Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412218661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412218661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033 proti odporcovi: Vojtech
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. V., K. XXX/X o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 67,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 67,11 eur od 19.07.2011 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúce časti súd návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa sumu 45,58 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z
trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 67,11 eur s príslušenstvom.
Návrh skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom mal uzatvoriť zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, ktorej súčasťou mali byť Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
aj VOP). V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov služieb mala byť banka oprávnená účtovať
poplatky podľa sadzobníkov poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovala na ťarchu účtu
zriadeného na základe zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca nemal doplatiť zostatok na svojom účte o
čiastku nepovoleného debetného zostatku, navrhovateľ mal odstúpiť od zmluvy z dôvodu podstatného

porušenia zmluvných podmienok a mal vyzvať odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 67,11 eur spolu so
sankčným úrokom vo výške 20% ročne z dlžnej istiny.

Po rozsiahlych šetreniach sa súdu podarilo zistiť pobyt odporcu, ktorý sa však vo veci samej nevyjadril.

Na pojednávanie konané dňa 28.10.2014 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov zmluvy pri spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, výpisu z účtu, odstúpenia od zmluvy, výpisu z obchodného
registra, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok, pripojených spisov tunajšiehosúdu 8Nc1324/90 a P/305/1997, pripojeného spisu Okresného súdu Levice 10Ps19/2008 a ďalších a
zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 19.07.2006 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, keď odporca bol zastúpený Ing. Veronikou Palkovou a na základe ktorej bol
zriadený odporcovi rastový osobný účet a odporca zároveň požiadal o uzatvorenie zmluvy o vydaní
a používaní medzinárodnej platobnej karty MasterCard. Odporca nepožiadal na uzatvorenie zmluvy o
poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
a za poskytovanie produktov - služieb je navrhovateľ oprávnený účtovať si poplatky podľa sadzobníka

poplatkov, keď všetky takéto poplatky boli účtované na ťarchu účtu zriadeného na základe citovanej
zmluvy. Práva a povinnosti, ktoré neboli výslovným spôsobom upravené v zmluve sa riadili všeobecnými
obchodnými podmienkami banky. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že sú oprávnené kedykoľvek písomne
vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/
službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy (článok
I. body 1, 2,4 a článok V. bod 1, článok VI., bod 4, článok VII. bod 3 citovanej zmluvy, článok V. bod 2).

Listom zo dňa 07.07.2011 navrhovateľ oznámil odporcovi, že odo dňa 01.04.2010 je evidovaný na jeho
účte debetný zostatok, ktorého aktuálna výška bola 66,48 eur a preto navrhovateľ odstúpil od príslušnej
zmluvy o uvedenom účte v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odporca bol zároveň
vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec
riešená súdnou cestou.

Navrhovateľ je od 01.01.1993 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina aktuálne od
01.01.2012podobchodnýmmenomPrimabankaSlovensko,a.s.,sIČOm:31575951.Jehopredmetom
činnosti je aj prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie
(výpis navrhovateľa z obchodného registra). Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa platného od
01.10.2008 predstavovala sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20%.

Navrhovateľ v konaní predložil výpis č. 7 z účtu odporcu za obdobie od 01.07.2011 do 18.07.2011, podľa
ktorého predstavoval nedoplatok k 18.07.2011 na účte 67,11 eur.

Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch 8Nc 1324/90-14 zo dňa 07.06.1990 bol odporca
pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Za opatrovníčku mu bola ustanovená Rozália
Baráková, bytom Rúbaň 202, citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.07.1990. Uznesením

Okresného súdu Nové Zámky 8Nc1324/90-26 zo dňa 21.02.1997 bol doterajší opatrovník Rozália
Baráková odvolaný a za nového opatrovníka bol odporcovi ustanovený Ústav sociálnej starostlivosti
Bardoňovo. Rozsudkom tunajšieho súdu P 305/97-94 zo dňa 05.03.2003 , právoplatný 30.05.2003
bol návrh odporcu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietnutý. Rozsudkom Okresného súdu
v Leviciach 10Ps/19/2008-37 zo dňa 25.06.2009, právoplatný 09.07.2009 bola odporcovi vrátená

spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu (citované spisy Okresného súdu Nové Zámky 8Nc
1324/90 a P 305/1997 a Okresného súdu Levice 10Ps/19/2008).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej OBZ), touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy účte a zmluvy o vkladovom účte.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ., zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 OBZ., na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od 01.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 OZ (v znení účinnom k 19.07.2006) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2004 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných podmienok ak banka zasiela písomnosť
poštou na adresu uvedenú klientom v zmluve uzatvorenej s bankou, alebo na adresu, ktorú klient
písomne oznámil banke na účely doručovania písomností, považuje sa písomnosť za doručenú na druhý

pracovný deň, odo dňa odoslania.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť.

Odstúpenie od uzavretej zmluvy je dovolené, čím zanikajú všetky práva a povinnosti strán z predmetnej

zmluvy, s výnimkou nároku na úrok z omeškania, ktorého kritéria priznania sa spravujú obsahom §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a obsahovo § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do
31.12.2008 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009. Medzi najzávažnejšie a
najčastejšie prípady porušenia záväzku patrí omeškanie dlžníka, ktorý svoj záväzok nesplní buď vôbec
alebo ho nesplní riadne a včas. Z ustanovenia § 517 OZ vyplývajú priame právne dôsledky spojené s

omeškaním dlžníka, ktoré je spojené so zmenou záväzkov, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti dlžníka
a veriteľa. Veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak dlžník ani v dodatočnej primeranej lehote svoju
povinnosť nesplní. Zmluva o osobnom účte ( aj s nepovoleným prečerpaním tohto účtu ) má
charakter peňažného záväzkového vzťahu. V dôsledku uvedeného môže veriteľ od dlžníka vyžadovať
zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom

a veriteľom. Je to záväzok vedľajší, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje
iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný. Povinnosť platiť úroky z omeškania je jedným z právnych
následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť
veriteľoviokremvlastnéhoplnenia,tedaistiny,ajstanovenépercentoztejčastipeňažnéhodlhu,sktorým
je v omeškaní.

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na

všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má
osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom,
že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr. zmluva), dodatočne odpadol. Rozdiel
medzi skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia z plnenia bez právneho dôvodu (pozri vyššie)
a právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, spočíva v tom, že zatiaľ čo pri plnení bez právneho

dôvodu ide o situáciu, kedy neexistuje právny dôvod plnenia od samotného počiatku, v druhej skutkovej
podstateideosituáciu,kedyjevdobeplneniaprávnydôvoddaný,aletentonásledne,vdôsledkuprávnej
skutočnosti,stratísvojeprávneúčinky.Skutkovápodstatabezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má dosah na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existujeprávny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky
(odpadol). Tak je tomu napr. v prípadoch platného odstúpenia od zmluvy (§ 48 OZ), zániku záväzku
u tzv. fixných zmlúv (§ 518 OZ), dohody strán (§ 572 ods. 2 OZ), či v prípade splnenia rozväzovacej

podmienky (§ 36 ods. 2 druhá veta OZ). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie
stáva bezdôvodným obohatením.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti. Vo veci ide o spotrebiteľský
vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že medzi sebou uzavreli zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasledujúce Obchodného

zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný
absolútny obchod. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov,
v zmysle § 52 nasledujúce OZ. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvej súkromnoprávna zmluva, ktorá sa
vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe

iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len
zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci je veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods.
3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V čase uzatvorenia
citovanej zmluvy bol odporca pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, takže za neho

zmluvu uzatvoril ustanovený opatrovník v zastúpení Ing. Veroniky Palkovej. Z predchádzajúcej časti
odôvodnenia je zrejmé, že k navráteniu spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu u odporcu došlo
na základe súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2009. Za tejto situácie a
pri zistení, že odporca si prestal plniť svoje povinnosti vyplúcajúce mu zo zmluvy zo spolupráci pri
poskytovaníbankovýchproduktovaslužieb,nazákladečohonavrhovateľbolnútenýodstúpiťodzmluvy.

Ku dňu odstúpenia, tak ako je uvedené vyššie, predstavuje pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi
na istine 67,11 eur v súlade s výpisom z účtu predloženého navrhovateľom. V tejto časti súd voči
uplatnenému nároku výhrady nemá. Iná je však situácia v prípade uplatneného sankčného úroku,
resp. úroku z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 67,11 eur od 19.07.2011 do zaplatenia. Pri
posudzovaní tejto časti nároku sa súd musel vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ jednak v súlade

so zákonom a jednak či účinne odstúpil od zmluvy, ktorá bola uzatvorená účastníkmi dňa 19.07.2006.
Zo samotnej zmluvy a z jej článku V. bod 2 nepochybne vyplýva, že účastníci si dohodli možnosť
obojstranného písomného odstúpenia od zmluvy. Pri zistení, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy riadne neplnil, súd nemá výhrady voči postupu navrhovateľa na odstúpenie od citovanej
zmluvy. Doručovanie písomností je upravené v článku VIII. časť B bod 6 všeobecných obchodných

podmienok a jeho znenie je citované v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Voči tejto formulácii VOP súd
výhrady nemá a nepovažuje ju ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože je logické a primerané,
aby sa doručovanie realizovalo klientovi, teda odporcovi na adresu bydliska, ktorá je navrhovateľovi
známa z citovanej zmluvy, alebo ktorá mu bola oznámená klientom iným spôsobom. V zmysle tejto
podmienky sa písomnosť považuje za doručenú na druhý pracovný deň odo dňa jej odoslania. V

súdenejvecibolovyhotovenépísomnéodstúpenieodzmluvydňa18.07.2011ajejnáslednýmodoslaním
nastala fikcia doručenia podľa označeného článku všeobecných obchodných podmienok. Za tohto stavu
sa bolo nutné vysporiadať s otázkou, či je možné navrhovateľovi priznať sankčný úrok, resp. úrok z
omeškania za situácie, ak došlo k účinnému odstúpeniu od citovanej zmluvy. Vedľajšími záväzkami,
ktoré odstúpením zmluvy zanikajú, sú také záväzky, ktoré slúžia na zabezpečenie splnenia hlavného

záväzku. Treba rozlišovať medzi situáciou, keď nárok na zaplatenie vedľajšieho záväzku vznikne pred
alebo po odstúpení od zmluvy. Ak nárok na zaplatenie vznikne až po odstúpení od zmluvy, žiadna zo
zmluvnýchstránsanemôžedomáhaťzaplatenia,pretožedohodaovznikuvedľajšiehonárokubolaspolu
s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. Treba
rozlišovať medzi situáciou, keď nárok na zaplatenie vzniknutého vedľajšieho záväzku vznikol po alebo

predodstúpenímodzmluvy.Aknároknazaplatenievznikneažpoodstúpeníodzmluvy,situáciajejasná,
t. j. žiadna zo zmluvných strán sa nemôže domáhať zaplatenia, pretože dohoda o vzniku vedľajšieho
nároku bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiadny
právny základ. Vzhľadom k vyššie uvedenému, ak by súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi sankčný
úrok, resp. úrok z omeškania vo výške 20,00 % ročne, išlo by o nárok, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi a ktorý nemá žiaden právny základ. Vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy je zrejmé,
že vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy zanikajú obom zmluvným stranám.
To znamená, že navrhovateľ má právny nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorú odporca vyčerpal zosobného účtu formou prečerpania, ako aj úroku z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.1.2009), ktorý vznikol v dôsledku porušenia
zmluvných podmienok zo strany odporcu. Priznanie požadovaného ročného úroku z omeškania (20,00

% od 19.07.2011 do zaplatenia) by v danom prípade bolo v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a preto bol návrh v tejto časti zamietnutý. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch
ustanovená v nariadení vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorá v čase, keď sa odporca dostal do omeškania,
t.j. ku dňu 19.07.2011, teda dňa, ktorý nasleduje po dni odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, bola
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej Centrálnej Banky platná k

prvému dňu. Kogentne ustanovená je iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie
je prípustné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie istiny spolu s
9,50 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. zakotvuje moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania
u úspešného účastníka znížiť, alebo mu ich vôbec nepriznať. Prichádza to do úvahy iba pri drobných
sporoch za súčastnej podmienky, že sú trovy konania neprimerané proti pohľadávke. Drobným sporom

je spor neprevyšujúci 1 000,- eur (§ 200 ea O.s.p.). Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba
považovať za neprimerané, zákon neurčuje.

Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania prevyšujúceho
9,50% ročne vznikli trovy, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eur za 2 úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci,

podanie návrhu po 16,60 eur a 2 x 7,63 eur režijný paušál. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci
predstavuje 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky). Odmenu bolo potrebné navýšiť o 20 %
DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení od 01.06.2009.

O trovách konania súd nerozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., hoci navrhovateľ mal neúspech len v

pomerne nepatrnej časti, ale podľa § 150 ods. 2 O.s.p., pretože sú splnené obe podmienky, ktorými
sú: 1. ide o drobný spor a 2. trovy konania navrhovateľa vo výške 74,75 eur sú zjavne neprimerané
voči pohľadávke vo výške 67,11 eur. V dôsledku toho súd znížil trovy navrhovateľa tak, že mu priznal v
plnom rozsahu zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia boli
znížené o 50%, teda na 29,08 eur. Celkovo tak navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania vo

výške 45,58 eur ( 16,50 eur súdny poplatok + 29,08 eur trovy právneho zastúpenia), ktorú výšku možno
považovať za primeranú voči pohľadávke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.