Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/277/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513228431.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky W. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., M. XX a otca U. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. U. XXX, U., na návrh matky o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú O. G., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú počnúc dňom 22.8.2010 v sume 50,- Eur mesačne vždy do
15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 22.8.2010 do 31.10.2014 v celkovej sume 2516,12 Eur súd povoľuje

otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november
2014, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.08.2013, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadala matka súd, aby
zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, s tým, že bude zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
a otca navrhovala zaviazať výživným v sume 180 eur mesačne tri roky spätne od podania návrhu, t.j. od
22.8.2010. Ako dôvod uviedla, že spolužitie s otcom dieťaťa ukončili v marci 2009, následne mala vážne
zdravotné problémy, na psychiatrickom oddelení bola 2x hospitalizovaná, a to v dňoch od 30.4.2009

- 28.5.2009 a od 4.11.2009 - 3.12.2009. Od rozchodu rodičov sa otec o maloletú žiadnym spôsobom
nezaujíma, vyživovaciu povinnosť k dcére si neplní vôbec. Počas spolužitia s otcom dieťaťa žili z jej
materských dávok a otec občas išiel na brigádu.

Otec súhlasil s návrhom okrem výšky výživného, ktorú navrhol určiť v sume 10 eur mesačne, pretože
viac na dcéru nie je schopný platiť, nakoľko žije len z príležitostných prác a od štátu nepoberá žiadne
dávky. Uviedol, že žije s matkou dieťaťa, na výživu maloletej neprispieva, pretože matka od neho nič
nežiada.Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, a výživné zo strany otca navrhol určiť spätne tak, ako to
žiadala matka, výšku výživného však ponechal na úvahu súdu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia nie sú manželia, spolužitie ukončili v marci 2009 a od
tohto obdobia je maloletá O. v osobnej starostlivosti matky a otec na výživu dcéry neprispieva vôbec.

Kolízny opatrovník dňa 12.8.2014 prešetril pomery v rodine matky a zistil, že matka s maloletou žijú
s matkinými rodičmi a 2 sestrami v 3-izbovom byte, ktorý je osobnom vlastníctve rodičov. Matka s
maloletou obývajú jednu izbu, v ktorej sú dve lôžka, skrinky na odkladanie vecí a hračiek, pracovný stôl,
kde sa dieťa môže pripravovať do školy. V izbe je aj ďalší pracovný stôl s počítačom, na ktorom pracujú

aj matkine sestry, kde si pripravujú podklady na vyučovanie. Byt je kompletne zariadený. Matka rodičom
prispieva na náklady spojené s bývaním, stravou a na iné náklady sumou 250 eur mesačne. Otec o
maloletú nejaví záujem, bol za ňou asi pred tromi rokmi, ale naposledy ho stretli na Draždiaku asi v júli
tohto roku, kde sa bol kúpať. Vraj uviedol, že si prácu hľadá.

V konaní súd vypočul svedkyňu L.. W. G., starú matku maloletej zo strany matky, ktorá uviedla, že býva

v spoločnej domácnosti s matkou a mal. O. ako aj s jej ďalšími dvoma dcérami. Potvrdila, že otec na
výživu maloletej neplatí vôbec, žiadnym spôsobom sa o ňu nezaujíma. Od 3 rokov veku maloletej ju videl
dvakrát. Jednoznačne potvrdila, že otec mal. O. s matkou dieťaťa nežije. Matka býva s ňou v spoločnej
domácnosti, a to by teda musel bývať u ich a tam nebýva. Matka je schopná sa o maloletú riadne starať,
čo aj robí, lieky a celkovo liečebný režim dodržiava. Maloletá O. epileptický záchvat nemala posledné

2 roky, je hyperaktívna, má ADHD a v škole im odporúčali, aby chodila len na 3-4 hodiny, pretože
koncentrovať sa vie len na prvé 2 hodiny. Odporúčajú podávať jej utlmujúce lieky, s čím nesúhlasia.
Svedkyňa ďalej uviedla, že matka jej mesačne prispieva sumou 250 Eur, svedkyňa zhromaždí v rodine
všetky finančné prostriedky a z nich zabezpečuje všetky potreby všetkých členov domácnosti. O mal.
O. je veľmi dobre postarané. V septembri 2014 bola maloletá týždeň hospitalizovaná pre bolesti bruška

a potom ešte 3 dni, kedy jej robili gastrofibroskopiu v celkovej anestéze, mali s tým zvýšené náklady,
pretože matka s ňou bola po celú dobu hospitalizovaná. Nezistil sa dôvod bolestí bruška, ale pomocou
infúzií sa stav ukľudnil a v prípade bolestí bruška musí užívať lieky.

Mal. O. navštevuje Špeciálnu základnú školu s materskou školou R. 9, N., v tomto školskou roku je
žiačkou druhej triedy. Škola potvrdila, že má veľmi dobrú dochádzku, má však problémové správanie

na vyučovacích hodinách, nerešpektuje pokyny vyučujúceho. Na hodinách je nesústredená, má veľmi
rozptýlenú pozornosť, myšlienkami odbieha od reality. Jej vyučovacie výsledky sú vzhľadom na jej
diagnózu veľmi slabé. Spolupráca s rodinou je primeraná, lepšia so starou matkou. Odporúčajú s
maloletou navštíviť pedopsychiatrickú ambulanciu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňa 13.8.2014 prešetril prostredie na strane otca

na adrese O. U. XXX, U. a zistil, že otec v súčasnosti býva na tejto adrese u svojej matky. V rámci
pohovoru stará matka maloletej zo strany otca uviedla, že otec sa údajne zdržiava u brata L. H. v N.
(v „modrom dome“) . U starej matky býva aj jej dcéra s 2 mal. deťmi. Otec dieťaťa je nemajetný, nemá
žiaden príjem, nepoberá ani sociálny príspevok. Výživné na dcéru neplatí.

Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - sever oznámilo súdu 1.10.2104, že na adrese T. X v N. na

zvončekoch ani na schránkach nefiguruje meno L. H., skontaktovať sa s otcom dieťaťa sa im nepodarilo.

Súd mal preukázané, že matka je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, s maloletou O. žije
u svojej matky, ktorej za bývanie a na domácnosť prispieva čiastkou 250 eur mesačne. Matka je
poberateľkou invalidného dôchodku, v mesačnej výške 260,10 eur v roku 2010, 264,80 eur v roku 2011,
273,60 eur v roku 2012, 283,70 eur v roku 2013 a vo výške 291,50 eur v roku 2014. Poberá aj prídavkyna dieťa v aktuálnej výške 23,52 eur mesačne. Je nemajetná, ako psychiatricky pacient užíva lieky, s
čím má zvýšené náklady.

Otec dieťaťa je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť taktiež nemá. Je nemajetný so základným

vzdelaním. Býva u svojej matky, ale zdržiava sa aj v Bratislave na bližšie neurčenej adrese. Podľa
zistenia súdu bol vo výkone trestu odňatia slobody od 4.5.2011 - 4.11.2011 a od 28.9.2012 - 28.2.2013.
Ako nezamestnaný bol na príslušnom úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.2.2010
- 10.5.2013, z ktorej bol vyradený pre nespoluprácu. V súčasnom období nie je v pracovnom pomere, nie
jevevidenciiobchodnéhoaniživnostenskéhoregistra,nepoberážiadnedávkyodštátu,žijezobčasných

brigád. Zdravotné problémy nemá žiadne.

Maloletá O. začala 1.9.2013 plniť povinnú školskú dochádzku. V tomto školskom roku je 8 ročná
druháčka špeciálnej základnej školy, matka má zvýšené výdavky súvisiace so školskou činnosťou
dieťaťa, keďže platí ZRPŠ v sume 10 eur, dcére musí zabezpečovať školské potreby a pomôcky. Ďalšie
zvýšené náklady maloletej súvisia s jej nepriaznivým zdravotným stavom, nakoľko má diagnostikovanú
epilepsiu, čo vyžaduje trvalé užívanie liekov, je potrebné s ňou navštevovať ortopéda( za nadštandarné

vyšetrenie u ortopéda zaplatila matka dňa 28.8.2014 10 eur ) a kupovať jej ortopedickú obuv. Matka
preukázala, že bola s maloletou hospitalizovaná celkovo 7 dní v septembri 2014 a za poskytnutie
služieb súvisiacich s poskytovaním ústavnej starostlivosti musela zaplatiť celkovo 23,24 eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli.

Súd vo veci konal na návrh matky a zveril maloletú O. do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil otec
i kolízny opatrovník. Súd rozhodol, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok matka a otca
zaviazal výživným v sume 50 eur mesačne tri roky spätne od podania návrhu, teda od 22.8.2010, tak

ako to žiadala matka, teda za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, nakoľko zistil, že sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, keď mal preukázané lekárskym potvrdením vystaveným dňa
13.9.2013 O.. A., psychiatrom, že matka je psychiatricky liečená od roku 2009, spúšťačom ochorenia
bol jej rozchod s partnerom a doteraz nebola schopná riešiť svoju sociálnu situáciu. Súdom určená
výška výživného 50 eur mesačne nie je primeraná veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, je určená

na dolnej hranici, je však primeraná pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd je toho názoru,
že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom stanovené výživné, pretože i keď má základné
vzdelanie a nemá žiadne príjmy, v konaní nepreukázal žiadnu snahu riadne sa zamestnať. Súd
prihliadol pri rozhodovaní na to, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Výživné má prednosť
pred všetkými výdavkami povinného rodiča. Otec doteraz na výživu svojej dcéry neprispieval. Svoju

vyživovaciu povinnosť nemôže prenášať na matku, ale je povinný plniť si ju i na úkor zabezpečovania
svojich vlastných potrieb. Súd zohľadnil pri rozhodovaní náklady dieťaťa súvisiace s návštevou školy,
ale aj súvisiace s jeho zdravotným stavom, ale aj to, že matka časť potrieb dieťaťa zabezpečuje z
prídavkov naň vyplácaných. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé finančné pomery, pretože každý
rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju

vyživovaciu povinnosť ako svoju prvoradú povinnosť mohol riadne plniť. Takéto úsilie otec nepreukázal.

Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 22.8.2010, zročné výživné ku dňu 31.10.2014 vyčíslil v celkovej
sume 2 516,12 eur (50 eur x 50 mesiacov a 10 dní ) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa §
160 ods. 1 O.s.p. a to vzhľadom na pomery na strane otca, i keď sám o to nežiadal.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.