Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010537
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314010537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Davida Lindtnera

a členov senátu Mgr. Michala Balacenka a Františka Bielika, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. por.

súd obžalovaného:
L. F., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. E., B. N. Č.. X, na M.,

o s l o b o d z u j e,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 2Pv 449/2013 zo dňa 12.06.2014, pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a, ods. 4 písm. a/Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že

v čase od 00.30 h do 04.15 h, dňa 24.01.2012 v obci Hart bei Graz na Eisweg č. X v Rakúskej republike,

spoločne s ďalšími dosiaľ nestotožnenými osobami za pomoci doposiaľ presne nezisteného náradia,
vnikol do špecializovaného obchodu so sortimentom pre ľadový hokej a to tým spôsobom, že najprv
vytrhol hornú vodiacu lištu a kovanie dolnej časti rámu obloka, cez ktoré vnikol dovnútra, kde následne
z predajne a skladu odcudzil rôzne značkové oblečenie a iný tovar určený pre hokejistov, čím týmto
konaním vznikla poškodenému H. S.N., I. XX.XX.XXXX O. F., G. B. na F. I. XX, XXXX W., L. L., škoda
vo výške 54.545,10,-eur, ktorá pozostáva zo sumy 53.033,-eur - škoda na odcudzených veciach, 822,-
eur predstavuje vecná škoda a suma 690,10,-eur - odcudzená hotovosť,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného H. S., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. I. XX, XXXX W., L.M. L.
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného L. F. v
zmysle§257ods.1písm.a)Tr.por.otom,žejenevinní,vykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
svedkov, prečítaním výpovede poškodeného z prípravného konania a oboznámil sa s relevantnými

listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na
základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k skutkovým a právnym
záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané že
skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, spáchal obžalovaný.Obžalovaný L. F. tak v prípravnom konaní ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel
spáchanie skutku. Uviedol, že v ten deň na uvedenom mieste v tej obci v Rakúsku, kde sa nachádza

obchod, nikdy nebol. V tom čase vykonával cateringovú akciu večer zo dňa 20.1.2012 na 21.1.2012.
Bola to jedna z najväčších akcií, pretože bola pre NBS. Pracuje ako cateringový manažér v spoločnosti
I. H. už 8 rokov, čiže rieši takéto akcie organizačne od začiatku až po koniec. Táto akcia sa uskutočnila
v NTC Bratislava, kde mujú pobočku. Bola to akcia pre 1000 ľudí a následne v sobotu a nedeľu mali
voľno. V pondelok ráno prišli do práce všetci zamestnanci, kde robili upratovacie práce , fakturácie,

kompletizáciu skladov a zásob. Skončili o 23.30 hod. dňa 23.1.2012. Konateľa pána N.a poprosil, aby ho
odviezol domov, nakoľko pil alkohol. Svoje auto si nechal v garáži a následne ho pán N. odviezol domov
do E.. Doma ho čakala pani M., jeho vtedajšia aj súčasná priateľka. Pozdravili sa s pánom N., on sa
následne osprchoval a išiel spať. Ráno dňa 24.1.2012 sa zobudil okolo 06.00 hod., pričom okolo 07.00
hod. bol už v práci, kde ho odviezla priateľka a následne išla odviezť ich malú dcéru do školy. V minulosti
bol súdne trestaný. V 16 rokoch mu zomrel otec, dostal sa do drog, okradol mamu a svojich susedov.

Podali na neho obžalobu aj mama aj susedia a preto bol zavretý, bolo to v roku 1999. Odvtedy ako sa z
väzenia vrátil, sa zaradil do spoločnosti a žije usporiadaným životom. K krádeži, za ktorú bol odsúdený
v Rakúsku uviedol, že táto krádež sa nestala. Bolo to pred Vianocami, boli na lyžovačke. S partiou boli
dosť opití, pričom kamarát rozbil okno na miestnom obchode. Následne ich zadržali policajti a chceli
ich obviniť z pokusu o krádež. Nič sa tam neukradlo ani nezmizlo a nič sa nestalo. Cateringové akcie

v minulosti vykonávali aj v Rakúsku. Jeho zadržala slovenská polícia na základe rakúskeho EZR, kde
strávil 29 dní v CPZ v Bratislave. Nikto nechcel komunikovať s jeho advokátom, ktorého mal v Rakúsku,
nikto ho z rakúskych OČTK nechcel ani vypočuť. On súhlasil aj s vydaním do Rakúska, ale nikto s ním
nekomunikoval, po 29 dňoch bol prepustený. Až po svojom výsluchu obvinený začal skúmať okolnosti
dôležité pre čas a miesto spáchania skutku, čo bol dôvod, prečo uvedenú cateringovú akciu neuviedol

v prípravnom konaní. Je príležitostný fajčiar. Nevie si vysvetliť, ako sa ohorok s jeho DNA mohol dostať
na miesto činu. Možno mu chcel niekto ublížiť, pretože má zlú minulosť a má veľa nepriateľov, ktorí by
mu možno chceli ublížiť.

Skutočnosti, ktoré vo výpovedi na svoju obranu uviedol obžalovaný, teda jeho tvrdenie v prípravnom

konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, že sa v rozhodnom čase ani nikdy inokedy na inkriminovanom
mieste, kde došlo ku krádeži nenachádzal, neboli žiadnym z produkovaných dôkazov dostatočne
vyvrátené. Jediným dôkazom, o ktorý obžaloba opiera záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný,
je biologická stopa DNA obžalovaného nachádzajúca sa na ohorku cigarety, ktorý bol nájdený v
miestnosti predajne. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že uvedená biologická stopa obžalovaného

na cigaretovom ohorku /jedná sa o prenosnú stopu/ potenciálne, avšak bez možnosti jednoznačného
vylúčenia inej alternatívy, zakladá možnosť, že sa obžalovaný v priestoroch predajne nachádzal,
nevypovedá však žiadnym spôsobom o spôsobe vykonania a priebehu samotného skutku teda o tom,
ako ku skutku došlo a či to bol práve obžalovaný, ktorý sa skutku spôsobom uvedeným v obžalobe
dopustil. V konaní totiž neboli produkované žiadne iné relevantné dôkazy podporujúce záver o vine

obžalovaného a navyše žiadne z ďalších stôp zistených na mieste činu /stery stopy po rukavici, ďalší
cigaretový ohorok, fragmenty odtlačku obuvi na parapete okna, stopy obuvi/ a následne skúmaných,
nestotožnili obžalovaného ako osobu, ktorá sa v priestoroch predajne nachádzala. Ku hypotetickej
úvahe prokurátora v obžalobe vo vzťahu k nájdenému ohorku z cigarety s DNA obžalovaného, ktorý
konštatuje, že na mieste činu mohol cigaretový ohorok zanechať iba páchateľ, keďže iným spôsobom

nie je logicky vysvetliteľné, ako sa predmetný ohorok na miesto činu dostal, by bolo možné zo strany
súdu pripojiť rovnako hypotetickú úvahu o tom, že považuje za absurdné, aby obžalovaný pri svojej
intelektuálnej výbave, ktorú možno nepochybne odvodiť od jeho pracovného zaradenia, ktoré vyžaduje
vyššiu úroveň kognitívnych schopností, po tom, ako sa vláme do skladu, z ktorého odcudzí rôzny tovar,
si na inkriminovanom mieste zapáli cigaretu, ktorej ohorok na mieste činu zanechá. Uvedené úvahy však

súd uvádza iba nad rámec relevantného dokazovania, nakoľko by bolo v rozpore so zásadou objektívnej
pravdy, aby súd svoje rozhodnutie o vine opieral o hypotézu /navyše vyvrátiteľnú/, ktorej cieľom je iba
podporiť osamotený nepriamy dôkaz v dôsledku dôkaznej núdze orgánov činných v trestnom konaní.

K záveru, ktorý súd viedol k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, dospel súd už po samotnej

výpovedi obžalovaného a preštudovaní spisového materiálu /najmä s dôrazom na existenciu dôkazu
- biologickej stopy, ktorý ako jediný obžalovaného so skutkom určitým spôsobom spájal/, dôsledne
pritom rešpektujúc ustálenú judikatúru, keďže v prípravnom konaní nebol produkovaný žiaden iný dôkaz
nasvedčujúci tomu, že žalovaný skutok spáchal práve obžalovaný. Vzhľadom na návrh obhajoby všaksúd doplnil dokazovanie o výsluchy svedkov W. N. F. R.. L. M., ktorí sa vyjadrili ku obrane obžalovaného,
že sa na mieste činu v rozhodnom čase nenachádzal.

Svedok W. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je spolumajiteľom cateringovej firmy I. H.. B.
F. u nich pracuje niekoľko rokov, vypracoval sa až na pozíciu manažéra akcií, čo zahŕňa aj hľadanie
klientov. Prichádza prvý a odchádza posledný, má na starosti zamestnancov a k tomu patrí aj upratanie
po akcii. V pondelok 23.1.2012 od rána upratovali, pretože mali jednu z najväčších akcií do roka pre
NBS - bolo to v NTC v Bratislave. Skončili o polnoci. Pána F. potom odviezol domov do E.. Bolo to

niekedy po polnoci cca o 01.00 hod. Jeho priateľka pani M. ho pustila dnu a on následne odišiel. Potom
sa stretli až nasledujúci deň, keď odomykal prevádzku. Ráno dňa 24.1.2012 okolo 07.00 hod. až 07.30
hod. obžalovaného opäť videl v práci, pričom on /svedok/ osobne odomykal prevádzku ich firmy, takže
púšťal obžalovaného do firmy a môže potvrdiť, že v to ráno prišiel. Od septembra do januára sú skoro
každý deň v robote, pretože sú akcie a poskytujú ich cateringové služby. Majú aj akcie v zahraničí,
napr. v Rakúsku, boli to asi 2 alebo 3 akcie - bolo to v okolí Hainburgu - hotel F.. Pri meste Graz ako

cateringová spoločnosť nepôsobili. Obžalovaný mu o tom, čo sa stalo, povedal niekoľko mesiacov po
tom, čo bol zatvorený. On vtedy vedel, že obžalovaný je vo vydávacej väzbe v „ justičáku“. Obžalovaný
ho sám neoslovil, aby v tejto veci vypovedal ako svedok, oni sa o tom len bavili a on sám /svedok/ som
sa rozhodol, že príde vypovedať k tomu obdobiu.
Svedkyňa R.. L. M., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že j družkou obžalovaného a spolumajiteľkou

cateringovej spoločnosti I. H. spoločne s pánom N., kde je zamestnaný aj jej druh. Obžalovaný vykonáva
funkciu manažéra v ich firme robili niekoľko cateringových akcií pre NBS, aj v roku 2012 a to dňa
20.1.2012. Za tieto služby vystavujú faktúru, neplatia sa v hotovosti, túto faktúru preberá osoba z
NBS, pričom sa faktúra odnesie osobne, ale aj poštou. Skutočnosť, kde sa mal zdržiavať obžalovaný v
čase spáchania skutku skúmala, keďže catering pre NBS je najvýznamnejšia udalosť ich firmy v tomto

období. Tento catering si vyžaduje veľkú prípravu, ako aj následnú finalizáciu. Hlavným iniciátorom tohto
cateringu bol jej druh. V noci zo dňa 23.1.2012 na 24.1.2012, jej druh prišiel domov, bolo to vo večerných
hodinách. Robila sa finalizácia cateringu a upratovacie práce. Prišiel domov zhruba okolo polnoci, vie
to preto, pretože má taký zvyk, že necháva zamknuté dvere a kľúče v zámku, takže na to, aby sa dostal
domov, mu musí prísť otvoriť. Vie kedy príde domov, pretože vždy zvoní. Obžalovaný v tom čase prišiel

s jej kolegom pánom N.. Dňa 24.1.2012 išiel do práce skoro ráno. Vie to preto, že vstáva každý deň o
05.40 hod. a jeho ráno viezla do práce a následne brala dcéru do školy. Dňa 25.1.2012 mohol prísť druh z
práce v poobedňajších až večerných hodinách. Tieto skutočnosti som v prípravnom konaní neuvádzala,
pretože sa jej na ne nikto nepýtal. L. bol v tejto veci vzatý do väzby a potom bol prepustený, takže
predpokladala, že to je už vybavená vec. Skutočnosti ohľadom času spáchania skutku skúmala hneď po

tom, ako ho zatvorili a či mohlo k danému skutku vôbec prísť. Jednak to skúmala ako družka a jednak
ako zamestnávateľ. Policajt sa jej na podrobnosti nepýtal.

Vo vzťahu k výpovediam svedkov W. N. F. L. M. súd uvádza, že z osôb týchto svedkov, okolností
prípadu ani ich vzťahu k obžalovanému nevzhliadol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by

vzbudzovali pochybnosti o dôveryhodnosti a pravdivosti ich výpovedí. Bolo by tu samozrejmé možné
uvažovať o ich potenciálnej zaujatosti v prospech obžalovaného vzhľadom na existujúci pracovný
a rodinný vzťah, avšak uvedený záver nemožno konštatovať mechanicky a priori, bez ďalších na
takýto záver poukazujúcich skutočnosti, ktoré zistené neboli. Navyše, výpovede týchto svedkov sú
kompaktné,bezvnútornýchalebovzájomnýchrozporov,ktorébyichvýpovednúhodnotuznižovaliačoje

podstatné, súčasne korešpondujú aj s listinnými dôkazmi /daňový doklad - faktúra, pracovná dochádzka
obžalovaného F., ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Z týchto dôvodov súd svedkom uveril a
preto aj ich výpoveď bola podporne /aj keď nie zásadne/ jedným z podkladov pre meritórne rozhodnutie.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaných a prokurátora podľa § 263 ods. 1 Tr.

poriadku prečítal svedeckú výpoveď svedka H. S. z prípravného konania, ktorý vo svojej výpovedi v
prípravnomkonaníuviedol,žeosobuL.F.nepoznáačosatýkatrestnéhočinu,jemuznámylenvýsledok
vyšetrovania polície. Obchod so športovým príslušenstvom prevádzkuje približne 6 rokov, nikdy pred
tým ku vlámaniu nedošlo. Obchod si upratuje sám jeden krát do týždňa. Nevie si vysvetliť, ako sa mohol
dostať cigaretový ohorok z parkoviska pred obchodom do priestorov obchodu.

Na hlavnom pojednávaní súd následne oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi:
- pracovná zmluva deklarujúca, že obžalovaný pracovný pomer obžalovaného v spoločnosti I.. M., s.r.o.
na pozícii managera od 01.01.2011,- potvrdenie Sociálnej Poisťovne o účasti na poistení obžalovaného ako zamestnanca spoločnosti I..
M., s.r.o.,
- fotodokumentácia z miesta činu zachytávajúca miesto predajne, kde bol zaistený ohorok cigarety s

DNA obžalovaného,
- výpis z národnej databázy DNA potvrdzujúci zhodu biologického materiálu na cigaretovom ohorku
zaistenom na mieste činu s DNA obžalovaného,
- daňový doklad - faktúra spoločnosti I.. M., s.r.o., deklarujúci fakturáciu cateringových služieb
odberateľovi Národná banka Slovenska dňa 20.01.2012, ktorá korešponduje s tvrdeniami obžalovaného

a svedkov o uskutočnení predmetnej spoločenskej akcie,
- pracovná dochádzka obžalovaného F. preukazujúca jeho prítomnosť u zamestnávateľa v spol. I.
M., s.r.o., v deň spáchania skutku /napriek tomu, že uvedený dôkaz má nízku výpovednú hodnotu
vzhľadomkmožnostijehododatočnéhovyprodukovaniasúdvzhľadomktomu,žeajtentodôkazzapadal
do kontextu ďalších produkovaných dôkazov podporujúcich tvrdenia obžalovaného a na hlavnom
pojednávaní nebol ničím spochybnený, vyhodnotil tento dôkaz ako relevantný/.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz výsluchom poškodeného k tomu, ako sa
mohol ohorok dostať do priestorov predajne, nakoľko sa k tejto skutočnosti poškodený, ktorého výpoveď
súdprečítalnahlavnompojednávaní,užvprípravnomkonanívyjadril,rovnakoakosúdodmietolvykonať
doplnenie dokazovania o vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k výške spôsobenej škody,

nakoľko vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a dôkaznú situáciu vykonanie takéhoto dôkazu by pre
meritórne rozhodnutie súdu vo veci bolo nadbytočným.
Súd vyhodnotením hore uvedených výpovedí obžalovaného, svedeckých výpovedí, a ďalších dôkazov
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že žalovaný skutok sa nepochybne stal a je trestným
činom, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek

dôvodných pochybností preukázané, že osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej
vete výrokovej časti rozsudku, odcudzila poškodenému deklarované veci, bol práve obžalovaný L. F..
Súd zastáva názor, že aj v prípade, že by obžalovaný potvrdil svoju prítomnosť na mieste činu a
dokonca by priznal, že sa do uvedeného priestoru vlámal, bolo by za danej dôkaznej situácie možné /
bez ďalších relevantných dôkazov preukazujúcich príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a

rozsahu spôsobenej škody/ kvalifikovať jeho konanie iba podľa základnej skutkovej podstaty trestného
činu krádeže vlámaním bez možnosti ustálenia kvalifikačného znaku spôsobenia značnej škody.

Súd v danej veci konštatuje absolútnu absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho dôkazu,
s výnimkou jedinej biologickej stopy obžalovaného nájdenej na mieste činu, ktorý však nemožno

označiť za usvedčujúci z hľadiska možnosti vyslovenia záveru o vine obžalovaného. V tomto smere súd
zdôrazňuje, že v prípade existencie iba jedného nepriameho dôkazu tak, ako je tomu v danom prípade /
navyše dôkazu potvrdzujúceho iba potenciálnu prítomnosť obžalovaného na mieste činu/ nemožno o
takýto jediný nepriamy dôkaz oprieť rozhodnutie súdu o vine /nepriamy dôkaz má totiž svoju dôkaznú
hodnotu iba v spojení s ďalšími, aj prípadne nepriamymi dôkazmi/. Pre takýto postup je nevyhnutné, aby

pri neexistencii akýchkoľvek priamych dôkazov súbor vykonaných nepriamych dôkazov /teda viacerých/
tvoril logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
práve obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru. K úvahám
prokurátora v záverečnej reči, kedy oprel svoje presvedčenie o vine obžalovaného aj poukazom na jeho

predchádzajúcu kriminálnu minulosť súd uvádza, že predchádzajúcu trestnú činnosť páchateľa nie je
možné považovať za dôkaz /ani nepriamy/, o ktorý by bolo možné oprieť skutkový záver o spáchaní
žalovaného trestného činu, nakoľko tento dôkaz s takýmto konkrétnym skutkom nijako nesúvisí, ale je
to okolnosť vzťahujúca sa k osobe páchateľa nie ako subjektu daného trestného činu, ale ako objektu
trestu.

Na tomto mieste je dôležité pripomenúť, že vyššie uvedené úvahy, ktoré súd viedli k oslobodeniu
obžalovaného spod obžaloby, nepredstavujú žiadne názorové nóvum, práve naopak, jedná sa o úvahy
opierajúce sa o bohatú judikatúru, ktorá je navyše v prípadoch identického charakteru ako je žalovaný
trestný čin, vzácne jednotná.

V tejto súvislosti súd poukazuje analogicky tiež na Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 418/99,
Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 394/97, uznesenie NS ČR, sp. zn. 4Tz 107/202 /vzhľadom
na podobnosť právnych úprav ako aj faktickú zhodu trestnoprávnych zásad, na ktorých pilieroch súTrestné poriadky oboch štátov založené, možno aj judikatúru ČR, najmä keď judikatúra slovenských
súdov vyššieho stupňa je pomerne chudobná, použiť ako prameň práva/ ktoré konštatujú, že vzhľadom k
tomu, že pachová stopa /analogicky biologická stopa DNA/ je dôkazom, ktorý je ďalej nepreskúmateľný,

možno s takýmto dôkazom zaobchádzať iba ako s dôkazom podporným. Na jeho základe možno
totiž dospieť iba k záveru, že sa určitá osoba na danom mieste v bližšie neurčenej dobe s najvyššou
pravdepodobnosťounachádzala,niejevšakznehomožnéjednoznačneabezakýchkoľvekpochybností
dospieť k záveru, že práve táto osoba sa trestného činu na danom mieste dopustila. K tomu, aby bolo
možné rozhodnúť o vine je potrebné, aby reťazec dôkazov nevykazoval medzery a nevyvolával dôvodné

pochybnosti.

V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív
priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť, ale ani
úplne vylúčiť, súd nemohol nepripustiť možnosť konštatovania, že skutku uvedenom vo výrokovej časti
rozsudku sa dopustila/i iná/é osoba/y ako obžalovaný. Keďže nebolo ničím jednoznačne preukázané,

že by obžalovaný spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku odcudzil tam sa nachádzajúce
veci a súčasne nie je možné ani jednoznačne vylúčiť, že si tieto veci mohli prisvojiť iné osoby, ktoré
na mieste činu zrejme zanechali svoje mechanické stopy, nemožno bez ďalších relevantných dôkazov
za páchateľa predmetného skutku označiť práve obžalovaného iba na základe skutočnosti, že sa v
daných priestoroch nachádzal ohorok cigarety s jeho DNA. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal

všetky dostupné relevantné dôkazy, avšak bez ďalších dôkazov nemohol bez závažných dôvodných
pochybností ustáliť existenciu skutkového a právneho stavu tak, ako ho zistila obžaloba, a teda nemohol
anikonštatovaťnepochybnýzáverovineobžalovaného.Povedanéinak,súdzvykonanéhodokazovania
v danej veci nemohol bez porušenia princípu prezumpcie neviny učiniť záver, že páchateľom žalovaného
skutku bol práve obžalovaný.

Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú
jednoznačné a nepochybné, a nielen v rovine pravdepodobnosti, súd musel obligatórne v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného
najpriaznivejších, teda v danom konkrétnom prípade z tvrdení obžalovaného, navyše podporeného

výpoveďami svedkov a nepriamo aj listinných dôkazov, že sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu,
nedopustil. Súd týmto nekonštatuje, že obžalovaný sa skutku nedopustil, uzatvára však, že nebolo
preukázané, že sa skutku dopustil. Nedokázaná vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel ku skutkovým a právnym
záverom, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu z
dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodený H. S.
uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného H. S. s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave