Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/522/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209097
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813209097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, proti odporcovi: B. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. I. XX/XX, C., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/27/2013 - 265 zo dňa 18.
marca 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/27/2013-270 zo
dňa 15. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu p o t v r d
z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi B. W., nar. XX.XX.XXXX povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky A. W., nar. XX.XX.XXXX sumou po 150,- Eur mesačne, vždy do každého 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 09.12.2013. Zameškané výživné za obdobie
od 09.12.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 290,-Eur je odporca B. W., nar. XX.XX.XXXX povinný
zaplatiť k rukám navrhovateľky A. W., nar. XX.XX.XXXX, v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti
rozsudku.Týmtosa mení rozsudokOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.2P8/2005zodňa15.12.2005v

časti týkajúcej sa výšky výživného na navrhovateľku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 10C/27/2013-270 zo dňa 15. apríla 2014 okresný súd doplnil výrok svojho
rozsudku zo dňa 18. marca 2014 o výrok : Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom ust. § 62, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine a
vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P 8/2005 zo dňa 15.12.2005 súd zistil, že naposledy bolo
o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté týmto rozsudkom, ktorým súd odporcu zaviazal prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne. V tom čase navrhovateľka bola maloletá,

žiačka 1. ročníka 8-ročného reálneho gymnázia (prima). Matka navrhovateľky mala vtedy príjem 11 411,-
Sk (378,78 Eur) a odporca bol dobrovoľne nezamestnaný. Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky(čl. 12) vyplynulo, že matka navrhovateľky je zamestnaná v Základnej škole s materskou školou Oravská
Polhora 481 ako učiteľka, s mzdou 687,43 Eur v čistom mesačne. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo,
že táto študuje v 8. ročníku (oktáva) 8-ročného reálneho gymnázia v Námestove, býva so svojou matkou

a jej manželom, náklady na vedenie spoločnej domácnosti predstavujú za elektrinu, rozhlas a TV 71,03
Eur mesačne, za plyn 99,- Eur mesačne, za internet 12,51 Eur mesačne, za stravu 100 Eur mesačne, za
hygienické potreby 100,- Eur mesačne, náklady na automobil približne 100 Eur mesačne, za oblečenie
približne 100,- Eur mesačne a telefón v sume 40,- Eur mesačne, za vodu 332,17 Eur ročne, dane za rok
2013 58,51 Eur ročne, poistky za auto 443,- Eur ročne. Vzhľadom na jej zdravotné problémy je odkázaná

na lieky, ktoré stoja približne 128,14 Eur mesačne, náklady na bezlepkovú stravu približne v sume 150,-
Eur mesačne, návšteva plavárne na odporúčanie lekára 20,- Eur mesačne. Ďalej jednorazové výdavky
v septembri 2013 v sume 160,- Eur na stužkovú, písacie potreby na ročník 2013/2014 v sume 80,72 Eur,
školský výlet do parlamentu v sume 13,- Eur a uhradený poplatok za ZRPŠ v sume 20,- Eur ročne. V
súvislostisprípravounabudúcepovolanievyužívakonverzačnýkurzfrancúzštinyzapribližne104,-EUR
mesačne a konverzačný kurz angličtiny za približne 80,- EUR mesačne. Taktiež jej bol zakúpený diktafón

v sume 65,92 Eur a biolampa z dôvodu liečenia jej zápalov kĺbov v sume 540,- Eur. Z výsluchu odporcu
vyplynulo, že je od 10.06.2013 práceneschopný. Býva v prenajatom 3 izbovom byte v C., pričom v
domácnosti žije sám. Za tento byt platí nájom vo výške 265,- Eur mesačne, na stravu 150,- Eur mesačne,
ošatenie 50 - 60 Eur každý druhý mesiac, úrazové pripoistenie vo výške 33,- Eur mesačne, Od januára
2014 prispieva aj na mal. I. sumou 70,- Eur mesačne na výživu, internet v sume 16,- Eur mesačne a

telefón v sume 45,- Eur mesačne. Podľa jeho tvrdení v spol. Astarte, s.r.o. a Hedaver, s.r.o. nevyvíja
žiadnu činnosť. Momentálne žije z úspor, ktoré si nadobudol za prácu v Nórsku asi v r. 2007-2008,
kde bol asi 1,5 roka. Možno teda konštatovať, že fyzické aj psychické potreby navrhovateľky vzhľadom
na jej vyšší vek a zhoršený zdravotný stav, pričom od roku 2005, kedy bolo o výživnom naposledy
rozhodnuté, aj vo všeobecnosti stúpli životné náklady. Súd je toho názoru, že suma 150,- Eur mesačne,

vzhľadom na výdavky navrhovateľky, ktoré vyplývajú z jej štúdia a zdravotného stavu, zodpovedá jej
odôvodneným potrebám. Tiež je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby platil
výživné v tejto výške. Súd konštatuje, že výživné má prednosť pred ostatným záväzkami odporcu, ako
napr. pôžičky peňazí, taktiež súd poukazuje na to, že odporca svojím konaním v priebehu konania a
tesne pred ním znižoval hodnotu svojho majetku (predaj auta otcovi, predaj pozemkov v Oravskej Lesnej

pod cenu). Súd však opakuje, že hlavným dôvodom, prečo súd rozhodol o zvýšení výživného je, že bola
preukázaná zmena pomerov u navrhovateľky, výška výživného zodpovedá jej odôvodneným potrebám
a bolo zistené, že platenie výživného 150,- Eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach odporcu.

Súd zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 09.12.2013, od
kedy navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné, do dňa vyhlásenia rozsudku 18.03.2014, pričom zohľadnil

výživné doteraz platené odporcom, vo výške 100,- Eur mesačne za december 2013 a od januára 2014
vo výške 70,- Eur mesačne.

Keďže náhradu trov konania si neuplatnil žiadny z účastníkov, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu účastníkovi.

Dopĺňacím rozsudkom okresný súd v zmysle ust. § 166 ods. 1 - 3 O.s.p. doplnil svoj rozsudok zo dňa

18. marca 2014 o výrok: Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta s poukazom na to, že svojim
rozhodnutím nevyhovel návrhu navrhovateľky v časti.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa a dopĺňacieho rozsudku súdu
prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že odporcu zaviaže prispievať

na výživu navrhovateľky sumou po 300,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, vždy do každého
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, pričom odporca je povinný zameškané výživné
zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Vo
svojom odvolaní poukazovala na to, že postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkom

konania pred súdom. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedla, že určené výživné vo výške 150,- Eur mesačne nezodpovedá jej potrebám a je toho
názoru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, ktorý sa mimo výživného nepodieľa nijakýmspôsobom na výchove a výžive, prispievať na jej výživu vo vyššej miere. Naposledy bolo o výživnom na
navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/8/2005 zo dňa 15.12.2005.
Od tohto rozhodnutia došlo k zmene pomerov tak na jej strane, ako aj na strane odporcu. Pravidelné

a nevyhnutné mesačné výdavky sa vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav a tiež skutočnosť, že sa
nachádza v maturitnom ročníku a aktívne sa pripravuje na štúdium na vysokej škole zvýšili. Odporca
bol v čase posledného rozhodovania o výživnom dobrovoľne nezamestnaný, nemal žiadny príjem a
nevlastnil žiadny majetok. V súčasnosti je od 10.06.2013 dočasne práceneschopný. Jeho reálne príjmy
sa javia byť podstatne vyššie vzhľadom na mesačné výdavky, ktoré podľa svojich tvrdení pravidelne

vynakladá, pričom nie všetky výdavky, ktoré odporca vynakladá sú nevyhnutné. Na tieto súd pri určovaní
výživného nemal prihliadať. Odporca nepreukázal súdu svoje majetkové pomery, počas konania bolo
preukázané, že odporca od posledného rozhodovania súdu o výživnom nadobudol viaceré majetkové
hodnoty, pričom svojim konaním v priebehu súdneho konania a tesne pred ním znižoval hodnotu svojho
majetku. Ďalej uviedla, že prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia nijako nevyporiadal
s dôkazmi ňou predloženými.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a dopĺňaciemu rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej
lehote podal odvolanie odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané naplnenie hmotno-právnych dôvodov
pre zvýšenie výživného na navrhovateľku. Poukazoval na skutočnosť, že od prijatia posledného

súdneho rozhodnutia sa nezmenili okolnosti na strane navrhovateľky, nakoľko v čase posledného
rozhodnutia bola maloletá dcéra študentkou Gymnázia v Námestove a v súčasnej dobe sa pripravuje na
vysokoškolské štúdium. V súčasnej dobe však na vysokej škole neštuduje, zahájenie vysokoškolského
štúdia iba plánuje. Prijatie na štúdium nepotvrdila žiadnym relevantným dokladom. Taktiež nepredložila
dôveryhodné doklady, ktorými by jednoznačne preukázala skutočnosť, že s prípravou na vysokoškolské

štúdium má zvýšené náklady. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že od roku 2009 sa venuje
podnikaniu, avšak jeho podnikateľská činnosť dlhodobo nie je zisková, čo vyplýva z predložených
daňových priznaní. Nie je v jeho možnostiach uhrádzať na navrhovateľku výživné v požadovanej výške
a uhrádzať i zameškané výživné za spätné obdobie. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia sústredil
iba na hodnotenie životných nákladov plnoletej dcéry pričom konštatoval, že zvýšenie výživného

odôvodňuje zvýšenie životných potrieb dcéry. Súd zohľadnil také náklady, o ktorých navrhovateľka
nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Zdravotné problémy navrhovateľky neboli nikdy diagnostikované.
Žiaden odborný lekár užívanie liečiv, či zdravotných pomôcok nikdy neindikoval a neodporúčal, ich
užívanie nie je zdôvodnené lekárskym predpisom. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou a jej súčasným manželom a je toho názoru, že náklady na bývanie by mal súd rozdeliť pomerne.

Taktiež by súd nemal zohľadňovať náklady na prevádzku motorového vozidla, ktoré jej vôbec nepatrí.
Ďalej uviedol, že sa snažil navrhovateľke pomáhať, a to aj finančné podľa toho, ako mu to jeho aktuálna
majetková situácia umožňovala. Keď mal vyšší príjem, mu nerobilo problém poskytnúť navrhovateľke
výživné nadrámec vyživovacej povinnosti. Je toho názoru, že okresný súd pri posudzovaní veci vôbec
nezohľadnil skutočnosť, že od posledného rozhodovania súdu sa zásadným spôsobom zmenila nielen

situácia navrhovateľky, ale taktiež jeho situácia, nakoľko sa mu narodila ďalšia dcéra, maloletá I. C., nar.
XX.XX.XXXX a hoci s matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, voči maloletej dcére si vyživovaciu
povinnosť plní dobrovoľne. Na maloletú dcéru prispieva sumou 70,- Eur mesačne. Je toho názoru, že
uprednostnenie nákladov plnoletej dcéry by mohlo viesť na druhej strane k jeho platobnej neschopnosti
vo vzťahu k nevyhnutným životným potrebám maloletej dcéry I.. A preto sa domnieva, že súdom

stanovené výživné pre plnoletú dcére je v rozpore s dobrými mravmi.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podala navrhovateľka písomné vyjadrenie, v
ktorom uviedla, že v čase posledného súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporcu voči jej
osobe bola žiačkou 8. ročného gymnázia a pri štúdiu na inej škole by bola žiačkou 5. triedy základnej
školy. Jej okolnosti sa výrazne zmenili, nakoľko v čase pojednávania bola študentkou strednej školy.

V priebehu konania predložila potrebné doklady, ktorými preukázala skutočnosť, že s prípravou na
vysokoškolské štúdium má zvýšené náklady. Naďalej trvala na tom, že životná úroveň odporcu je viac
než vysoká, a mnohé jeho činnosti sú dokázateľné. Pokiaľ ide o maloletú I. C., tak táto v čase posledného
súdneho konania mala 5 rokov, takže nejde o novú skutočnosť, ktorú bolo potrebné súdom zohľadňovať.
Podotkla, že napriek jej snahe o kontakt s otcom, odporca o ňu nejaví záujem už viac ako 2 roky. Vôbecsa o ňu nezaujíma, nekontaktuje ju, nesnaží sa vybudovať pozitívny vzťah, nevytvára si s ňou žiadne
voľnočasové aktivity, nebráva ju na výlety.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok v intenciách

uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania navrhovateľka a odporca konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa riadne vyporiadal s otázkou potrieb navrhovateľky ako
aj možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, t.j. odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľov
- navrhovateľky a odporcu, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolateľov
nemal v odvolacom konaní úspech, a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.