Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200961
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314200961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.AnnouLisouvprávnejvecižalobcuBLTelecomcollection,s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej Y. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXXX/
X, X., o zaplatenie 490,99 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 159,05 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 80,35 eur za obdobie od 26.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 39,58
eur za obdobie od 26.02.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 36,62 eur za obdobie od 26.03.2011
do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 2,50 eur za obdobie od 26.04.2011 do zaplatenia v lehote do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a náhradu trov v sume 79,06 eur, ktorú je žalobca
p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na adresu právneho zástupcu v lehote do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS",
Nám. Legionárov 5, Prešov do konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa XX. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorú
doplnilpodanímdoručenýmsúdudňa16.7.2014aktoroužiadalzaviazaťžalovanúnazaplatenie490,99
eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 80,35 eur od 26. 1.2011 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,58 eur od 26. 2. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 36,62 eur za obdobie od 26. 3. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 9,25% ročne zo sumy 2,50 eur od 26. 4. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 331,94 eur od 26. 2. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej
žalovanému poskytoval elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby

a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej koncové zariadenie D. J. P. za cenu 29 eur s DPH, pričom štandardná cena v
čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 189 eur. V prípade nedodržania zmluvných povinností vočiprávnemu predchodcovi žalobcu, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška
bola dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v dodatku. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu

žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby
viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná
sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,
v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky, pričom by žalovaná prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal

protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie
za zľavnenú cenu.

Dodané služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrami. Keďže žalovaný neuhradil poplatky
za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v zmysle dodatku, podal žalobu na súd žalobca, na ktorého bola
pohľadávka postúpená zmluvou.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 159,05 eur za poskytnuté služby a zo sumy 331,94 eur titulom
zmluvnej pokuty.

Dňa 17. 7. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám.

Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právnej zástupkyne s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej.

Po doručení žaloby, tento vedľajší účastník, prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním doručeným

súdu dňa 28. 7. 2014, namietal žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur a
žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Uplatňovanú zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, resp. neplatnú pre jej neurčitosť. Zároveň pri faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2011
splatnej dňa 25. 1. 2011 sumu 80,35 eur vzniesol námietku premlčania a aj v tejto časti žiadal žalobu
zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, pričom pri ich

výpočte vychádzal len zo sumy 331,94 eur. Poukázal na to, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje dva
samostatne uplatniteľné nároky. Tieto síce sú vyjadrené v jednej sume, ale ide o nároky so samostatným
skutkovým základom - zaplatenie telekomunikačných služieb, zmluvná pokuta. Na základe uvedeného
si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania len vo vzťahu k zmluvnej pokute.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 1. 8. 2014, namietal vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, pretože nie sú splnené podmienky pre jeho
vstup do konania. Z ustanovenia §25 Zák. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že vedľajší účastník môže
vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov, teda má sa jednať
o žaloby, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv

jedného spotrebiteľa. Predmetom tohto konania je individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej osobe,
teda nie ochrana práv spotrebiteľov. Ďalej namietal to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie
sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou
pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, pretože súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo,
čo v praxi aj súdy robia. Taktiež namietal, že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie

o citlivých údajoch, týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovanej a to napr.
meno, priezvisko, rodné číslo, miesto jeho aktuálneho pobytu, rodinné väzby. Takýmto poskytovaním
osobných údajov by preto dochádzalo k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov. Sprístupnením
týchto údajov by zároveň došlo k porušeniu telekomunikačného tajomstva. Zároveň spotrebiteľské
združenie vstúpilo do predmetného konania bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa. A týmto vstupom by

spotrebiteľské združenie získavalo informácie o osobných údajoch spotrebiteľa a o súkromí spotrebiteľa
v rozpore s Ústavou garantovaným právom spotrebiteľa na súkromie, ktoré je zakotvené v čl. 19 ods. 2
a 3 Ústavy SR. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd nepripustil vstup Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny

záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu

vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv

jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od

momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93

ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo

vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami
o pripojení, dohodami o zmene zmluvy o pripojení, s dodatkami k zmluve o pripojení, podmienkami

poskytovania doplnkovej služby A. G. X. X. S.-P. X., a.s., registračným/preregistračným formulárom
účastníka B., preberacími protokolmi, dokladom o cene telekomunikačného zariadenia, s faktúrami,
výpisom z obchodného registra, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve a zistil
nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019
a žalovaná dňa 16. 9. 2009 uzatvorili zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovanej bola zapožičaná
jedna mikroprocesorová SIM karta.Podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16. 9. 2009, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
zľavu pri kúpe telekomunikačného zariadenia zn. D. J. P. za cenu 29 eur s DPH a žalovaná sa zaviazali
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť

poplatky za poskytnuté služby.

Podľabodu3dodatkukzmluveopripojenízodňa16.9.2009,vprípadeporušeniazmluvnýchpovinností
zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 alebo v bode 2 tohto dodatku alebo
v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok)

a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (331,94 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie
SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatnáokamihomdoručeniažiadostiovypojenieSIMkartyzprevádzkyPodniku.Zaplatenímakejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný

uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Podmienky poskytovania doplnkovej služby A. G. X. spoločnosti
T-Mobile Slovensko, a.s..

Z preberacieho protokolu zo dňa 16. 9. 2009 vyplýva, že žalovaná prevzala od právneho predchodcu
žalobcu telekomunikačného zariadenia zn. D. J. P.. Podľa žalobcom predloženého dokladu, cena tohto
zariadenia bola 189 eur.

Faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, vyfakturoval žalovanej poplatky za

využívanie služieb spolu vo výške 159,05 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2011 splatnou
dňa 25. 2. 2011 sumu 39,58 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2011 splatnou dňa 25. 1. 2011
sumu 80,35 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2011 splatnou dňa 25. 4. 2011 sumu 2,50 eur a
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2011 splatnou dňa 25. 3. 2011 sumu 36,62 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 8. 2. 2012 splatná dňa 25. 2. 2012 na sumu 331,94 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, sa
od 1. 7. 2010 Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,

stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá bola z obchodného registra vymazaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,

IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a

služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerýchčísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,

pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 159,05 eur neuhradila, preto súd v tejto časti

žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Pri faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2011 splatnej dňa 25. 1. 2011 na sumu 80,35 eur, vedľajší
účastníka na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, preto sa ňou súd zaoberal.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň.

Podľa ustanovenia §122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

V danej veci pohľadávka, vychádzajúca z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2011, sa stala splatnou

dňa 25. 1. 2011 a teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť dňa 26. 1. 2011. Týmto
dňom začala plynúť premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 26. 1. 2014. Ustanovenie
§101 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje označenie premlčania podľa rokov (trojročná premlčacia
doba). Koniec tejto premlčacej doby pripadol v súlade s ustanovením §122 ods. 2 Občianskeho
zákonníkanadeň26.1.2014,ktorýboldňompracovnéhopokoja(nedeľa).Pretovsúladesustanovením

§122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento posledný deň premlčacej doby sa presunul na najbližší
nasledujúci pracovný deň - pondelok 27. 1. 2014. Žalobca v tento deň podal na súd žalobu mailom a
následne doplnil ju poštou v súlade s ustanovením §42 ods. 1 O.s.p. a teda súd zhodnotil, že žaloba
bola podaná aj v tejto časti včas, preto súd žalobe vyhovel aj v časti o zaplatenie sumy 80,35 eur.Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie

159,05 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia

zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, ktorá mala byť dohodnutá v
dodatku k zmluve o pripojení. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute,
je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Žalobcavosvojichpodaniachuvádzal,žejehoprávnemupredchodcovibolaspôsobenáskutočnáškoda,
ktorá zodpovedá výške hodnoty dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia a teda že má nárok na
náhradu škody. Súd má však za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu
škody.

Podľa čl. I Zmluvy o postúpení pohľadávok, sa pre účely tejto zmluvy postupovaná pohľadávka
rozumie peňažná pohľadávka Postupcu, vzniknutá na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb,uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a jeho klientom ako Dlžníkom a ktorá je predmetom
postúpenia podľa tejto jednotlivej Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom:
a.) každá jedna z postupovaných pohľadávok vzniknutá zo zmlúv uzatvorených medzi Postupcom a

fyzickými osobami - nepodnikateľmi nie je v čase účinnosti tejto Zmluvy, ktorou sa táto pohľadávka
postupuje z Postupcu na Postupníka, viac ako 950 dní po dni splatnosti,
b.) každá jedna z postupovaných pohľadávok vzniknutá zo zmlúv uzatvorených medzi Postupcom a
fyzickými osobami - podnikateľmi alebo právnickými osobami, nie je v čase účinnosti tejto Zmluvy, ktorou
sa táto pohľadávka postupuje z Postupcu na Postupníka, viac ako 1300 dní po dni splatnosti,

c.) je špecifikovaná v súlade s čl. I bod 4 tejto Zmluvy s výnimkou výhrady podľa čl. V bod 3 písm. c)
tejto Zmluvy,
d.) každá jedna z Postupovaných pohľadávok nie je uplatnená v súdnom konaní, rozhodcovskom konaní
alebo exekučnom konaní a ku dňu účinnosti tejto Zmluvy a ďalších 60dní od účinnosti Zmluvy nie sú
a ani nebude premlčaná.

Citované články Zmluvy o postúpení pohľadávok špecifikujú pohľadávky, ktoré boli touto zmluvou
postúpené na žalobcu. Súd má za to, že na žalobcu nebola postúpená pohľadávka titulom náhrady
škody, ale len pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyfakturovaná konkrétnou faktúrou na sumu
331,94 eur. S poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok preto žalobca nie je aktívne legitimovaný
uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady škody.

Nazákladeuvedenéhosúdmázato,ževdanejvecidohodaozmluvnejpokutepreneurčitosťjeneplatná
a žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať si pohľadávku ani titulom náhrady škody, preto súd
žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p.,
podľaktorého akmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 159,05 eur (32,39%), čo je neúspechom žalovanej. Úspech

žalovanej je 331,94 eur (67,61%), čo je neúspechom žalobcu, keďže v tejto časti bola žaloba žalobcu
zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej
by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu v konaní od úspechu a to v rozsahu 35,22%
z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu. Žalovaná si však náhradu trov
konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, si uplatnil náhradu trov konania len vo vzťahu k zmluvnej
pokute 331,94 eur, ktorú súd považuje za samostatne uplatniteľný nárok so skutkovým základom,
odlišným od zvyšku podanej žaloby. V tejto časti konanie bola žalovaná úspešná v plnom rozsahu, preto

vedľajšiemu účastníkovi na jej strane v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. súd priznal náhradu
trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 eur (2krát hlavný úkon po
24,90 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej + 2krát paušál 8,04 eur +
20% DPH 13,18 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom pri výpočte týchto trov právneho
zastúpenia súd vychádzal zo sumy 331,94 eur a z vyjadrenie právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka

zo dňa 28. 7. 2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).