Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/242/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913207975
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913207975.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcom: 1./ Y. N., Q.. XX. X.
XXXX, XXX XX T. Š. XX, X./. R., Y..N..K.., S. XXX/XX, XXX XX W., Z.: XX XXX XXX, o zaplatenie 93,72
Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1./ a v 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 93,72
Eur, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 93,72 Eur od 21. 5. 2013 do zaplatenia, s tým, že plnením
jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého odporca v rozsahu poskytnutého plnenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporcovia v 1./ a v 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
v sume 16,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal proti odporcom v 1./ v 2./ rade zaplatenia žalovanej sumy
spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že od odporcu v 1./ a v 2./ rade si uplatňuje nárok
na úhradu ním vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla. Pred
podaním návrhu na súd navrhovateľ sa pokúsil vec usporiadať mimosúdne, avšak odporcovia v 1./ a
v 2./ rade na výzvu nereagovali.

Odporcovia v 1./ a v 2./ rade s návrhom nesúhlasili, navrhli žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovania výsluchom odporcu v 1./ rade, listinnými dôkazmi, návrhom navrhovateľa
zo dňa 14. 5. 2013, výzvou vodičovi na úhradu pred podaním žaloby, výzvou prevádzkovateľovi na
úhradu pred podaním žaloby, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zakladateľskou listinou
navrhovateľa, odpisom uznesenia MZ Hl. m. SR Bratislava, listom primátora zo dňa 15. 12. 2005, listom
primátora zo dňa 20. 7. 2005, zápisom o odstránení vozidla, zápisom o výdaji motorového vozidla,
znaleckým posudkom, faktúrou č. 310 497, uznaním dlhu, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 4. 4. 2014,
fotodokumentáciou z čl. 69, a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ Dopravný podnik Bratislava, a.s., predmetným návrhom uplatňuje od odporcu v 1./ a v 2./
rade svoj nárok na úhradu ním vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného
motorového vozidla. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd sa pokúsil vec usporiadať mimosúdnou
cestou zaslaním výzvy na úhradu pred podaním žaloby odporcom v 1./ a v 2./ rade. Keďže odporcovia
v 1./ a v 2./ rade uplatňovanú finančnú čiastku navrhovateľovi v ním stanovenej lehote dobrovoľne
neuhradili, navrhovateľ sa domáha zaplatenia žalovanej sumy súdnou cestou.

Z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že pri výkone služobnej činnosti príslušník Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislave nariadil navrhovateľovi odstránenia vozidla. Odstránenie vykonáva navrhovateľ
- Dopravný podnik Bratislava, a.s., ako právnická osoba založená obcou aj na účel, ktorý má zapísaný
ako predmet podnikania „Odťahovacia služba a prevádzkovanie parkoviska...“. Rozhodnutie sa týkalo
motorového vozidla EČ: TV-257CJ, ktoré bolo odstránené dňa 18. 12. 2012 v čase o 9.30 hod. z
miesta: Spojná ul. v Bratislave. Dopravný podnik v Bratislave na základe rozhodnutia príslušníka PZ
odstránil motorové vozidlo, o čom vyhotovil Zápis o odstránení motorového vozidla. Motorové vozidlo
bolo po naložení na odťahovacie vozidlo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Rožňavská ul.
6 v Bratislave I. - stredisko odťahovacej služby navrhovateľa. Dňa 18. 12. 2012 o 12.40 hod. požiadal o
vydanie motorového vozidla odporca v 1./ rade, pričom navrhovateľovi predložil svoj preukaz totožnosti a
osvedčenie o evidencii vozidla vydané príslušným orgánom PZ. Navrhovateľ odporcovi v 1./ rade vozidlo
vydal a požiadal ho na úhradu nákladov vzniknutých navrhovateľovi odťahom motorového vozidla vo
výške 93,72 Eur. v súlade s § 563 Obč. zák.. Odporca v 1./ rade k úhrade požadovaných nákladov
nepristúpil, uznal však dlh do dôvodu a výšky. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisu o výdaji motorového
vozidla, zo znaleckého posudku, z faktúry č. 310 497, a z uznania dlhu.

Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v 1./ rade opiera o ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, podľa ktorého je každý, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, povinný ju
odstrániť. Ak tak neurobí, odstráni ju správna na jeho náklady ako aj o ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi v 2./ rade opiera o ust. § 43 ods. 5 Zákona č.
8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, podľa ktorého ak vozidlo tvorí prekážku cestnej
premávky, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Ďalej svoj nárok opera o ust. § 420 ods. 2 Obč.
zák.. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1./ a v 2./ rade sa dostali do omeškania s peňažným plnením,
navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák..

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Žiadali žalobu zamietnuť. Odporca v 1./ rade na
pojednávaní dňa 21. 2. 2014 uviedol, že Dopravný podnik mesta Bratislava, nemá oprávnenie na
odťahovanie. Boli vydané určité rozhodnutia Ústavným súdom SR. Poukázal na to, že pokiaľ ide o
uznanie dlhu, ktoré podpísal, predmetné uznanie dlhu musel podpísal, pretože v prípade, ak by uznanie
dlhu nepodpísal, vozidlo by mu nevydali. Týmto spôsobom má za to, že bol donútený k tomu, aby uznanie
podpísal.

Poukázal ďalej na to, že reklamoval poškodenie vozidla a reklamáciu mu v priebehu niekoľkých minút
zrušili. Navrhovateľ nepredložil ani štandardnú fotodokumentáciu, ktorú štandardne robia. Zároveň
poukázal na to, že navrhovateľ nie je prevádzkovateľom ciest a iba prevádzkovateľ môže odtiahnuť
motorové vozidlo, ktoré tvorí prekážku.

K reklamácii odporcu navrhovateľ uviedol, že poškodenie uvádzané odporcom v 1./ rade, nie je možné
spôsobiť ich zariadením, a to z dôvodu, že automobilové nosiče - papuče odťahovacieho zariadenia,
sa pripevňujú na kolesá odťahovaného vozidla, a preto ním nie je možné poškodiť tie časti vozidla,
ktoré uvádza odporca. Z uvedeného dôvodu aj službukonajúci dispečer reklamáciu neuznal. Zo zápisu
o odstránení vozidla vyplýva, že na predmetnom vozidle boli mnohé škrabance po obvode motorového
vozidla už pred jeho odstránením. Odporca navrhovateľovi žiadne akceptovateľné dôkazy o jeho
zavinení nepreukázal, a to z toho dôvodu, navrhovateľ akúkoľvek zodpovednosť za škodu neuznal.
Predmetom sporu je nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady nákladov za odťah vozidla a odporca v
predmetnom konaní si neuplatnil náhradu škody.

Odporca uvádza, že čas odstránenia vozidla sa nevzťahuje spotrebným časom na odvoz vozidla
zo Spojnej ul. v Bratislave na odstavnú plochu na Rožňavskú ul. v Bratislave. V prílohe odporca
priložil navrhovanú trasu s odhadovaným časom. Časom 11-12 minút je predpokladaný v čase ideálnej
premávky, teda bez akýchkoľvek zdržaní. Dopravná situácia v hlavnom meste SR Bratislava, však často
krát je podstatne zložitejšia, komplikovaná, častými dopravnými nehodami, rozkopávkami a pod., ktoré
si vyžadujú obchádzkové trasy a prevoz vozidla cez centrum mesta a tak trvá podstatne dlhšie. Doba
40 minút od naloženia vozidla, prevoz vozidla až po zloženie vozidla na odstavnej ploche, je reálna.

Podľa odporcu v tomto časovom intervale mohlo tak prísť k manipulácii s vozidlom na inom mieste. Je
to iba domnienkou odporcu, ktorú domnienku navrhovateľ vylučuje ako neopodstatnenú a účelovú a je
to ničím nepodložené tvrdenie.

Odporca v 1./ rade ponechal vozidlo W.-XXXCJ na vyhradenom mieste pre iného účastníka cestnej
premávky, čím tvoril prekážku v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Na mieste, kde odporca zaparkoval vozidlo, je možné zaparkovať vozidla iba s parkovacím preukazom
Úradu vlády SR. Takýto preukaz v čase parkovania vo vozidle umiestnený nebol. Je to vidieť aj z
fotodokumentácie. Z uvedeného dôvodu o odťahu vozidla rozhodol príslušník PZ v súlade s ust. § 43
ods. 5 vyššie citovaného zákona a nariadil navrhovateľovi odťah osobného motorového vozidla.

Navrhovateľ poukázal na to, že odporca namieta nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa.
Podľa jeho názoru navrhovateľ nie je oprávnený vykonať odťah vozidla, nakoľko nie je správcom
komunikácie. Navrhovateľ uviedol, že hlavné mesto SR Bratislava, je jediným zakladateľom a 100 %
vlastníkom navrhovateľa, a v zmysle ust. § 3 ods. 5 písm. d/ Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách vystupuje navrhovateľ ako organizácia zriadená správcom komunikácie a na účel
odstraňovania prekážok v cestnej premávke. Problematiku aktívnej legitimácie navrhovateľa v súdnych
sporoch porovnateľného charakteru posudzovali viaceré odvolacie súdy SR, ktoré vyjadrili názor, že
Dopravný podnik Bratislava, a.s. je aktívne legitimovaný v sporoch o náhradu nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s odtiahnutím vozidiel z komunikácii patriacich mestu. Rovnaký právny názor vyslovil aj
Najvyšší súd SR uznesením č. 6M Cdo 22/2010 zo dňa 20. 12. 2011. Hlavné mesto SR Bratislava
ako zakladateľ a jediný vlastník navrhovateľa výkonom odťahovania vozidiel poveril Dopravný podnik
Bratislava, a.s., ktorý zriadil stredisko odťahovacej služby. Nakoľko však hlavným predmetom činnosti
Dopravného podniku Bratislava, a.s., je mestská hromadná doprava, musí byť hospodárenie strediska
odťahovej služby oddelené a vyvážené, takže celkové náklady strediska predstavujú súčet úhrad
realizovaných odťahov v určitom časovom období. Takto je potrebné účtovať na konkrétny odťah všetky
finančné náklady, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s vykonaným odťahom vznikli a boli vynaložené
na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, a to nie len priame náklady, t. j. kilometrovú sadzbu a
náklady obslužného personálu, ale aj nepriame náklady, napr. spotreba energií, poistenie, prenájom
priestorov, strážna služba, dane, poplatky a ďalšie. Jeden konkrétny odťah tak znáša podiel všetkých
účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v
kalendárnom roku.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, správca môže vozidlo odstrániť na
náklady jeho prevádzkovateľa:

4/ správca cesty môže odstrániť vozidlo stojací na ceste vrátane chodníka na náklady jeho
prevádzkovateľa, ak je:

a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,

b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,

c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez
čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

5/Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25,
môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa
Policajný zbor alebo správa cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej
premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil
skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správa cesty.

V prípade navrhovateľa ide o odstraňovanie vyhraneného okruhu prekážok, a to vozidiel tvoriacich
prekážku v cestnej premávke na území Hlavného mesta SR Bratislava. Z uvedeného dôvodu sú náklady
navrhovateľa z väčšej časti fixné, podložené znaleckým posudkom, ktorý vychádza z odsúhlasenej
súvahy - výkazu ziskov a strát navrhovateľa, a to:

1./ priame náklady na vozidlo - odťahy vozidiel max do 20 km s požitím rovnakého typu vozidla, tým sú
dané rovnaké náklady na spotrebu nafty, oleje a mazadlá, náhradné diely, amortizácia vozidla, odpisy,
náklady na zákonné a havarijné poistenie, daň za motorové vozidlá, nakoľko vozidlá boli zakúpené
spoločne v jednom termíne,

2./ priame náklady na zamestnancov obsluhujúcich vozidlá - vozidlá sú obsluhované rovnakým počtom
pracovníkov (rovnaké náklady na mzdy a odvody zamestnancov navrhovateľa, náklady na stravovanie,
tvorba sociálneho fondu ap.),

3./ prevádzkové náklady na zabezpečenie prevádzky strediska - kancelárske potreby, náklady na výkony
spojov, osobné náklady na ostatných zamestnancov zabezpečujúcich nepretržitú prevádzku strediska
na tri zmeny - navrhovateľ je povinný vozidlo majiteľovi, resp. oprávnenej preberajúcej osobe vydať
ihneď ako si ho príde vyzdvihnúť,

4./ správa réžia - náklady na prenájom odstavnej plochy, stráženie areálu, poistenie navrhovateľa proti
krádeži (povinnosť navrhovateľa vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka „každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí“) a ostatné
náklady súvisiace so správou (čistenie objektov, mzdová učtáreň, finančná učtáreň...).

Časť variabilných nákladov na daný odťah predstavujú náklady vynaložené na spotrebu nafty v závislosti
od jej ceny v čase odťahu a vzdialenosti odťahovaného vozidla. Nakoľko však navrhovateľ vykonáva
odťahy vozidiel z územia Bratislavy, z jej centrálnej časti, sú rozdiely medzi týmito nákladmi minimálne až
zanedbateľné vo vzťahu k ostatným vynaloženým nákladom a nakoniec aj ťažko vyčísliteľný, uplatňuje
si navrhovateľ paušálnu sumu za odťahy.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, č. k. 5Co 122/07 zo dňa 8.
4. 2008, rozsudok Krajského súdu Bratislava, č. k. 6Co 183/2012 zo dňa 10. 9. 2012.

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa, súd poukazuje na rozhodnutia NS SR č. k. 6M Cdo 22/2010
zo dňa 20. 12. 2011.

Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že uplatňovaná suma bola stanovená akcionárom a
zakladateľom navrhovateľa - Hlavným mestom SR Bratislava v roku 2005, keď bolo zriadené stredisko
odťahovacej služby navrhovateľa. Odo dňa zriadenia strediska odťahovacej služby akcionár stanovenú
výšku za odťah nezmenil, a to ani napriek zvýšeným nákladom navrhovateľa (najmä pohonné hmoty),
ako to vyplýva z priloženého znaleckého posudku, nakoľko stanovenú sumu považuje za dostačujúcu
náhrada za vykonaný odťah. Rozdiel medzi uplatňovaným nárokom a nákladmi vyčíslenými v znaleckom
posudku spočíva v tej skutočnosti, že náklady na jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v roku 2005
vzrástli, čo dokumentuje priloženým znaleckým posudkom, a cena jedného odťahu zostala na pôvodnej
úrovni.

Navrhovateľ si uplatňuje nižšiu sumu za jeden odťah vozidla ako je cena jedného odťahu v roku 2012
stanovená znaleckým posudkom, resp. vypočítaná v závislosti od spotreby nafty (ako variabilnej položky
nákladov).

Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu veci,
súd v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 16,50 Eur,
ktoré vznikli navrhovateľovi na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže dať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.