Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213010835
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213010835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Pirosa a prísediacich

Gabriela Bitteru a Tivadara Cséfalvaya, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému E. J., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. J. nar. XX.X.XXXX O. Š., trvale bytom B., Y. G. Č.. XXX, T. X.Á. M.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 1Pv 281/13
oslobodzuje
( keďže skutok nie je trestným činom )

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 27.3.2013 v obci B. - Y. v rodinnom dome č. XXX napadol manželku Z. J. a to tak, že po slovnej
hádke v spálni sotil ju na posteľ, rukami jej pritlačil telo, ľahol si na ňu a kričal, že „aj tak s tebou budem
teraz súložiť“, pričom jej chcel strhnúť pyžamové nohavice, čo sa mu nepodarilo, Z.G. J. kládla odpor
a podarilo sa jej uvoľniť ruky z držania, následne ho kopla do hrude, následne obvinený ju však znova
priľahol a to tak, že jej chytil nohy a takto ju držal, kedy vkročila do izby dcéra V.. J.., I.. XX.X.XXXX,
a od svojho konania následne upustil.

teda

iného násilím nútil, aby niečo trpel a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím mal spáchať

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný v priebehu prípravného konania ako aj v priebehu dokazovania na hlavných
pojednávaniach popieral svoju vinu z predmetného skutku a n a svoju obhajobu udával, že motívom
konania zo strany poškodenej bola najmä tá skutočnosť, že v minulosti počas manželstva obidvaja

odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podiel matky poškodenej rodinného domu,
ktorý obývali. Tento rodičovský dom spoločne začali počas manželstva opravovať, prestavovať a
keďže medzičasom došlo medzi nimi k povahovým nezhodám, poškodená podala 17.12.2012 návrh
o rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené dňa 2.4.2013 s právoplatnosťou od 10.4.2013.

Najmä táto skutočnosť bola motívom konania poškodenej, keďže on poškodenú kritického večera
nenapadol žiadnym spôsobom a nenútil ju k súloži, bola to práve ona, ktorá na neho zaútočila, o
čom svedčia pripojené listinné dôkazy, lekárska správa na čl. 48, ako aj pripojená fotodokumentácia
na čl. 50, z čoho možno usúdiť, že poškodená aktívne a cielene na neho zaútočila.

Ďalej obžalovaný v prípravnom konaní na čl. 23 aj 29 jednoznačne inak opisoval priebeh udalostí

ako samotná poškodená, keďže už aj pri svojom prvom výsluchu na čl. 23 dňa 28.3.2013 výslovne
poukazoval na to, že zúrivosť poškodená dostala vtedy, keď sa jej spýtal, že kedy ho vyplatí z
domu, na čo zareagovala tak, že ho chytila hneď za krk a je možné, že ju vtedy pri odsotení udrel
do tváre a ďalej ju sotil na posteľ kedy tam došla aj ich dcéra. Takéto situácie medzi nimi neustále
pretrvávali, keďže sa medzičasom dozvedel, že ona má novú známosť, čo jej aj vytkol, ale poškodená

vždy arogantne zareagovala a bola to práve ona, ktorá „mala navrch“ v týchto situáciách. Rozhodne
popieral, že by ju chcel prinútiť súložiť.

Naproti tomu poškodená pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich
výpovediach zprípravnéhokonaniaazhlavnéhopojednávania,aleoprotipredchádzajúcimvýpovediam

pripomenula, že tesne pred rozvodom manželstva neustále sa hádali kvôli spoluvlastníctvu, čo mal
obžalovaný prepísať bez jej súhlasu a vedomia, pričom nevylúčila na otázku súdu, že ona taktiež sa
vyhrážala obžalovanému vzhľadom na spoluvlastníctvo, keďže odpovedala na položenú otázku súdu,
že nie je to celkom pravda, ale bližšie neodôvodnila pochybnosti a vtedy sa obávala o svoj život a
zdravie, ale neopísala presnejšie, že z akého dôvodu. Ona sa bála najmä preto, že obžalovaný ju tak

zbije, že sa nedostane k rozvodu. Nepopierala poškodená, že kritického večera aj ona obžalovaného
kopla do hrude a aj ho poškriabala na krku.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených výpovedí obžalovaného a poškodenej mal jednoznačne
preukázané, že kritického večera - pár dní pred rozvodom manželstva opätovne došlo medzi nimi

nielen k slovnej hádke, ale aj k fyzickej potýčke, čo potom na druhý deň ráno viedlo poškodenú na
podanie trestného oznámenia, čo potvrdzuje aj zápisnica o trestnom oznámení na čl. 1, z ktorej
zápisnice je zrejmé, že kde a kedy poškodená podávala trestné oznámenie a pre aké okolnosti
prípadu, čo neskôr potom potvrdila aj vo svojich výpovediach po vznesení obvinenia, pričom iné
dôkazy v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zo strany obidvoch účastníkov konania

neboli vyprodukované či v prospech alebo v neprospech a tak súd v rámci vyhodnotenia dôkazov
môže poukázať iba na pripojenú lekársku správu a fotodokumentáciu na čl. 48-52, z ktorých
listinných dôkazov je jednoznačné, že to bol práve obžalovaný, ktorý utrpel pri tomto incidente
vážnejšie poranenia krku, z čoho možno usúdiť, že intenzita útoku zo strany poškodenej bola oveľa
agresívnejšia, vážnejšia ako zo strany obžalovaného, aj keď poškodená tvrdí, že takto konala

pod vplyvom útoku obžalovaného, ale súd zvážiac jednotlivé okolnosti prípadu v prospech aj v
neprospech obžalovaného a najmä to, že obidvaja účastníci konania zotrvali na svojich prednesoch
aj napriek položeným otázkam v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, súd dospel k záveru,
že jednotlivé tvrdenia možno vyhodnotiť iba v prospech obžalovaného, keďže podľa jeho názoru
nedošlo zo strany obžalovaného k útoku takého rozsahu, ako je to opísané v samotnom skutku, že

by požadoval od poškodenej súlož násilným spôsobom, keďže obvykle v takýchto prípadoch, ak
niekto vykonáva násilie na druhú osobu, pričom obžalovaný podľa vyjadrenia poškodenej chcel z
nej stiahnuť resp. strhnúť aj pyžamové nohavice, ako je to uvádzané aj v skutku, obvykle zostávajú
na poškodenej osobe buď nejaké otlaky vplyvom násilia, alebo iné dôkazy na odeve poškodených,
čo v tomto prípade nebolo vôbec žiadnym spôsobom ani zabezpečené alebo poukázané na to, že

došlo k roztrhnutiu alebo poškodeniu pyžamových nohavíc poškodenej, z čoho možno usúdiť, že
intenzita útoku zo strany obžalovaného nebola až taká vysoká, nedošlo k dokonaniu násilného
konania alebo uskutočnenia hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy zo strany obžalovaného a ani k
vynúteniu konania alebo k strpeniu nejakého konania obžalovaného a zvážiac aj tú skutočnosť, žeobjektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka
spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel a to násilím,
alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, v tomto riešenom prípade podľa názoru súdu k tomuto

nedošlo a vyhodnotiac jednotlivé dôkazy v prospech obžalovaného tohto spod obžaloby oslobodil,
keďže skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.