Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing.
W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. N. XXXX, v konaní zastúpený JUDr. Vlasta Lehutová, I. C. B., U.
XXXX/XX, proti žalovanému: Telovýchovná jednota MOTOR-YACHT Námestovo, so sídlom Námestovo,
Hotel Šport, Oravská priehrada, IČO: 00 689 017, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária
Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., Žilina, Hollého ul. 31/371, v konaní o zaplatenie 10.456,08 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 10. júna
2013 č.k. 8C/9/2013-72, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozhodol rozsudkom o žalobnom návrhu žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku
10.456,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.958,18 eur od 01.01.2010 do
zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 627,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.958,18 eur od 01.01.2010 do zaplatenia zastavil. O čiastočnom
zastavení konania rozhodol okresný súd po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu v zmysle § 96 ods.

1 O.s.p.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol a citoval ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení vychádzal pri právnom posúdení veci. V podrobnom
odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd okrem iného uviedol, že jedinou výhradou žalovaného
voči pôžičke bol poukaz na neplatnosť zmluvného ustanovenia o sankčnom úroku, ktorý v čl. IV
zmluvy strany dojednali tak, že v prípade omeškania platby si veriteľ uplatňuje sankčný úrok vo výške
0,05 % z požičanej čiastky za každý deň omeškania. Súd sa tu stotožňuje so žalovaným, že toto

zmluvné ustanovenie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý pre prípad omeškania dlžníka v občianskoprávnom vzťahu kogentne
určuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania (ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania),
ktorých výška je stanovená vykonávacím predpisom. V občianskoprávnych vzťahoch je tak výška
úroku z omeškania stanovená v nadväznosti na zákon vykonávacím predpisom (nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z.) a preto dojednanie o úrokoch z omeškania nemôže byť predmetom dohody medzizmluvnými stranami ako je tomu v obchodnoprávnych vzťahoch (§ 369 Obchodného zákonníka). To
však samozrejme nevylučuje platnosť takej dohody, podľa ktorej bude veriteľ od dlžníka v prípade
omeškania požadovať úroky z omeškania v menšom než zákonom stanovenom rozsahu. Nemožno

ale dať za pravdu žalovanému, že v dôsledku neplatnosti dohody o úrokoch z omeškania by mala
byť neplatnou celá zmluva o pôžičke. Ust. § 41 Občianskeho zákonníka totiž určuje, že ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že

podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dočasné prenechanie druhovo určenej veci a povinnosť
vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby, ktoré náležitosti obsahuje aj účastníkmi
uzavretá zmluva o pôžičke. S týmito dvoma náležitosťami uzavretej zmluvy však nemá žiaden súvis
neplatné ustanovenie čl. IV o sankčnom úroku, pretože i bez tohto dojednania je jednoznačné, že
predmetomzmluvybolopožičaniedanejsumyžalovanémuakodlžníkovinadojednanúdobu,pouplynutí
ktorej mal peniaze spolu s úrokmi vrátiť žalobcovi ako veriteľovi. Túto dohodu teda možno podľa § 41

Občianskeho zákonníka oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy o pôžičke, nakoľko nemá žiaden vplyv na
nepochybne definované hlavné náležitosti zmluvy o pôžičke. Súd preto považoval zmluvu o pôžičke
za platný právny úkon bez ohľadu na jej čiastočnú neplatnosť v ustanovení o sankčnom úroku. Pokiaľ
potom žalovaný nevrátil žalobcovi do dohodnutého termínu 31.12.2009 požičanú čiastku 9.958,18 eur
a do tejto doby nezaplatil žalobcovi ani čiastku 497,90 eur predstavujúcu dojednané 5 %-né úroky za

dobu od požičania peňazí do stanoveného termínu ich vrátenia, je jeho povinnosťou vyplývajúcou z
platne uzavretej zmluvy o pôžičke zaplatiť žalobcovi čiastku 10.456,08 eur. Súd sa následne zaoberal
kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorý vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy 5.626,65 eur
z toho, že v tejto čiastke vynaložil náklady na vybudovanie prípojok elektriny, vody a kanalizácie
na pozemkoch žalobcu a zaplatil tiež odvod za vyňatie týchto pozemkov z lesného pôdneho fondu.

Podľa názoru súdu si tu však žalovaný nesprávne vyložil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu
ohľadne tohto nároku. Nielen zo žalovaným predloženej faktúry zo dňa 12.10.2011 ale aj z rozhodnutia
lesného úradu zo dňa 19.08.2008 o vyňatí pozemkov, znaleckého posudku č. 98/2011 znalca Ing.
Kaderu a rovnako ako aj z prednesu právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že
tieto náklady mali byť žalovaným vynaložené ešte pred rokom 2012, kedy sa žalobca stal vlastníkom

pozemkov C-KN parc. č. 22/7 a C-KN parc. č. 22/30 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2012
uzavretej so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky. Z uvedeného je potom jednoznačné, že
tieto investície mali byť žalovaným vynaložené v čase, kedy žalobca nebol vlastníkom predmetných
pozemkov, pretože vlastnícke právo k pozemkom nadobudol žalobca až vkladom kúpnej zmluvy do
katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dňa 30.04.2012. Tieto investície možno

za predpokladu neexistencie dohody s vtedajším vlastníkom pozemkov právne vyhodnotiť ako plnenie
žalovaného poskytnuté bez právneho dôvodu zakladajúce bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa tohto ustanovenia je bezdôvodné obohatenie
konštruované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho

sa niekto obohatil. V danom prípade preto i bez potreby vykonávania ďalších dôkazov, ktoré navrhovala
právna zástupkyňa žalovaného je zrejmé, že ak investície na pozemky mali byť vynaložené v čase, kedy
žalobca nebol ich vlastníkom, nedošlo medzi ním a žalovaným k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu
(§ 489 Občianskeho zákonníka), obsahom ktorého by bola povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému
ním vynaložené investície - teda vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie (§ 494 Občianskeho

zákonníka). Táto povinnosť z uvedeného relatívneho právneho vzťahu medzi žalovaným ako tým,
na úkor koho sa niekto obohatil a predchádzajúcim vlastníkom pozemkov ako tým, kto sa na úkor
iného obohatil, neprešla na žalobcu iba v dôsledku kúpy pozemkov, pretože kúpnou zmluvou došlo
iba k prevodu vlastníckeho práva ako vecného práva k pozemkom na žalobcu a s takýmto prevodom
zákon nespája automaticky zmenu v osobe dlžníka (ôsma časť druhá hlava štvrtý oddiel Občianskeho

zákonníka) ako nositeľa povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného súd nemal
preukázanú existenciu záväzku medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého by bola povinnosť
žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie v čiastke 5.626,65 eur. Vzhľadom na nedôvodnosť
kompenzačnej námietky súd potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvy o
pôžičke sumu 10.456,08 eur. Okresný súd taktiež zdôvodnil priznanie úroku z omeškania a pokiaľ ide

o náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.Proti rozsudku okresného súdu podal stručné odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok okresného
súdu považuje za nesprávny a to tak po právnej, ako aj vecnej stránke. Ďalej vytýkal súdu, že nevykonal
všetky dôkazy, ktoré žalovaný navrhoval a zdôraznil, že trvá na kompenzačnej námietke, ktorú voči

žalobnému nároku žalobcu vzniesol v priebehu konania. Túto kompenzačnú námietku v odvolaní znovu
konkretizoval tak, ako v priebehu prvostupňového konania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil rozsudok
tak, že návrh žalobcu zamietne.

Žalobca v stručnom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhoval rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní zákonným postupom
podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a po
preskúmaní rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, preto
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len konštatuje správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a odôvodnenie
jeho rozhodnutia je jasné a prehľadné, pričom veľmi podrobne odôvodnil aj to, prečo neakceptoval
kompenzačnú námietku žalovaného, na ktorú znovu žalovaný poukazuje v podanom odvolaní.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, náhrada trov odvolacieho konania by patrila podľa § 142
ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. žalobcovi, avšak žalobca v odvolacom konaní si žiadnu

náhradu trov neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.