Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110211610
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2110211610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: K. F., nar. X.X.XXXX, bytom
R. F., Q. XXX/XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Miloslav Kukučka, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13,
proti odporcovi: Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M., F. XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Milan Čapka,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 6-8, o zaplatenie 16.616,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/88/2010-165 zo dňa 12.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. uzavrel, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom III. vrátil odporcovi
zložený preddavok 35,- Eur a nasledujúcim výrokom IV. upravil učtáreň Okresného súdu Trnava, aby
odporcovi vyplatila sumu 35,- Eur zo zaplateného preddavku na označený účet súdu. Rozhodnutie súd
odôvodnil právne aplikáciou ust. § 563, § 564, § 566 ods. 1 a 2 a § 567 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal z dokazovaním preukázaných zistení, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke
vo výške 40.000,- Sk, nakoľko jej uzatvorenie potvrdili zhodne obaja účastníci i keď sa nezhodli v čase

poskytnutia pôžičky. Odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že pôžičku vrátil vždy do
nasledujúcej pôžičky, najneskôr do 15.2.2007, naviac je to v rozpore s tým, že mu navrhovateľ poskytol
aj ďalšie pôžičky, ktoré preukázateľne nevrátil pred poskytnutím ďalšej pôžičky. Súd považoval za
preukázanéposkytnutieipôžičky160.000,-Skdňa15.2.2007,nakoľkosvedokF.potvrdil,žemuodporca
vrátil dlh v rovnakej výške následne po tom, čo si požičal peniaze od navrhovateľa. Aj tretiu pôžičku
vo výške 150.000,- Sk súd považoval za preukázanú, keďže odovzdanie peňazí potvrdili svedkovia
F. a Q.. Rovnako považoval za preukázanú i štvrtú pôžičku vo výške 350.000,- Sk, keď odovzdanie

peňazí potvrdili svedkovia T. a W. a navrhovateľ preukázal, že za účelom poskytnutia tejto štvrtej
pôžičky čerpal úver. Následne sa súd zaoberal splatnosťou jednotlivých pôžičiek a dospel k záveru,
že bola dohodnutá splatnosť pôžičiek bez bližšieho určenia čo najskôr s výnimkou prvej pôžičky, kde
bolo dohodnuté, že zaplatí čo najskôr po úhrade faktúr odberateľmi. Súd dospel k záveru, že nešlo o
pôžičky bez dohodnutého času plnenia v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ale o plnenie, ktoré
bolo ponechané na vôli odporcu v zmysle § 564 Občianskeho zákonníka. V konaní tak navrhovateľ ako
aj odporca potvrdili, že pôžičky boli splatné podľa ich vzájomnej dohody „čo najskôr“. Tvrdenie svedkov

T. a W. o splatnosti štvrtej pôžičky do konca leta 2007 súd vyhodnotil ako nedôveryhodné z dôvodu,
že je v rozpore s tvrdením oboch účastníkov zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
odporca postupne z daných pôžičiek uhradil prvú pôžičku v celom rozsahu, z druhej zostala neuhradená
suma 19,39 Eur a tretia a štvrtá pôžička neboli uhradené. Následne súd s poukazom na § 564 ods. 2Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v danom prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka
a dlžník bol potom oprávnený plniť kedykoľvek podľa svojho uváženia a veriteľ bol povinný ponúknuté
plnenie prijať. Veriteľ ale sám nemohol určiť čas plnenia a domáhať sa plnenia dlhu, keďže pohľadávka

ešte nie je splatná. Prípadná výzva veriteľa na plnenie nemá právne účinky. Žaloba na plnenie je z
tohto dôvodu podaná predčasne. Veriteľ je oprávnený žiadať súd, aby určil splatnosť dlhu, ktorú súd
určí podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Až od času plnenia určeného
súdom potom plynie premlčacia doba. Vznesenou námietkou premlčania sa preto súd nezaoberal. Z
uvedených dôvodov potom návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 35,- Eur s poukazom na
§ 141 ods. 1 O.s.p. a keďže nebol spotrebovaný, súd ho odporcovi vrátil. O trovách konania rozhodol
s poukazom na § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.616,35 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania z istiny
odo dňa 31.8.2007 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Za správne označil závery prvostupňového súdu, že bolo preukázané riadne poskytnutie všetkých

štyroch dotknutých pôžičiek v sumách, ako ich uplatňuje navrhovateľ v konaní. Rovnako považoval za
správny záver súdu, že ku dňu vydania predmetného rozhodnutia odporca zaplatil v celosti prvú pôžičku
vo výške 40.000,- Sk, z druhej pôžičky vo výške 160.000,- Sk, resp. z 5.311,03 Eur zaplatil 5.291,63 Eur,
pričom z nej zostáva neuhradených 19,39 Eur a v poradí tretia a štvrtá pôžička nie sú uhradené ani len
sčasti.Odporcajetaknavrhovateľovidlžnýsumu16.616,35Eurspoločnespríslušenstvom.Navrhovateľ

sa ale nestotožňuje so záverom súdu v otázke splatnosti poskytnutých pôžičiek, keď s poukazom na
vykonané dokazovanie bolo možné bez ďalších pochybností ustáliť ako dátum splatnosti predmetnej
pôžičky deň 30.8.2007, čo potvrdzuje výpoveď navrhovateľa v spojitosti s výpoveďou odporcu a jeho
matky ohľadne štvrtej pôžičky, za ktoré sa po vzájomnom dojednaní ohľadne pevného dátumu vrátenia
pôžičkynavrhovateľovi osobneavýslovnezaručilamatkaodporcuaprotitomutopostupuničnenamietal

samotný odporca. Tento dátum splatnosti potvrdzuje aj výpoveď svedkov T. a W., ktorí boli priamymi
svedkami poskytnutia štvrtej pôžičky a ktorí uviedli, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá v termíne
do konca leta 2007, čo reálne korešponduje s dátumom 30.8.2007. O uvedenom termíne splatnosti
podľa odvolateľa svedčí tiež výzva na zaplatenie dlhu z 1.2.2010 adresovaná odporcovi pred podaním
návrhu v tomto konaní, v ktorej je výslovne uvedený dátum splatnosti celkovej sumy pôžičky 30.8.2007,

ako i SMS zo dňa 27.3.2010 prijatá navrhovateľom z čísla odporcu, v ktorej sám odporca uznáva svoj
záväzok voči navrhovateľovi a vyzýva ho k vyčísleniu dlhu, ktorý chce následne svojím podpisom riadne
uznať, čo zakladá predpoklad, že odporca mal vedomosť o pretrvávajúcom dlhu voči navrhovateľovi
ešte od roku 2007 a taktiež o výzve na úhradu dlhu zo dňa 1.2.2010, ktorú účelovo neprevzal. Okrem
toho i skutočnosť, že odporca ešte v decembri 2008 a neskôr aj v roku 2010 a 2011 čiastočne plnil

navrhovateľovi, zakladá záver o tom, že mal reálnu vedomosť o presnom dátume splatnosti pôžičky.
Podľa názoru navrhovateľa súd nevyhodnotil vykonané tak priame i nepriame dôkazy v ich kontexte
zákonným spôsobom. Poukázal tiež na to, že ak by sa súd nestotožnil s dátumom splatnosti 30.8.2007,
mal možnosť postupovať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolateľa dojednanie
typu čo najskôr nezakladá plnenie ponechané na vôľu odporcu. Ust. § 563 Občianskeho zákonníka sa

týkatýchprípadov,keďčasplnenianebolurčenýžiadnymzuvedenýchspôsobov.Právourčiťčasplnenia
má veriteľ a dlžník je povinný plniť nasledujúci deň po obdržaní výzvy. Odporca predložil už spomínajú
výzvu na zaplatenie z 1.2.2010 adresovanú odporcovi. Z dôvodu právnej istoty vyzval odporcu na
uhradenie celej dlžnej sumy pôžičky do 28.2.2010 na označený účet v zmysle znenia § 563 Obč. zák.
Návrh bol v tomto konaní podaný dôvodne, keď súd objektívne priznal navrhovateľovi titul (pôžičku čo

do jej podstaty i výšky), avšak na základe nesprávneho vyhodnotenia niektorých skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia v otázke splatnosti predmetnej pôžičky dospel k nesprávnemu
záveru, ktorým porušil zákonom chránené práva a záujmy odporcu.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 204 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísanénáležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania a v závislých výrokoch II., III., IV. bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b)

O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej
tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom odvolacieho konania vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa je
posúdenie splatnosti v konaní dokazovaním prvostupňového súdu už preukázaných pôžičiek
poskytnutých navrhovateľom odporcovi a to v kontexte ust. § 563 a § 564 Občianskeho zákonníka,
teda či prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku splatnosť predmetného dlhu správne právne

posúdil.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je nesprávne vtedy, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval, a napokon keď právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú
zo zisteného skutkového stavu.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, ktorý vykonal
dokazovanievdostatočnomrozsahupreposúdeniedanejprávnejveci,jehovýsledkysprávnevyhodnotil
a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver

vo veci, keď prvostupňový súd na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym
spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
naodvolacieargumentynenachádzadôvod,prektorý bysamalodzáverovsúduprvéhostupňaodchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa

žiada dodať už iba nasledovné:

Pokiaľ ide o spornú otázku splatnosti daných pôžičiek, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi
prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okrem prvej pôžičky, ktorá ale
už nie je predmetom tohto konania, bola na základe zhodných výpovedí tak navrhovateľa, ako i odporcu

dohodnutá splatnosť „čo najskôr.“ Pokiaľ svedkovia T. a W. vo svojich výpovediach tvrdili, že splatnosť
štvrtej pôžičky bola dohodnutá do konca leta 2007, prvostupňový súd správne vyhodnotil túto výpoveď
ako nedôveryhodnú, keďže je v rozpore s tvrdením oboch priamych účastníkov tejto zmluvy. Keďže
účastníkmizmluvyopôžičke,resp.zmlúvopôžičkeboliibanavrhovateľaodporca,nemohloúčinnedôjsť
k dojednaniu pevného dátumu vrátenia pôžičky medzi navrhovateľom a matkou odporcu, keď nebolo

preukázané, že by ju odporca na tento úkon splnomocnil. Nie je pritom rozhodné aký dátum splatnosti
mal jednostranne určiť navrhovateľ v písomnej výzve adresovanej odporcovi zo dňa 1.2.2010. Pokiaľ
odporca v SMS zo dňa 27.3.2010 adresovanej navrhovateľovi uznáva predmetný záväzok a vyzýva
ho k vyčísleniu dlhu, obsah tohto dôkazu ničím nepotvrdzuje navrhovateľom tvrdenú splatnosť pôžičiek
31.8.2007. Rovnako ani to, že navrhovateľ postupne v rokoch 2008, 2010 a 2011 čiastočne predmetný

dlh plnil.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

V zmysle § 564 ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.Zo znení vyššie citovaného § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je ho možné aplikovať na tie
prípady, ak čas plnenia nie je medzi veriteľom a dlžníkom vôbec žiadnym spôsobom dohodnutý, ani
ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí. V takom prípade je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po výzve veriteľa.

Ust. § 564 Občianskeho zákonníka dopadá na prípady, kedy čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka,
teda ak bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí keď bude chcieť alebo môcť. Keď čas plnenia je určený v
prospech dlžníka, ten je oprávnený splniť kedykoľvek podľa svojho uváženia, resp. možností a veriteľ

je povinný ponúknuté plnenie prijať. Veriteľ ale sám nemôže určiť čas plnenia a domáhať sa ho, keďže
pohľadávka ešte nie je splatná. Preto ani prípadná výzva veriteľa na plnenie nemá právne účinky a
žaloba na plnenie by bola podaná predčasne. V takom prípade ak dlžník svoj dlh neplní, môže sa veriteľ
obrátiť na súd so žalobou o určenie času plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd je zhodne s prvostupňovým toho názoru, že dojednanie

plnenia predmetného dlhu medzi účastníkmi v podobe slovného vyjadrenia „čo najskôr“ je časom plnenia
ponechaným na vôľu dlžníka, v danom prípade konkrétne čo najskôr ako bude môcť, v zmysle § 564
Občianskeho zákonníka. Keďže čas plnenia bol dohodnutý v podobe slovného spojenia „čo najskôr“,
nie je možné uzavrieť, že by čas plnenia nebol vôbec dohodnutý a preto na danú vec neprichádza do
úvahy aplikácia § 563 Občianskeho zákonníka. Práve v hypotéze ust. § 564 Občianskeho zákonníka sú

obsiahnuté také predpoklady, ktoré vyplývajú zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom následne prvostupňový súd správne uzavrel, že v danom prípade
splatnosť predmetného dlhu nenastala, navrhovateľ ako veriteľ nemohol túto splatnosť jednostranne
určiť ani výzvou adresovanou odporcovi, ani podaním žaloby, ale bol oprávnený podať žalobu o určenie

času plnenia predmetného dlhu zo strany odporcu, ktorá zrejme dosiaľ podaná nebola. Predmetnú
žalobu potom ako predčasne podanú bolo nevyhnutné zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny s použitím ust. § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnuté

súdom prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.