Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6714200590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa:
Q.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXX/X,XXXXXE.,zast.advokátkouJUDr.RenátouMatejovou,
so sídlom Volianského 1368/14, Zvolen, Advokátska kancelária ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi: Slavia Production Systems, a. s., Dúbravy, Areál PPS 48, 962 12 Detva, IČO: 46 772 219,
zast. advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, 960
01 Zvolen, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie navrhovateľa
zo dňa 20. 06. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cpr/1/2014-91 zo dňa 16. 04. 2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 83,89 € (trovy právneho zastúpenia),
ktoré je povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Brázdila, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a zároveň tohto zaviazal nahradiť
odporcovi k rukám advokáta sumu 335,57 €, v lehote do troch dní.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: Dňa 21.1.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa
zo dňa 20.01.2014, v ktorom sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd určil, že odporcom uplatňované
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 2l.8.2013 dané navrhovateľovi v zmysle ustanovenia

§ 63 ods.1 písm.c) Zákonníka práce je neplatné. Zároveň žiadal navrhovateľ priznať mu náhradu trov
konania, ktorých výšku vyčísli na základe rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že vo vzťahu k odporcovi mu vznikol pracovný pomer na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 3.8.1987 v znení neskorších dohôd o zmene pracovnej zmluvy s vymedzením druhu
práce-strojárenský robotník-brusič. Odporca mu dňa 21.8.2013 doručil výpoveď z pracovného pomeru
podľaustanovenia§63ods.1písm.c)Zákonníkaprácezdôvodudlhodobejstratyzdravotnejspôsobilosti
zistenej na základe lekárskeho posudku zo dňa l4.9.2011 a lekárskeho posudku zo dňa 6.2.2013,
ktorým došlo k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa pre výkon činnosti v pracovnom

zaradení strojárenský robotník-brusič. Navrhovateľ, nakoľko považoval skončenie pracovného pomeru
výpoveďou s takýmto skutkovým vymedzením dôvodu skončenia pracovného pomeru za neplatný
právny úkon najprv oznámil písomne odporcovi dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že zo strany
odporcu došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru a následne, keďže odporca na pokus o
zmier nijako nereagoval, oznámil navrhovateľ odporcovi poukazom na ustanovenie § 79 Zákonníkapráce, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a naďalej trvá na pokračovaní pracovného
pomeru. Nato reagoval odporca písomným podaním, v ktorom zdôvodnil, prečo si myslí, že z jeho strany
došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol dôvody, na

základe ktorých sa domnieva o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných
dôvodov. Z ustanovenia § 63 ods.1 písm.c) Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený
pristúpiť k uplatneniu výpovede až vtedy, keď je preukázateľne zistená u zamestnanca dlhodobá strata
zdravotnej spôsobilosti. V tejto súvislosti má zamestnávateľ skôr ako pristúpi k uplatneniu výpovede,
podľa § 55 ods.2 písm.a) Zákonníka práce preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec

vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej
vykonávať doterajšiu prácu, ak taká práca u neho existuje. Odporca mal prvý krát u navrhovateľa
preukázateľne zistenú zdravotnú nespôsobilosť na výkon jeho pracovnej činnosti-strojárenský robotník-
brusič už dňa l4.9.2011, na základe čoho mu odporca odo dňa l.11.2011 prideľoval inú prácu a to
pomocné práce na obrobni, na montáži a na lakovni. Následne bol navrhovateľ od 11.11.2011 do
l4.8.2012 dlhodobo práceneschopný. Podľa navrhovateľa sa zaujímavým javí postup odporcu, ktorý po

jeho návrate z PN naďalej odporcovi prideľoval prácu až do dňa skončenia jeho pracovného pomeru
t.j. od 14.8.2012 do 30.11.2013, teda viac ako rok. Z tohto skutkového stavu vyvodil navrhovateľ záver,
že ak žalovaný nepristúpil ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom bezodkladne po zistení
jeho dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti na základe lekárskeho posudku zo dňa l4.9.2011, ale
preradil ho na inú prácu, v dôsledku čoho došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok, potom

nemohlo dôjsť zo strany odporcu k platnému skončeniu pracovného pomeru z dôvodov ním uvádzaných,
nakoľko reálna pracovná pozícia navrhovateľa v čase skončenia pracovného pomeru nezodpovedala
opisu skutkového vymedzenia dôvodu skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Zákon v tomto
smeredávazamestnávateľovimožnosťalebopreradiťzamestnancanainúprenehovhodnúprácualebo
skončiť so zamestnancom pracovný pomer, pretože zamestnávateľ nedisponuje takými prácami, ktoré

by mu mohol prideľovať. Aj napriek tomu, že odporca vo svojom vyjadrení k pokusu o zmier uviedol,
že navrhovateľovi boli prideľované iba tzv. náhradné pomocné práce, ktoré boli v čase ich prideľovania
navrhovateľovi v „ previse“ u ručných profesií t.j. u zámočníkov, lakirnikov, prípadne údržbárov, s týmto
odôvodnením sa navrhovateľ nestotožňuje, pretože Zákonník práce neupravuje tzv. náhradné pomocné
práce, pozná iba prideľovanie práce a to podľa pracovnej zmluvy a v prípade výkonu iných prác ako

sú dohodnuté v pracovnej zmluve má sa zato, že došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok
konkludentným spôsobom.

K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním
zo dňa l9.2.2014, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.2.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že s
návrhom po právnej ani skutkovej stránke nesúhlasia a navrhujú ho zamietnuť, pričom zamestnávateľ

na podanej výpovedi trvá. Faktom je, že navrhovateľ mal podľa posudku lekárky zo septembra 2011
zistenú nespôsobilosť na výkon svojho pracovného zaradenia ako strojárenský robotník-brusič, ktorá
bola opakovane potvrdená aj posudkom zo 6.2.2013. Po týchto zisteniach mu ponúkli náhradné voľné
miesto žeriavnika, prípadne manipulačného pracovníka, ktoré odmietol a priniesol im ďalšie lekárske
potvrdenie o nespôsobilosti na iné mu ponúkané pracovné činnosti. Ponúkli mu aj miesto obsluhy desty

+ obsluhy motorového vozidla, avšak nevlastnil vodičské oprávnenie. S navrhovateľom bol viackrát
zrealizovaný pohovor o jeho ďalšom profesnom využití v ich spoločnosti, avšak jeho požiadavky práce
v spoločnosti v žiadnom prípade nekorešpondovali s jeho vzdelaním a praxou a preto nebolo reálne
jeho preradenie na ním požadovanú prácu. Následne bol dočasne zamestnávaný rôznymi pomocnými
prácami na rôzne činnosti. Trvale zamestnávať navrhovateľa týmto spôsobom však nebolo možné,

pretože nešlo o technicko hospodárskeho pracovníka, t.j. daná pracovná pozícia nebola, a ani t.č.
nie je definovaná v organizačnej schéme. Preradenie na inú vhodnú pracovnú pozíciu zodpovedajúcu
odbornému vzdelaniu navrhovateľa a jeho zdravotnej spôsobilosti formálnym dokumentom-zmenou
podmienok pracovnej zmluvy nezrealizovali, pretože ponúknuté voľné náhradné pracovné pozície, t.j.
žeriavnik neprijal z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti, obsluhu desty a obsluhu motorového vozidla

neprijal z dôvodu, že nevlastnil vodičské oprávnenie, teda boli neaplikovateľné. Vykonávaním dočasnej
náhradnej pracovnej náplne-pomocných prác nešlo o práce na voľnej pracovnej pozícii len odľahčenie
jednoduchých pracovných úkonov na existujúcich pracovných pozíciách, ktoré vyžadujú v komplexnom
pohľade strojárske vzdelanie s výnimkou pozície žeriavnik (zdravotne nevyhovel), resp. upratovacie
práce(nemalivoľnúpracovnúpozíciu).Zadanejsituácienebolomožnénavrhovateľaďalejzamestnávať

v pôvodnom pracovnom zaradení, kde nedošlo ku zmene v obsahu pracovnej zmluvy ani ku preradeniu,
ako ani pri náhradných pomocných prácach, ktoré boli vykonávané dočasne a neboli definovanéako samostatná pracovná pozícia. Výpoveď mohla byť smerovaná len k pracovnej pozícii, tak ako
bola dvojstranne zakotvená v pracovnej zmluve. Nemohla byť smerovaná k pracovnej pozícii, ktorá
nikdy nebola písomným dvojstranným dodatkom, zmenou zmluvy, alebo jednostranným preradením

zamestnávateľom zrealizovaná a v organizačnej štruktúre sa ani neuvádzala, teda neexistovala. Na
dané okolnosti navrhli, aby sa súd oboznámil s pracovnými zmluvami navrhovateľa v znení ich
dodatkov, z ktorých vyplýva, že u navrhovateľa sa pracovná pozícia nezmenila. Taktiež zo mzdových
listov, ktoré pripoja za obdobie rokov 2011-2013 vyplýva, že pracovná pozícia strojárenský robotník-
brusič (pod č.katalógu prác 721308) sa nezmenila. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na okolnosť,

že výpoveď bola podaná až s odstupom času, tak táto vznikla predovšetkým z dôvodov na jeho
strane: dlhotrvajúca práceneschopnosť, potom riešenie invalidity, choroby z povolania a podobne,
čím sa konečné riešenie odďaľovalo. Počas predmetného obdobia bol navrhovateľ dlhodobo PN
(od 11.11.2011 do l4.8.2012, od 28.8.2012 do 7.9.2012, od 26.4.2013 do 20.6.2013), predtým tiež
OČR. Ony ako zamestnávateľ iba prejavili ústretovosť, že mu isté obdobie umožnili u nich pracovať,
avšak nikdy nebolo ich zámerom vytvárať nové pracovné miesto a navrhovateľa naň preraďovať. Ak

navrhovateľ uvádza, že ho konkludentne preradili, neuvádza správne skutočnosti, pretože prejav vôle
zamestnávateľa vytvoriť nové pracovné miesto v organizačnej schéme, preradiť naň navrhovateľa a
takto pokračovať s navrhovateľom v pracovnom pomere na dobu určitú, nikdy nevnikol. Aj na vznik a
účinnosť právneho úkonu v ústnej forme je nevyhnutý prejav vôle oboch zmluvných strán, inak žiadny
nevznikne. Ústretovosť zamestnávateľa neskončiť pracovný pomer s navrhovateľom už v roku 2011

( kedy na to nesporne boli splnené všetky podmienky), ale umožnenie mu dočasne vykonávať náhradné
práce až do vyriešenia jeho situácie si navrhovateľ nesprávne interpretoval. Navyše v roku 2013 sa
opätovne riešila zdravotná spôsobilosť navrhovateľa na výkon dovtedajšieho pracovného zaradenia,
resp. náhradnej voľnej pozície, avšak s rovnakým výsledkom ako predtým, t.j. lekárskym posudkom o
nespôsobilosti. Po predložení lekárskych posudkov v roku 2013, resp. po opätovnom prerokovaní ZO

OZ KOVO Podpolianske strojárne a.s. v primeranej dobe pristúpili k výpovedi.

Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 26.2.2014, na ktorom vec meritórne prejednal a následne
odročil pojednávanie na deň l6.4.2014, na ktorom vec meritórne prejednal a rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie na týchto pojednávaniach výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, tiež
vykonal listinné dôkazy, ktoré účastníci konania vo fotokópiách, resp. v origináloch doložili v priebehu

konania a to: dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 1.12.2000 z čl.7, výpoveď z pracovného pomeru zo
dňa 2l.8.2013 z čl.9, posudok zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa
6.2.2013 z čl. l0, posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa
6.2.2013 z čl.11, posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa
2.11.2011 z čl.l2, posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa

l4.9.2011 z čl.l3, pokus o zmier zo dňa 28.10.2013 z čl. l4, nesúhlas so skončením pracovného pomeru
s oznámením o trvaní na jeho ďalšej existencii zo dňa 27.11.2013 z čl. l5, vyjadrenie k pokusu o zmier
zo dňa 28.10.2013 zo dňa 29.11.2013 z čl. l6, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.10.2012,
originál pracovnej zmluvy zo dňa 3.8.1987 a originál pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.1998 z prílohovej
obálky z čl.32, záznam z prešetrovania podozrenia na ochorenie z povolania zo dňa 12.4.2013 z čl.

43-45,výplatnépáskynavrhovateľazaobdobienovember2011-2013,dohoduomzdezodňa31.1.2009,
25.3.2009, 8.l2.2009, 30.9.2010, 31.1.2011, 4.5.2012, 31.1.2013, mzdový list pracovníka za rok 2011,
mzdový list pracovníka za rok 2012, mzdový list pracovníka za rok 2013, oboznámil sa s prednesom
právneho zástupcu navrhovateľa ako i právneho zástupcu odporcu, pričom zistil tento skutkový stav.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 3.8.1987 súd zistil, že bola uzavretá medzi národným podnikom Závody

ťažkého strojárstva Detva a navrhovateľom, v zmysle ktorej dňom 3.8.1987, ktorý bol dňom nástupu do
práce, vznikol pracovný pomer medzi nimi vo funkcii praktikant. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní 1 mesiaca.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.1998 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou PPS TSN s.r.o.
a navrhovateľom, podľa ktorej bude tento pracovať v pracovnom zaradení referent, keď nástupným

dňom do práce bol 1.9.1998 s tým, že týmto dňom vznikol medzi danou spoločnosťou a zamestnancom
pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Mzdové zaradenie bolo prílohou
pracovnej zmluvy.Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa l.12.2000 súd zistil, že bola uzavretá medzi PPS TSN
s.r.o. a navrhovateľom, v zmysle ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy mení s účinnosťou ku
dňu l.12.2000 tak, že doterajší druh práce samostatný referent sa mení na druh práce pilič, mzdové

zaradenie R6, pracovný pomer zostal dojednaný na dobu neurčitú. Táto dohoda sa stala neoddeliteľnou
súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.1998.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej podľa § 27 Zákonníka práce zo dňa 17.10.2012 súd
zistil, že doterajší zamestnávateľ SLAVIA TOOLS a.s., IČO: 36 633 712 zanikol, čím sa zamestnávateľ
mení na jeho právneho nástupcu ako nového zamestnávateľa Slavia Production Systems a.s., IČO:

46 772 219 a medzi týmto novým zamestnávateľom a navrhovateľom došlo k uzavretiu tejto dohody o
zmene pracovnej zmluvy, keď dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa s účinnosťou k l7.10.2012 pokiaľ
ide o druh práce nezmenil, nakoľko pôvodne bol druh práce 721308 strojárenský robotník-brusič a aj
ako nový druh práce je uvedený 721308 strojárenský robotník-brusič. Rovnako zostalo nezmenené
mzdové zaradenie, pôvodne T6/469 €, nové T6 /469€ a pracovný pomer bol stále dojednaný na dobu
neurčitú. V tejto dohode bolo uvedené, že sa stáva neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy platnej zo

dňa 1.9.1998 a je platná a účinná k 17.10.2012. Nadobudnutím účinnosti tejto dohody sa ruší platnosť
prípadných predchádzajúcich dohôd o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenými medzi zamestnávateľom
a zamestnancom. Ako dôvod zmeny zamestnávateľa je uvedené, že doterajší zamestnávateľ zanikol
bez likvidácie na základe zlúčenia s nástupníckou spoločnosťou Slavia Production Systems a.s., IČO: 46
772 219 a doterajší zamestnávateľ bol vymazaný z Obchodného registra k 17.10.2012 s tým, že právne

účinky zlúčenia nastali dňom l7.10.2012, pričom všetky práva a povinnosti zamestnanca z pôvodného
pracovnoprávneho vzťahu zostávajú nezmenené s poukazom na ustanovenie § 27 Zákonníka práce.

Z výplatných pások navrhovateľa za obdobie november 2011-2013 súd okrem iného zistil, že konkrétne
vo výplatnej páske za november 2011 sa okrem iných položiek uvádza: príplatok za sťažené prostredie
13,20 €, základný plat 530 €, trieda : 6 . Vo výplatnej páske za mesiac august 2012 je uvedená trieda: 6,

základný plat 565 € a okrem iných položiek je uvedené hodiny inej práce 64, odpracované dni 8, mzda za
inú prácu 196,52 €. Rovnako vo výplatných páskach za mesiac september-december 2012 je uvádzaná
trieda: 6, základný plat 565€ a v každej výplatnej páske sú uvádzané hodiny inej práce a mzda za inú
prácu. Vo výplatných páskach za obdobie január 2013 až november 2013 je uvádzaná trieda/stupeň
6/01, tarifný plat 483, položka iná práca s uvedením počtu hodín ako i výška odplaty za ňu s výnimkou

mesiaca máj 2013, kde je uvádzaná pracovná neschopnosť 160 hodín.

Z dohôd o mzde zo dňa 21.1.2009, 25.3.2009, 8.l2.2009, 30.9.2010, 31.1.2011, 4.5.2012 a 3l.1.2013 súd
zistil, že boli uzavreté medzi navrhovateľom ako zamestnancom a firmou SLAVIA TOOLS a.s. Detva,
resp. posledná dohoda o mzde zo dňa 3l.l.2013 bola uzatvorená s firmou Slavia Production Systems
a.s. ako zamestnávateľmi, kde ako výkon činnosti u zamestnanca je všade uvedené č.Xl.l.XXXX,

strojárenský robotník-pieskovač, pilič, strihač, brusič, rovnač lisy s výnimkou poslednej dohody zo dňa
3l.l.2013, kde je uvedený výkon činnosti 721308/strojárenský robotník-brusič s tým, že tieto dohody
o mzde sú uvedené ako príloha č.3 pracovnej zmluvy, pričom v dohode o mzde zo dňa 3l.l.2011 je
uvedené, že zamestnancovi sa na výkon dohodnutých činností splatnosťou od l.l.2011 priznáva tarifná
trieda 6 a mesačný plat 530 €. V dohode o mzde zo dňa 4.5.2012 sa zamestnancovi na výkon

dohodnutých činností priznáva tarifná trieda: 6, mesačný plat 565 € a v dohode o mzde zo dňa 3l.l.2013
sa zamestnancovi splatnosťou od l.l.2013 na výkon dohodnutých činností priznala tarifná trieda: 6 a
mesačný plat 588 €, z toho mzdový tarif 483 € a platové rozpätie 105 €, v oboch týchto dohodách
absentuje podpis zamestnanca.

Zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2011 súd zistil, že ako funkcia je uvedené 721308, pričom ako

jednotlivé položky sú tu okrem iného uvedené základná mesačná mzda, hodiny inej práce, mzda za inú
prácu. Zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2012 súd okrem iného zistil, že ako funkcia je tu uvedené
721308 a jednotlivé položky sú tu okrem iných uvedené hodiny inej práce, mzda za inú prácu, keď ako
hodiny inej práce je uvedené spolu za tento rok 496 hodín a odpracované dni počet 62. V mzdovom
liste za rok 2013 je ako funkcia uvedené č.721308, názov strojárenský robotník -brusič, počet hodín inej

práce a suma inej práce.

Z posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 14.9.2011
súd zistil, že podpis a pečiatka lekára sú nečitateľné, v hornej časti je uvedené PZS-ANIMA
s.r.o.,druhlekárskejprehliadkyperiodická,menozamestnancaQ.F.,pracovnézaradenieY.-strojárenský
robotník -brusič. Ako práce súvisiace s pracovným zaradením zamestnanca je uvedené práca sbremenami, nočná práca, obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha ručného elektrického
pneumatického náradia ( kladivá, zbíjačky, dusadlá, kosačky), keď ako záver posudku je uvedené, že
je nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti.

Z posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 2.11.2011 súd
zistil, že podpis a pečiatka lekára sú nečitateľné, v hornej časti je uvedené PZS -ANIMA s.r.o., druh
lekárskej prehliadky vstupná, meno zamestnanca Q. F., pracovné zaradenie Y.-vodič pracovného stroja-
žeriavnik. Práce súvisiace s pracovným zaradením zamestnanca: práca s bremenami, nočná práca,
obsluha zdvíhacích zariadení viazač bremien, pričom záver posudku je, že je nespôsobilý na výkon

konkrétnej činnosti.

Z posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 6.2.2013 súd
zistil, že podpis lekára je nečitateľný, a pečiatka MUDr. M. W. PZS-ANIMA s.r.o., v hornej časti je
uvedené PZS ANIMA s.r.o., pracovná zdravotná služba, druh lekárskej prehliadky periodická, meno
zamestnanca Q. F., pracovné zaradenie X.X.XXXX-strojárenský robotník-brusič. Práce súvisiace s
pracovným zaradením zamestnanca: práca s bremenami, nočná práca, obsluha zdvíhacie zariadenie,

viazač bremien a obsluha ručného elektrického pneumatického náradia ( kladiva, zbíjačky, dusadlá,
kosačky) s tým, že záver posudku je , že je nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti.

Z posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 6.2.2013 súd
zistil, že ako pečiatka lekára je uvedené MUDr. W., klinické pracovné, lekárstvo PZS -ANIMA s.r.o.
a nečitateľný podpis, v hornej časti je uvedené PZS-ANIMA s.r.o., pracovná zdravotná služba, druh

lekárskej prehliadky vstupná, meno zamestnanca Q. F., pracovné zaradenie F.-vodič pracovného stroja
žeriavnik. Práce súvisiace s pracovným zaradením zamestnanca: práca s bremenami, nočná práca
obsluhazdvíhacíchzariadení,viazačbremienstým,žeakozáverposudkujeuvedené,žejenespôsobilý
na výkon konkrétnej činnosti.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 2l.8.2013 súd zistil, že túto výpoveď adresoval odporca

navrhovateľovi a je v nej uvedené, že vo väzbe na záver lekárskych posudkoch zo dňa l4.9.2011
potvrdené opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pre výkon činnosti v pracovnom
zaradení X.X.XXXX-strojárenský robotník-brusič zo dňa 6.2.2013 a v zmysle ustanovení § 63 ods.1
písm.c) Zákonníka práce rušia s ním pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 3.8.1987, následne
v PPS TSN s.r.o. od l.9.1998 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy, resp. dohody o mzde-prílohy

pracovnej zmluvy v pracovnom zaradení strojárenský robotník-brusič. Zamestnávateľ s poľutovaním
konštatoval, že preskúmal všetky možnosti inej náhradnej práce, ktorá by zodpovedala potrebám
zamestnávateľa a bola v súlade s jeho zdravotným stavom, resp. inými vzdelanostnými a odbornými
predpokladmi. Tiež je tu konštatované, že výbor ZO OZ KOVO na svojom zasadnutí dňa 27.2.2013
prerokoval výpoveď z pracovného pomeru v zmysle žiadosti zamestnávateľa zo dňa 2l.2.2013. Taktiež

bolo navrhovateľovi oznámené, že jeho pracovný pomer končí uplynutím výpovednej lehoty v zmysle
§ 62 ods.3 písm.b) Zákonníka práce a odstupné v zmysle § 86 ods.1 Zákonníka práce mu bude
vyplatené spolu so mzdou vo väzbe na ukončenie pracovného pomeru. Ako prílohy č.1,2 a 3 je
uvedený posudok zdravotnej spôsobilosti-strojárenský robotník -brusič zo dňa 6.2.2013, posudok o
zdravotnej spôsobilosti-žeriavnik zo dňa 6.2.2013 a stanovisko ZO OZ KOVO k žiadosti zamestnávateľa

o prerokovanie.

Z pokusu o zmier zo dňa 28.10.2013 súd zistil, že tento zasielala právna zástupkyňa navrhovateľa
odporcovi, v ktorom okrem iného uviedla, že zastupuje navrhovateľa vo veci skončenia pracovného
pomeru výpoveďou dané mu odporcom, teda zamestnávateľom. Právna zástupkyňa navrhovateľa
skonštatovala, že je nesporné, že navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa, na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 3.8.1987 v znení neskorších dohôd o zmene pracovnej zmluvy. V súvislosti s výkonom
práce týkajúceho sa pracovného zaradenia strojárenský robotník-brusič konštatovala, že tento druh
práce vykonával zamestnanec iba do 1.11.2011, kým nedošlo na základe vzájomnej dohody medzi
zamestnancom a zamestnávateľom k preradeniu zamestnanca na inú prácu a odvtedy vykonával
pomocnéprácenaobrobni,namontážianalakovni,pričommedziúčastníkmipracovnoprávnehovzťahu

nedošlo k vyhotoveniu písomného dodatku k pracovnej zmluve o zmene vykonávaného druhu práce. S
poukazom na lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zo dňa l4.9.2011 a 2.11.2011
vyvodila, že zamestnávateľ preradil zamestnanca na inú prácu práve v dôsledku absolvovaných
lekárskych prehliadok, na základe čoho je teda nesporné, že zamestnanec dôvodne od 1.11.2011
nevykonával práce, na ktoré bol podľa lekárskeho posudku zdravotne nespôsobilý. Z tohto dôvoduspochybnila postup zamestnávateľa, ktorý po roku a troch mesiacoch znovu nariadil zamestnancovi
vykonanie lekárskych prehliadok a to aj pokiaľ ide o pracovné zaradenie vodič pracovného stroja
-žeriavnik, hoci zamestnanec túto prácu nevykonával od 1.11.2011 a to isté platí aj pokiaľ ide o

pracovné zaradenie strojárenský robotník-brusič. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospela
k záveru, že zamestnávateľ posudzoval zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na výkon konkrétnej
pracovnej činnosti pre pracovné zaradenie, ktoré v čase doručenia výpovede zamestnanec dlhodobo
už nevykonával a teda toto skončenie pracovného pomeru je neplatné, a v prípade, že zo strany
zamestnávateľa nedôjde v zmysle § 61 ods.4 Zákonníka práce k odvolaniu výpovede podá zamestnanec

prostredníctvom jej kancelárie žalobu na príslušnom súde o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Z dokladu nesúhlas so skončením pracovného pomeru a oznámenie o trvaní na jeho ďalšej existencii
zo dňa 27.11.2013 súd zistil, že tento adresovala právna zástupkyňa navrhovateľa odporcovi, v ktorom
okrem iného uviedla, že nakoľko nijakým spôsobom nereagovali na pokus o zmier, v ktorom uvádzala
dôvody pre ktoré má byť predmetné skončenie pracovného pomeru neplatné, predložila tento písomný
nesúhlas so skončením pracovného pomeru navrhovateľa a zároveň oznámila, že navrhovateľ trvá na

ďalšej existencii jeho pracovného pomeru. Oznámila tiež, že naďalej trvá na dôvodoch, ktoré uviedla v
predmetnom pokuse o zmier, pokiaľ ide o neplatné skončenie pracovného pomeru a z týchto dôvodov
žiada o prideľovanie práce navrhovateľovi, ktorú pre nich zamestnanec aktuálne vykonával.

Z vyjadrenia k pokusu o zmier zo dňa 28.10.2013 vo veci Q. F. zo dňa 29.11.2013 súd zistil, že toto
adresoval odporca právnej zástupkyni navrhovateľa, a v ktorom okrem iného uviedol, že na podanej

predmetnej výpovedi naďalej trvajú. Lekárskym posudkom zo 14.9.2011 bola zistená nespôsobilosť
navrhovateľa na výkon jeho pracovného zaradenia ako strojárenský robotník-brusič, čo bolo potvrdené
aj posudkom zo dňa 6.2.2013. Po týchto zisteniach v snahe nájsť vhodné pracovné zaradenie
zodpovedajúce odbornému vzdelaniu navrhovateľa (SŠ-ekonomické) ponúkli mu náhradné pracovné
zaradenie v profesii vodič pracovného stroja -žeriavnik, prípadne pozíciu manipulačného pracovníka

vrátane obsluhy motorového vozíka a desty. Na základe záverov lekárskeho posudku z novembra 2011
potvrdeného vo februári 2013 nebol navrhovateľ spôsobilý ani pre výkon činnosti v pracovnej pozícií
vodič pracovného stroja -žeriavnik a na výkon činnosti obsluha motorového vozíka, obsluha desty,
manipulácia s bremenami bolo nutné vodičské oprávnenie, ktoré odporca nevlastnil. Vo väzbe na záver
lekárskych posudkov v období od novembra 2011 boli navrhovateľovi prideľované náhradné pomocné

práce, ktoré boli práve v čase pridelenia „ v previse“ u ručných profesií t.j. u zámočníkov, lakirnikov,
prípadne údržbárov, upratovanie priestorov pracovísk na dielni. Po dlhodobej PN od 11.11.2011 do
l4.8.2012 boli navrhovateľovi opätovne prideľované náhradné práce, nakoľko nenastala zmena v jeho
zdravotnejspôsobilosti,resp.vmožnostiachzamestnávateľapreradiťhonainúvhodnúpracovnúpozíciu
spredpokladomtrvaléhopokračovaniapracovnéhopomeru.Snavrhovateľombolniekoľkokrátvykonaný

pracovnýpohovorscieľomhoinformovať,žeprideľovaťnáhradnépomocnépráceniejemožnénatrvalo,
nakoľko pre tieto činnosti nemá zamestnávateľ definované voľné pracovné miesto. Pomocné práce
„ odľahčovali“ existujúce pracovné pozície, ktoré vyžadujú v komplexnom pohľade strojárske vzdelanie.
Vo väzbe na zdravotné dôvody nebolo možné navrhovateľa ďalej zamestnávať v pôvodnom pracovnom
zaradení kde nedošlo ku zmene v obsahu pracovnej zmluvy ani k formálnemu preradeniu ako ani pri

náhradných pomocných prácach, ktoré boli vykonávané dočasne a neboli definované ako samostatná
pracovná pozícia. Preto je zrejmé, že výpoveď mohla byť smerovaná len k pracovnej pozícii tak ako
bola dvojstranne zakotvená v pracovnej zmluve a nemohla byť smerovaná k pracovnej pozícii, ktorá
nikdy nebola písomným dvojstranným dodatkom, zmenou zmluvy alebo jednostranným preradením
zamestnávateľom zrealizovaná a v podstate sa v organizačnej štruktúre neuvádzala, teda neexistovala.

Na záver uviedli, že ak by aj nebola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods.1 písm.c)
Zákonníka práce , mohla byť daná výpoveď z organizačných dôvodov nadbytočnosti s poukazom aj na
vyššie uvedenú skutočnosť.

Zo záznamu z prešetrovania podozrenia na ochorenie z povolania zo dňa l2.4.2013 súd zistil, že toto
prešetrovanie vykonával Regionálny úrad verejného zdravotníctva Zvolen a za kontrolovaný subjekt,

teda Slavia Production Systems a.s. bol prítomný p. N., vedúci výroby a G.. H., člen predstavenstva
a dotknutou osobou bol Q. F.. Ako predmet previerky je uvádzané prešetrovanie podozrenia na
ochorenie z povolania u navrhovateľa, na základe vysloveného podozrenia, oddelenia pracovného
lekárstva Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosvelta v Banskej Bystrici.Od 3.8.1987 do l4.9.2011
sú tu uvedené pracovné pozície navrhovateľa s tým, že od 1.12.2000 do 30.3.2010 je uvedené

strojárenský robotník -pilič a od 1.4.2010 do l4.9.2011 strojárenský robotník-brusič. U aktuálnehozamestnávateľa ako právneho nástupcu spoločnosti SLAVIA TOOLS a.s. od l7.10.2012 je ako pracovná
pozícia navrhovateľa uvedené prideľované náhradné práce-maliarske práce, upratovacie práce, čistenie
prípravkov. Navrhovateľ sa vyjadril, že ako brusič pracoval nie do 14.9.2011 ale do 1.11.2011.

Z výsluchu svedka P. N. na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ je jeho bývalý podriadený a odporca
je jeho súčasný zamestnávateľ, avšak tieto skutočnosti mu nebudú brániť pravdivo vypovedať. K veci
uviedol, že navrhovateľ u nich pracoval na pozícii strojárenský robotník-brusič a následne doniesol
lekárske potvrdenie, že je na výkon tejto práce zdravotne nespôsobilý. V období, keď mu zamestnávateľ
hľadal iné vhodné pracovné miesto, tak mu boli prideľované iné také náhradné pomocné práce,

ktoré vykonával na rôznych oddeleniach, napr. u montážnikov, v lakirnickom boxe, u kaličov, v sklade
materiálu. V podstate napr. robil ukladanie a triedenie výkresov, teda dokumentácie, na stredisku údržby
zabezpečoval napr. sťahovanie, tiež robil rôzne čistiace práce, konzerváciu, príjem materiálu, jeho
ukladanie do skladu, u maliarov nejakú povrchovú predprípravu, prevoz položiek materiálu, upratovanie,
zametanie dielne a podobne. Jednalo sa o dočasné práce, ktoré boli momentálne k dispozícii. Na otázku
súdu, či v čase predtým, než tieto práce vykonával navrhovateľ, resp. potom, keď ich už navrhovateľ

nevykonával, či tieto práce vykonával niekto iný, svedok uviedol, že všetky tieto pracovné činnosti
majú v popise práce iní zamestnanci, napr. montážnici, skladníci, čiže tieto práce vykonávajú rôzny
iní zamestnanci. Ony sú zákazkové pracovisko t.j. niekedy nastane situácia, že nie je zákazka na
konkrétnu činnosť, na konkrétnu výrobu a v takom prípade sa takéto náhradné pomocné práce prideľujú
aj iným zamestnancom, aby nedochádzalo k nejakým prestojom. Na otázku súdu, či bol svedok priamo

prítomnýprinejakomrokovanísnavrhovateľom,naktorombysariešilojehoďalšiepracovnézaradenieu
odporcu, resp. jeho ďalšie zamestnávania u odporcu, svedok uviedol, že potom čo doniesol navrhovateľ
tú lekársku správu, že nemôže vykonávať brusiča, tak on s pani G.. H. ako personálnou riaditeľskou
riešil jeho ďalšie pôsobenie na stretnutí kde boli ony traja a kde mu ponúkli miesto žeriavnika. Následne,
ale doniesol navrhovateľ lekársky posudok, že ani na tento druh práce nie je zdravotne spôsobilý a

nemôže ho vykonávať. Svedok si nepamätal kedy presne sa toto stretnutie uskutočnilo. Ďalej uviedol,
že bol ešte prítomný na jednom stretnutí, na ktorom bol on, smenový majster navrhovateľa p. F., a tiež
navrhovateľ kde mu ešte ponúkli, že by mohol pracovať ako vodič vysokozdvižného vozíka-desty, hoci
mali vedomosť o tom, že v tom čase nemal na to vodičské oprávnenie, ale toto sa dá dodatočne dorobiť,
avšak na túto ponuku navrhovateľ nijakým spôsobom nereagoval. Na otázku súdu kedy sa uskutočnilo

toto druhé stretnutie, svedok uviedol, že si tiež nepamätá, ale bolo to potom prvom stretnutí. Na otázku
súdu,čivčase,keďnavrhovateľoviponúkali,žebymoholpracovaťakoobsluhadesty,malitútopracovnú
pozíciu voľnú, svedok uviedol, že takáto pracovná pozícia vtedy, ani teraz u nich vo firme neexistovala,
v podstate majú na tú obsluhu vyškolených viacerých zamestnancov, ktorí ale robia aj inú prácu, a
teda pokiaľ potrebujú niečo premiestňovať, tak nemôžu vykonávať tú svoju prácu, čiže v podstate by

sa dalo povedať, že by vytvorili pre navrhovateľa takéto pracovné miesto, kde by pracoval výlučne ako
obsluha vysokozdvižného vozíka. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, kto rozhoduje o zmene druhu
práce u jednotlivých zamestnancov uviedol, že štatutári, teda členovia predstavenstva a na dodatočnú
otázku, či má on informáciu, že v období rokov 2011-2013 došlo u navrhovateľa k takejto zmene druhu
práce, svedok uviedol, že by o tom určite vedel, pretože pracoval ako vedúci úseku výroby, na ktorom

bol navrhovateľ zaradený. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či vie charakterizovať druh prác,
ktoré boli navrhovateľovi prideľované v rokoch 2011-2013 uviedol, že išlo o pomocné dočasné práce,
ktoré boli navrhovateľovi prideľované v prípade kapacitného preťaženia týkajúcej sa tej, ktorej výroby.
Na otázku súdu, kto prípadne, na základe čoho sa rozhodlo, že navrhovateľovi nebudú prideľované
práce pokiaľ ide o náplň práce brusič, ale iba tzv. náhradné pomocné práce, svedok uviedol, že on

po predchádzajúcej konzultácii s G.. H., keď podnetom na to bol predmetný lekársky posudok. Na
otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, či po predložení lekárskej správy navrhovateľ ďalej vykonával
prácu strojárenského robotníka-brusiča uviedol, že nie, tzv. náhradné pomocné práce, ktoré navrhovateľ
následnevykonávalnespadajúpodpracovnúnáplňstrojárenskéhorobotníka-brusiča,jetotzv.inápráca.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa svedok uviedol, že nevie, že by niekde v nejakom internom

dokumente bolo zadefinované čo sa rozumie pod tzv. náhradnými pomocnými prácami, ale vlastne sú
to práce, ktoré majú v náplni práce iné profesie, napr. žeriavničky si musia pozametať svoje pracovisko
s tým, že napríklad táto časť ich pracovnej náplne bola dočasne prideľovaná navrhovateľovi. Takéto tzv.
náhradné pomocné práce sa prideľujú aj iným zamestnancom, keď je na nejakej pracovnej pozícii nižšia
potreba práce.

Z výsluchu svedkyne P. O. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že navrhovateľ je jej bývalý podriadený
a odporca je jej súčasný zamestnávateľ, avšak tieto skutočnosti jej nebudú brániť pravdivo vypovedať. Kveci uviedla, že za ňou prišiel p. N., ktorý je jej nadriadený a oznámil jej, že navrhovateľ zo zdravotných
dôvodov nemôže vykonávať prácu brusiča a teda aby ho dočasne zamestnávala pomocnými prácami na
montážnom stredisku, kde ona pracuje ako majsterka. Na otázku súdu, o aké pomocné práce sa jednalo,

ktoré vykonával navrhovateľ uviedla, že to bolo rôzne čistenie a konzervovanie prípravkov, ukladanie
výkresov, zvýrazňovanie, označovanie kontúr, zvýrazňovanie farbami v prípade subdodávok, vykladanie
do regálov, čistiace práce ako zametanie atď. Na otázku súdu, kto tieto vyššie uvedené práce robil v čase
predtým alebo potom, keď ich nerobil navrhovateľ, svedkyňa uviedla, že si ich robili sami montážnici.
Na dodatočnú otázku súdu, či tieto práce majú montážnici v náplni práce, svedkyňa uviedla, že áno. Na

otázku právnej zástupkyne odporcu, či navrhovateľ v období rokov 2011-2013 vykonával takéto práce
aj na iných oddeleniach, svedkyňa uviedla, že ak nemala akú náhradnú prácu mu prideliť, tak ho p. N.
zobral a pridelil na iné oddelenie napr. k lakirnikom. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, za
akých podmienok zamestnávateľ prideľuje tieto tzv. náhradné pomocné práce zamestnancom, svedkyňa
uviedla ,že je to v prípade, keď vznikne nejaký prestoj,napr. sa pokazí stroj a nemôže na ňom
tento zamestnanec pracovať, tak vykonáva náhradné pomocné práce. Na otázku právnej zástupkyne

navrhovateľa, či teda tieto náhradné pomocné práce prideľuje zamestnávateľ v prípade, že nemôže
zamestnancovi prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, uviedla svedkyňa, že áno.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, na základe čoho
bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa l4.9.2011 uviedol, že mal problémy s prstom, bolo to zrejme
z vibrácií, ktoré mal pri práci, ktorú vykonával, pričom absolvoval operáciu asi niekedy v máji 2011 a

následne po l,5 mesačnej PN mu doktor odporučil tieto práce nevykonávať. Toto potvrdenie predložil
zamestnávateľovi, ktorý ale uviedol, že to nie je dostatočné, má ďalej pracovať na tej pozícii ako dovtedy
s tým, že hneď po návrate z PN 2 alebo 3 týždne robil inventúru. Následne ho zamestnávateľ poslal k
P.. W. a na základe toho bol vypracovaný ten posudok, ktorý po obdržaní predložil zamestnávateľovi,
avšak vedúci výroby p. N. mu povedal, že má ďalej pokračovať v práci brusiča, inak bude mať absenciu.

Mal bolesti ruky a teda niekedy v októbri 2011 bol u lekára, dostal lieky, ktoré užíval a ďalej vykonával
túto prácu. Následne riešil s p. H. aj vedúcim výroby, čo by mal ďalej vykonávať, dohodli sa, že by mohol
pracovať ako žeriavnik. Za tým účelom bol opätovne na lekárskej prehliadke u P.. W., ktorá zistila, že ani
na túto prácu nie je zdravotne spôsobilý. Následne asi od 3.11.2011 mu vedúci výroby začal zadávať
tzv. pomocné práce, konkrétne u kaličov, ktoré vykonával približne týždeň, keďže od 11.11. sa stal PN.

V ten týždeň mu vedúci povedal, že sa má zapisovať na predchádzajúcom pracovisku a má sa hlásiť u
majsterky, ktorá mu následne prideľovala prácu. Vykonával teda rôzne pomocné práce ohľadne prípravy
materiálu pre montážnikov na oddelení montáži, u lakirnikov, rôzne čistiace práce a podobne. Na otázku
súdu, či došlo k skráteniu pracovného času u navrhovateľa, resp. či došlo u neho k zmene ohľadne
odmeňovania uviedol, že k zmene pracovného času nedošlo, pracoval stále od 6. do l4.30 h. teda 8 hod.

denne a na plate mu to robilo rozdiel asi 50-100 € mesačne, pretože jeho mzda sa skladala zo zložiek
základný plat,prémie, príplatok za sťažené podmienky a osobné ohodnotenie. Na otázku súdu, o ktorú
zložkuztejtomzdymalmaťpotom,čoprestalvykonávaťprácubrusiča,zníženúmzduuviedol,žepresne
nevie, že to bolo s odmeňovaním komplikovanejšie, mal by sa k tomu vyjadriť zamestnávateľ. Tieto
práce vykonával až do začiatku roku 2013, kedy mu zamestnávateľ, konkrétne vedúci výroby povedal,

že dostane výpoveď. Vedel,že ten návrh výpovede predložili na odborovú organizáciu, kde im povedali,
že lekársky posudok je starší ako rok a teda je potrebné mať nový lekársky posudok. Z toho dôvodu
ho opäť zamestnávateľ poslal na lekársku prehliadku a to sú tie posudky z februára 2013. Následne
opäť lekárske posudky predložil zamestnávateľovi s tým, že sa v podstate nič nedialo, ďalej pracoval a
vykonával tie tzv. pomocné práce až do augusta 2013, kedy mu bola daná výpoveď, až do skončenia

pracovného pomeru 30.11.2013 vykonával stále tie isté práce. Na otázku súdu, či v období od 14.9.2011
až do skončenia pracovného pomeru s ním niekto z jeho nadriadených, resp. vedenia fy odporcu riešil
otázku jeho ďalšieho pôsobenia a jeho ďalšieho zamestnávania vo fy odporcu, navrhovateľ uviedol, že
tam vlastne nebol žiadny kontakt, keď doniesol lekársky posudok, aj po l4.9.2011 ďalej pracoval ako
brusič s tým, že po nejakom čase mu vedúci výroby p. N. povedal, že má ísť ku kaličom kde bol asi 2

týždne a ráno sa hlásil u majstra na príprave. P. H. a p. N. s ním komunikovali, ale pred l4.9.2011, keď
mal k dispozícii ešte len lekársku správu a už vedel, že zrejme tu prácu brusiča nebude môcť vykonávať,
tak mal s nimi sedenie. On im navrhol, či nie je možné, aby nastúpil na nejakú ľahšiu fyzickú prácu, mal
záujem o pozíciu technológa, resp. na oddelenie OHN (oddelenie hospodárenia s náradím). Zo strany
odporcu bola reakcia taká, že na to nemá dostatočné vzdelanie, resp. prax, keďže tvrdili, že je nato

potrebné strojárske vzdelanie. Vtedy mu ponúkli prácu žeriavnika, ale keďže na lekárskej prehliadke na
túto pozíciu nevyhovel, nebolo to možné. Pokiaľ ide o to, že mu mali ponúkať pracovnú pozíciu vodiča
vysokozdvižného vozíka desty, tak v tomto období to už z ich strany vôbec nebolo ponúkané, vedel, žemu to ponúkali, ale ešte pred rokom 2010, ale on nato nemal vodičské oprávnenie. V tomto období mu
to už neponúkali a on o to ani neprejavil záujem, pretože nevedel, že je také miesto voľné.

Z výsluchu odporcu, zastúpeného G.. U. H., členkou predstavenstva súd okrem iného zistil, že nie je

štandardom riešiť výpovede týkajúce sa zamestnancov, ktorí sú v dlhodobom pracovnom pomere s tým,
že ona sama pracuje u odporcu od roku 1984, keď rovnako ako navrhovateľ začínala v ZŤS, čo bol aj
prvý zamestnávateľ navrhovateľa do 3l.8.1998, keď bola vyčlenená spoločnosť PPS TSN s.r.o.,ktorá
prevzala všetkých zamestnancov strojární od l.9.1998. Potom došlo k zmene právnej formy na PPS
TSN a.s. v roku 2002 a následne došlo v roku 2004 k zmene obchodného mena tejto spoločnosti na

SLAVIA TOOLS a.s. s tým, že k zmene IČO nedošlo. K ďalšej zmene došlo formou zmluvy o predaji
časti podniku zo 7.2.2005, kedy SLAVIA TOOLS a.s. bola odkúpená fy SLAVIA ENGINERING a.s. a
táto fy prevzala aj obchodné meno a ďalej bola označovaná ako SLAVIA TOOLS a.s., avšak tam už
k zmene IČO došlo. Ďalšia zmena sa uskutočnila formou fúzie, ktorej účinnosť nastala l7.10.2012,
keď SLAVIA TOOLS a.s. zanikla bez likvidácie a zlúčila sa s fy Slavia Production Systems a.s.. Nie
všetky tieto organizačné zmeny sa dotkli aj zamestnancov v tom zmysle, že by dochádzalo k zmene

ich pracovných zmlúv, resp. k dodatkom. Súdu predložili pracovnú zmluvu navrhovateľa z 3.8.1987 a
dodatky k nej s tým, že zásadná zmena pokiaľ ide pracovné zaradenie, teda druh práce navrhovateľa
bola uskutočnená formou dodatku zo dňa 1.12.2000, kedy začal navrhovateľ vykonávať pozíciu patriacu
po tzv. ručné strojnícke pracovné pozície po krátkom zaškolení. K zmene pracovnej zmluvy formou
dodatku došlo ešte dňa l.9.1998 a l7.10.2012. K ďalším zmenám ohľadne pracovných podmienok, resp.

náležitostí uvedených v pracovnej zmluve nedošlo s výnimkou dohôd o mzde, ktoré boli prílohou k
pracovnej zmluve a tie, ktoré sa týkali navrhovateľa tiež doložili s tým, že posledné dve dohody nie
sú podpísané zo strany navrhovateľa, zrejme z dôvodov na jeho strane, keďže bol PN. Uviedla, že u
navrhovateľa nedošlo k zásadnému poklesu mzdy, pretože nedošlo k jeho preradeniu na inú prácu,
napr. v marci 2011 mal hrubú mzdu 720,57 €, čo je podľa ich záznamov porovnateľné zo mzdou, ktorú

dosahovalpočasobdobia,keďužvykonávaltietzv.inénáhradnépomocnépráce.Keďženavrhovateľbol
zdravotne nespôsobilý na ním pôvodne dojednaný druh práce, začali mu byť prideľované tzv. náhradné
práce, avšak nedošlo k jeho preradeniu na iný druh práce, resp. nedošlo k dohode o zmene pracovnej
zmluvy ohľadne druhu práce. Navrhovateľovi ponúkli prácu žeriavnika, ktorú však tiež nebol schopný
zo zdravotných dôvodov vykonávať, a tiež mu ponúkli prácu na obsluhe desty s tým, že čakali na jeho

iniciatívu, že si doplní kvalifikáciu v tomto smere, keďže to bolo možné. Pokiaľ boli voľné iné pracovné
pozície, na tieto nemal navrhovateľ vzdelanie a toto nebolo možné doplniť ani nijakou formou zaškolenia.
Pokiaľbolinavrhovateľoviprideľovanétzv.náhradnépomocnépráce,týmtosasnažilipreklenúťobdobie,
počas ktorého dochádzalo k šetreniu zdravotného stavu u navrhovateľa, resp. počas ktorého hľadali
riešenia,abymoholbyťpreradenýnainúvhodnúprácu,ktorábyzodpovedalajehovzdelaniu,kvalifikácii,

resp. zdravotnému stavu. Na otázku súdu, či bola navrhovateľovi vyplácaná zložka mzdy -príplatok za
sťažené pracovné prostredie potom, čo mu boli už prideľované len náhradné pomocné práce, uviedla,
že tento príplatok sa viaže na pracovnú pozíciu v tom zmysle, že je vyplácaný zamestnancovi, ktorý
reálne tu prácu vykonáva a vtedy ma zaznamenávané tzv. hodiny v úkole. Pokiaľ konkrétne túto prácu
nevykonáva má evidované tzv. hodiny inej práce a tam sa potom vypočítava mzda z priemerného

zárobku za predchádzajúce obdobie. Na otázku súdu, kto robil tie tzv. náhradné pomocné práce v čase,
keď ich nerobil navrhovateľ uviedla, že napr. pokiaľ ide o montážne pracovisko majú tam nástrojárov
odstupňovaných v pozícii 6-8 a tí najnižší si musia urobiť aj všetky prípravné práce pre vyššie pozície.
Keď majú zamestnanca, ktorému nechcú dať absenciu a potrebujú mu prideľovať nejakú prácu aby
to nepôsobilo demolarizujúco na iných zamestnancov, tak vedúci výroby, resp. majster vždy našiel

nejakú prácu, ktorú by mohol navrhovateľ vykonávať, ale štandardne tieto práce robili iní zamestnanci.
Obdobne od septembra do novembra 2012 dochádzalo na útvare správy majetku k sťahovaniu, teda
bolo potrebné zabezpečovať s tým potrebné súvisiace činnosti, ale jednalo sa o nárazové práce. Na
otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, aký druh práce vykonával navrhovateľ v čase, keď mu bola
doručená výpoveď uviedla, že vykonával náhradné práce, pričom sa jednalo o iný druh práce ako

prácu brusiča. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, kto v súčasnosti vykonáva tzv. iné pomocné
náhradné práce, ktoré vykonával navrhovateľ uviedla, že ich vykonávajú iní zamestnanci, napr. kaliči,
nástrojári, ktorí tam pracujú a časť rozsahu práce už ani neexistuje, napr. keď sa robil zber papiera, resp.
predmetné sťahovanie. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, na základe čoho prideľoval odporca
navrhovateľovi tie tzv. iné náhradné pomocné práce uviedla, že má zato, že jej to umožňuje Zákonník

práce , dochádza k tomu vtedy, keď zamestnávateľ nemá prácu, ktorú by zamestnancovi prideľoval v
zmysle dojednaného druhu práce podľa pracovnej zmluvy lebo v opačnom prípade by dochádzalo k
prestoju na strane zamestnancov. Na otázku súdu, či od 1.4.2010 došlo k písomnej dohode o zmenepracovnej zmluvy, pokiaľ ide o druh práce týkajúci sa navrhovateľa z pozície pilič na pozíciu brusič
uviedla, že nevie o tom, že by takáto písomná zmena pracovnej zmluvy bola uskutočnená, pretože podľa
nej na to ani nebol dôvod lebo pod pozíciu, ktorá je v katalógu činnosti odporcu vedená pod č. A., čo je

pozícia strojárenský robotník, pod to patrí tak pilič ako aj brusič a patria tam aj ďalšie pozície ako palič,
strihač, asi aj pieskovač. U nich sa zmena pracovnej zmluvy pokiaľ ide o druh práce robí v prípade, že
sa jedná o podstatnú zmenu druhu práce v tom zmysle, že napr. keby prechádzal zo strojárenského
robotníka na pozíciu nástrojár, sústružník alebo frézar, ktoré patria pod tzv. strojné profesie. Naopak
činnosti, ktoré patria pod toho strojárenského robotníka to zahŕňa všetky ručné strojárske pracovné

činnosti,tedabezpoužitiastrojovaidevpodstateoprípravumateriálu,opredvýrobnúfázu,čižejednása
o tzv. kumulovanú pracovnú pozíciu pokiaľ ide o toho strojárenského robotníka, pričom sa jedná o jednu
z mála kumulovaných činností, pretože tie pozície ako sústružník, frézar, tie už majú špecifickú náplň
práce. Na otázku súdu, aby objasnila údaje zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2011-2012 pokiaľ sú
tam uvádzané ako položky základná mesačná mzda, osobný príplatok, hodiny odpracované, hodiny inej
práce, mzda za inú prácu uviedla, že mzdový systém odporcu je viaczložkový, skladá sa zo základnej

tarifnej mzdy, ktorá je vyplácaná za prácu, ktorú zamestnanec vykonáva podľa druhu práce v zmysle
pracovnej zmluvy, potom je tam platové rozpätie tzv. osobné ohodnotenie s tým, že tieto dve zložky
patria pod tzv. zaručenú mzdu, potom je zložka prémiová, teda výkonnostná a v prípade, že pracovník
vykonáva práce v sťaženom, resp. zdraviu škodlivom prostredí tak sa vypláca aj príplatok za sťažené a
zdraviu škodlivé prostredie a ďalšie príplatky ako nočná práca, práca nad čas a podobne. V prípade, že

ktorýkoľvek zamestnanec z akýchkoľvek dôvodov nevykonáva prácu v zmysle pracovnej zmluvy, ale je
na pracovisku a je mu prideľovaná tzv. náhradná práca, tak mu to majster vlastne dáva ako odpracované
hodinyinejpráceavtomprípadejeodmeňovanýpriemernýmzárobkomvypočítanýmzovšetkýchvyššie
uvedených zložiek mzdy za predchádzajúce obdobie. Na doplňujúcu otázku súdu, či tým, že v mzdovom
liste pracovníka za rok 2012 sú uvádzané iba hodiny inej práce a mzda za inú prácu sa má vysvetľovať

tým spôsobom, že v tomto roku navrhovateľ vykonával iba inú prácu než prácu v zmysle pracovnej
zmluvy, teda iný druh práce, než bol v pracovnej zmluve, zástupkyňa odporcu uviedla, že áno. O tom,
že u navrhovateľa existuje nejaký zdravotný problém sa ona dozvedela prvotne od vedúceho výroby.
V tom čase mali len záver nejakého odborného lekára, pričom sa s vedúcim výroby dohodli, že by mal
navrhovateľ absolvovať lekársku prehliadku, ktorej výsledkom by bol konkrétny lekársky posudok. Či v

tom období teda pred l4.9.2011 sa o tom rozprávala aj s navrhovateľom si nepamätala, skôr že nie, ale
jednoznačne uviedla, že si pamätá, že v čase keď už mali k dispozícii ten lekársky posudok, tak sa
bavili u nej v kancelárii kde bola ona, p. F. aj vedúci výroby p. N. a debatovali o ďalších možnostiach
ohľadne navrhovateľa. Vtedy aj jednoznačne povedala, že návrhy zo strany navrhovateľa na pozíciu
technológa, resp. na oddelení OHN nie je navrhovateľ vyhovujúci, pretože tieto vyžadujú strojárske

vzdelanie. Uviedla, že si myslí, že už na tomto stretnutí hovorili o možnosti aby začal pracovať ako
žeriavnik, avšak následne bolo zistené, že ani na túto pracovnú pozíciu zo zdravotného hľadiska nie
je vyhovujúci. Nepamätala si, či vtedy hovorili o pozícii vodiča vysokozdvižného vozíka, ale vedela, že
na to nemal vodičské oprávnenie. Na otázku súdu, akú konkrétne voľnú pracovnú pozíciu mali v tom
čase teda po l4.9.2011 až dovtedy, kým nebola navrhovateľovi daná výpoveď uviedla, že nemali voľnú

pracovnú pozíciu, ani vodiča desty, ani technológa, ani pracovníka na oddelení OHN, ony o tom hovorili
len hypoteticky v tom zmysle, že keby napr. mohol pracovať ako vodič vysokozdvižného vozíka, tak by
nepotrebovali dvoch a teda toho, čo na tom vysokozdvižnom vozíku pracoval dovtedy by sa ho snažili
po súhlase s ním preradiť na inú pracovnú pozíciu. Na otázku súdu, kedy sa konkrétne uskutočnilo
toto stretnutie v jej kancelárii uviedla, že niekedy po návrate navrhovateľa z dlhodobej PN, čiže niekedy

v roku 2012. V podstate si bola vedomá, že už v tom čase mali splnené podmienky na to, aby bola
navrhovateľovi daná výpoveď pre zdravotnú nespôsobilosť a v zásade jej toto potom bolo zo strany
nadriadených aj vyčítané, pretože ony jednoducho nemali voľnú žiadnu pracovnú pozíciu, ktorá by bola
pre navrhovateľa vhodná, keďže bolo po kríze a ony sú strojárenská firma a s kvalifikáciou navrhovateľa
tam bol problém. Druhé stretnutie, ktoré si určite pamätala bolo stretnutie, ktorého sa zúčastnila ona,

p. O., ktorá má na starosti mzdové a čiastočne aj personálne záležitosti a navrhovateľ. Na otázku súdu
kedy sa uskutočnilo toto stretnutie si presne nepamätala, ale bolo to v nejakej časovej nadväznosti
na to predchádzajúce rokovanie. Opäť preberali ďalšie možnosti týkajúce sa navrhovateľa, ale záver
bol vlastne taký, že žiadna voľná pracovná pozícia nebola k dispozícii. Voľné boli len pracovné pozície
tzv. strojné, tie vedia v podstate obsadiť vždy aspoň jedným, dvoma ľuďmi, priebežne prijímajú nových

pracovníkov, ale na tieto nemá navrhovateľ kvalifikáciu, čiže neboli preňho v žiadnom prípade vhodné.
Na otázku súdu, či stav týkajúci sa voľných pracovných pozícii bol rovnaký počas celého obdobia od
l4.9.2011 do dania výpovede navrhovateľovi odporcom uviedla, že áno. V záverečnej reči uviedla, že ju
osobne mrzí, že táto záležitosť dospela do takéhoto štádia, avšak museli k tomuto kroku dospieť potom,čo sa nenašlo žiadne iné riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné pre obe strany, ani počas obdobia, ktoré
by sa na prvý pohľad mohlo vzdať vleklé.

Pri výsluchu účastníkov formou konfrontácie-výsluch tvárou v tvár, navrhovateľ na otázku súdu, či

prebehli stretnutia, na ktorých sa zúčastnil on, p. G.. H. a p. N., resp. stretnutie, na ktorom sa zúčastnil
on, p. G.. H. a p. O. v roku 2012, navrhovateľ uviedol, tieto stretnutia prebehli tak ako to povedala
p. G.. H., ale podľa neho neboli v roku 2012, ale mohlo to byť po tom l4.9.2011. Zástupkyňa odporcu
uviedla, že na l00% nevie, či to bolo v roku 2012 alebo 2011, ale je si istá, že tieto dve stretnutia sa
uskutočnili tak, ako to uviedla.

Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržiava podaného žalobného návrhu a ich dovtedajších vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedla,
že Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť v prípade, že zamestnanec predloží lekársky
posudok, ktorý deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej nespôsobilosti na výkon doterajšej práce, aby buď
prestal prideľovať zamestnancovi po nejaký čas prácu v zmysle pracovnej zmluvy a v tomto období
zvážil svoje možnosti ďalšieho zamestnanca s tým, že podľa ich názoru však tento postup odporca

nezvolil, ale podľa ich názoru z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca sa rozhodol ponúknuť
zamestnancovi inú prácu a poslednou možnosťou, ktorú Zákonník práce pripúšťa je, aby zamestnávateľ
preradil takéhoto zamestnanca na inú vhodnú prácu v súlade s § 55 Zákonníka práce. Trvala na tom,
že Zákonník práce nepozná pojem náhradné pomocné práce a už vôbec nedáva zamestnávateľovi
možnosť takýmito prácami zamestnávať zamestnanca v prípade, že je predložený lekársky posudok

ohľadne zdravotnej nespôsobilosti. Podľa jej názoru bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k
zmene dojednaných pracovných podmienok ohľadne druhu práce, aj keď to nebolo vykonané písomnou
formou. Právna zástupkyňa navrhovateľa vyjadrila názor, že tento prípad nie je možné podradiť situáciu,
keď má dochádzať na strane zamestnávateľa k prestojom, preto pokiaľ odporca neukončil pracovný
pomer, ale preradil zamestnanca na inú prácu, ktorú vykonával v období rokov 2011 až 2013 majú

zato, že v roku 2013 nemohol pristúpiť k posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti v zmysle predloženého
lekárskeho posudku s ohľadom na pracovnú pozíciu strojárenský robotník-brusič, ale mohol posudzovať
len jeho zdravotnú spôsobilosť vo vzťahu v dovtedajšej práci, ktorú vykonával, ktorou boli tie iné práce
a nie práce brusiča. Z tohto dôvodu trvala na tom, že výpovedný dôvod tak ako ho špecifikoval odporca
vo výpovedi nebol daný a z tohto dôvodu je výpoveď neplatná.

Z prednesu právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa pridržiavajú
podaného písomného vyjadrenia a svojich ďalších dovtedajších vyjadrení s tým, že žiadala návrh
zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko predmetnú výpoveď považujú za platnú, keďže spĺňa všetky
skutkové i právne náležitosti výpovede. Je síce pravdou, že dôvody na ukončenie pracovného pomeru
výpoveďou z dôvodov, pre ktoré bola výpoveď daná, už boli splnené v septembri 2011 a k výpovedi

došlo až v auguste 2013, ale tento časový posun bol spôsobený objektívnymi dôvodmi, ktoré boli
najmä na strane navrhovateľa, avšak aj z dôvodu snahy o poskytnutie súčinnosti zo strany odporcu.
Vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru nebolo zo strany zamestnávateľa prioritné ukončenie
pracovného pomeru neodkladne, ale odporca hľadal iné spôsoby riešenia tejto situácie. Keďže odporca
po predložení lekárskeho posudku zo strany navrhovateľa nemal pre navrhovateľa inú vhodnú prácu,

začal mu prideľovať tzv. náhradné pomocné práce, čím ale podľa názoru odporcu nedošlo k zmene
dojednaných pracovných podmienok, teda nedošlo k zmene druhu práce, ani formou písomnej, ani
ústnej zmeny pracovnej zmluvy, ani k jednostrannému preradeniu na iný druh práce. Na tieto tzv.
náhradné pomocné práce nebola vytvorená samostatná pracovná pozícia a takáto pozícia nie je ani
definovaná v katalógu činností zamestnávateľa a zamestnávateľ ani nijakým spôsobom nerozhodol

o vzniku takéhoto pracovného miesta. Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ bol stále
evidovaný v pracovnej pozícii strojárenský robotník-brusič č.XXXXXX čo zodpovedá tejto pracovnej
pozícii v katalógu činností zamestnávateľa a stále mu bola vyplácaná základná mzda zodpovedajúca
dohodnutému druhu práce brusič. Dňa 4.3.2013 odporca zistil, že ohľadne navrhovateľa je Regionálnym
úradom verejného zdravotníctva vykonávané šetrenie na podozrenie choroby z povolania s tým, že

až 25.6.2013 dostal odporca písomné ukončenie tohto šetrenia a teda z tohto dôvodu v tomto období
nebolo relevantné aby zamestnávateľ ukončoval s navrhovateľom pracovný pomer, keďže by mohla byť
spochybňovaná prípadná platnosť tohto ukončenia pracovného pomeru. Po obdržaní výsledku tohto
šetrenia pristúpil odporca, keďže medzi tým došlo aj k prerokovaniu výpovede zo strany odborov a boli
splnené všetky formálne náležitosti, k výpovedi voči navrhovateľovi. Uviedla, že u odporcu mohlo dôjsť

k zmene druhu práce len formou písomného dodatku k pracovnej zmluve uzavretého so štatutárom,teda členom predstavenstva odporcu, ktorý jediný bol oprávnený dojednávať takúto zmenu. Poukázala
nato, že zo strany navrhovateľa v podanej žalobe, resp. v priebehu konania dochádzalo k zamieňaniu
pojmov preradenie na inú prácu, resp. zmena dojednaných pracovných podmienok, hoci sa jedná o dve

rôzne náležitosti, ktoré nie je možné zamieňať. Trvala na tom, že práce, ktoré vykonával navrhovateľ
boli prácami dočasnými, boli vykonávané na rôznych strediskách a teda jednoznačne nebolo zo strany
odporcu vytvorené pre navrhovateľa nejaké nové pracovné miesto a ani nedošlo k nejakým zmenám
v organizačnej štruktúre, schéme u zamestnávateľa. Práce, ktoré boli zamestnancovi prideľované, boli
prideľované ad hoc, čo potvrdili aj svedkovia. Má zato, že nie pre každý jednotlivý prípad je možné

nájsť riešenie v Zákonníku práce, ale odporca reagoval na existujúcu situáciu, ktorá sa v praxi vyskytla
a v dobrej viere postupoval odporca ako zamestnávateľ tak, že chcel nejakým spôsobom situáciu
navrhovateľa riešiť, avšak takýto stav nechcel a ani nemohol dlhodobo akceptovať a považoval ho
za dočasný. Poukázala tiež na ustanovenie § 63 ods.1 písm.c) Zákonníka práce kde nie je uvedená
žiadna prekluzívna lehota, v ktorej by musel zamestnávateľ uplatniť výpoveď na rozdiel napr. od iných
výpovedných dôvodov.

Podľa § 63 ods.1 písm.c) Zákonníka práca, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodu ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa § 55 ods.1 Zákonníka práce vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli
dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených

v odsekoch 2 a 4.

Podľa § 55 ods.2 písm.a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú
prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu práce, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania
alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú

rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Podľa § 55 ods.3 Zákonníka práce, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa ods.2, preradením
zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch
po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Podľa § 55 ods.5 Zákonníka práce, práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa

odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný
prihliadnuť aj nato, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a
kvalifikáciu.

Podľa § 55 ods.6 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom
dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca

dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode
preradenia na inú prácu a o jeho trvaní, okrem prípadov uvedených v odseku 4.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola zo strany odporcu ako jeho

aktuálneho zamestnávateľa daná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 2l.8.2013 v zmysle § 63
ods.1 písm.c) Zákonníka práce s tým, že tento pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou
zo dňa 3.8.1987 a odporca sa stal zamestnávateľom navrhovateľa, na základe viacerých zmien
predchádzajúcich zamestnávateľov navrhovateľa, napr. zmena právnej formy, zmena obchodného
mena, zmluva o predaji časti podniku zlúčenie atď., teda v dôsledku organizačných zmien s tým, žepasívna legitimácia odporcu nebola ani samotným odporcom namietaná. Taktiež medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že ku dňu l4.9.2011, kedy bol vystavený posudok o zdravotnej nespôsobilosti
zamestnanca, bol v pracovnej pozícii, resp. ako druh práce v zmysle pracovnej zmluvy bol dojednaný

strojárenský robotník-brusič. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že následne došlo k zmene dojednaných
pracovných podmienok ohľadne druhu práce, hoci navrhovateľ ani prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne nešpecifikoval, aký nový druh práce mal byť dohodnutý, teda došlo k preradeniu
zamestnanca na inú prácu, ktorú vykonával aj v čase, keď mu bola doručená predmetná výpoveď, a z
toho vyvodil, že odporca ako zamestnávateľ nemohol pristúpiť k posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti

v zmysle predloženého lekárskeho posudku s ohľadom na pracovnú pozíciu strojárenský robotník-
brusič, keďže túto prácu v rozhodnom čase už nevykonával, ale mohol posudzovať len jeho zdravotnú
spôsobilosť vo vzťahu k práci, ktorú vykonával v tom čase a tou prácou boli iné práce a nie práca brusiča,
z čoho vyvodili, že výpovedný dôvod tak, ako ho odporca špecifikoval vo výpovedi nebol daný a teda je
výpoveď neplatná, súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním neboli tieto navrhovateľom tvrdené
skutočnosti preukázané, nakoľko súd sa stotožnil s názorom prezentovaným právnou zástupkyňou

odporcu, ktorá poukázala nato, že u navrhovateľa dochádzalo v konaní k zamieňaniu pojmov dohoda
o zmene pracovných podmienok a preradenie na inú prácu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že došlo k
zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti druhu práce, pričom k tejto dohode malo dôjsť konkludentným
spôsobom, súd zastáva názor, že pri konkludentnej forme uzavretia dohody napr. dohody o zmene
obsahu pracovnej zmluvy musí byť splnená podmienka, že zo správania účastníkov možno usúdiť prejav

vôle smerujúci k uzavretiu takejto dohody, keďže náležitosti právneho úkonu v súlade s § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka musia byť dané i v takomto prípade. Avšak z vykonaného dokazovania napr.
z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.10.2012 ako aj z dohody o mzde zo dňa 4.5.2012,
resp. 3l.l.2013 ako i mzdových listov týkajúcich sa navrhovateľa za roky 2012 a 2013 nie je možné
takýto prejav vôle u odporcu nijakým spôsobom dovodiť. Súd má zato, že odporca ako zamestnávateľ

preradil zamestnanca, teda navrhovateľa na inú prácu v zmysle § 55 ods.2 písm.a) Zákonníka práce,
keď odporca to bol povinný urobiť bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas navrhovateľa s takýmto
preradením, potom čo bol zo strany navrhovateľa predložený posudok o zdravotnej nespôsobilosti
zo dňa l4.9.2011 na výkon dovtedajšieho druhu práce, pričom skutočnosť, že k tomuto preradeniu
došlo až od 1.11.2011 bolo pre toto konanie irelevantné. V zmysle komentárov k Zákonníku práce je

toto preradenie na inú prácu možné charakterizovať ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa a
predstavuje výnimku zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. To znamená, že ak sú splnené
všetky podmienky preradenia na inú prácu zamestnanec je povinný sa tomuto podrobiť s tým, že ak
odpadnú dôvody preradenia alebo uplynie čas, na ktorý bolo preradenie obmedzené, je zamestnávateľ
povinný zaradiť zamestnanca opäť na jeho pôvodnú prácu. Súd má zato, že medzi účastníkmi nedošlo

k zmene pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o dojednaný druh práce s tým, že táto iná práca ktorou boli tzv.
náhradné pomocné práce zodpovedala zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa ako i jeho schopnostiam
a kvalifikácii. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto tzv. náhradné pomocné práce neboli
samostatným druhom práce, ktorý by zodpovedal konkrétnemu pracovnému miestu, pretože tieto práce
spadali do pracovnej náplne rôznych zamestnancov, ktorí ich vykonávali sami a to predtým ako i potom,

čo ich nevykonával navrhovateľ. Súd sa stotožnil tiež s tvrdením právnej zástupkyne odporcu, ktorá
poukázala nato, že Zákonník práce pre výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods.1 písm.c) nestanovuje
žiadnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie výpovede zamestnávateľom napr.na rozdiel od výpovedného
dôvodu týkajúceho sa porušenia pracovnej disciplíny. Súd dospel k záveru, že jednoznačne už v mesiaci
september 2011 boli splnené podmienky v zmysle Zákonníka práce, pre ktoré mohla byť zo strany

odporcu daná zamestnancovi výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm.c), keďže ani vtedy, ani neskôr, až kým
nebola daná zamestnancovi výpoveď, nemal odporca ako zamestnávateľ možnosť navrhovateľa ako
zamestnanca ďalej zamestnávať, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca nemal
voľné žiadne pracovné miesto, resp. pracovnú pozíciu, ktorá by spĺňala podmienky inej vhodnej práce
pre navrhovateľa, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť, kvalifikáciu a jeho schopnosti. Skutočnosť,

že odporca ako zamestnávateľ, nad rámec svojich zákonných povinností, sa snažil vyriešiť vzniknutú
situáciu iným spôsobom ako výpoveďou nemôže byť daná na ťarchu odporcu, keď navyše dôvody,
pre ktoré bola daná výpoveď neskôr boli aj objektívne, napr. dlhodobá PN,prešetrovanie zdravotného
stavu navrhovateľa pre podozrenie na chorobu z povolania a podobne, a tiež je potrebné zdôrazniť,
že lekárskym posudkom je konštatovaná len dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať dovtedajšiu prácu,

teda nie je riešená trvalá strata spôsobilosti vykonávať takúto prácu, preto nebolo možné vylúčiť u
navrhovateľa ani obnovenie straty spôsobilosti vykonávať predmetnú prácu napr.v dôsledku liečenia a
po uplynutí 1 roka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú výpoveď ako
platnú a preto návrh navrhovateľa zamietol.Odporca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil na pojednávaní pre prípad úspechu v spore
náhradu trov konania, ktoré vyčíslili písomne podaním zo dňa 16.4.2014, doručené tunajšiemu súdu
17.4.2014, v ktorom poukázali na ustanovenie § 11 ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR o odmenách a

náhradách advokátov, keď trovy právneho zastúpenia boli vypočítané ako l/l3-ina výpočtového základu
a zároveň predložili doklad o platiteľovi DPH právneho zástupcu, pričom si uplatnili trovy za 4 úkony
právnej pomoci: prevzatie veci a prvá porada s klientom, vyjadrenie k žalobe, zastúpenie na pojednávaní
dňa 26.2.2014 a 16.4.2014, každý vo výške 6l,87 € + 8,04 € režijný paušál + 20% DPH, teda každý úkon
celkovo vo výške 83,90 € spolu teda požadovali náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia

vo výške 335,60 €.

Podľa § l42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku s tým, že súd návrh navrhovateľa zamietol, teda odporca bol pri bránení svojho práva
v celom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok aj na plnú náhradu trov konania, ktoré v jeho prípade
pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Pri určení výšky trov právneho zastúpenia súd vychádzal z § 11 ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR

č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„ vyhláška“) podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/l3-ina
výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len z nepomernými ťažkosťami. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní
domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, základná sadzba tarifnej odmeny pre rok

2014 predstavuje sumu 61,87 €. Trovy právneho zastúpenia odporcu, ktoré súd odporcovi priznal.

1./ príprava a prevzatie zastúpenia podľa §13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 61,87 € a náhrada podľa
§ 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

2./ písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.2.2014 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 6l,87
€ a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 26.2.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 61,87 € a
náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

4./ zastúpenie na pojednávaní dňa 16.4.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a
náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, všetko zvýšené o 20% DPH vo výške 55,93 €, t.j.
súd priznal odporcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 335,57 €“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj trovy konania.

Odvolateľ v prvom rade vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že práce
strojárenského robotníka - brusiča už dlhodobo nevykonával a to odo dňa 01. 11. 2011, preto doručená
výpoveď zo dňa 21. 08. 2013 nie je platná. Výpovedný dôvod zakotvený v ust. § 63 ods. 1 písm. c)

Zákonníka práce umožňuje odporcovi uplatniť výpoveď iba vtedy, ak by bola preukázaná dlhodobá
strata zdravotnej spôsobilosti pre výkon doterajšej práce, pričom táto musí byť podložená lekárskym
posudkom. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odo dňa 17. 10. 2012 vykonával náhradné práce,
maliarske práce, upratovacie práce, čistenie prípravkov, nevykonával práce strojárenského robotníka -
brusiča.V čase uplatnenia výpovede bolo preto potrebné posudzovať jeho zdravotnú spôsobilosť výkonu
doterajšej práce, to znamená výkon maliarskych prác, upratovacích prác, čistenia prípravkov. Nebol
potom dôvod skončiť s ním pracovný pomer, pretože odporca mu uľahčil vykonávať práce za osobitne

uľahčených podmienok.

Nebolo potrebné zo strany súdu podrobne zaoberať sa tým, čo mal navrhovateľ uvedené v pracovnej
zmluve alebo v dohode o mzde resp. mzdových listoch. Súd mal dôsledne vykonať dokazovanie
iba v tom smere aký bol výkon doterajších prác zo strany navrhovateľa v čase uplatnenia skončenia
pracovného pomeru a či bol tento výkon prác deklarovaný lekárskym posudkom, z ktorého jednoznačne

vyplývalo, že navrhovateľ nemôže vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu dlhodobej straty zdravotnej
spôsobilosti. Žiadny predložený posudok nedeklaroval dlhodobú stratu zdravotnej povinnosti ohľadom
výkonu maliarskych prác, upratovacích, čistenia prípravkov. Pokiaľ odporca pristúpil po zistení
nemožnosti výkonu prác strojárenského robotníka - bursiča, začal navrhovateľovi prideľovať práce za
osobitne uľahčených podmienok, potom nebol dôvod na použitie výpovedného dôvodu zakotveného v
ust. § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Nesúhlasí s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že v danom prípade nedošlo k
zmene dojednaných podmienok. Od 01. 11. 2011 vykonával iné práce, čo potvrdili tiež svedkovia. Z
tohto skutkového stavu vyplýva záver, že došlo k zmene dojednaných pracovných podmienok a to
konkludentným spôsobom. Ak odporca tvrdí, že bol voči navrhovateľovi ústretový, mal konať tak, že
navrhovateľovi alebo nemal prideľovať žiadne práce a to ani tzv. ľahšie práce, alebo mal rešpektovať

prekážky na jeho strane, pre ktoré nemohol navrhovateľ prácu vykonávať, ale ak pristúpil k prideľovaniu
iných prác pre navrhovateľa, potom už odporca nemohol uplatniť výpoveď z pracovného pomeru z
uvedeného dôvodu.

Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že k zmene dojednaných pracovných podmienok
nemohlo dôjsť, pretože odporca nevytvoril nijaké iné pracovné miesto v organizačnej schéme a ani v

pracovnej zmluve ani v dohode o mzde nebol dojednaný medzi účastníkmi konania iný druh práce.
Takéto posúdenie súdu prvého stupňa považuje za právne irelevantné, pretože to, či dojednal iný
druh práce v pracovnej zmluve resp. zmenil dohodu o mzde, je úplne nepodstatné, ak v konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že navrhovateľ reálne vykonával odo dňa 01. 11. 2012 iné práce.
Odporca na jednej strane tvrdil, že navrhovateľ nevykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, dokonca

priamo na pojednávaní odporca pred súdom potvrdil, že navrhovateľ vykonával iné práce, ibaže tieto
nemožno označiť ako samostatnú pracovnú pozíciu a na druhej strane popiera, že by mohlo dôjsť k
zmene obsahu dojednaných pracovných podmienok.

Navrhovateľ objasňoval súdu nesprávnosť postupu odporcu v tom zmysle, že odporca bol povinný na
základe predloženého lekárskeho posudku postupovať v zmysle ust. § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka

práce, v ktorom sa uvádza, že zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu... . Pokiaľ navrhovateľ hovoril o zmene pracovných podmienok,
vychádzalzust.§55ods.3,5,6,vktoromjezakotvené,žeaknemožnodosiahnuťúčelpreradeniapodľa
ods. 2, preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca

v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Ak
preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu
písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní, okrem prípadov uvedených
v ods. 4. Túto argumentáciu navrhovateľ nevyužil, pretože od 01. 11. 2011 už nevykonával prácu
podľa pracovnej zmluvy, ale vykonával iné práce, pričom tieto práce neboli súčasťou pracovnej náplne

pôvodne dojednaného pracovného druhu práce. Z toho logicky vychádza, že zamestnávateľ preradil
zamestnanca, ale iba po dohode s ním, na inú prácu, v dôsledku čoho mohlo dôjsť aj k zmene obsahu
pracovnej zmluvy.

Odporca pochybil, ak dôvod preradenia na inú prácu ako aj dobu trvania na inú prácu u navrhovateľa
nezaznamenal tiež v písomnej forme a na túto skutočnosť mal prvostupňový súd prihliadať. V aplikačnej

praxi sa neraz vyskytli prípady, keď zamestnávateľ vôbec nedojednal zmenu obsahu pracovnej zmluvyv písomnej forme aj tak sa považuje zmena dojednaných pracovných podmienok za platnú a dojednanú
konkludentným spôsobom. Je potom nelogické, prečo odporca nariadil v roku 2013 opätovné posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľa, pokiaľ ide o výkon prác strojárenský robotník - brusič, keďže túto

prácu odo dňa 01. 11. 2011 nevykonával. Aj napriek tomu, že si odporca plnil ponukovú povinnosť vo
vzťahu k navrhovateľovi a to náhradné pracovné zaradenie v profesii vodič pracovného stroja - žeriavnik,
ďalej pracovné miesto na výkon činnosti obsluha motorového vozíka, obsluha desty, manipulácia s
bremenami a keďže toto pracovné miesto navrhovateľ nemohol vykonávať, pretože nevlastnil vodičské
oprávnenie, potom mal odporca pristúpiť k uplatneniu výpovede ak tvrdí, že iné voľné pracovné miesto

pre navrhovateľa nemal. V skutočnosti však odporca tým, že vytvoril pre navrhovateľa možnosť výkonu
prác za osobitne uľahčených podmienok, ktoré bol navrhovateľ schopný vykonávať, pričom výkon týchto
prác odporca potrebuje aj v tomto období, považuje výpoveď danú odporcom za neplatnú.

Kpodanémuodvolaniuzaujalvsvojomvyjadrenístanoviskoodporca.Odvolaniepovažujezanedôvodné
a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa uplatnil si aj trovy odvolacieho konania a to trovy
právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil.

Navrhovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom a sporným na právnom
výklade sa žalobcovi javí fakt, či došlo k dohode o zmene pracovných podmienok v rozsahu druhu práce,
resp. preradenia a následne platnej výpovedi reálne ním vykonávanej práce.

Je nesporné, že v čase vypracovania odborného posudku koncom roku 2011 žalovaný mal dôvod
okamžite so žalobcom ukončiť pracovný pomer výpoveďou zo zdravotných dôvodov pre nespôsobilosť

vykonávať dohodnutú prácu. Zákonník práce neukladá lehotu v akej tak zamestnávateľ má urobiť
a preto neskôr realizovaný úkon nemôže iba pre časový odstup prísť o svoje účinky. Žalovaný súc
si vedomý situácie žalobcu mu poskytol dodatočnú dlhšiu lehotu na vyriešenie veci, keď jednak bol
počas nasledujúceho obdobia žalobca dlhodobo na PN a žiadne práce vôbec nevykonával, pričom
bol podľa doterajšej tarifnej mzdy a z dávok počas práceneschopnosti, odmeňovaný ako by vykonával

svoju pôvodnú prácu, za naposledy dohodnutú mzdu pre pozíciu brusič, piliar; neskôr sa už dlhšie
riešil možný nárok na vznik invalidity u žalobcu. Žalovaný opätovne skúmal aj možnosti ponuky
iných pracovných pozícií zodpovedajúcich vzdelaniu, praxi či požiadavke žalobcu, čo však neviedlo
k úspechu. Po ďalšie tu boli aj prekážky na strane žalovaného spôsobené organizačnými zmenami
spoločnosti, zlúčením, resp. zmenou vlastníka. Zamestnávateľ zároveň musel reagovať na potrebu

predchádzajúceho prerokovania výpovede s odbormi, čo tiež trvalo istý čas, pričom po stanovisku
odborov k neaktuálnosti podkladov - lekárskych posudkov ich musel dať znova vypracovať (to bol
primárny dôvod podľa žalobcu údajne nelogického opätovného posudzovania zdravotnej spôsobilosti v
roku 2013), to potvrdil aj žalobca vo svojej vlastnej výpovedi na pojednávaní.

Nakoniec v prvej polovici roku 2013 došlo zo strany kompetentných orgánov aj k šetreniu podozrenia

choroby z povolania u žalobcu, keď bolo potrebné prioritne skúmať tieto okolnosti a počkať na výsledok,
ktorý by mal vplyv na spôsob ukončenia pracovného pomeru.

Žalovanému nemožno vytýkať, že v medziobdobí prejavil žalobcovi ústretovosť bez okamžitého
reagovania výpoveďou, navyše mu platil mzdu v sume zodpovedajúcej vyššej náročnosti prác ako
vykonával, teda žalobca bol po celý čas zamestnaný (alebo poberal nemocenské dávky) namiesto toho,

aby bol od jesene roku 2011 nezamestnaný.

Nikto zo žalobcových nadriadených, resp. vedúcich zamestnancov žalovaného nerealizoval počas danej
doby úkon smerujúci k zmene pracovnej zmluvy, čo do pracovnej náplne žalobcu. Nie je preto skutkovo
správne tvrdenie v odvolaní na strane 4 posledný odsek, že došlo k vzájomnej dohode strán o zmene
pracovnej zmluvy ústne. Na takýto úkon by musel existovať jednoznačný obsahovo určitý prejav vôle

oprávnenej osoby za zamestnávateľa. Takýto úkon v konaní preukázaný nebol. Žalobcom alternatívne
uvádzaný „konkludentný“ prejav vôle oboch strán by taktiež musel mať reálny základ aspoň v ústnej
dohode strán o jeho obsahu, k čomu tiež nedošlo.

Vo vzťahu k žalobcovmu výkladu preradenia na strane 4 odvolania uvádza, že aj zo samotného popisu
preradenia v Zákonníku práce vyplýva, že ide o úkon s dočasnou účinnosťou, čiže sa má dohodnúťdokedy má preradenie trvať. Výkon prác z preradenia netrvá na dobu neurčitú dlhodobo, ale je časovo
obmedzené.

Ani argument žalobcu, že bola žalobcovi vytvorená možnosť výkonu prác sa osobitných podmienok a

vytvorilo sa mu („konkludentne“?) nové pracovné miesto neobstojí. Odporca poukazuje na právny názor
súdu a argumentuje aj tým, že žalobca bol dočasne zamestnávaný rôznymi prácami na rôzne činnosti
na odľahčenie jednoduchých pracovných úkonov na predtým už existujúcich pracovných pozíciách,
ktoré vyžadujú v komplexnom pohľade strojárenské vzdelanie, avšak trvale zamestnávať žalobcu týmto
spôsobom nebolo možné, pretože nešlo o THP pracovníka. Daná pracovná pozícia nebola a ani nie je t.

č. definovaná v organizačnej schéme. Aj samotný žalobca vo výpovedi definoval tieto činnosti ako práce
rôzneho druhu. Nemožno prijať právny záver žalobcu v tom, že tieto „práce rôzneho druhu na rôznych
oddeleniach“ by mali byť jednoznačnou pracovnou pozíciou s vymedzením druhu práce, zodpovedajúcej
mzdy a pod. Naviac postupom času aj viaceré žalobcom dočasne vykonávané činnosti odpadli, lebo
boli jednorazové, viazané napr. na prestavby prevádzkových priestorov a t. č. sú už nepotrebné.

Pri akceptácii názoru, či sa mu „konkludentne“ vytvorilo nové pracovné miesto sústredením rôznych

pomocných prác na rôznych oddeleniach do jeho novej pracovnej pozície, by samozrejme musel
žalovaný uzavrieť so žalobcom aj dvojstrannú dohodu o zmene mzdy na výrazne nižšiu ako bola v
jeho pôvodnom zaradení a najmä musela by sa súčasne meniť aj náplň práce, mzdy zamestnancov,
ktorým by v podstate zobral časti ním vykonávaných obslužných prác. Vznikol by tým neprijateľný
pracovnoprávny chaos.

Ak by aj v súlade s právnym názorom prvostupňového súdu došlo k žalobcovmu preradeniu podľa § 55
ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, išlo by podľa legislatívy o dočasné opatrenie, ktorého účinnosť zanikla
ku dňu rozhodnutia zamestnávateľa o výpovedi z pracovného pomeru. Od počiatku prideľovania prác
bolo žalobcovi zdôrazňované, že ide o dočasné práce a žalobca vedel, že to nie je trvalé riešenie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa.

Okresnému súdu je odvolateľom vytýkané nesprávne právne posúdenie veci. V tejto situácii sa javí

vhodné podotknúť, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Pokiaľ ide o samú podstatu výpovedného dôvodu, o žiaden z uvedených prípadov sa v danej veci
nejedná.

Nesprávnym právnym posúdením veci nie je zaujatie iného, inak právne relevantného, právneho názoru,
než toho, ktorý presadzuje účastník konania.

Navrhovateľ v skutočnosti vytýka súdu prvého stupňa skutočnosť, že si neosvojil jeho stanovisko
ohľadom vzniku nového pracovného zaradenia žalobcu. Navrhovateľ totiž tvrdí, že došlo k zmene
pracovného zaradenia „konkludentne“.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že konkludentný právny úkon, resp. prejav vôle urobený
konkludentnými činmi, je prejavom urobeným inak než výslovne, no nemožno ho zamieňať s právnym
úkonom urobeným mlčky.Konkludentný prejav je taký prejav, ktorý nemá znaky výslovného prejavu, ale vyjadruje vôľu konajúceho
takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybností o tom, že ide o prejav
vôle a aký je jeho obsah.

Konkludentný prejav vôle možno urobiť predovšetkým použitím vyjadrovacích prostriedkov, ktoré
v spoločenskom a právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle (napr. prejavenie
nesúhlasu obrátením hlavy z jednej strany na druhú, preškrtnutím textu listiny alebo podpisu a pod.).
Konkludentným prejavom je aj prejav, ktorý síce v spoločenskom styku nie je bežným dorozumievacím
prostriedkom, avšak v danom prípade z neho treba usudzovať na určitú vôľu (napr. prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy - pokiaľ nie predpísaná určitá forma prijatia - urobené tým, že adresát návrhu sa podľa

neho zachová v lehote určenej navrhovateľom). Za konkludentné prejavy treba pokladať aj prejavy, z
ktorých právny predpis sám vyvodzuje následky konkludentných činov (napr. zničenie listiny, na ktorej
bol spísaný závet).

Treba tiež zdôrazniť, že v dôsledku používania náročnej techniky sa otázka používania konkludentných
úkonovrozširuje,alevždyckymusíbyťznichzrejmýprejavvôleúčastníka,ktorýkonkludentnýúkonrobí.

Právneúkonymožnourobiťajmlčky.Jepravdou,ževteóriiavliteratúresaniekedytaktourobenéprávne
úkony podraďujú pod pojem konkludentné právne úkony. Toto podradenie však nemožno pokladať za
presné. Konkludentný právny úkon je prejav vôle urobený činom (konkludentným činom) t. j. konaním,
kým prejav vôle urobený mlčky, pokiaľ vôbec môže byť právnym úkonom, je urobeným nečinnosťou,
teda nekonaním.

O mlčaní ako prostriedku prejavenia vôle treba povedať, že samo mlčanie ako neexistencia výslovného
prejavu, nemôže znamenať prejav vôle. V hmotnom práve neplatí všeobecná zásada, že ten, kto mlčí,
súhlasí.(qui tacet consentire videtur), všeobecne platí práve opačná zásada, že o tom, kto mlčí (napr.
neodpovie na ponuku), nemožno predpokladať, že súhlasí (teda „qui tacet consentire non videtur“). To
platí ja vtedy, keď niekto vo svojom prejave vôle jednostranne určí podmienku, že mlčanie adresáta

svojho právneho úkonu bude pokladať za súhlas alebo za prijatie ponuky a pod.

Platí teda všeobecne záväzné pravidlo, že mlčanie môže byť prejavom vôle iba vtedy, keď z neho možno
bez pochybností urobiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu (teda za rovnakých predpokladov
ako pri konkludentnom čine).

Navrhovateľ síce v odvolaní dôvodí, že „per facta concludentia“ došlo k zmene dojednaných podmienok

pracovnej zmluvy a teda aj jeho zaradenia, vyvodzujúc to zo skutočnosti, že on prideľované práce
vykonával. Táto skutočnosť však môže svedčiť nanajvýš o jeho „konkludentnom“ súhlase. Teda svedčí
iba o úkone žalobcu. Nesvedčí o prejavenej vôli odporcu. Zo skutočnosti, že navrhovateľovi boli zo
strany odporcu prideľované rôzne pomocné práce pri iných činnostiach (ktoré v skutočnosti mohli
mať charakter riadneho pracovného zaradenia napr. maliar) ešte nemožno vyvodiť, že zamestnávateľ

konkludentne prejavil vôľu zamestnávať navrhovateľa ako tzv. „dievča pre všetko“. To, že navrhovateľ
konkludentne akceptoval vykonávanie pracovných činností, ktorými bol poverený, ešte nepreukazuje na
konkludentnýprejavzamestnávateľakzmenedojednanýmpodmienkampracovnejzmluvy.Nepochybne
tátoskutočnosťnavrhovateľovivyhovovala(čomožnodedukovaťzvyjadreniaodporcu),pretožesituácia
sa výraznejšie neprejavila na jeho platobných podmienkach. Je však dosť pochybné, ak by existovalo

pracovné zaradenie „dievča pre všetko“, že toto zaradenie by bolo odmeňované mzdou ako strojárenský
robotník - brusič. Vzhľadom k uvedenému vytýkaná skutočnosť, že odporca pochybil ak dôvod na
preradenie na inú prácu aj dobu trvania preradenia na inú prácu u navrhovateľa nezaznamenal v
písomnej forme, v skutočnosti nesvedčí o pochybení, ale o neprejavenie vôle zamestnávateľa s takýmto
riešením. Bolo v skutočnosti aj na navrhovateľovi, aby za dobu svojho „preradenia“ požadoval písomné

vypracovanie zmeny dojednaných podmienok pracovnej zmluvy.O konkludentnom prejave zo strany zamestnávateľa by sa dalo uvažovať napr. v prípade, ak by odporca
bol zároveň aj v organizačnej štruktúre zriadil samostatnú pracovnú pozíciu na práce, ktorými bol
navrhovateľ poverený. Odporcovi nemožno pripísať na ťarchu ani postup, ktorým žalobca vytýka, keď

tvrdí, že zamestnávateľ mu nemal prideľovať žiadne práce ani tzv. ľahšie práce, pretože potom už
nemohol pristúpiť k výpovedi.

Zamestnávateľ má právo voliť postup voči zamestnancovi, pri výbere z viacerých zákonných možností,
ten ktorý považuje pre neho za najprijateľnejší.

Odporca v skutočnosti volil možnosť, ktorá bola v danej chvíli najpriaznivejšia pre navrhovateľa.

Záverom odvolací súd (vzhľadom na obsah podaného odvolania) poukazuje na ust. § 213 OSP.

Podľa ods. 1 citovaného paragrafu odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Zistený skutkový stav odvolateľ nenamietal.

Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

V odvolacom konaní sa nevyskytli dôvody, pre ktoré by o veci malo byť rozhodnuté podľa iného právneho
predpisu.

Podľa ods. 3 § 213 OSP ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

Nesprávne skutkové zistenia zo strany navrhovateľa namietané neboli.

Podľa ods. 4 § 213 odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za
podmienok ustanovenia § 205a OSP.

Podľa ods. 5 § 213 OSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré

nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretia veta, alebo pri zisťovaní
vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2 odvolací súd vždy sám doplní
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli ak ich nevykonal súd prvého
stupňa.

Ani podľa posledných dvoch uvádzaných odsekov nepreukázali sa dôvody na vykonanie ďalšieho

dokazovania.

Za tohto stavu veci však odvolací súd nemohol bez ďalšieho zmeniť právny záver súdu prvého stupňa.
Naviac, ako už bolo uvedené, iný právny názor odvolateľa než prezentoval súd prvého stupňa, nie je
odvolacím dôvodom.

V odvolaní mal plný úspech odporca. S poukazom na ust. § 142 s použitím ust. § 224 ods. 1 priznal

krajský súd úspešnému odporcovi aj trovy odvolacieho konania t. j. právneho zastúpenia. Tieto trovy
predstavujú za jeden úkon advokáta z neurčitku v sume 61,87 € plus paušálna náhrada 8,04 € a 20 %DPH čo je 13,98 €. Na trovách odvolacieho konania bolo potom priznané odporcovi 83,89 €, ktorú sumu
neúspešný navrhovateľ zaplatí k rukám právneho zástupcu odporcu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.