Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218639
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211218639.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľky: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, T. D., zastúpenej: JUDr. Pavel
Jurek, advokát, so sídlom Námestie SNP č. 22, Bratislava, proti odporcovi: P.. F. O., A.. XX.XX.XXXX,
W. W. Č.. XX, W., zastúpenému: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova č. 17, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej ublížením na
zdraví, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4 014,96 eur s príslušenstvom zastavuje.

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľkesumu1535,78eursúrokomzomeškaniavovýške 9%ročne:
- zo sumy 14 475,51 eur od 30.09.2011 do 24.10 2011;
- zo sumy 14 436,31 eur od 25.10.2011 do 29.02.2012;
- zo sumy 9 592,34 eur od 01.03.2012 do 27.11.2012;
- zo sumy 5 550,74 eur od 28.11.2012 do 03.07.2014 a
- zo sumy 1 535,78 eur od 04.07.2014 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.07.2011 domáhala náhrady škody spôsobenej
ublížením na zdraví. V návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 11.02.2010 o 6.25 hod. v W. na ulici
P. A. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľka utrpela viaceré zranenia. Odporca riadil

osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touran, ev. č.: W. po ulici P. A. v ľavom jazdnom pruhu a
na priechode pre chodcov nedal prednosť navrhovateľke, ktorá prechádzala spolu so svojou dcérou,
z pohľadu vodiča z pravej strany vozovky na ľavú. V dôsledku uvedeného došlo k zrážke a k vzniku
zraneniaunavrhovateľky.NavrhovateľkabolanáslednevyšetrenánachirurgickejambulanciiCPOFNsP
Bratislava - Ružinov. Službukonajúca lekárka P.. P. uviedla, že navrhovateľka bola v bezvedomí, na úraz
si nepamätá.
U navrhovateľky boli zdokumentované a zistené nasledujúce zranenia: zlomenina oboch kostí ľavého

predkolenia s posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržnozmliaždená rana ľavej ušnice,
pomliaždenia a odreniny vlasatej časti hlavy v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie chrbta a ľavej
bedrovej oblasti, pomliaždenie ľavého ramena a kolena a podvrtnutie krčnej chrbtice. Neskôr bolo
zistené vykĺbenie medzi kľúčnou kosťou a zobákovitým výbežkom lopatky vľavo. Na ľavom ramene jezreteľná deformácia v podobe epolety výšky cca 3 cm. Pohyby v zmysle elevácie sú značne obmedzené
- končatinu zodvihne len do horizontály cca 90°, pasívne cca. 105°. Operačné rany sú zhojené na ľavom
kolene a predkolení o celkovej dĺžke 16 cm širokými roztiahnutými jazvami.

Zraneniaspôsobenédopravnounehodounavrhovateľkuobmedzujúprivšetkýchnadhlavovýchšportoch
(predtým rekreačne hrávala volejbal a basketbal). Rovnako navrhovateľka nemôže plávať (techniku
kraula znak) a vykonávať niektoré domáce práce (vešanie bielizne, umývanie okien). Navrhovateľka
bola práceneschopná do 31.01.2011.

Odporca svojím konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť vymedzenú v ust. § 415 OZ. Jej
následkom je zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 OZ. Teda v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním odporcu vznikla navrhovateľke škoda na zdraví a majetku.

Navrhovateľka sa návrhom domáhala pôvodne náhrady škody spolu vo výške 18 547,70 eur, ktorá

pozostávala z nasledovných položiek:
1. náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14 146,- eur;
2. náklady na vypracovanie znaleckého posudku 229,07 eur;
3. náklady vynaložené na liečenie následkov dopravnej nehody vo výške 53,73 eur;
4. náhrada za znehodnotené oblečenie vo výške 70,- eur;

5. náhrada na stratu na zárobku vo výške 4 048,90 eur.

1. Podľa znaleckého posudku vypracovaného P.. U. D., I.. bolo stanovené hodnotenie za bolesť v počte
bodov 320 a hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 630 bodov. Suma za jeden
bod, v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., je stanovená na 14,89 eur. Navrhovateľke teda vznikol nárok

na 14 146,- eur.
2. Navrhovateľka zadala vypracovanie znaleckého posudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu
P.. U. D., I... Odmena znalca za vypracovanie posudku predstavovala sumu 458,14 eur. Vzhľadom na to,
že znalecký posudok bol vypracovaný aj na účely určenia náhrady za bolesť a SSÚ dcéry navrhovateľky
U. X., na nákladoch za vypracovanie tohto posudku sa podieľali pomerne - 458,14 eur/2, t.j. 229,07 eur.

3. Zranenia, ktoré utrpela navrhovateľka si vyžadovali liečenie. Účelne vynaložené náklady na liečenie
navrhovateľky v dôsledku nehody tvoria sumu 107,45 eur. Vzhľadom na to, že na nákladoch sa podieľala
navrhovateľka pomerne spolu so svojou dcérou, uplatňuje si z celkových nákladov 107,45 eur len na
navrhovateľku pripadajúcu časť, t.j. 53,33 eur.
4. Náklady za znehodnotené oblečenie v dôsledku dopravnej nehody predstavujú sumu 70,- eur; ide o

hodnotu oblečenia, ktoré mala navrhovateľka na sebe v čase dopravnej nehody, pričom v jej dôsledku
sa oblečenie stalo nepoužiteľným.
5. V čase dopravnej nehody bola navrhovateľka zamestnancom Sociálnej poisťovne. Poškodenie
zdravia navrhovateľky si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní od 11.02.2010 do 31.01.2011. Po
skončení PN navrhovateľka nastúpila do pôvodného pracovného zaradenia u svojho pôvodného

zamestnávateľa. V tejto súvislosti navrhovateľka, na základe potvrdenia od zamestnávateľa, utrpela
stratu na zárobku vo výške 9 183,60 eur. Nemocenské dávky poskytované Sociálnou poisťovňou za
obdobie od 21.02.2010 do 31.01.2011 predstavujú spolu 5 134,70 eur. Teda rozdiel medzi priemerným
zárobkom navrhovateľky pred poškodením zdravia a nemocenským predstavuje sumu 4 048,90 eur.

Zároveň si navrhovateľka uplatnila aj úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to počnúc od 12.02.2010 do zaplatenia.

Ďalej navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 28.10.2011 uviedla, že sa absolútne nestotožňuje s
názorom odporcu, že mala na škodovej udalosti mieru spoluzavinenia, a to až v rozsahu 50%. Miera

zavinenia odporcu bola predmetom trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom
Krajského súdu (č.k.: 1To/80/2011), ktorým súd odporcu uznal vinným za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Teda je nepochybné, že odporca konal protiprávne a
akékoľvek posudzovanie spoluzavinenia navrhovateľky je v tomto konaní už absolútne bezpredmetné.
Posudzovanie skutočností, či navrhovateľka išla po prechode viac na ľavej alebo na pravej strane, či

mala na hlave kapucňu, v dôsledku čoho slabšie videla, je pre toto konanie absolútne bezpredmetné.
Odporca nedal navrhovateľke prednosť na riadne označenom prechode pre chodcov, čím porušil
ustanovenie§4ods.1písm.f/zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeanavrhovateľketýmtokonaním
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.Odporca ďalej namieta aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Nakoľko nárok na náhradu škody
spôsobenej ublížením na zdraví je splatnou pohľadávkou, ktorú odporca k dnešnému dňu neuhradil, a
to ani napriek tomu, že z vyjadrenia k žalobe vyplýva, že túto pohľadávku uznáva minimálne v rozsahu

50%, má navrhovateľka za to, že jej vzniká nárok na úrok z omeškania od 1. dňa omeškania. Výšku
úroku určila podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom základná sadzba ECB k 1. dňu
omeškania (12.02.2010) bola 1%, preto je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške 9% ročne.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.10.2011 uviedol, že voči nemu prebehlo na súde trestné

konanie, vedené pod č.k.: 2T/27/2010, v ktorom sa definitívne ustálilo zavinenie odporcu. Na hlavnom
pojednávaní v trestnej veci pritom bolo ustálené, že obe zranené chodkyne nevenovali náležitú
pozornosť situácii na vozovke, avšak súd tieto okolnosti v trestnom konaní nezohľadnil. O tom svedčí aj
fakt, že všetci ostatní chodci (svedkyne p. W. a p. O.) videli prichádzajúce vozidlo odporcu zľava a boli
ochotní zastať a nepokračovať v chôdzi, a tak sa vyhnúť riziku. Obe poškodené na pojednávaní v trestnej
veci potvrdili, že vzájomne živo diskutovali, čiže viedli rozhovor, boli doň zahĺbené a nevenovali žiadnu

pozornosť okoliu, a teda neboli dostatočne sústredené dianiu na cestnej komunikácii alebo hroziacemu
nebezpečenstvu. Poškodené si nesplnili jednu zo základných povinností chodkýň, ako rovnocenných
účastníkov cestnej premávky, že na prechode pre chodcov sa chodí zásadne vpravo, a že na vozovku
smie chodec vstupovať len vtedy, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva; okrem toho musia chodci
brať ohľad aj na vodičov prichádzajúcich vozidiel (ust. § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.). Chodkyne

prechádzali cez vozovku, ako samé na pojednávaní priznali, po ľavej strane prechodu, teda nesprávne.
Prechádzanie po ľavej strane vozovky, tesne popred iné motorové vozidlá, má totiž rovnaké dôsledky,
ako keby sa za tieto motorové vozidlá chodec schoval. Okrem toho dcéra navrhovateľky mala oblečenú
dlhú bundu s kapucňou a stála po ľavej ruke matky - navrhovateľky, takže kvôli tej kapucni nemala dobrý
výhľadanevenovalapohybucezprechodzvýšenúpozornosť.Navyšenaoblečenínemalireflexnéprvky.

Dcéra je mohutnejšej postavy a matka - navrhovateľka cez ňu nemohla dobre vidieť. Tieto fakty uvádza
odporca najmä z toho dôvodu, aby hodnotenie dôkazov nebolo jednokoľajné a jednostranné, ale aby sa
spravodlivo pristupovalo ku všetkým dôkazom svedčiacim tak v prospech ako aj v neprospech odporcu.
Odporcu veľmi mrzí, čo sa v osudný deň stalo, ale kvôli objektívnosti očakávaného rozhodnutia súdu sa
snaží poukázať aj na eventuálne spoluzavinenie poškodených. Odporca navrhuje, aby miera zavinenia

bola rozdelená proporcionálne, v pomere 50% odporca a 50% navrhovateľka.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2012 uviedol, že
žiada, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Vedľajší účastník po doručení návrhu kontaktoval
navrhovateľku písomne svojím podaním zo dňa 14.09.2011 s tým, aby doložil k svojmu nároku doklady

potrebné pre určenie výšky poistného plnenia.
Svoju žiadosť následne dňa 05.10.2011 písomne urgoval a po doložení čestného vyhlásenia zo strany
navrhovateľky o veku poškodených vecí určil výšku poistného plnenia na sumu 39,20 €. K sume
poistnéhoplneniadospelvedľajšíúčastníktak,žeodvýškyuplatnenéhonárokuvsume70,00€odpočítal
opotrebenie, a to s ohľadom na obsah čestného vyhlásenia navrhovateľky, a to vo výške 14,00 €, ako aj

krátenie poistného plnenia vo výške 30% za nedodanie dokladov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností
preukazovali vek poškodených vecí.
Navrhovateľka sa od odporcu dožaduje náhrady škody pozostávajúcej:
- náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14 146,00 €;
- náhrada nákladov na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 229,07 €;

- náhrada nákladov vynaložených na liečenie následkov dopravnej nehody vo výške 53,73 €;
- náhrada za znehodnotenie oblečenia vo výške 70,00 € a
- náhrada za stratu na zárobku vo výške 4 048,90 €, t.j. v celkovej sume 18 547,70 €.
Podľa navrhovateľky tým, že odporca neuhradil doteraz ním uplatnenú náhradu škody, ktorú podľa jej
tvrdenia mal svojím konaním spôsobiť, sa dostal do omeškania, a to počnúc dňom 12.02.2010, ako

prvým dňom omeškania.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľky na náhradu bolestného, tento bol zo strany vedľajšieho účastníka
uspokojený dňa 30.11.2011 vo výške 3 872,00 €, pričom z jeho strany nebolo v prospech navrhovateľky
priznané poistné plnenie za položky č. 121a, č. 104 (2x) a č. 164a. Poistné plnenie ako náhrada

za bolestné bolo krátené o 20%, keďže v tejto miere sa navrhovateľka, podľa vedľajšieho účastníka,
podieľala na vzniku škody.Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu pomernej časti nákladov za vypracovanie znaleckého
posudku na účely bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, považuje
predmetný nárok vedľajší účastník za nedôvodný.

Tak náhrada za bolesť, ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa poskytujú na základe
lekárskeho posudku. Samotný lekársky posudok, potrebný pre účely poskytnutia náhrady za bolestné
a sťaženia spoločenského uplatnenia, spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie,
ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Len ak vzniknú dôvodné pochybnosti o
správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia

v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené § 7 zákona, v odsekoch 3 a 4, t.j. poškodený, ako aj škodca,
alebo poskytovateľ náhrady za škodcu, teda v takomto prípade jeho poistiteľ, s ktorým má uzatvorenú
poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
Vedľajšíúčastníkvtejtosúvislostipoukazujenato,žeanionaaniodporcanevznieslinámietkyvočitomu,
že navrhovateľka má, vzhľadom na utrpenú škodu na zdraví pri dopravnej nehode, nárok na náhradu

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Aj zo samotnej dikcie ust. § 7 zákona vyplýva, že
prvoradým, a teda aj zákonodarcom uprednostňovaným spôsobom pre určenie bodového ohodnotenia,
dôležitého pre odškodnenie predmetných nárokov poškodenej osoby, je lekársky posudok, ktorý
spracuje posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval
daný posudok.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľky na náhradu liečebných nákladov, tento bol z jej strany uplatnený vo
výške53,73€,akopomernáčasťzosumy107,45€,ktorápredstavujecelkovúsumu,ktorábolazostrany
navrhovateľky a jej dcéry vynaložená na náhradu nákladov na liečenie. Keďže sa teda navrhovateľka
na úhrade týchto nákladov podieľala pomerne, uplatňuje si len pomernú časť vynaložených nákladov,

a to v sume zodpovedajúcej 50% z celkovo vynaloženej sumy. Z uplatnenej a doloženej celkovej
sumy nákladov na liečenie vo výške 107,45 € vedľajší účastník neuznáva a za nedôvodný považuje
náklad na obstaranie teplomera vo výške 3,02 €. Takto určenú sumu vo výške 97,33 € je potrebné
pomerne rozdeliť a sumu 47,16 € je potom možné považovať za dôvodnú sumu, pokiaľ ide o nárok
navrhovateľky na náhradu nákladov vynaložených na liečenie. Od sumy 47,16 € je potrebné odpočítať

sumuzodpovedajúcu20%kráteniu,t.j.sumu9,43€,keďžesohľadomnaskutočnosti,naktorévosvojom
rozhodnutí sp. zn. 2T 27/2010 poukazuje Okresný súd Bratislava II, ako aj vzhľadom na vyjadrenie
odporcu, je zrejmé, že na vzniku škody sa svojím konaním podieľala aj navrhovateľka.
Mieru spoluzodpovednosti navrhovateľky na vzniku škody považuje vedľajší účastník za dôvodnú vo
výške20%.Výškapoistnéhoplnenia,pokiaľideonároknanáhraduliečebnýchnákladov,takpredstavuje

sumu 37,73 €.

Vspojitostisďalšímnárokomnavrhovateľky,pokiaľideonároknanáhraduzastratunazárobkuvovýške
4 048,90 €, vedľajší účastník uvádza, že nárok na stratu na zárobku v uplatnenej výške považuje za
nedôvodný. Spôsob výpočtu výšky predmetného nároku navrhovateľky, ktorá sa ako vyplýva z návrhu,

dožaduje náhrady straty na zárobku za obdobie od 21.02.2010 do 31.01.2011, je nesprávny, nakoľko
náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto
náhradysaurčírovnakoakoúrazovýpríplatokpodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení(§446
Občianskeho zákonníka). Osobitným predpisom, na ktorý ust. § 446 Občianskeho zákonníka odkazuje
je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to najmä jeho ust. §

84 a nasl..

Pokiaľ ide o otázku spoluzavinenia, v rámci trestného konania považoval Okresný súd Bratislava II za
preukázané, že navrhovateľka ako poškodená prechádzala cez cestu po nesprávnej strane prechodu
pre chodcov, čo uviedol aj priamo v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde konštatoval, že cit.: „Podľa

výpovedí svedkov chodci išli cez priechod v skupinke. Svedkyňa A. O. a A. W. boli v tesnom závese
za poškodenými, pričom za nimi podľa svedeckých výpovedí postupovali ďalšie osoby. Je pravdou, že
chodci zrejme nešli po pravej strane priechodu pre chodcov, avšak obžalovaný mal správne vyhodnotiť
tri vozidlá stojace pred prechodom v pravom jazdnom pruhu.“. Ak navrhovateľka cez cestu prechádzala
po nesprávnej strane prechodu pre chodcov, porušila tým ust. § 53 ods. 1 veta druhá zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke, ktorý jednoznačne stanovuje, že po prechode pre chodcov je chodec povinný
chodiť v pravo.Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na úrok z omeškania, ktorý uplatňuje vo výške 9,00% ročne z
uplatnenej istiny vo výške 18 547,70 €, počnúc dňom 12.02.2010 ako prvým dňom omeškania odporcu,
z doručeného návrhu nie je možné zistiť, na základe akých skutočností by odporca mal byť počnúc dňom

12.02.2010, t.j. v deň kedy bola navrhovateľka vo FNsP Bratislava - Ružinov operovaná, v omeškaní.
Odporca mohol síce dôvodne predpokladať, že navrhovateľke mohla pri dopravnej nehode vzniknúť
škoda, ale rozhodne nemohla mať dňa 12.02.2010 vedomosť o tom, aká je táto škoda, z čoho pozostáva,
resp. na aký účet by mal škodu uhradiť.
Nevyhnutným predpokladom pre uhradenie škody je poznanie jej výšky, t.j. jej konkretizácia. Povinnosť

uhradiť škodu predstavuje povinnosť škodcu, teda jeho záväzok, ale pokiaľ táto škoda nebola riadne
konkretizovaná, t.j. vyčíslená a uplatnená, nemohla existovať ani jeho povinnosť vzniknutú škodu
uhradiť, v dôsledku čoho nemohol byť odporca dňa 12.02.2010 v omeškaní pokiaľ ide o jej úhradu.
Len samotný znalecký posudok, ktorý si navrhovateľka nechala spracovať, bol zo strany súdneho
znalca spracovaný až dňa 05.06.2011, pričom zo strany právneho zástupcu navrhovateľky bola výzva
na náhradu škody odporcovi zaslaná až 10.06.2011, pričom v tejto výzve mu bola ešte poskytnutá

10 - dňová lehota na uspokojenie nároku navrhovateľky. Predmetná výzva síce potom obsahovala
konkretizáciu jednotlivých nárokov, avšak bez ich preukázania, pričom odporca nemá povinnosť
uspokojovať nepreukázané nároky, z ktorých navyše ako už uviedol, považuje niektoré za nedôvodné.

V písomnom podaní zo dňa 05.07.2013 vedľajší účastník k otázke spoluzavinenia uviedol, že v trestnom

konaní súd rozhodoval o otázke viny a uložení trestu odporcovi ako obžalovanému. Súd v trestnom
konaní neskúmal otázku spoluzavinenia a rozsah spoluzavinenia navrhovateľky ako poškodenej a v
rozsudku, ktorým odporcu uznal vinným a uložil mu trest nevyslovil, že jeho zodpovednosť je v rozsahu
100%. Súd v trestnom konaní teda neriešil otázku zodpovednosti, resp. spoluzodpovednosti odporcu a
navrhovateľky za škodu na zdraví vyplývajúcu z občianskoprávnych predpisov, toto nie je predmetom

trestného konania. Vedľajší účastník preto konštatovanie, že za škodu na zdraví navrhovateľky je
zodpovedný iba odporca, a to s odvolaním sa na rozsudok v trestnom konaní, považuje za nesprávne. V
občianskom súdnom konaní je potrebné pri určení miery spoluzavinenia skúmať všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na posúdenie otázky spoluzavinenia navrhovateľky a ktoré vyplývajú aj z trestného
spisu,zvýpovedíúčastníkovnehodynapojednávaniachvtrestnomkonaníakoajuvedenévodôvodnení

trestného rozsudku.
Vychádzajúc zároveň z obsahu tvrdení odporcu, ktoré sa opierajú o obsah trestného spisu,
navrhovateľka nielenže išla po nesprávnej strane priechodu, ale nevenovala ani pozornosť
prichádzajúcim motorovým vozidlám, a teda sa nepresvedčila, či skutočne môže bez nebezpečenstva
vstúpiť na vozovku.

Vyššie uvedené skutočnosti prispeli k vzniku nehodového deja, a teda aj k vzniku škody na strane
navrhovateľky a z tohto dôvodu je potom nevyhnutne potrebné na tieto skutočnosti pri určení
zodpovednosti za vzniknutú škodu prihliadať. Opačný výklad potom v podstate zbavuje chodca
ako účastníka cestnej premávky, a ako subjekt, pre ktorého stanovuje zákon č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke dôležité povinnosti smerujúce k predchádzajú vzniku nehodových dejov akejkoľvek

zodpovednosti, čo je podľa názoru vedľajšieho účastníka, aj s ohľadom na existujúce rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12 Co 787/1965, neprijateľné.
Je nedôvodné od vodiča motorového vozidla automaticky vyžadovať, že tento automaticky predpokladá
adopredupočítaprijazdemotorovýmvozidlomsosituáciou,žechodcinerešpektujúzákonnépovinnosti,
ktoré pre nich vyplývajú zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a že teda neprechádzajú po

správnej ceste, a preto sa kedykoľvek pred jeho motorovým vozidlom môže chodec objaviť.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.01.2012 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie
sumy 39,20 eur späť, nakoľko túto sumu uhradil vedľajší účastník dňa 24.10.2011.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.03.2012 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie
sumy 4 843,97 eur späť, nakoľko túto sumu uhradil vedľajší účastník dňa 29.02.2012.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.01.2013 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie
sumy 4 041,60 eur späť, nakoľko túto sumu uhradil vedľajší účastník dňa 27.11.2012.

Súd uznesením zo dňa 27.01.2012, č.k.: 51C/144/2011-120 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
39,20 eur , uznesením zo dňa 26.03.2012, č.k.: 51C/144/2011-153 zastavil konanie v časti o zaplateniesumy 4 843,97 eur a uznesením zo dňa 08.02.2013, č.k.: 51C/144/2011-245 zastavil konanie v časti o
zaplatenie 4 041,60 eur.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2014 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie
sumy 4 014,96 eur späť, nakoľko vedľajší účastník, podľa bodového ohodnotenia náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia novým znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom P..
P. Q., F.., pristúpil dňa 01.07.2014 k úhrade, resp. doúhrade náhrady za bolesť vo výške 2.095,92 € (395
bodov x 15,38 € = 6.075,10 € po odpočítaní už poskytnutého poistného plnenia vo výške 3.455,20 € a

odpočítaní 20 % za spoluzavinenie vo výške 523,98 €) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 1.919,04 € (380 bodov x 15,38 € = 5.844,40 € (po odpočítaní už poskytnutého poistného
plnenia vo výške 3445,60 € a odpočítaní 20 % za spoluzavinenie vo výške 479,76 € ako uviedol vedľajší
účastník vo svojom podaní zo dňa 13.08.2014).

Vedľajší účastník súhlasil so späťvzatím návrhu v časti 4 014,96 eur.

Odporca nesúhlasil so späťvzatím návrhu v časti 4 014,96 eur, nakoľko má za to, že navrhovateľke
bola vedľajším účastníkom vyplatená dostatočná suma, s prihliadnutím na mieru spoluzavinenia
navrhovateľky 50 % , tak ako už uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a znalcov a na
základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.02.2010 v čase o 06,25 hod. riadil odporca osobné motorové vozidlo Volkswagen Touran, ev.
č. W. XXX U. na ulici P. A. smerom do centra mesta na T. J. Q. W. v ľavom jazdnom pruhu, kde

na priechode pre chodcov, v blízkosti zastávky MHD, na vyznačenom priechode pre chodcov, nedal
prednosť chodcom, v dôsledku čoho došlo k zrážke s poškodenými U. X. a U. X., ktoré prechádzali po
riadnevyznačenompriechodeprechodcovcezulicuP.A.zpravejstranynaľavúzpohľaduvodiča.Podľa
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie utrpela poškodená U. X. zlomeninu
oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržnozmliaždenú ranu

ľavej ušnice, pomliaždenia a odreniny vlasatej časti hlavy v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie chrbta
a ľavej bedrovej oblasti, pomliaždenie ľavého ramena a kolena a podvrtnutie krčnej chrbtice, vykĺbenie
medzi kľúčnou kosťou a zobákovitým výbežkom lopatky vľavo, s dobou liečenia 3 mesiace.

Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 2T/27/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave, č.k.:2To 80/2011, obvinený P.. F. O. (odporca) svojím konaním porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tým, že hoci bol povinný, nedal prednosť
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, a pritom ho nesmel ohroziť a
takýto čin spáchal pod vplyvom návykovej látky, nakoľko mu po dopravnej nehode bolo nameraných 0,33
mg/l, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona.

Dňa 18.08.2011 bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľky doručené vedľajšiemu účastníkovi
podanie, prostredníctvom ktorého bolo vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi odporcu oznámené,

že voči odporcovi bol zo strany navrhovateľky podaný žalobný návrh, prostredníctvom ktorého sa
navrhovateľka od odporcu dožaduje náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví a tento svoj nárok
vyčíslila sumou 18 547,70 €.

Navrhovateľka si dala vypracovať F.. P.. U. D., I.., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia znalecký posudok č. 42/11 zo dňa 05.06.2011. F.. P.. U.
D., I.. vystavil faktúru č. 42/2011 na sumu 458,14 € ako odmenu za vypravovanie znaleckého posudku č.
42/11. Navrhovateľka dňa 10.06.2011 uhradila fakturovanú sumu 458,14 € vkladom hotovosti na účet.

Dňa 10.06.2011 zaslala navrhovateľka odporcovi výzvu na zaplatenie náhrady škody, náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 24 055,02 € do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
Navrhovateľka nepredložila súdu doklad o doručení uvedenej výzvy.Z predložených pokladničných dokladov vyplýva, že celková výška nákladov uhradených za lieky a
zdravotné pomôcky predstavuje spolu sumu 107,45 eur.

Sociálna poisťovňa vydala dňa 25.05.2011 potvrdenie o príjme navrhovateľky, podľa ktorého
pravdepodobný mesačný zárobok za obdobie od 11.02.2010 do 31.01.2011 zamestnankyne U. X.
predstavuje spolu 9 183,60 €.

Podľa potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou U. X. za obdobie od

21.02.2010 do 31.01.2011 bola suma dávok vyplatená vo výške 5 134,70 €. Práceneschopnosť trvala
od 11.02.2010 do 31.01.2011.

Dňa 14.09.2011 vyzval vedľajší účastník na strane odporcu navrhovateľku, aby predložila nadobúdacie
doklady k poškodeným veciam a predložila ich fotodokumentáciu. Následne listom zo dňa 05.10.2011
vyzval vedľajší účastník na strane odporcu navrhovateľku, aby doložila doklad o nadobudnutí veci (ak

nie je k dispozícii, uviesť prehlásenie o čase nadobudnutia) a požiadal o oznámenie čísla účtu.

Podľa Čestného prehlásenia vystaveného navrhovateľkou dňa 03.10.2011, adresovaného vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, došlo pri poistnej udalosti - nehode zo dňa 11.02.2010 k poškodeniu
nasledujúcich vecí osobnej potreby:

1. rifľové nohavice v hodnote 30,- €;
2. pletený sveter v hodnote 15,- €;
3. tričko v hodnote 15,-€;
4. zimná bunda v hodnote 50,- €;
5. dámska kabelka v hodnote 10,- €.

V Čestnom prehlásení zo dňa 12.10.2011, adresovanom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu,
navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na to, že všetky vyššie uvádzané veci boli znehodnotené priamo na
centrálnom príjme Univerzitnej nemocnice v Bratislave, nie je možné zadovážiť ich fotodokumentáciu.
Doklady o ich nadobudnutí už nemá, väčšina vecí bola nadobudnutá v roku 2009, pričom presné dátumy

už nie je možné určiť, veci neboli zakúpené v jeden deň.
Listom zo dňa 21.10.2011 vedľajší účastník oznámil navrhovateľke, že dňa 20.10.2011 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého jej predkladá výpočet poistného plnenia, pričom poistné plnenie
bolo vpočítané podľa vyhl. 492/2004 Z.z. na základe vyčíslenia v žalobe a čestného prehlásenia o
veku, znížené za poskytnutie plnenia bez nadobúdacích dokladov nových vecí, teda výška plnenia bola

stanovená na sumu 39,20 €. Poškodené veci boli v hodnote 70,- €, ktorá bola znížená o opotrebenie
14,- € a následne znížená o 30 % za nedoručenie dokladov o nadobudnutí.

Dňa 17.10.2011 zaslal vedľajší účastník na strane odporcu právnemu zástupcovi navrhovateľky
urgenciu, v ktorej ju vyzval na predloženie a označenie všetkých dokladov týkajúcich sa poistnej udalosti.

Listom zo dňa 30.11.2011 navrhovateľke vedľajší účastník oznámil, že jej poukazuje poistné plnenie ako
náhradu za bolestné znížené o nepriznané položky 121a, 104, 164a, 104 a znížené o 20% v súlade
s § 441 OZ.

Podľa znaleckého posudku č. 913766-06/14 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom P.. P. Q., F..,
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, zo dňa 05.05.2014 bolo
určené bodové hodnotenie za bolesť 395 bodov. Nárok na náhradu odškodnenia za bolesť po ustálení
zdravotného stavu vznikol v roku 2011. Hodnota bodu v danom roku predstavovala 15,38 eur. Teda
odškodnenie bolesti predstavuje sumu 6 075,1 eur (395 x 15,38 eur). Bodové hodnotenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia navrhovateľky bolo určené znalcom na 380 bodov, čo pri hodnote jedného
bodu 15,38 eur potom predstavuje 5 844,4 eur.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej
renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a SSU“), sa náhrada za bolesť

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU sa náhrada za SSU poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a SSU sa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a SSU, v znení účinnom v rozhodnom čase, sa
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho

vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a SSU, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, sa
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázanénárokynanáhraduškodynazdravíanákladovpriusmrteníaúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní tohto nároku, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov vodič je povinný
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným

postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.

Podľa § 4 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití
alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod

pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na
vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť
električke plynulý prejazd.

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na
vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči
vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a
to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel

nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie
priechodu pre chodcov zakázané.

Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť

bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Podľa § 96 O. s. p. môže navrhovateľ vziať za konanie späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide
o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky je vo zvyšku, po jej čiastočnom späťvzatí navrhovateľom, dôvodný len
čiastočne.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľkou v časti o zaplatenie 4 014,96 eur, zostal predmetom

sporu nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 5 607,97 eur s príslušenstvom.

Vykonaním čiastočnej úhrady vedľajším účastníkom, vedľajší účastník akceptoval bodové hodnotenie
bolesti a SSU navrhovateľky v zmysle znaleckého posudku P.. P. Q., F.. Rovnako ani odporca
nespochybnil toto bodové hodnotenie z hľadiska priznaného počtu bodov. Navrhovateľka rovnako

nenamietala tento znalecký posudok. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že medzi účastníkmi teda
zostalo nesporným, že náhrada za bolesť navrhovateľky bola ohodnotená na sumu 6 075,10 eur a
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 5 844,40 eur.

Rovnako bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že poškodenie zdravia navrhovateľky vzniklo v

príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.02.2006, v čase o 06,25 hod. spôsobenej odporcom,
ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touran, EČV: W. XXX U. na ulici P. A. smerom do
centra mesta na T. J. Q. W. v ľavom jazdnom pruhu, kde na priechode pre chodcov v blízkosti zastávky
MHD, na vyznačenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodcom, v dôsledku čoho došlo k zrážkes poškodenými U. X. a U. X., ktoré prechádzali po riadne vyznačenom priechode pre chodcov cez ulicu
P. A..

Keďže vedľajší účastník bol ku dňu 11.02.2006 poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou uvedeného vozidla, navrhovateľka mala nárok na náhradu škody aj priamo proti nemu (§
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zo strany vedľajšieho účastníka v
priebehu konania aj došlo k čiastočnému plneniu.

Navrhovateľke vznikol nárok na náhradu za bolesť a SSÚ v roku 2011, preto je pre určenie výšky týchto
náhrad rozhodujúca suma priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistená
Štatistickým úradom SR za rok 2010. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSÚ na rok 2010
predstavuje 15,38 eur za jeden bod.

Vedľajší účastník zaplatil navrhovateľke 80 % takto stanovenej náhrady za bolesť a 80 % takto

stanovenej náhrady za SSÚ ako aj 80% z náhrady za stratu na zárobku, 80 % z vecných nákladov a
škody na veciach, nakoľko dospel k záveru, že škoda na zdraví navrhovateľky bola čiastočne spôsobená
aj jej vlastným zavinením, keďže navrhovateľka v čase nehody prechádzala po nesprávnej strane
priechodu pre chodcov, čím údajne porušila svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 53 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a navyše ani nevenovala dostatočnú pozornosť prechádzaniu cez

cestnú komunikáciu, nakoľko sa rozprávala so svojou dcérou.

Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcu ani vedľajšieho účastníka na strane odporcu pokiaľ
ide o mieru spoluzavinenia navrhovateľky, ktorá podľa odporcu predstavovala 50% a podľa vedľajšieho
účastníka 20% .

Na strane poškodeného je potrebné vždy posúdiť také konanie, ktoré sa na vzniku
škody podieľalo a bolo príčinou vzniku škody, v rozsahu v akom sa poškodený podieľal
na vzniku škody a z toho potom vychádzať pri určení percentuálnej miery spoluzavinenia na vzniknutej
škode. Pokiaľ ide o otázku spoluzavinenia, súd dospel k rovnakému skutkovému záveru k akému dospel

aj Okresný súd Bratislava II, č.k.: 2T/27/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.:
1To 80/2011, ktorý hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody videl v tom, že obžalovaný (odporca) ako
vodič nedal navrhovateľke prednosť na priechode pre chodcov, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že
v čase dopravnej nehody bola u odporcu zistená prítomnosť alkoholu a to približne 0,66 promile.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a
kto ich spáchal.

Z ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. teda jednoznačne vyplýva, že súd je v občianskom súdnom konaní

viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, pričom musí vychádzať aj z iných
rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Rozhodnutie
súdu v občianskom súdnom konaní vo veci nemôže byť totiž v zrejmom rozpore s rozhodnutiami súdov
v trestnom konaní.

Z pohľadu výkladu ust. § 135 ods. 1 O.s.p. súd poukazuje na stanovisko NS SR, sp. zn. Cpj 35/78
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979, cit.: „V súvislosti s otázkou
viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. ide najmä o to, ktoré okolnosti
rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z trestného rozsudku, bez toho
aby ich musel a mohol v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. Základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu sú vo väčšine prípadov (t. j. prípadov všeobecnej zodpovednosti) protiprávne
konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V
každom takom spore je tak predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s týmito okolnosťami.
Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú z toho, že sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ
ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K pochybeniam však v praxi súdov dochádza v otázke

vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V súvislosti
s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len výrokom (nie však odôvodnením)
napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho
právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnymkonaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin
a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo
prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol

spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania
určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahoch a o vzniku určitej
ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková
ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o
existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

konaním a zmienenou ujmou. Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len
so záverom o protiprávnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ust.
§ 135 ods. 1 O.s.p. pokiaľ ide o výšku škody.“
V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní, o tom, že
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia
predpokladanou trestným zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.4.1992, sp.zn.2 Cz 16/92).

S poukazom na uvedený výklad viazanosti v občianskom súdom konaní podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p.
súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkového stavu, ako bol opísaný vo výroku trestného rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 06.07.2011. Z tohto skutkového stavu vyplýva, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov podľa

ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, t. j. že odporca
sa dopustil zavineného protiprávneho konania, t. j. konania, ktoré ust. § 157 ods. 1, 2 a ust. § 138
písm. h/ Trestného zákona kvalifikujú ako prečin ublíženia na zdraví a že v príčinnej súvislosti s týmto
konaním navrhovateľke vznikla škoda. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že súd v označenej trestnej veci
spoluzavinenie navrhovateľky nevzal do úvahy ani pri kvalifikácii trestného činu ani pri určení výšky

trestu.

Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že k dopravnej nehode došlo na mieste označenom
ako priechod pre chodcov. Podľa § 4, ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je
vodič motorového vozidla povinný dať prednosť chodcovi ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez

priechod pre chodcov a pritom ho nesmie ohroziť. Vodič je povinný zastaviť a umožniť chodcom
ukončiťprechádzanie.Podľapísm.e)uvedenéhoustanoveniajepovinnýdbaťnazvýšenúopatrnosťvoči
cyklistom a chodcom. Navyše v čase, keď odporca prichádzal svojím motorovým vozidlom k prechodu
pre chodcov, už sa pred priechodom nachádzali tri motorové vozidlá, stojace v pravom jazdnom pruhu,
ktoré už chodcom na priechode dávali prednosť. Teda muselo byť evidentné, že tieto motorové vozidlá

zastali z dôvodu, aby umožnili prechod chodcov cez prechod. Odporca, teda nesprávne vyhodnotil
vzniknutú situáciu a porušil § 4, ods. 1 písm. f) ods. zákona č. 8/2009 Z.z..

Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľka porušila povinnosť, keďže ako tvrdí odporca a vedľajší účastník,
je podľa zákona chodec povinný chodiť po priechode pre chodcov vpravo, súd poukazuje na to, že v

ustanovení § § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nie je takto definovaná povinnosť
chodca. § 53 ods. 1 zákona uvádza, cit.: „Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť
priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec
nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza
navozovke,musítakémutovozidlubezmeškaniauvoľniťpriestornaprejazd.Chodecjepovinnýumožniť

električke plynulý prejazd.“. Teda zákon neukladá výslovne chodcovi chodiť vpravo, zákon len obsahuje
konštatovanie,žepopriechodesachodívpravo.Akbyuvedenébolostanovenéakopovinnosť,bolobyto
obdobne ako vo vete prvej, tretej a štvrtej ako povinnosť chodca aj výslovne upravené. V danom prípade
však má súd za to, že ide len o určité odporúčanie, resp. „návod na použitie“, čo však nie je možné
zamieňať s povinnosťou, ktorá je v zákone jednoznačne definovaná. Uvedené má potom ten dôsledok,

že nie je možné konštatovať žiadne porušenie povinnosti na stane navrhovateľky, a teda pri absencii
akéhokoľvek porušenia povinnosti navrhovateľkou, potom neprichádza do úvahy ani jej spoluzavinenie.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľka sa zhovárala s dcérou a nevenovala pozornosť situácii v
premávke, súd poukazuje na to, že navrhovateľka už prechádzala cez priechod pre chodcov a v čase

nehody už obe vstúpili do vozovky a aj časť prešli, nakoľko im dávali prednosť vozidlá v pravom jazdnom
pruhu. Navyše súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že u odporcu bola pri dychovej skúške zistená aj
prítomnosť alkoholu a to približne 0,66 promile, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.8/2009 Z.z., v zmysle ktorého vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej
návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Pre rozhodnutie súdu o otázke spoluzavinenia navrhovateľky bola teda rozhodujúca skutočnosť, že
navrhovateľka v inkriminovanej dobe požívala zvýšenú ochranu chodca, navyše chodca idúceho cez
priechod pre chodcov a neporušila žiadnu z povinností chodca a na druhej strane odporca navrhovateľke
nedal prednosť na priechode pre chodcov, napriek tomu, že vozidlá jazdiace vo vedľajšom jazdnom
pruhu už stáli a u odporcu bola zistená prítomnosť alkoholu; teda to bol výlučne odporca, ktorý svojím

konaním zavinil dopravnú nehodu, ktorá mala za následok vznik škody na strane navrhovateľky, preto
súd určil 100% zodpovednosť odporcu, bez spoluzavinenia na starne navrhovateľky.

Pokiaľ ide o jednotlivé položky škody, ktorú si navrhovateľka v konaní uplatnila, tieto súd posúdil
nasledovne:
Navrhovateľka žiadala náhradu za bolestné vo výške 4 765,- eur. Podľa súdom ustanoveného znalca P..

Q. je výška bolestného 6 075,10 eur. Vedľajší účastník uhradil navrhovateľke spolu 5 551,12 eur (krátené
o 20% - 523,98 eur), v dvoch platbách, keď jej uhradil sumu 3 455,20 eur a následne sumu 2 095,92 eur.
Navrhovateľka žiadala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 380,70 eur. Podľa
súdom ustanoveného znalca P.. P. Q., F.. je výška náhrady za SSÚ 5 844,40 eur. Vedľajší účastník
uhradil spolu 5 364,64 eur (krátené o 20% - 479,76 eur) v dvoch platbách 3 445,60 eur a 1 919,04 eur.

Teda spolu navrhovateľka žiadala náhradu za bolestné a SSÚ 14 145,70 eur, pričom podľa znaleckého
posudku znalca P.. P. Q., F.. náhrada predstavuje sumu 11 919,50 eur a vedľajší účastník navrhovateľke
v priebehu konania vyplatil spolu 10 915,76 eur, pričom krátil poistné plnenie o 20 % (spolu 1 003,74
eur). Rozdiel medzi vyplatenou sumou vedľajším účastníkom a sumou, ktorá mala byť vyplatená podľa
znaleckéhoposudkupotompredstavujesumu1003,74eur,ktorúsúdpriznalnavrhovateľkeakonáhradu

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ ide o stratu na zárobku, súd pri určovaní výšky náhrady vychádzal z § 446 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a priznal navrhovateľke náhradu na stratu na zárobku predstavujúcu 55 % denného vymeriavacieho

základu určeného podľa § 84 tohto zákona od prvého do tretieho dňa dočasnej PN a 25 % denného
vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej PN. Takto určená strata na
zárobku predstavuje spolu sumu 2 433,80 eur. Uvedenú sumu vedľajší účastník krátil o 20 %, čo
predstavuje sumu 486,76 eur a vyplatil navrhovateľke sumu 1 947,06 eur. Súd preto zaviazal odporcu
na doplatenie náhrady na stratu na zárobku v sume 486,76 eur.

Náklady na liečenie navrhovateľka vyčíslila na sumu 53,73 eur. Vedľajší účastník pri určení výšky
náhrady nákladov odpočítal sumu 3,02 eur ako náklady na kúpu teplomera. Túto položku súd uznal
ako neopodstatnený náklad, nakoľko medzi následkami vzniknutými v dôsledku dopravnej nehody
a potrebou zakúpenia teplomera nepreukázala navrhovateľka príčinnú súvislosť. Preto súd priznal

navrhovateľke náklady na liečenie vo výške 52,21 eur (celkové náklady na liečenie spolu predstavovali
107,45eur,odčohosúdodpočítalkúpnucenuteplomera3,02eur,čosarovná104,43eur,ktorésúdkrátil
na polovicu, nakoľko sa navrhovateľka podieľala na úhrade týchto nákladov pomerne spolu so svojou
dcérou, druhou účastníčkou dopravnej nehody, teda náklady na liečenie navrhovateľky predstavovali
sumu 52,21 eur). Vedľajší účastník vyplatil dňa navrhovateľke sumu 37,73 eur (sumu krátil o 20%), a

preto súd odporcovi uložil povinnosť doplatiť navrhovateľke sumu 14,48 eur.

Náhrada škody za zničený odev bola uplatnená vo výške 70,- eur. Vedľajší účastník uvedenú sumu
krátil o 20 % a ďalej o pokutu vo výške 10 % a dňa 24.10.2011 uhradil navrhovateľke 39,20 eur. Súd
zaviazal odporcu na doplatenie sumy 30,80 eur, nakoľko nepovažoval krátenie nákladov zo strany

odporcu o pokutu za opodstatnené, keď v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by
toto krátenie odôvodňovali. Vedľajší účastník uvádzal v predložených listinných dôkazoch, že ide o
pokutu za nedodanie podkladov a neskôr uvádzal, že došlo ku kráteniu z dôvodu amortizácie, avšak
opodstatnenosťtohtokráteniasúdunepreukázal.Súdpritomsumu70,-eurakonáhraduškodyzavšetko
zničené zimné oblečenie navrhovateľky považuje za primeranú.

Súd nepriznal navrhovateľke náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 229,07 eur
predloženého navrhovateľkou, nakoľko nepovažoval náklady na tento listinný dôkaz za účelne
vynaložené.Je pravdou, že podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu
slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok,

správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov,
avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania
účastníka konania, prípadne v trestnom konaní), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle §
127 O.s.p. . Takto zadovážený posudok síce nemá

povahuznaleckéhoposudkupodľaustanovenia§127O.s.p.,alemápovahulistinnéhodôkazuvzmysle
ustanovenia § 129 O.s.p.

Súd však pri svojom rozhodovaní z predmetného listinného dôkazu (znaleckého posudku predloženého
navrhovateľkou) nevychádzal. Keďže rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré sú
potrebné odborné znalosti, bol súd nútený ustanoviť (aj vzhľadom na pochybnosti o správnosti záverov

predloženého znaleckého posudku) znalca a nariadiť znalecké dokazovanie, považoval súd náklady na
vyhotovenie znaleckého posudku zaplatené navrhovateľkou za náklady, ktoré neboli účelne vynaložené.
Náhrada za bolesť rovnako ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa poskytujú na
základe lekárskeho posudku, pričom tento lekársky posudok, potrebný pre účely poskytnutia náhrady za
bolestnéasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,spracúvaošetrujúcilekárakoposudzujúcilekáravydáva

ho zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Len ak vzniknú
pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia tak ako sú uvedené v takomto lekárskom posudku, môže poškodený a škodca, alebo
poskytovateľ náhrady za škodcu, t.j., teda v takomto prípade jeho poistiteľ, s ktorým má uzatvorenú
poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požiadať o vydanie

znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (§ 7, ods. 3 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).
Keďže však navrhovateľka nepožiadala v zmysle vyššie uvedeného o ohodnotenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia ošetrujúceho lekára, ktorý vyhotovuje tento lekársky posudok
bezplatne a tento posudok je postačujúci na určenie výšky náhrady, ale sama si dala iniciatívne
vypracovaťznaleckýposudok,napriektomu,ženeexistovaližiadnenámietkytýkajúcesajejzdravotného

stavu po nehode, ktoré by vzniesol odporca resp. vedľajší účastník napr. v priebehu trestného konania,
je povinná znášať náklady na jeho vypracovanie sama.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
vyčíslenej navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka pri ich vyčíslení vychádzala z ňou predloženého

znaleckého posudku vypracovaného P.. D., I... Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely tohto súdneho
konania P.. P. Q., F.., ktorého ustanovil ako znalca v predmetnej veci a na základe záverov jeho
znaleckého posudku návrh v časti prevyšujúcej náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú v znaleckom posudku P.. P. Q., F.., zamietol.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania v prípade nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, rovnako ako aj ďalšej škody uplatnenej navrhovateľkou, vzniká nárok na úroky z omeškania
najskôr dňom, kedy zdravotný stav poškodeného (navrhovateľky) možno považovať za ustálený.
Až po ustálení jej zdravotného stavu možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia. Podľa ustálenej judikatúry pre vznik nároku na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy
sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá najskôr až po ustálení
zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je
východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného

počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené. Obdobné platí
aj vo vzťahu k náhrade nákladov na liečenie, ktorých výšku je možné ustáliť až po ukončení liečenia
poškodenej a rovnako to platí aj o náhrade za stratu na zárobku, o ktorej sa navrhovateľka ako
poškodená dozvie až po ukončení práceneschopnosti a po vyplatení dávok zo Sociálnej poisťovne.
Pokiaľ ide o náhradu škody na veciach zničených resp. poškodených pri dopravnej nehode, poškodený

je povinný vyčísliť výšku vzniknutej škody a vyzvať odporcu na jej úhradu.Navrhovateľka však v konaní nepreukázala, že by odporcu (prípadne vedľajšieho účastníka na strane
odporcu) dňa 11.02.2010 (a ani v iný deň) preukázateľne vyzvala na zaplatenie náhrady škody a že by
mu oznámila výšku vzniknutej škody, ktorú si v tejto súvislosti od odporcu uplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania až od
30.09.2011, keďže odporca prevzal návrh na začatie konania, v ktorom bola vyčíslená škoda, ktorú si
navrhovateľka od odporcu uplatňuje, dňa 28.09.2011, teda bol povinný plniť najskôr nasledujúci deň, t.j.
29.09.2011, a teda do omeškania s plnením peňažného dlhu sa mohol dostať najskôr dňa 30.09.2011.

Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie 4 014,96 eur, keďže vzhľadom
na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd priznal navrhovateľke náhradu škody bez spoluzavinenia, z
čoho vyplýva, že navrhovateľke patrí aj suma vo výške 4 014,96 eur, ktorú jej vedľajší účastník uhradil
dňa 03.07.2014, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti nemožno považovať za nesúhlas
z vážnych dôvodov, ako to má na mysli ustanovenie § 96 ods. 2 O.s.p.. Preto súd konanie v tejto časti

napriek nesúhlasu odporcu zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.