Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712200943
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712200943.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa H., L., J. 2, A.: XXXXXXXX proti
odporcovi K. F., bytom J. L., R. XX/XX, o zaplatenie 3.278 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. marca 2013, č.k. 10C/27/2012-121 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 3.278 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

navrhovateľ podal na súd prvého stupňa návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

3.278 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.192 Eur od 16.11.2011 do zaplatenia, s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.788 Eur od 14.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 298 Eur
od 18.01.2012 do zaplatenia. V konaní uviedol, že dňa 31.03.2010 v dôsledku protiprávneho konania
odporcu-prečinuútokunaverejnéhočiniteľa-utrpelipríslušníciPZBc.R.Y.,Z.H.,V.Z.aE.F.,služobne
zaradení na Obvodnom oddelení PZ Považská Bystrica, služobný úraz, za ktorý im bola priznaná
náhrada za bolesť v úhrnnej výške 3.278 Eur na základe lekárskych posudkov, v ktorých boli zranenia

poškodených policajtov ohodnotené ošetrujúcim lekárom, pričom všetky podklady boli prekontrolované
posudkovým lekárom odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností
MVSR v Bratislave. Navrhovateľ si uplatnil podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Zb. zák. právo voči
odporcovi na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia v dôsledku
zavineného protiprávneho konania odporcu. Jednou zo základných podmienok úspešného uplatnenie

práva služobného úradu na náhradu škody voči tretím osobám podľa § 114 ods. 5 zákona č,. 328/2002
Z.z. je existencia škody vzniknutá služobnému úradu vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia, avšak
je potrebné zdôrazniť, že tieto musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene, inak by náhrada škody
uplatnená voči tretím osobám bola v rozpore so základným princípom spravodlivosti. Bolo preukázané,
že navrhovateľ ako služobný úrad vyplatil policajtom z titulu náhrady za bolesť celkom 3278 Eur
odôvodňujúc svoje rozhodnutie tým, že títo policajti utrpeli služobný úraz pri služobnom zákroku dňa

31.01.2010 a pri stanovení výšky náhrady za bolesť vychádzali z lekárskeho posudku MUDr. K. R.,
lekára NsP Považská Bystrica, schváleným po čiastočnej úprave posudkovým lekárom navrhovateľa.
Služobný úrad služobný úraz policajtov odškodnil, pretože uznal, že policajti utrpeli úraz, že k nemu
došlo pri plnení služobných úloh a bola daná príčinná súvislosť medzi škodou a služobným úrazom.
Služobný úrad uznal zodpovednosť podľa § 174 zákona č. 73/1998 Z.z.Odporca tvrdil, že nespôsobil poškodenie zdravia policajtom a nárok navrhovateľa neuznal.

Súd prvého stupňa preto zameral znalecké dokazovanie na preukázanie, či policajti pri služobnom
zákroku utrpeli zranenia a pokiaľ áno, úlohou znalca bolo určiť bolestné. Na základe prehodnotenia

charakteru poranení a priebehu liečenia poškodených R. Y., E. F., V. Z. a Z. H. znalec konštatoval, že ich
poranenia diagnostikované pri ich vyšetrení dňa Xl. 3. 2OlO na chirurgickej ambulancii NsP Považská
Bystrica, ani v jednom prípade nespĺňajú kritériá pre ich ohodnotenie bolestného podľa vyhlášky
č. 437/2OO4 Zb. zák. Znalec preštudoval spisový materiál a oboznámil sa s bodovým hodnotením
poranení poškodených, ktoré vypracoval MUDr. K. R. a nasledovne schválil MUDr. J. J., posudkový lekár

MVSR. Uvedené bodové hodnotenie bolo podľa záveru ZP vypracované nesprávne, nezohľadňovalo
kritériá, podľa ktorých sa takéto hodnotenie vypracováva. Hodnotenie musí zohľadňovať charakter
poranení, musí sa vykonávať na základe nálezov v zdravotnej dokumentácii. V tomto prípade bodové
ohodnotenie bolestného vypracované MUDr. K. R. absolútne nezohľadnilo charakter poranení vzhľadom
k položkám tabuľky 1 sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch zákon č. 437/2004 Zb. zák.
Uvedené hodnotenie bolo podľa záverov ZP nesprávne z nasledujúcich dôvodov: a/ všetci poškodení

mali vykonané obodovanie poranenia pravej ruky položkou 113, táto položka v uvedenej vyhláške má
znenie: "Pomliaždenie ťažšieho stupňa". Avšak v prípade poškodených sa absolútne nejednalo o ťažké
pomliaždenie, ale napríklad u Y., F., H. nebola vykonaná žiadna liečba poranenia tohto typu, Z. mal
aplikovanú pri vyšetrení masť bez ďalšej liečby. Uvedené poranenia poškodených možno z lekárskeho
hľadiska kvalifikovať ako veľmi veľmi ľahké, b/ U R. Y. je položkou 114 hodnotená rana chirurgicky

ošetrená. Lenže podľa zdravotnej dokumentácie poškodený utrpel: drobnú odierku v oblasti 5. záprsnej
kosti, ktorá vôbec nebola ošetrená. Rana chirurgicky ošetrená znamená, že je vykonané jej zošitie.
Kožené odierky, s výnimkou tváre uvedená vyhláška nehodnotí, c/ U V. Z. bolo vykonané ohodnotenie
podľa položky 160- pomliaždenie kolena ťažšieho stupňa, avšak z jeho zdravotnej dokumentácie takáto
diagnóza jeho poranenia nie je uvedená, d/ U E. bolo položkou 160 e/ ohodnotenie pomliaždenie

predkolenia ťažšieho stupňa, avšak žiadna takáto diagnóza uvedeného poranenia sa v jeho lekárskeho
správe z vyšetrenia na chirurgickej ambulancii dňa 31. 3. 2010 neuvádza, je tam len diagnostikovaný
záver: pomliaždenie pravej ruky. Táto položka nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. V texte vyšetrenia
sa síce uvádza: "v oblasti strednej tretiny prednej plochy pravého predkolenia palpačná citlivosť ", čo
správne vyšetrujúci lekár zhodnotil, že to nebolo poranenie. Ale ak by aj to bol zhodnotil ako poranenie,

v žiadnom prípade sa nejednalo o charakter ťažkého pomliaždenia uvedeného predkolenia, e/ U Z.
bola položkou 114 - povrchová rana hornej končatiny hodnotená 10 mm kožná odierka. Pri vyšetrení
poškodeného bola vykonaná dezinfekcia odierky a jej krytie tekutým obväzom, síce chirurgom, ale
nejednalo sa o chirurgické ošetrenie rany. Položka bola použitá nesprávne. Znalec v závere znaleckého
posudku jednoznačne odpovedal na otázky súdu, týkajúce sa skutočností, ktoré sú významné pre

vydanie rozhodnutia v danej veci. Zo spisu nevyplýva, že by znalec neprihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré mu boli predložené. Súd nezistil žiaden dôvod pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania
a ani pre prehodnotenia záverov znalca vo vzťahu k posudku MUDr. R.. Znalec MUDr. O. P. sa podrobne
vyjadrilknámietkamnavrhovateľazdôrazňujúc,žezákonč.437/2004z.z. vosvojejtabuľkeč.Ipodrobne
uvádza poranenia, ktoré možno odškodňovať a tie, ktoré sa v ňom nenachádzajú, tie sa neohodnocujú.

Podmienkou je tiež , že tieto zranenia musia byť aj primerane liečené. Žiaden zákon neumožňuje priznať
bolestné pri takých zanedbateľných poraneniach, ako sú kožné odierky

alebo udretie, kde bolesť je krátkodobá, pominie aj bez liečby. Znalec zdôraznil, že u dvoch
poškodených /Y., F./ sa pri ich vyšetrení uvádza: „poranenie si nevyžiadalo žiadnu liečbu, t. č. nevyžaduje
liečbu“, Z. bola na pravú ruku aplikovaná odstanová masť a H. vykonaná dezinfekcia povrchovej odierky

l0 mm, čiže jednorazové ošetrenie. Ani u jedného nebola ďalej vykonávaná žiadna liečba a neboli ani
PN. Po prehodnotení charakteru poranenia poškodených a priebehu ich liečby podľa ZP ani jednému z
policajtov nepatrí bolestné. Súd prvého stupňa konštatoval, že MUDr. O. P. má 45 ročnú prax úrazového
chirurga, z toho l5 rokov primár úrazovej chirurgie NsP Žilina, 25 rokov je znalcom v odbore chirurgia,
traumatológia. Na základe znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že poranenia policajtov

svojim charakterom nesplnili kritéria pre ohodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Zb. zák., podľa ktorého
sa odškodňujú úrazy, ktoré sú uvedené v tabuľke 1 podľa diagnózy. Súd prvého stupňa vychádzajúc
zo záverov znaleckého posudku , vyhodnotiac dôveryhodnosť osoby znalca dospel k záveru, že sú tieto
objektívne, že náhrada za bolesť policajtom nepatrí, bolo vyplatené nedôvodne a preto návrh v celom
rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22, § 114 ods. 5 zák.

č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 2 ods. 1,3, § 3 ods. 1,2 zák. č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 7 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zmeniť tak, že odporca

bude zaviazaný nahradiť mu vzniknutú škodu vo výške 3.278 Eur s príslušenstvom. Namietal, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedol, že podaným návrhom
si uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávok úrazového

zabezpečenia policajtom, ktorí utrpeli služobný úraz v dôsledku protiprávneho konania odporcu
dňa 31.03.2010, pričom protiprávnosť konania odporcu bola preukázaná právoplatným rozsudkom
Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/277/2010-105, ktorým bol odporca uznaný vinným
zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa. Poškodeným policajtom boli dávky úrazového
zabezpečenia, konkrétne náhrada za bolesť, vyplatené na základe lekárskeho posudku posudzujúceho
lekára MUDr. K. R., pričom všetky podklady, vrátane lekárskych záznamov o prvotnom ošetrení a

lekárskych posudkoch boli prekontrolované posudkovým lekárom Ministerstva vnútra SR MUDr. J. J.. V
prvostupňovom konaní boli vypočutí poškodení policajti, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili protiprávnosť
konania odporcu, ako aj spôsobenie ujmy na zdraví. Rovnako bol v konaní vypočutý aj súdny znalec
MUDr. O. P., ktorý vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že poranenia poškodených policajtov ani
v jednom prípade nespĺňajú kritériá pre ich ohodnotenie bolestného podľa vyhl. č. 347/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Len na základe týchto záverov znaleckého posudku súd návrh zamietol, pričom
vôbec nevzal do úvahy všetky ostatné dôkazné prostriedky, a to výpovede poškodených policajtov,
lekárske posudky posudzujúceho lekára, kontrolu posudkového lekára MVSR a ďalšie listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise. Navyše súd nevykonal výsluch MUDr. K. R. a MUDr. J. J., ktorých predvolanie
navrhol navrhovateľ na pojednávaní. Poukázal na to, že súdny znalec spochybnil nielen odbornosť

dvoch od seba nezávislých lekárov, ktorí nedostali možnosť obhájiť si svoje lekárske stanoviská týkajúce
sa ohodnotenia zranení poškodených policajtov a tým odstrániť nezrovnalosti týkajúce sa odlišných
názorov súdneho znalca. Ďalej uviedol, že poškodeným policajtom bola náhrada za bolesť priznaná
v dvojnásobnej výške, nakoľko podľa ust. § 173 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., ak bolo policajtovi pri
služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto

zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. To, že konanie odporcu smerovalo proti
zákroku poškodených policajtov bolo dokázané jednak právoplatným rozsudkom v trestnom konaní a
jednak lekárskymi správami o prvotnom ošetrení poškodených policajtov, pričom tieto listiny preukazujú
taktiež príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou, t.j. že poškodení
policajti skutočne utrpeli zranenia v dôsledku kladenia aktívneho odporu odporcom, keďže boli ošetrení

v zdravotníckom zariadení bezprostredne po vykonaní služobného zákroku proti odporcovi. Poukázal na
to, že odporca sa dopustil prečinu útoku na verejného činiteľa, v čase spáchanie prečinu bol značne pod
vplyvom alkoholu, a nakoľko kládol aktívny odpor, boli poškodení policajti nútení proti odporcovi zakročiť,
v dôsledku čoho utrpeli zranenia, takže odporca je povinný niesť následky svojho protiprávneho konania
a uhradiť spôsobenú škodu. Nesúhlasili ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že žiadnemu z príslušníkov
policajného zboru nespôsobil žiadne zranenia, z ktorých ho obviňujú. Nikoho nebil rukami, ani nekopal
nohami, pričom ležal na zemi a bol už spútaný, keď prišla druhá hliadka pán Y. a pán F.. Zranenia, ktoré
uvádzajú policajti sa im mohli stať vtedy, keď ho dávali do auta. Oderky, ktoré uvádzajú 10 až 15mm
nemôžu vzniknúť pri kopaní. Z príslušníkov nebol ani jeden na ďalšom ošetrení a ani na PN. Uviedol, že

on mal zlomené rebro, otras mozgu a nepočuje na pravé ucho. Taktiež mal podliatiny na tvári, rukách a
chrbte, čo je vidieť aj na fotografiách z nemocnice, v ktorej ležal. Preto si myslí, že peniaze boli vyplatené
policajtom neprávom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné.Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že jednou zo
základných podmienok úspešného uplatnenia práva služobného úradu na náhradu škody voči tretím
osobám podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. je existencia škody vzniknutá služobnému úradu

vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré však musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene, inak
by náhrada škody uplatnená voči tretím osobám bola v rozpore so základným princípom spravodlivosti.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako služobný úrad vyplatil policajtom z titulu náhrady za
bolesť celkom 3.278 Eur odôvodňujúc svoje rozhodnutie tým, že títo policajti utrpeli služobný úraz pri
služobnom zákroku dňa 31.03.2010 a pri stanovení výšky náhrady za bolesť vychádzali z lekárskeho

posudku MUDr. K. R., lekára NsP Považská Bystrica schváleným po čiastočnej úprave posudkovým
lekárom navrhovateľa. Nakoľko odporca v konaní tvrdil, že nespôsobil poškodenie zdravia policajtom,
súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom MUDr. O. P., ktorému zadal úlohu
popísať mechanizmus vzniku zranení poškodených policajtov, posúdiť, či mohlo dôjsť k zraneniam
tak, ako uviedli poškodení policajti vo svedeckých výpovediach a určiť bolestné k zraneniam, ktoré
dňa 31.03.2010 poškodení policajti utrpeli. Zo záverov znaleckého posudku mal súd prvého stupňa

za preukázané, že u dvoch poškodených policajtov (Y., F.) si ich zranenia nevyžiadala žiadnu liečbu,
poškodenému policajtovi Z. bola na pravú ruku aplikovaná odstanová masť a policajtovi H. vykonaná
dezinfekcia povrchovej odierky, čiže jednorazové ošetrenie. Po prehodnotení charakteru poranenia
poškodených a priebehu ich liečby podľa záverov znaleckého posudku ani jednému z policajtov nepatrí
bolestné. Na základe záverov znaleckého dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že

poranenia policajtov svojím charakterom nesplnili kritériá pre ohodnotenie podľa zák. č. 437/2004 Z.z.,
podľa ktorého sa odškodňujú úrazy, ktoré sú uvedené v tabuľke 1 podľa diagnózy, preto náhrada za
bolesť policajtom nepatrí, bolestné bolo vyplatené policajtom nedôvodne a preto návrh v celom rozsahu
zamietol.

Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny, v celom rozsahu sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu

škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenie a dávky úrazového zabezpečenia
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych
údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového
zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Jedným z predpokladov úspešného uplatnenia práva služobného úradu na náhradu škody voči tretím

osobám v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je existencia škody vzniknutá služobnému úradu
vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia alebo dávok úrazového zabezpečenia, pričom tieto dávky
musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako služobný úrad vyplatil policajtom R., E. F., V. Z. a Z.
H. bolestné v celkovej výške X.XXX Eur odôvodňujúc svoje rozhodnutie tým, že títo policajti utrpeli

pri služobnom zákroku dňa 31.01.2010 služobný úraz v dôsledku protiprávneho konania odporcu.
Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.02.2011 č.k. 2T/277/2010-105
uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa na tom skutkovom základe, že
počas jazdy na bicykli v opitom stave nereagoval na výzvu člena hliadky polície, do ppráp. V. Z.
narazil na bicykli, trikrát kopol strážmajstra H. do predkolenia nohy a z dôvodu aktívneho odporu

boli voči nemu použité príslušníkmi polície donucovacie prostriedky, pričom strážmajstrovi H. spôsobil
zranenia predkolenia oboch nôh, čo si nevyžiadalo práceneschopnosť. Navrhovateľ ako služobný úrad
služobný úraz policajtov odškodnil na základe lekárskeho posudku MUDr. K. R., lekára NsP Považská
Bystrica schváleného po čiastočnej úprave posudkovým lekárom navrhovateľa. Odporca poškodenie
zdravia policajtom neuznával, tvrdil, že on bol pri zákroku vážne zranený, preto súd prvého stupňa

správne nariadil vo veci znalecké dokazovanie na preukázanie, či policajti pri služobnom zákroku utrpeli
zranenia a pokiaľ áno, úlohou znalca bolo určiť bolestné. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. O. P.,znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, chirurgia jednoznačne vyplýva, že poranenia
policajtov boli veľmi ľahkého charakteru, nebola vykonávaná ich ďalšia liečba, nemali vystavenú
PN. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poranenia policajta R. Y. mohli vzniknúť kopnutím,

nárazom pri nakladaní obvineného do auta v putách, poranenia E. F. mohli vzniknúť narazením ruky
pri manipulácii, nakladaní do auta, u V. Z. znalec najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranenia
ustálil ako úder pravou rukou, jej vonkajšou bočnou hranou pri páde na zem. Poranenia Z. H. podľa
znalca mohli vzniknúť pri nasadzovaní pút obvinenému, pri vťahovaní obvineného do vnútra auta, a to
mechanizmom šuchnutia sa pravou rukou po oblečení povinného, putách, alebo interiéru auta. Znalec

MUDr. O. P. jednoznačne konštatoval, že poranenia policajtov diagnostikované pri ich vyšetrení dňa
31.0.3.2010 na chirurgickej ambulancii NsP Považská Bystrica ani v jednom prípade nespĺňajú kritériá
pre ich ohodnotenie bolestného podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Znalec konštatoval, že bodové hodnotenia poranení poškodených,
ktoré vypracoval MUDr. K. R. a schválil MUDr. J. J., posudkový lekár, boli vypracované nesprávne,
nezohľadňovali kritériá, podľa ktorých sa takéto hodnotenie vypracováva. Z hľadiska medicínskeho

znalec kvalifikoval poranenia poškodených policajtov ako veľmi ľahké, pričom ani u jedného z policajtov
nebola vykonávaná žiadna liečba a ani neboli PN. Po prehodnotení charakteru poranenia poškodených
a priebehu ich liečby, znalec dospel k jednoznačnému záveru, že ani jednému z policajtov nepatrí
bolestné, nakoľko poranenia policajtov svojím charakterom nesplnili kritériá pre ohodnotenie podľa zák.
č. 437/2004 Z.z. o bolestnom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok znalca MUDr. O. P.

je presvedčivý, vierohodný, zodpovedá pravidlám logického myslenia, pričom znalec sa vysporiadal so
všetkými otázkami zadanými súdom, na námietky odporcu reagoval v doplnku znaleckého posudku a
taktiež na pojednávaní, kde presvedčivo zdôvodnil závery svojho znaleckého posudku. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu v danej veci neboli dôvody pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania,
nakoľko závery znalca MUDr. O. P., ktorý má 45-ročnú prax úrazového chirurga, je 25 rokov znalcom

v odbore chirurgia, traumatológia, boli presvedčivé. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania
tak bolo v konaní preukázané, že poranenia policajtov nespĺňali kritériá pre ohodnotenie bolestného
podľa zák. č. 437/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov dávky úrazového zabezpečenia boli vyplatené zo
strany navrhovateľa poškodeným policajtom nedôvodne a neoprávnene a z tohto dôvodu uplatnený
nárok navrhovateľa proti odporcovi na náhradu škody bol nedôvodný. Odvolacie námietky navrhovateľa

z týchto dôvodov boli neopodstatnené.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko

nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.