceny výhodné.
Uzavretie kúpnej zmluvy a vedomosť o jej podstatných náležitostiach preukázal aj vypočutý svedok D. J..
Z dokazovania vykonaného okresným súdom tak vyplýva, že najskôr došlo k cenovej ponuke, následne
k vystaveniu objednávky odporcom, potom k dodaniu tovaru a k jeho čiastočnej úhrade. Odporca tieto
skutočnosti nespochybňoval do začatia súdneho konania, dodaný tovar nereklamoval a nenamietal ani
výšku fakturácie. Čiastočné úhrady zo strany odporcu svedčia o tom, že tovar akceptoval vrátane jeho
ceny a tento aj zrealizoval, avšak nezaplatil. Tak, ako to vyplýva z mailovej správy zaslanej odporcom
navrhovateľovi dňa 09.10.2013, odporca na úhradu dlžnej sumy navrhol splácanie v maximálnych
splátkach po 2.000,- Eur mesačne. (č.l. 136)

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi odporcom a navrhovateľom prebiehala ohľadom
dodávok tovaru mailová komunikácia už v roku 2012, o čom svedčia cenové ponuky adresované
navrhovateľom odporcovi s dátumom 06.12.2012 a 18.12.2012, v ktorých je uvedený aj ten druh tovaru,
ktorý si odporca u navrhovateľa v marci 2013 objednal (čl. 62).

Na čl. 64 spisu je žiadosť odporcu zo dňa 12.03.2013 o zaslanie cien na tovar, ktorý tam označil. Z
cenníka vystaveného navrhovateľom dňa 12.03.2013, ktorý preukázateľne zaslal navrhovateľ odporcovi,
a nie neurčitému počtu odberateľov tak, ako to v konaní tvrdil súd zistil, že sú v ňom uvedené ceny
obsiahnuté aj vo faktúrach, ktoré odporca uhradil navrhovateľovi len sčasti, pričom výšku ceny pri odbere
tovaru, a ani neskôr odporca nenamietal. Ceny tovaru dodaného odporcovi sú pritom rovnaké, ako boli
pre ten istý druh tovaru v roku 2012.

Dňa 28.03.2013 (čl. 92) si odporca objednal u navrhovateľa e-mailovou formou rôzny tovar, na základe
čoho mu navrhovateľ tento dodal a odporca ho bez výhrad prevzal.

Cenová ponuka č. 12001322 zo dňa 12.03.2013, ktorá bola podkladom fakturácie navrhovateľa, ktorého
sa dodaný tovar týkal tak bola zo strany odporcu akceptovaná, z čoho je možné usúdiť, že s výškou
kúpnej ceny ponúknutej mu navrhovateľom súhlasil.

Tak, ako to vyplýva z výsluchu konateľa navrhovateľa, sú preto ceny uvedené v iných cenníkoch než
v tom, ktorý bol podkladom objednávky odporcu a fakturácie navrhovateľa a ktorý bol platný v čase
vystavenia objednávky odporcu, právne irelevantné. Odporca výšku navrhovateľom fakturovanej sumy
pôvodne nenamietal, túto uznal s tým, že žiadal navrhovateľa len o súhlas so splácaním dlhu v splátkach
tak, ako to vyplýva z jeho mailovej korešpondencie zo dňa 09.10.2013 a až v priebehu súdneho konania
začal namietať výšku ceny a neexistenciu dohody o dodaní tovaru.

Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák. v znení ku dňu 04.04.2013 kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 409 ods.1 cit. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ods.2 cit. ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob
jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V
tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 447 cit. zák. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

Podľa § 369 ods.2 cit. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
právne správne posúdil, keď odporcu zaviazal na zvyšok ním nezaplatenej kúpnej ceny za tovar, ktorý
prevzal a nezaplatil v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach navrhovateľovi.

Základným obsahom kúpnej zmluvy, ktorá nemusí byť uzatvorená v písomnej forme je záväzok
predávajúceho dodať kupujúcemu v určitom čase tovar, ktorý musí byť odberateľom určený, previesť
na neho vlastnícke právo a záväzok kupujúceho zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu. Tovar musí byť
určený buď konkrétnym uvedením jednotlivej veci alebo určením druhu a množstva, pričom dohoda

o kúpnej cene je pre kúpnu zmluvu podstatná. Kúpna cena môže byť však dohodnutá buď výslovne
uvedením ceny za dohodnuté plnenie celkom alebo ceny za kus alebo určitou množstevnou jednotkou,
prípadne odkazom na určitý cenník predávajúceho, s ktorým sa kupujúci zoznámil alebo aj stanovením
postupu, ktorý umožní určenie ceny objektívne až po uzatvorení zmluvy. V konečnom dôsledku je možné,
ak taká vôľa vyplýva zo správania sa zmluvných strán, uzatvoriť zmluvu bez priameho určenia ceny
alebo spôsobu určenia ceny v zmluve, čím zmluvné strany vyjadrujú, že má byť zaplatená cena, ktorá je
bežná v čase uzatvorenia zmluvy tak, ako to upravuje § 448 Obch. zák., ktorý určuje cenu len nepriamo.

Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného okresným súdom, odporca sa najskôr informoval na
ceny tovaru, ktorý si chcel u navrhovateľa objednať priamo u neho a po zaslaní cenovej ponuky si aj
tovar objednal. Navrhovateľ mu ten druh tovaru, ktorý bol v mailovej objednávke aj doručil. Odporca
tovar prevzal, pričom časť zo sumy vyfakturovanej navrhovateľom aj zaplatil. V čase prevzatia tovaru,
a ani neskôr, do začatia súdneho konania o zaplatenie zvyšku kúpnej ceny výhrady voči kúpnej cene
nemal a z tohto dôvodu ani tovar navrhovateľovi nevrátil.

Je treba uviesť, že momentom, kedy odporca prevzal tovar, sa stal jeho vlastníkom, v dôsledku čoho mu
vznikla povinnosť tak, ako to vyplýva aj z § 447 Obch. zák. zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu za ním
prevzatý tovar. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny vzniká predávajúcemu voči kupujúcemu v tom okamihu,
kedy sa stane kúpna cena splatnou, a to bez ohľadu na to, či na ňu bola vystavená faktúra, ktorá je len
účtovným a daňovým dokladom, pretože faktúra právo na zaplatenie kúpnej ceny nezakladá.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že kúpna cena stanovená v cenníku z marca 2013 bola
cena, s ktorou odporca v tom čase, kedy si od navrhovateľa dňa 04.04.2013 tovar prevzal súhlasil, preto
je možné dospieť k záveru, že bol povinný podľa § 448 ods.1 Obch. zák. zaplatiť navrhovateľovi tú
kúpnu cenu, s ktorou súhlasil. Aj pre prípad, že by nebola bývala kúpna cena riadne dohodnutá medzi
zmluvnými stranami, navrhovateľ v konaní preukázal, že táto cena bola obvyklá a platila aj v roku 2012
pre ten druh tovaru, ktorý odporcovi dodal a rovnako preukázal jej spôsob určenia ako ceny bežnej.
Spôsob určenia bežnej ceny vychádza z princípu, ktorý platí aj pre iné podmienky a povinnosti spojené
s plnením obchodných záväzkov, a to že rozhodujúcou je doba uzatvorenia zmluvy. Zmena cien, ako
aj zmena iných hospodárskych podmienok je potom vždy pre podnikateľa podnikateľským rizikom. Pre
podnikateľov neplatí ani ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka o ich konaní v omyle, ktorý by mohol
zakladať neplatnosť takéhoto konania,

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením odporcu v odvolaní, že žiadna z jeho objednávok neobsahovala
odkaz na cenník a že mu z tohto dôvodu nemohli byť ceny tovarov, ktoré mu navrhovateľ dodal známe
a takéto tvrdenie považuje za účelové. Ak by nebol odporca súhlasil s cenou tovaru obsiahnutou
nielen v cenníkoch navrhovateľa, ktoré mu boli preukázateľne doručené, ale aj vo faktúrach, mohol
navrhovateľovi tovar bez zbytočného odkladu vrátiť, čo neurobil.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tým jeho tvrdením, že by objednávky tovaru bola vykonávala za neho
neoprávnená osoba, a to o to skôr, že konateľ odporcu bol s pracovníkom, ktorý objednávky vystavil
a ktorému boli adresované aj priamo cenové ponuky v príbuzenskom vzťahu (otec a syn), ale najmä z
toho dôvodu, že pracovníkovi odporcu, ktorý tovar objednával, boli ceny známe a považoval ich v tom
čase za výhodné.

S poukazom na § 15 ods.1 Obch. zák. je treba zdôrazniť, že osoba, ktorá objednávala tovar je
osobou poverenou pri prevádzkovaní podniku konkrétnou činnosťou a takáto osoba je považovaná za
zákonného zástupcu podnikateľa, pokiaľ spĺňa súčasne dve podmienky. Prvou podmienkou je, že musí
ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou, pričom nemusí byť ani zamestnancom a nemusí byť
ani v inom obdobnom vzťahu k podnikateľovi. Obchodný zákonník bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie
pod pojmom „poverenie“ a nevyžaduje ani výslovne, aby takéto poverenie bolo určitým spôsobom
formalizované. Preto je potrebné vychádzať zo zásady, že rozhodujúci je skutočný stav a že v praxi
takéto poverenie nie je viazané na vnútorné predpisy právnickej osoby, ale ani na pracovné zaradenie
pracovníka. Druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo

zákona bez zvláštnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bolo osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke
podniku.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol preto pracovník odporcu oprávnený zasielať objednávky a
komunikovať s dodávateľmi v rámci rozsahu svojej činnosti, ktorou bol podnikateľom poverený, a preto
bol splnomocnený aj ku všetkým úkonom, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza. Pri takejto
činnosti sa nevyžaduje zvláštna plná moc a ani zákon nestanovuje ďalšie obmedzenie zástupcu čo do
jeho pomeru k zastupovanému podnikateľovi.

Vzhľadom k tomu, že cenové ponuky predložené navrhovateľom v decembri 2012 korešpondovali
s cenovými ponukami vystavenými navrhovateľom v období mesiacov marec, apríl a máj 2013 pri
jednotkových cenách tovaru za m2, je cenník z 12.03.2013, na základe ktorého fakturoval navrhovateľ
odporcovi cenu ním objednaného tovaru dostatočným podkladom pre fakturáciu kúpnej ceny odporcovi,
ktorý ju v lehote splatnosti v celom rozsahu nezaplatil. Navyše zaplatenie časti fakturovanej sumy
odporcom je možné s poukazom na § 323 ods.2, v nadväznosti na § 407 ods.3 Obch. zák. považovať
nielen za úkon uznania tejto časti záväzku, ale aj jeho zvyšku. Čiastočnou úhradou je za danej
situácie nastolená vyvrátiteľná právna domnienka existencie predmetného záväzku odporcu vo vzťahu
k navrhovateľovi, a to v plnom rozsahu. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v čase uznania, t.j. v
čase zaplatenia časti kúpnej ceny záväzok trval nie je možné vyvrátiť len negatívnym tvrdením odporcu
o tom, že k žiadnej dohode o cene dodaného tovaru medzi navrhovateľom a ním, a teda aj neexistencii
záväzku, nedošlo. Navyše pred podaním návrhu na súd základ ani výšku nesplatenej časti kúpnej ceny
odporca nenamietal a žiadal od navrhovateľa len splátkový kalendár.

Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania s platením časti kúpnej ceny, správne okresný
súd rozhodol, keď ho podľa § 369 Obch. zák. zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania. Z vyššie
uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti
prvej a tretej výrokovej vety vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Proti druhej výrokovej vete nebol odporca oprávnený podávať odvolanie, pretože touto časťou
napadnutého rozhodnutia mu nebola uložená žiadna povinnosť a nebolo ním zasiahnuté do žiadnych
jeho práv a povinností.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2X4 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich
náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania
zodpovedajú odmene za zastupovanie pre právneho zástupcu navrhovateľa za 1 úkon právnej služby,
a to za vyjadrenie k odvolaniu odporcu 1x 287,14 Eur podľa § 10 ods.1 a § 13a/ ods.1 vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení, 1x 8,04 Eur režijný paušál podľa § 15 ods.1
cit. vyhl., spolu vo výške 295,18 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.