Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512235290
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512235290.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: KOREMA,

a.s., IČO: 35838809, so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava, pr. zast. advokátskou kanceláriou Bukovinský
& Chlipala, s.r.o., IČO: 35918098, so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava proti odporcovi: M. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom A. 1, N., pr. zast. JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou, so sídlom Jašíkova 2,
Bratislava, o zaplatenie 3.936,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor vo výške 236,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 972,76 eur, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2012 sa navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti na
A. ul. č. X v N. zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“) domáhal voči odporcovi nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnil tak, že dňa 21.6.2012 z dôvodu prípravy
preventívnych opatrení na úseku požiarnej ochrany vykonal v predmetnej nehnuteľnosti podrobnú
obhliadku všetkých priestorov. V prízemných priestoroch zistil, že priestory s kódovým označením
44G a XXW o celkovej rozlohe XX,XX m2 sú uzamknuté (ďalej len „priestory“). Navrhovateľ v
zmysle platných zmluvných vzťahov neevidoval žiadne užívacie právo tretích osôb k priestorom, na
základe čoho nariadil odstránenie zámkov z dverí priestorov. Po ich otvorení zistil, že dochádza k

ich neoprávnenému užívaniu neznámou treťou osobou na účely skladu. Bez akéhokoľvek zásahu
hnuteľných vecí tu sa nachádzajúcich faktický stav zaznamenal fotodokumentáciou a priestory riadne
uzamkol. Následným šetrením bolo zistené, že priestory užíva pre svoje osobné potreby odporca bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Na základe uvedeného odporcu vyzval, aby bezodkladne predložil
doklady oprávňujúce ho na užívanie priestorov alebo aby tieto vypratal. Odporca mu listom zo dňa
27.7.2012 oznámil, že priestory užíva oprávnene, boli mu odovzdané do nájmu riadnym spôsobom.
Následne dňa 3.8.2012 odovzdal na vrátnici nehnuteľnosti kľúče od priestorov, odovzdávací protokol

odmietol podpísať. Keďže navrhovateľ nemal dôveryhodne preukázané, že odporca priestory užíval
oprávnene a vypratanie priestorov odporcom považuje za potvrdenie ich užívania odporcom, vyzval
ho na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške najneskôr do 31.10.2012. Výšku nároku
vypočítal odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa (od
5.10.2007) do dňa odovzdania kľúčov od priestorov (do 3.8.2012), pričom výšku nájmu za 1 m2 plochy
priestorov určil v štandardnej výške nájmu nebytových skladových priestorov v nehnuteľnosti vo výške
4,70 m2 mesačne.Odporca podaním zo dňa 5.4.2013 podal voči tunajším súdom vydanému platobnému rozkazu č. k.
27Ro/2226/2012-37 zo dňa 22.2.2013 odpor, v ktorom žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ
ani jeden z predpokladov bezdôvodného obohatenia nepreukazuje, naopak dôkazné bremeno užívania

bezprávnehodôvoduprenášanaodporcu.Stratalistinypreukazujúcaodôvodnenosťužívaniapriestorov
nemôže byť na ťarchu odporcu. Navrhovateľ tiež nepreukázal do akej miery a v akom rozsahu sa
mal odporca obohatiť na jeho úkor. Jediným dôkazom, ktorým preukazuje relevantné skutočnosti
je fotodokumentácia priestorov, ktoré mali byť užívané odporcom bez právneho dôvodu, ktorá však
preukazuje len skutočnosti svedčiace v neprospech navrhovateľa. Priestor, ktorý mal odporca užívať

bol pôvodne určený na tzv. naftové hospodárstvo. Do dnešného dňa je užívaný na uskladnenie
materiálu patriaceho navrhovateľovi, a to sudy, regále, skrinka prvej pomoci, hasiaci prístroj a najmä
elektrický rozvádzač, ktorý slúži ako elektrická rozvodová skriňa na rozvod elektriny do garáží patriacich
navrhovateľovi. Navrhovateľ vedieť mal a musel o spôsobe užívania uvedených priestorov, nakoľko
sám tvrdí, že odporcovi neodovzdal kľúče od priestorov, takže tieto odporcovi mohli byť odovzdané len
právnym predchodcom navrhovateľa, na ktorého prešli práva a povinnosti predchádzajúceho vlastníka.

„Násilné“ vylomenie dverí za účelom vyhotovenia fotodokumentácie o stave priestoru bolo len
formálnym úkonom, ktorým navrhovateľ chcel navodiť situáciu, že sa do priestoru nemohol dostať.
Navyše o stave elektrického rozvádzača nachádzajúceho sa v priestore sa musia viesť záznamy o jeho
revízii. Navrhovateľ rovnako podľa odporcu nepredložil doklad, ktorý v návrhu označuje ako „štandardná
výška nájmu nebytových priestorov“. Ďalej vzniesol námietku premlčania podľa § 107 ods. 2 veta prvá

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bez bližšej špecifikácie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ nemá ako preukázať, že odporca
predmetný priestor užíval oprávnene, keďže žiaden takýto listinný dôkaz neexistuje a ani neexistoval.
Revízne správy k dispozícii tiež nemá, nakoľko v predmetnom priestore sa žiadny elektrický rozvádzač
nenachádza a ak by sa aj nachádzal, bol by neaktívny. Ohľadne požadovanej výšky nájomného uviedol,

že nejde o prehnanú sumu, ide o sumu nájomného určenú všetkým nájomcom uvedenej nehnuteľnosti.
Kspôsobuakýmnavrhovateľnadobudolpredmetnúnehnuteľnosťuviedol,ževčaseodapríladooktóbra
2007 navrhovateľ kúpil od Slovak Telekomu celkovo 43 nehnuteľností. Mechanické preberanie každej z
nich prebiehalo tak, že po príprave a podpise zmluvy Slovak Telekom pripravil dokumentáciu a prišlo k
reálnemu odovzdaniu. To sa vždy konalo v príslušnej budove, kde si sadli do jednej miestnosti a prezerali

dokumentáciu. Do konkrétnych priestorov nikdy nevstupovali. Zároveň priznal prítomnosť kamerového
systému v nehnuteľnosti s tým, že jedna kamera je pri zadnom vchode budovy, avšak nezaberá priamo
vchod do predmetného priestoru. Ani strážna služba, ani zamestnanci nemajú dôvod sledovať, kto
sa pohybuje v denných hodinách a kam smeruje a z tohto kamerového systému sa žiadny záznam
nevyhotovuje a neuchováva.

Právna zástupkyňa odporcu opakovane žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť a uviedla, že
navrhovateľ si bol a je vedomý, že odporcovi bol daný do užívania okrem 3-izbového bytu, v ktorom
aj doposiaľ býva, rovnako aj predmetný nebytový priestor. Byt ako aj priestor mu dal do užívania
právny predchodca navrhovateľa spol. Slovenské telekomunikácie. V tom čase nebolo potrebné na
danie do užívania podpísať nájomnú zmluvu, preto mu byt bol daný do užívania len protokolom, a

to v apríli 1989. Z evidenčného listu z tohto obdobia je zrejmé, že za užívanie bytu bola ponížená o
sumu 10 Kčs, nakoľko odporcovi bol do užívania daný iba byt bez pivnice, ktorú dostal do užívania
až v r. 2006 a išlo o predmetný priestor. Táto skutočnosť vyplýva z evidenčného listu z 5.1.2006,
kde sa už suma ponížená o chýbajúce prevádzkové zariadenia bytu nenachádza. Z tohto vyplýva,
že odporca odo dňa užívania nebytového priestoru právnemu predchodcovi navrhovateľa a neskôr

aj navrhovateľovi za jeho užívanie riadne platil. Zamestnankyňa právneho predchodcu navrhovateľa
osobne odovzdávala odporcovi priestor do užívania. Tento priestor okrem odporcu podľa jej názoru
užíval aj právny predchodca navrhovateľa, ako aj sám navrhovateľ, o čom svedčí aj fotodokumentácia, z
ktorej je zrejmé, že v priestore sa nachádzali hnuteľné veci, o ktorých navrhovateľ musela vedieť a vedel
a ktoré spravoval. Ide najmä o elektrický rozvádzač, lekárničku a požiarnu hadicu a hasiaci prístroj. Tieto

veci vyžadujú pravidelnú revíziu. V priestore patrila odporcovi iba tretina vecí. O oprávnenom užívaní
priestoru odporcom navrhovateľ musel vedieť aj preto, že pred vchodom do nebytového priestoru bola
umiestnená kamera. Uviedla, že tento spor je len dôsledkom prehry navrhovateľa, ktorý sa odporcu
snaží vypovedať aj z nájmu bytu, pričom na tunajšom súde stále prebieha konanie o určenie výpovede
z nájmu bytu. Ak právny predchodca navrhovateľa opomenul dať navrhovateľovi na vedomie, že

nebytový priestor užíva odporca, toto nemôže byť na ujmu odporcu, nakoľko s kúpou nehnuteľnosti zprávneho predchodcu prešli na navrhovateľa všetky práva a povinnosti, vrátane nájomných vzťahov.
Keďže navrhovateľ požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia za 5 rokov spätne (od r. 2007) a
nejde o úmyselné obohatenie, opätovne vzniesla námietku premlčania. Odporca bol v užívaní priestoru

dobromyseľný. Ohľadne otázky výšky nájomného poprela, že ide o bežné nájomné v prípade, že
sa na ňom dohodol s inými nájomníkmi, v danom prípade ide len o sklad naftového hospodárstva,
ktorý sa využíval na skladovanie pohonných látok pre chod motorgenerátora ako alternatívneho zdroja
elektrického energie pri výpadkoch. Namietla tiež, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že sa
skutočne jedná o nebytový priestor. Na záver uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že ide o nebytové

priestory, a taktiež neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že odporca neoprávnene užíva
predmetné priestory, resp. že za ne neplatí žiadne úhrady.

Navrhovateľ v konaní vypovedal, že predmetný priestor mu bol daný do užívania oficiálne ako pivničné
priestory v r. 2006, keďže byt, ktorý užíval takýmito priestormi nedisponoval. Tieto priestory teda užíval
oprávnene a nikdy by ho nenapadlo, že sa o to bude súdiť. Veľkú pozornosť tomu teda neprikladal
a neodkladal si poctivo všetky doklady. Stretával sa v predmetnom priestore so zamestnancami

navrhovateľa a bola tam aj kamera a strážna služba, ktorá veľmi dôsledne kontrolovala, či v týchto
priestoroch sa nachádzajú oprávnené osoby alebo nie. Vyjadril prekvapenie, že navrhovateľ dnes tvrdí,
že o tom, že tento priestor užíva, nevedel. V auguste 2012 bol na dovolenke a po návrate zistil, že niekto
otvoril dvere na tomto priestore a znova uzamkol iným zámkom. V minulosti bol spomínaný elektrický
rozvádzač určite aktívny, slúžil na napájanie elektrických rozvodov pre tento aj pre okolité priestory.

Taktiež sa na ňom robili revízie. Uviedol tiež, že má vedomosť, že pri preberaní každej nehnuteľnosti boli
pracovníci navrhovateľa oboznamovaní s každým jedným priestorom a určite tomu tak bolo aj v tomto
prípade, i keď on prítomný nebol.

Svedkyňa M. O. vypovedala, že od r. 1984 do r. 2010 pracovala ako koordinátor na nájomnej agende
pre nehnuteľnosti v Petržalke pre Slovak Telekom. Sídlo mali na A. X v Bratislave, ktorú nehnuteľnosť

predali navrhovateľovi v r. 2007. Zúčastňovala sa aj na predaji tejto nehnuteľnosti. Uviedla, že odporca
mal byt v nájme od začiatku, teda od jeho nástupu do firmy. Vie, že predmetom tohto konania je pivnička,
ktorú má odporca. Byt, ktorý užíva je bytom s regulovaným nájomným, čo znamená, že je stanovená
maximálna výška nájomného, ktorú nie je možné zvýšiť, ale je možné ju znížiť. Napríklad z dôvodu, že k
bytuniejepridelenénejaképríslušenstvo,napríkladkúpeľňaalebopivnica.Odporcamalzníženúčiastku

nájomného za nepridelenie pivnice o 100 Sk a v čase, keď svedkyňa preberala spomínanú agendu
už nemal túto čiastku nájomného zníženú, nakoľko mu bola k bytu pridelená miestnosť ako pivnička.
Išlo o miestnosť bez okien, avšak netvorila súčasť bytu, bola v budove umiestnená obďaleč. Odporcu
pozná asi od r. 1993 kedy začala pracovať v sídle na Pajštúnskej. Mala na starosti asi 250 nájomcov
a poznala sa s nimi. Odporcovi priamo pivničku neodovzdávala, ale vie, že súčasťou spisu musel byť

aj odovzdávací protokol, ktorý musel byť predložený právnemu oddeleniu. Až na základe všetkých
dokladov a stanoviska právneho oddelenia bolo možné uzavrieť nájomnú zmluvu. Každý nájomca mal
v Slovak Telekome založený spis, z ktorého boli zrejmé aj všetky zmeny z minulosti. Súčasťou spisu
odporcu by teda mal byť minimálne odovzdávací protokol, ktorý sa k stanovisku na právne oddelenie
predkladal spolu s náčrtkom a vyznačením konkrétneho priestoru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a svedkyne O. a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to najmä výpisom z LV č. XXXX, fotodokumentáciou vyhotovenou a predloženou
navrhovateľom aj odporcom, protokolom z odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti TKB A. N., dňa
31.10.2007 vrátane náčrtkom pôdorysov jednotlivých podlaží nehnuteľnosti a zoznamom nájomcov a
odovzdaných kľúčov od objektu a prílohou č. 3 ku kúpnej zmluve, evidenčným listom zo dňa 5.1.2006

a evidenčným listom z r. 1989 (nečitateľný dátum), rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 12.4.1989,
zápisom o dohode o odovzdaní/prevzatí bytu zo dňa 4.5.1989, vyjadrením k umiestneniu RM (rozvádzač
motorický) 3, na prízemí administratívnej budovy, v priestoroch miestností č. XX a XX bez dátumu,
kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX vrátane príloh (napr. stavebným povolením zo dňa XX.X.XXXX,
rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa XX.XX.XXXX, kolaudačným rozhodnutím zo dňa

X.XX.XXXX), ako aj iným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nadobudla do
vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX. Právnym predchodcom navrhovateľa bola spol.
Slovak Telekom, a.s. Na základe protokolu z odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti prevzal navrhovateľ

nehnuteľnosť dňa 31.10.2007.

Odporca je fyzickou osobou, ktorý sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa XX.X.XXXX a
zápisuodohodeoodovzdaní/prevzatíbytuzodňaX.X.XXXXstalnájomcombytuvN.naul.G.č.p.XX(v
súčasnosti A. 1) s povinnosťou úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu od 1.5.1989
vo výške 334,- Kčs. Táto suma je totožná aj zo sumou uvedenou na evidenčnom liste pre výpočet úhrady

za užívanie bytu z presne nešpecifikovaného dňa (dátum je nečitateľný, rok pravdepodobne 1989). Z čl.
V. tohto evidenčného listu označenom ako „Zníženie za chýbajúce základné prevádzkové zariadenia“
bola suma úhrad znížená o 10 Kčs - ak nie je súčasťou bytu pivnica. Z evidenčného listu zo dňa 5.1.2006
nie je zrejmé žiadne zníženie max. nájomného, t. j. suma nájomného nie je ponížená o sumu zníženia
nájomného vzhľadom na to, že súčasťou bytu nie je pivnica.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany

odporcu, na základe toho, že odporca mal v rozhodnom období (5.10.2007 - 3.8.2012) užívať bez
právnehodôvodupriestoryvprízemínehnuteľnostisoznačením44Ga42Wocelkovejrozlohe14,45m2
(6,63 m2 a 7,82 m2). Z listinných dôkazov predložených v konaní ako aj z výpovede odporcu skutočnosť,
že odporca tieto priestory v rozhodnom období užíval, boli nesporné. Spornou zostala skutočnosť, či
tieto priestory odporca užíval bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda či na strane odporcu došlo k

získaniu majetkového prospechu na úkor navrhovateľa plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Bezdôvodné obohatenie v znení ust. § 451 ods. 1 OZ je konštruované ako záväzkový vzťah, pričom
dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká

záväzkovývzťahmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,ktorýjepovinnýbezdôvodnéobohatenievydať,
a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pojem bezdôvodného obohatenia vymedzuje ust. § 451 ods. 2 OZ v štyroch formách - majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca sa na základe rozhodnutia
o pridelení bytu a jeho reálneho odovzdania stal v r. 1989 nájomcom 3-izbového bytu (tak ako to
vyplýva aj zo zoznamu nájomcov priloženom k protokolu z odovzdania a prevzatia nehnuteľnosti
navrhovateľom dňa 31.10.2007). Túto skutočnosť žiadna zo strán nerozporovala. Súd na základe
vykonaného dokazovania tiež dospel k záveru, že odporca sa stal zároveň aj nájomcom predmetných

priestorov s označením 44G a 42W, a to v presne nezistenom čase, pričom tento záver podporuje nielen
obsah evidenčného listu úhrad za užívanie bytu z r. 2006 (kde oproti evidenčnému listu z r. 1989 už
nie je suma celkového nájomného za byt znížená o to, že súčasťou bytu nie je pivnica), ale aj výpoveď
svedkyne M. O., napriek tomu, že o tejto skutočnosti nejestvuje žiaden relevantný listinný dôkaz.
Navrhovateľ si je vedomý toho, že nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vstúpil

do práv a povinností vyplývajúcich z nájomných vzťahov namiesto pôvodného vlastníka nehnuteľnosti
spol. Slovak Telekom na základe kúpnej zmluvy z r. 2007. Z ním predložených listinných dôkazov,
najmä príloh ku kúpnej zmluve a protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti síce nevyplýva, žemal vedomosť o tom, že odporca užíva predmetné priestory ako súčasť bytu, ktorého je nájomcom,
avšak ako preberajúci príslušnú nehnuteľnosť vyhlásil v protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti
dňa 31.10.2007, že „odovzdávanú nehnuteľnosť podrobne pozná z osobnej obhliadky na mieste

samom a sú mu známe všetky okolnosti ohľadne technického stavu nehnuteľnosti“. Za týchto okolností
jeho tvrdenie o tom, že uvedenú vedomosť nemal, súd nemôže považovať za preukázané, keďže aj
iné okolnosti nasvedčujú tomu, že túto vedomosť mať mohol a mal: jednak z dôvodu predpokladu
dodržania zásady starostlivosti riadneho hospodára pri zabezpečovaní prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, vrátane jej prevzatia, ako aj z dôvodu existencie kamerového systému v blízkosti vstupu

do predmetných priestorov a prítomnosti vrátnika. Nejaví sa totiž pravdepodobné, že práve osoby
príp. technické prostriedky na to určené nezaznamenali a následne nepreverili v priebehu rozhodného
obdobia (takmer 5 rokov) neoprávnený a opakovaný vstup odporcu do predmetných priestorov. Je preto
podľa názoru súdu potrebné prikloniť sa k záverom odporcu, že nebol splnený žiaden z predpokladov
vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko odporca žiaden majetkový prospech,
resp. bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa nezískal. Naopak, z porovnania evidenčných listov

z r. 1989 a 2006, ako aj z výpovede svedkyne je zrejmé, že vo výške regulovaného nájomného
bola zahrnutá aj suma úhrady za užívanie pivnice, resp. predmetného priestoru. Navyše ani samotný
navrhovateľ v konaní jednoznačne neoznačil ani nepreukázal charakter predmetného priestoru (či ide o
nebytovýpriestor,aleboopríslušenstvobytu).Preukázanieskutočnostizískaniamajetkovéhoprospechu
odporcu na úkor navrhovateľa zaťažovalo v konaní navrhovateľa (§ 120 ods. 1 v spojení s ods. 4 OSP),

ktorý však v konaní nenavrhol také dôkazy, ktoré by mali jednoznačný skutkový základ pre navrhované
rozhodnutie. V prípade takejto dôkaznej núdze súd jej dopad - neúspech v konaní pričíta účastníkovi, na
ktorom leží dôkazné bremeno, resp. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP a úspešnému

odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.208,76 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor vo výške 236,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 972,76 eur;
advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) a § 15 písm. b), §
16 ods. 3 a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia (odmena 141,09 eur a režijný paušál 7,63 eur), 2. písomné podanie - odpor proti platobnému

rozkazu (odmena 141,09 eur a režijný paušál 7,81 eur) a 3 x účasť na pojednávaní (3x odmena 141,09
eur, 1x režijný paušál 7,81 eur a 2x režijný paušál 8,04 eur), vrátane 20 % DPH. Súd priznal v zmysle ust.
§ 15 písm. b) a § 17 citovanej vyhlášky aj uplatnený nárok na náhradu za stratu času v celkovej sume
79,02 eur (3x cesta na pojednávanie a späť). Súd právnej zástupkyni navrhovateľa nepriznal náhradu
trov konania pozostávajúcich z úkonov právnej služby - list protistrane, porada s klientom ohľadom

dôkazov predložených navrhovateľom na pojednávaniach, návrh na vykonanie dôkazu a vyjadrenie k
dôkazom, ako aj náhradu za cestovné, nakoľko tieto úkony súd nepovažuje za účelne vynaložené v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb. V prípade uplatneného úkonu porada s klientom (ohľadne
dôkazov predložených navrhovateľom na pojednávaniach) nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná
arovnakoanivprípadeuplatnenéhoúkonuzapísomnépodaniez2.4.2014(návrhnavykonaniedôkazu)

nejde o účelne vynaložený úkon právnej služby, nakoľko samotný návrh na vykonanie dôkazu bol
prednesenýnapojednávaníauvedenýmpísomnýmpodanímbolasúduoznámenálenadresasvedkyne.
Navynaloženieďalšiehouplatnenéhoúkonu(písomnévyjadreniekdôkazom)nebolaprávnazástupkyňa
odporcu súdom vyzvaná a s ohľadom na zásadu ústnosti a priamosti konania nejde ani v tomto prípade
o účelne vynaložený úkon právnej služby. Náhrada za cestovné v rámci hlavného mesta je zahrnutá v

už priznanom režijnom paušále ako miestne prepravné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.