Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/595/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220141
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a
nemajetkovej ujmy v sume 990 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 10 Er 1062/2009 tým, že súd o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po viac ako 18 mesiacoch ( teda
oneskorene, pretože podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku má súd o vydaní poverenia rozhodnúť do
15 dní ), pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť
nesústredenej činnosti exekučného súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
úkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a
správu informačného systému v sume 40 € a výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu
exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z
dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného,
pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a

majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti
a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila
neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Odporcasnávrhomnesúhlasilauviedol,žehopovažujezanedôvodnýažiadahozamietnuť,pretoženie
je jasný titul na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta neskoré rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na druhej strane namieta nesprávny úradný

postup v podobe prieťahov, pričom neuvádza aké kroky na ich odstránenie sám podnikol, napriek výzve
odporcunavrhovateľanilenneoznámil(nietožebyichbolpreukázal),čivyužilmožnosťpodaťsťažnosť
u príslušného predsedu súdu ( príp. ústavnú sťažnosť ) voči nečinnosti exekučného súdu, pretože iba
predsedovi príslušného súdu alebo ústavnému súdu prináleží hodnotiť, či k prieťahom došlo. Uviedol,že navrhovateľ prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že ju má sám, návrh odporca považuje
za predčasný, pretože bol podaný skôr, než uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktoré prerokovanie je zákonnou podmienkou podania

takéhoto návrhu na súde, pričom napriek snahe odporcu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a
zmaril tým možnosť predbežne nárok prerokovať. Odporca taktiež uviedol, že nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky za porušenie sťažovateľovho práva, pretože rozhodujú
všetky okolnosti danej veci ( I. ÚS 16/02 ), najmä keď navrhovateľ zanedbal svoju povinnosť podľa
§ 415 OZ a neurobil nič, aby vzniku prípadnej škody zabránil. Ďalej odporca uviedol, že vychádzať z

existencie prieťahov v konaní ( ako to robí navrhovateľ ) možno až vtedy, ak tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti účastníka alebo inom rozhodnutí príslušného orgánu, ku ktorému
však ani nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ si v tomto smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia.
Dodal, že vyčíslenie materiálnej a nemajetkovej ujmy považuje len za hypotetické, pretože navrhovateľ
ho ( najmä s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ) nijakým spôsobom nepreukázal, navyše
ich paušalizuje a taktiež poukázal na to, že nemajetková ujma sa priznáva iba tam, kde samotné

konštatovanie porušenia práva nie je primeraným zadosťučinením, pričom sa prihliada najmä na osobu
poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, namietal škodu čo do jej základu i výšky a tiež príčinnú súvislosť
medzi jej prípadným vznikom a postupom exekučného súdu. Taktiež odporca uviedol, že exekučný
poriadok v § 41 ods. 2 ( v znení zákona 102/11 Zb. platnom od 1.6.2011 ) ustanovuje, že 15 dňová lehota

na vydanie poverenia neplatí pre prípady, kedy je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pričom
tento prípad práve takým je a teda súd nebol povinný rozhodnúť o vydaní poverenia v 15 dňovej lehote.
Nakoniec odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody, pretože podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy navrhovateľ
u odporcu uplatnil svoju žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( t.j. od 23.4.

2009 ), nakoľko v takom prípade došlo k uplynutiu 3 ročnej premlčacej lehoty.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť ospravedlnili, pričom odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny
zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom čase

pojednáva na Okresnom súde Zvolen a Partizánske, pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení
a vylučuje substitúciu, avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania
neakceptoval, pretože bola na súde podaná iba mailom ( aj to deň pred pojednávaním ), napriek tomu,
že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným predstihom, taktiež skutočnosti, o ktorých
tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto

žiadosťoodročeniepojednávaniaakceptovaťasúdpodľa§101ods.2O.s.p.pojednávalvneprítomnosti
účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

ZexekučnéhospisuOkresnéhosúduKomárno10Er1062/2009súdzistil,žežiadosťsúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola na exekučnom súde podaná dňa 23.11.2009, pričom
exekučný súd o nej rozhodol dňa 22.2.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
doručil dňa 28.2.2011. Súd taktiež zistil, že po podaní tejto žiadosti exekučný súd uznesením 10 Er

1062/09-8 zo 7.1.2010 povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 ExP z dôvodu, že možno očakávať,
že exekúcia bude zastavená, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2010, keďže proti
nemu nebol podaný opravný prostriedok.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným
rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 2 ExP ( v znení platnom do 31.5.2011 ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 415 ods. 1 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob
náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,

ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná
súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „ nesprávny úradný postup „, za takýto možno považovať porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej

súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je
dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:
Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu ), že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie bola na exekučnom súde podaná dňa 23.11.2009, pričom exekučný súd o nej
rozhodol dňa 22.2.2011 a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručil dňa 28.2.2011.
Súd taktiež zistil, že po podaní tejto žiadosti exekučný súd uznesením 10 Er 1062/09-8 zo 7.1.2010
povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 ExP z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia budezastavená, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2010, keďže proti nemu nebol
podaný opravný prostriedok. Táto skutočnosť však ( z dôvodov uvedených vyššie ) sama o sebe
neznamená, že ide o zbytočné prieťahy.

Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik
hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady
ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné,
aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,

že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho
preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu
takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti
exekučného súdu.

Treba prisvedčiť argumentácii odporcu o tom, že navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej

veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predišiel vzniku prípadnej škody ( § 415 ods. 1
OZ ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup
alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto
nielenže nemožno konštatovať ( ako to správne vo svojom písomnom vyjadrení uvádza odporca ), že by
bolo došlo k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode

samotnej ( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.

Nepochybne účelovým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že „neexistencia účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty

a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať“ v prípade, keď sa navrhovateľ takéto zásahy ani len nesnaží preukázať.

Je treba poukázať na skutočnosť, že nie vždy je možné v 15 dňovej lehote určenej zákonom rozhodnúť

o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Rovnako tomu bolo v tejto súdnej veci, kde bol uznesením
súdu povolený odklad exekúcie, pričom po tom ako pominuli dôvody prerušenia exekúcie bolo pre
súdneho exekútora vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať

zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu
do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v
peniazoch.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť,

platia taktiež závery súdu uvedené vyššie.
Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie
podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.

Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob,
ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedenévzákone,aleajsohľadomnaokolnostivecisapostuporgánuverejnejmocinemusívyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v

tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe,
že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s
tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo
na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo, nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu,
ani nezákonné rozhodnutie, ani vznik škody ( ani jedna z nich nebola preukázaná ), ani príčinná súvislosťmedzi nimi a návrh navrhovateľa je preto v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo
nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Samotné zistenie, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej lehoty však
ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/03 Zb.. Musia byť totiž splnené
i ďalšie dva predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi
konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých
predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. V tomto prípade si navrhovateľ svoju dôkaznú

povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto predpokladov. Ním predkladané tvrdenia o vzniku
škody vo výške 125 €, predstavujúce náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky súd považuje za zavádzajúce. Vychádzajúc z
elementárnej logiky totiž navrhovateľ ako právnická osoba, ktorej náplňou činnosti ( všeobecne známou )
je práve vymáhanie pohľadávok, musí nepochybne pre zabezpečenie svojej bezporuchovej činnosti
viesť databázu vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia,

prípadne zániku. Pracovné výkony v súvislosti s ich správou tak nepredstavujú zmenšenie majetku
navrhovateľa. Preto niet príčinnej súvislosti medzi konaním exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou
škodou. Rovnako tak aj vznik nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa za týchto predpokladov
( naviac bez ponúknutia dôkazu o tom ) sú len v rovine úvah.
V danom prípade teda súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol v zákonnej 15

dňovejlehoteapretoniejenávrhnavrhovateľadôvodný.Exekučnýsúdexekúciuprerušilpodľa§56ods.
2 E4xP, voči ktorému rozhodnutiu sa súdny exekútor a ani oprávnený neodvolali ( teda s ním súhlasili )
a následne súd poverenie vydal a doručil ho exekútorovi. Nie sú teda pravdivé tvrdenia navrhovateľa
o omeškaní trvajúcom viac ako 18 mesiacov, pretože súd v uvedenom období vo veci konal, exekúciu
prerušil a následne vydal poverenie na jej vykonanie a teda nedošlo preto k žiadnym prieťahom, nieto

ešte k zbytočným prieťahom.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, treba uviesť, že súdny
exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009, súd mal povinnosť o
nej rozhodnúť do 15 dní, preto dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty ( t.j. dňom 9.12.2009 ) začala

plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody na súde ( ktorá podľa §
19 ods. 3 zákona č. 514/03 Zb. neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však po
dobu 6 mesiacov - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ dňa 23.4.2009 ), čo
znamená, že k premlčaniu nároku navrhovateľa by mohlo dôjsť dňa 9.6.2013 ( 3 roky a 6 mesiacov
od 9.12.2009 ). Svoj návrh na náhradu škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, čo znamená,

že nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu
v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.