Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/732/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:6713217555.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, proti odporkyni: T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
C., C.. XX, o zaplatenie 981,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č. k. 17C/131/2014-42 zo dňa 9. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/131/2014-42 zo dňa 9. júla 2014 potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia predovšetkým poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorého
nerešpektovanie malo za následok, že sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch). Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala termín
konečnej splatnosti úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okresný
súd zároveň vyslovil názor, že úrok vo výške 70,01% odporuje dobrým mravom. Navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo výške 960,- Eur, vrátených bolo 981,- Eur, z ktorého dôvodu bol návrh zamietnutý.

Okresný súd tiež akcentoval neprijateľnosťou stanovenia zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných
podmienkach. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; náhrada trov konania by
patrila odporkyni, ktorá si túto neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia návrhu. Uviedol, že
prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktoré vyžaduje pre záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov splnenie oboch tam
uvedených podmienok - zmluva nemá písomnú formu a chýbajú v nej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd tiež nesprávne a v rozpore
s vôľou účastníkov tvrdil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere
má predstavovať návrh na uzavretie zmluvy a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi akceptáciu
návrhu. Akceptácia žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je obsiahnutá na rovnakej listine ako

samotná žiadosť o poskytnutie úveru, pričom podľa článku 7 ods. 7 písm. f/ zmluvných dojednaní
oznámenie veriteľa dlžníkovi o schválení úveru je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolateľ upriamil
pozornosť na článok 2 bod 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý upravujemechanizmusuzatváraniazmluvy.Oznámenieveriteľaoschváleníúverupredstavujepotvrdenieprejavu
vôle veriteľa (ktorý je formálne urobený už podpisom na zmluve) a tiež vymedzenie tých údajov, ktoré
v čase podávania žiadosti nie sú objektívne určiteľnými. Podstata zmluvného vzťahu - výška úveru,

počet splátok, trvanie splácania, úroková sadzba a celkové náklady sú obsiahnuté priamo v zmluve o
revolvingovom úvere (bod 6). Je nesporné, že prejavy vôle účastníkov sú zhodné a zhodne smerujú k
založeniu toho istého zmluvného vzťahu a sú aj na tej istej listine. Tiež uviedol, že pre uzavretie zmluvy
sa nevyžadovalo, aby boli prejavy vôle na jednej listine; súvislosť predložených dokumentov mal súd
skúmať z hľadiska vzájomných odvolávok, či ich obsahovej súvislosti. Odvolateľ zdôraznil, že termín

konečnej splatnosti úveru je totožným s dátumom splatnosti poslednej splátky. Určiť dátum splatnosti
úveru právna úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne daný údaj sa určiť nedá. V čase podania žiadosti
o úver totiž nie je možné určiť splátkový kalendár z hľadiska toho, kedy nastane presne splatnosť
poslednej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje v otázke konečnej
splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu
splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom

splatnosti poslednej splátky. Z uzavretej zmluvy je na prvý pohľad zrejmým, kedy je konečná splatnosť
úveru. Navrhovateľ tiež popieral správnosť záveru o tom, že zmluva by nemala obsahovať výšku, počet
a termíny splatnosti splátok. Z uzavretej zmluvy vyplýva počet splátok, výška splátky a splatnosť splátky
(k určitému dňu v mesiaci). Naviac, z obsahu zmluvných dojednaní je zrejmé, že „rozpísanie“ splátky
na časť istiny a časť úrokov bolo obsiahnuté v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť oznámenia

veriteľa. Pokiaľ okresný súd posúdil dohodnuté úroky ako odporujúce dobrým mravom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, nepostupoval správne. V otázke výšky úrokov mal postupovať podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka (zaoberať sa odplatou za poskytnuté finančné prostriedky obvyklou
na finančnom trhu). K zmluvnej pokute odvolateľ uviedol, že dohoda o nej bola súčasťou zmluvných
dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere a neboli formulované v samostatnom dokumente, ale priamo

v liste, kde bola obsiahnutá hlavná zmluva.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv.

Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky

tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi
konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa

vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša sosebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť.

V posudzovanej veci bola žaloba zamietnutá predovšetkým s odôvodnením, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi absentovali údaje o konečnej splatnosti úveru a
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo malo za následok vznik
domnienky, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd vyčerpávajúco a logicky vysvetlil vo
svojom rozhodnutí, v čom spočívali nedostatky predloženej zmluvy, pričom s jeho argumentáciou sa

druhostupňový súd v plnej miere stotožnil.

Údaj o konečnej splatnosti mal byť v zmluve definovaný jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom
tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, v akom čase bude úver splatený. Neskôr doručené
oznámenie veriteľa o schválení úveru takýto údaj obsahovalo, avšak toto nebolo podpísané aj dlžníkom,
nejednalo sa teda o dvojstranný právny úkon. Ak odvolateľ argumentoval, že spomínané oznámenie
je súčasťou zmluvy o úvere, s uvedeným sa nemožno stotožniť. Vzniku zmluvy predchádza ponuka,

následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky,
treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože
predstavuje (nový) jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Krajský súd vyhodnotil oznámenie
veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol
stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.

Rovnako druhostupňový súd súhlasil s tvrdením okresného súdu, že zmluva musí obsahovať aj rozpis
splátok nielen istiny, ale aj ostatných splácaných súm - úrokov a poplatkov. Uvedená požiadavka
vyjadruje snahu informovať dlžníka o výške finančných prostriedkov, ktoré si požičiava, ako aj o
prostriedkoch, ktoré splatí veriteľovi na úrokoch a poplatkoch.

K námietke týkajúcej sa výkladu § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch treba uviesť,

že tu uvedené podmienky (aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov) nemusia byť splnené
kumulatívne. Opačný výklad by mohol viesť len k absurdnému záveru, že až v prípade, že zmluva nie
je písomná a zároveň neobsahuje vymenované náležitosti, nebude veriteľovi priznaný žiaden úrok ani
poplatok. Je logické, že nedodržanie písomnej formy zmluvy automaticky vylučuje skúmanie absencie
prípadných chýbajúcich náležitostí a zároveň zistenie chýbajúcich náležitostí v (písomnej) zmluve

logicky vylučuje skúmanie písomnej formy zmluvy.

Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci ohľadom stanovenia primeranej výšky
odplaty za úver, v tejto časti boli odvolacie argumenty plne opodstatnené. V čase uzavretia zmluvy sa
maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru spravovala ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Vzhľadom na závery okresného súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov a odporkyňa finančné

prostriedky vrátila (minimálne v sume, v akej si ich požičala), nemal spomínaný nedostatok žiaden
podstatný význam pre posúdenie veci krajský súdom.

Pokiaľ ide o otázku dohody o zmluvnej pokute, v tomto smere odvolací súd odkazuje v plnej miere
na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a dopĺňa, že zmluvné dojednanie obsahujúce sankciu za
porušenie zmluvnej povinnosti nemôže byť v žiadnom prípade „ukryté“ do neprehľadných ustanovení

všeobecných obchodných podmienok, a to bez ohľadu na to, či dlžník tieto podmienky mal možnosť
pred uzavretím zmluvy preštudovať alebo nie. Ide o významný nástroj zabezpečenia záväzku, pre ktorý
právna úprava vyžaduje písomnú formu. Táto požiadavka znamená zrozumiteľné a čestné dojednanie
zmluvnej pokuty takým spôsobom, ktorý nijako spotrebiteľa nezavádza ani od neho nevyžaduje zložité
vyhľadávanie, či oboznamovanie sa s týmto dôležitým právnym inštitútom. Všeobecné obchodnépodmienky majú slúžiť pre definovanie technickej stránky právneho vzťahu účastníkov, nie zakladanie
osobitných práv a povinností v prospech veriteľa a v neprospech spotrebiteľa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, resp. jej žiadne
nevznikli, preto jej táto náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.