Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205790
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8211205790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajksý súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
právne zastúpený JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, Michalovce, Špitálska 6, proti žalovanému
KFŠ-DELTA,s.r.o.,Štefániková78,Bardejov,právnezastúpenýJUDr.SvätosavomVaškom,advokátom,
Bardejov,Baštová5/A,ourčenienáhradymzdysprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Bardejov č.k. 1C/155/2011 - 194 zo dňa 13.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6
554,43 Eur s úrokmi z omeškania:

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 323,11 eur od 01.05.2009 do zaplatenia

-vovýške9%ročnezosumy323,11eurod01.06.2009dozaplatenia,zosumy323,11eurod01.07.2009
do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.09.2009
do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.11.2009
do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.01.2010 do
zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.02.2010 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 50,- eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.04.2010 do
zaplatenia,zosumy50,-eurod01.05.2010dozaplatenia,zosumy50,-eurod01.06.2010dozaplatenia,

zo sumy 50,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy
50,- eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,-
eur od 01.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od
01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.03.2011
do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 01.04.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,25 % zo sumy 50,- eur od 01.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.06.2011 do
zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 01.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 01.08.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 323,11 eur od 01.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 161,56 eur od

01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.11.2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 323,11 eur od 01.12.2011 do zaplatenia,- 9 % ročne zo sumy 323,11 eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.02.2012 do
zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 323,11 eur od 01.04.2012 do
zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúce časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané listom zo dňa 05.12.2008 je neplatné. Neuplatnil si nárok na náhradu mzdy.

Prvostupňový súd o nároku žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/27/2009 - 86 zo dňa 08.03.2011 tak, že určil,

že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom dané listom zo dňa 15.12.2008 zo
strany žalovaného je neplatné. Prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobný nárok o určenie náhradnej
mzdy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Po tom, čo
proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, bol odvolacím Krajským súdom v Prešove pod č.k.
17Co/51/2011 - 104 zo dňa 07.07.2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený vo výroku o určení, že

okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom dané listom zo dňa 15.12.2008 zo
strany žalovaného je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2011.

Predmetom tohto konania je vylúčený nárok na náhradu mzdy. Prvýkrát o uplatnenom nároku rozhodol
prvostupňovýsúdrozsudkomč.k.1C/151/2011-140zodňa07.11.2012tak,žežalovanémubolauložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 646,22 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy

323,11 Eur od 01.03.2009 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 323,11 Eur od 01.04.2009 do
zaplatenie v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá
a bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 646,22 Eur s prísl. odvolanie podané nebolo,
rozsudok v tejto časti sa stal právoplatným dňa 19.12.2012. Vo vzťahu k zamietavej časti rozsudku súdu

prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6CoPr/1/2013
- 167 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V uznesení odvolacieho súdu je konštatované, že predmetom uplatnených nárokov žalobcu na náhradu
mzdy sú nároky v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.

Skutočnosť, že po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca navrhol žalovanému
ukončenie pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov s povinnosťou vyplatiť odstupné
neznamená, že k takémuto ( dohodou ) ukončeniu pracovného pomeru došlo. V priebehu konania
nebolo preukázané, že by uvedený návrh na uzatvorenie dohody žalovaný akceptoval a že uvedená
dohoda mala nahradiť okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto, keďže tento úkon žalobcu nie

je možné považovať vo vzťahu k zmene pomerov pri okamžitom skončení pracovného pomeru za
relevatný, teda majúci vplyv na úmysel žalovaného ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením
pre porušenie pracovnej disciplíny, nie je možné takýto právny úkon považovať za platný, pretože
nezodpovedá ustanoveniam § 15 Zákonníka práce. Nakoniec účastníci navrhnutej dohody neuzatvorili
dohodu podľa § 18 Zákonníka práce, keďže dohoda je dvojstranný právny úkon. Ostalo preto relevatné

preďalšieposúdenienáhradymzdyužlenokamžitéskončeniepracovnéhopomeruakoúkon,odktorého
si žalobca odvodzuje svoje nároky v súvislosti s náhradou mzdy.

Z obsahu spisového materiálu už v tom čase jednoznačne vyplývalo, že po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobca dňa 16.12.2009 podal na Okresnom súde Bardejov žalobu
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorej súčasťou bol aj uplatnený nárok

na náhradu mzdy. Táto žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola podaná v lehote
vyplývajúcej z ustanovenia § 77 Zákonníka práce. To, že žalobca po doručení okamžitého skončeniapracovného pomeru neoznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní, resp. nevykonal žiadnu
aktivitu vo vzťahu k zamestnávateľovi a práci, ako to konštatuje prvostupňový súd, neznamená, že stratil
nárok na náhradu mzdy potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Práve tým, že žalobca podal žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru
a náhradu mzdy a táto žaloba bola žalovanému riadne dňa 19.03.2009 doručená, nahrádza oznámenie
zamestnanca ( žalobcu ), voči žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a teda že od tohto dátumu
si môže uplatňovať nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Prvostupňový súd v prejednávanej veci posúdil nárok žalobcu podľa § 79 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákonníka

práce účinného od 12.06.2008, ďalej podľa § 134 ods. 1,2,4,9 Zákonníka práce, podľa § 142 ods. 1,3
Zákonníka práce a § 129 ods. 1,3 Zákonníka práce. Vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval aj
ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a §
10a citovanej vyhlášky.

Prvostupňový súd mal preukázané, že pracovný pomer s právnym predchodcom žalovaného vznikol
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.08.2007. Dňa 08.01.2009 bolo žalobcovi doručené okamžité

skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 08.01.2009 žalobca
žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodu, že
žalobca nebol vyzvaný na nástup do práce a preto nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny.
Uviedol, že sa nebráni skončeniu pracovného pomeru dohodou, avšak trval na tom, aby dôvodom
skončenia pracovného pomeru boli organizačné zmeny s povinnosťou vyplatiť odstupné.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/27/2009 - 86 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 17Co/51/2011 - 104 zo dňa 07.07.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15.08.2011 bolo rozhodnuté o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaného zo
žalobcom listom zo dňa 15.12.2008. Nárok na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie.

V priebehu konania nebolo preukázané, aby žalovaný umožnil, resp. ponúkol prácu žalobcovi aj po

právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nebolo preukázané, aby
žalovaný bol vyzvaný na nástup do práce ani do rozhodnutia súdu o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, ani po tomto rozhodnutí. Žalobca bol naposledy na pracovisku žalovaného dňa 08.12.2008.

Žalovaný naďalej považuje tento pracovný pomer za skončený podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal podľa § 226 O.s.p. na právny názor

odvolacieho súdu a po vyhotovení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nárok je dôvodný. Na strane
žalobcu došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
( žalovaného ), žalobca má preto nárok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce za obdobie od januára 2009.

Keďže za mesiac január a február 2009 bola náhrada mzdy už priznaná a je aj vyplatená, prvostupňový

súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za ďalších 10 mesiacov v plnej výške ( 323,11 Eur x 10 mesiacov
= 3 231,10 Eur ).

Prvostupňový súd priznal žalobcovi podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce plnú náhradu mzdy za
mesiac júl 2011, kedy bolo rozhodnuté odvolacím súdom o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Plnú náhradu mzdy za tento mesiac posúdil ako spravodlivé

zadosťúčinenie, preto je neznížil.

Za ďalších 18 mesiacov, od januára 2010 do júna 2011 priznal náhradu mzdy vo výške 50 Eur
mesačne ( 50 Eur x 18 = 900 Eur ). O znížení náhrady rozhodol na základe žiadosti žalovaného o jej
zníženie podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca je invalidnýmdôchodcom, má zdravotný hendikep vo vzťahu k zamestnaniu, tým viac v meste svojho bydliska. V
tom čase nebol zamestnaný, ale poberal len čiastočný invalidný dôchodok a suma 50 Eur mesačne
je spravodlivým zadoučinením pre zamestnanca, s ktorým bol rozviazaný pracovný pomer neplatne a

ktorý je invalidným dôchodcom. Táto suma aspoň minimálne vykompenzuje stratu jeho príjmu a bude
finančnýmprilepšenímkinvalidnémudôchodkuažalobcu(zrejmežalovaného-pozn.odvolaciehosúdu)
nezaťaží takým spôsobom, ako náhrada mzdy v plnej výške.

Za obdobie po právoplatnosti rozsudku súdu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. od
15.08.2011 má žalobca nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a to pre prekážky

v práci na strane zamestnávateľa, keďže ani po rozhodnutí súdu mu zamestnávateľ prácu neposkytol,
nevyzval ho na nástup do práce, dokonca nevyvíjal ani aktivitu ku skončeniu pracovného pomeru.
Žalobca si uplatnil náhradu mzdy od 08. mesiaca 2011 do 02. mesiaca 2012, teda za obdobie 6 a pol
mesiaca, čo predstavuje 2 100,22 Eur ( 6 mesiacov po 323,11 Eur + 1 mesiac august 2011 v polovici
161,56Eur).Tútonáhradumzdynebolomožnénepriznaťaleboznížiťpodľanávrhužalovaného,pretože
to neumožňuje Zákonník práce.

Prvostupňový súd tak priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume 6 554,43 Eur pri zistení, že výška
priemerného zárobku vyplýva z predloženého mzdového listu žalobcu za mesiac máj 2008 a výška
priemerného zárobku pre výpočet náhrady mzdy nebola medzi účastníkmi sporná, v tejto časti účastníci
konania žiadne dokazovanie nenavrhli, táto položka bola ustálená podľa zhodných tvrdení účastníkov.

Prvostupňový súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka

a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s odkazom aj na § 129 Zákonníka práce o splatnosti mzdy. Žalovaný
sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy vždy prvého dňa mesiaca nasledujúceho po výplatnom
termíne mzdy, t.j. po konci nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý bola náhrada žiadaná a
priznaná. Ročná sadzba úrokov z omeškania je daná výškou úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky plus 8% bodov podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Prvostupňový súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nad rozsah priznanej náhrady mzdy vrátane
príslušenstva. Súd neprihliadal na námietky žalovaného, pretože tieto smerovali len ku výške náhrady
mzdy podľa § 79 ods. 3,4 Zákonníka práce a priznanie náhrady za dva mesiace, resp. proti nepriznaniu
náhrady za čas presahujúci 12 mesiacov, pričom už odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí
náhrada podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce a že pracovný pomer nebol ukončený. Zníženie náhrady

mzdy súd objasnil v rámci odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaný nepreukázal, že
žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy podľa § 142 Zákonníka práce, teda že prekážky v práci
nevznikli na jeho strane. Prvostupňový súd lehotu na plnenie určil v súlade s ustanovením § 160 ods.
1 O.s.p. 30 dní. Poskytol žalovanému dostatočný časový priestor na to, aby mohol náhradu vyplatiť v
celom rozsahu naraz.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol vo výroku, ktorým súd priznal
žalobcovi sumu 6 554,43 Eur s prísl. Uplatnil si trovy konania.

Uviedol, že základným predpokladom trvania pracovného pomeru je oznámenie zamestnanca, že trvá

na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. U žalobcu k takémuto prejavu nedošlo. Práve
naopak, zamestnanec prejavil vôľu skončenia pracovného pomeru, a to písomným oznámením zo dňa
08.01.2009, v ktorom súčasne žiadal splnenie jeho podmienky, aby pracovný pomer bol skončený
dohodou z dôvodov organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca neprejavil žiadnu
vôľu v otázke ďalšieho zamestnávania a to ani písomne, ani ústne, ani konkludentne. Jeho prejav bol

uskutočnený jediným úkonom, a to podaním žaloby na súd. U žalobcu takýto prejav vykonaný nebol a
preto je možné usúdiť, že na ďalšom zamestnávaní netrvá.Prejavžalovanéhouskutočneníoznámenímzodňa08.01.2009smerujeprirozhodovaníonáhrademzdy
k aplikácii ustanovenia § 79 ods. 3,4 Zákonníka práce, a nie ustanovenia § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce.

Dokonca ani zo žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nevyplýva, žeby žalobca

trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a ani to, aby súd určil, že pracovný pomer
žalovaného trvá naďalej. Z podanej žaloby nevyplýva, žeby žalobca uplatnil náhradu mzdy podľa § 79
ods. 2. Práve naopak, z obsahu žaloby je zrejmý prejav vôle žalobcu smerujúci k tomu, že žalobca
netrvá na ďalšom zamestnávaní. Právny poriadok nepoznaná pojem „uplatnenie nároku z opatrnosti“,
uplatnená náhrada mzdy z opatrnosti predstavuje uplatnenú náhradu mzdy podľa § 79 ods. 4 Zákonníka
práce.

V priebehu konania nebolo preukázané, že by zamestnanec oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho
zamestnával.Naopak,zamestnanecprejavilvôľuskončeniapracovnéhopomerupísomnýmoznámením
zodňa08.01.2009zasúčasnéhosplneniapodmienkyskončeniapracovnéhopomerudohodouzdôvodu
organizačných zmien. Teda žalobca súhlasil so skončením pracovného pomeru. Súhlas so skončením
pracovného pomeru nie je možné podmieňovať.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného je účelové,
nerešpektujúce právny názor odvolacieho súdu, na základe ktorého vo veci rozhodol prvostupňový súd.
Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Žiadal, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol ako vecne
správny potvrdený. Právny názor, ktorý bol v odvolaní prezentovaný žalovaným bol v priebehu konania

odvolacím súdom, ale aj samotným žalobcom vyvrátený.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 1,2 O.s.p., vo veci bolo nariadené verejné vyhlásenie rozsudku. Odvolací súd zistil, že

prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj
rozhodol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za správne, s týmto sa stotožňuje
a vo vzťahu k odvolací m námietkam poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré sa týmito
odvolacími námietkami aj zaoberalo.

Naviac však, vzhľadom na to, že tieto odvolacie námietky sú zo strany žalovaného opätovne vznášané,

je potrebné uviesť, že spornou otázkou v prejednávanej veci je, či žalovaný skončil pracovný pomer
so žalobcom spôsobom, ktorý vo vzťahu k náhrade je možné aplikovať podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka
práce, alebo podľa § 79 ods. 3,4 Zákonníka práce a či žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní.

Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi žalobca dňa 16.12.2009 podal na

Okresnom súde v Bardejove žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorá bola evidovaná
pod sp. zn. 1C/27/2009. Táto žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote. V žalobe si riadne
uplatnil nárok na náhradu mzdy. Aj keď tento nárok je uplatnený „z opatrnosti“, je uplatnený riadne. Táto
žaloba nahrádza oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Doručenie tejto žaloby
nahrádza písomné oznámenie zamestnanca podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pretože má písomnú

formuadoručenímžalobynadobúdauplatnenienárokuvsúvislostisustanovením§79ods.1Zákonníka
práce právne účinky. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 19.03.2009.

Návrh žalobcu na uzatvorenie, keď žalobca mal dňa 08.01.2009 žiadať o uzatvorenie dohody o skončení
pracovného pomeru z organizačných dôvodov, je neplatné, pretože k uzatvoreniu dohody je potrebný
akceptačný prejav zo strany zamestnávateľa. Tento prejav žalobcu ako zamestnanca nie je možné

posudzovať ako súhlas so skončením pracovného pomeru. Naopak, podanie žaloby v konaní predOkresným súdom Bardejov pod sp. zn. 1C/27/2009 predstavuje splnenie podmienok vyplývajúcich z §
79 ods. 1,2 Zákonníka práce.

V prejednávanej veci v zákonom stanovenej lehote podal zamestnanec žalobu na neplatnosť skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy a teda prejavil svoj úmysel, aby ho zamestnávateľ ďalej
zamestnával. Potom nie je možné ukončenie tohto pracovného pomeru považovať za pracovný pomer,
ktorý skončil dohodou podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce. Naopak, v prejendávanej veci žalobca ako
pracovník žalovaného sa rozhodol u zamestnávateľa zotrvať a o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy viedol spor. Akýkoľvek jeho predchádzajúci úmysel ukončiť pracovný pomer

dohodou z organizačných dôvodov nebol zo strany zamestnávateľa akceptovaný.

Preto v súvislosti so mzdovými nárokmi prvostupňový súd správne právne posúdil uplatnený nárok
podľa § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce.

Námietky vo vzťahu k výške priznanej náhrady mzdy žalovaným neboli vznesené žiadne, odvolací súd
nemohol podľa § 212 ods. 1 O.s.p. tieto skutočnosti preskúmať.

Preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, a preto ho podľa § 219 ods.

1,2 O.s.p. ako vecne správne aj potvrdil okrem výroku o zamietnutí uplatneného nároku v časti, ktorý
nebol napadnutý odvolaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.