Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010122
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010122.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 31. júla 2014 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

D.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom

Z. O. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou,
Ž.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od 01.09.2011 do 26.01.2012, prostredníctvom bezdrôtovej mobilnej siete mobilného operátora

Orange Slovensko, a.s., z mobilného zariadenia s účastníckym číslom +XXXXXX XXX XXX, viackrát
kontaktoval F.. F. F.Č. z Vranova nad Topľou a F.. U. F. z Vranova nad Topľou zasielaním hanlivých SMS
správ k ich osobám na účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, ktoré používajú F..
F. F. a F.. U. F.M., v ktorých zároveň uvádza miesta, kde sa v danom okamžiku nachádzajú, vyzýva ich
ku kontaktu s ním, opisuje ich rodinné a súkromné pomery; SMS správ, v ktorých naznačuje možnosť

dopravnejaleboinejnehodyF..F.F.;taktieždo10.04.2012vyhľadávalF..F.F.napracovisku,kontaktoval
tretie osoby za účelom získania informácií o súkromnom živote F.. F. F. a F.. U. F., v dôsledku čoho
poškodená F.. U. F. vyhľadala psychologickú pomoc, často striedala autá, známych žiadala, aby jej
neposielali SMS správy,

t e d a

iných dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to u nich vzbudilo dôvodnú obavu o ich životy
a zdravie a podstatným spôsobom takto zhoršuje kvalitu ich života tým, že sa im vyhrážal inou
ujmou, vyhľadával ich osobnú blízkosť, kontaktoval ich prostredníctvom tretích osôb a elektronickej
komunikačnej služby proti ich vôli a inak ich obmedzoval v ich obvyklom spôsobe života,
č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e)
Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii

poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) mesiacov.
Podľa 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2
( dvoch ) rokov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona ukladá

povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným F.. F. F., nar. XX.XX.XXXX a F.. U. F.,nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľu, obaja trvale bytom Vranov nad Topľou, L. č. XXXX/X, na
vzdialenosťmenšiuakopäťmetrovanezdržiavaťsavblízkostiobydliapoškodených,nekontaktovaťsas
oboma poškodenými prostredníctvom SMS správ a v spojení s § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona a v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur ( tisíc eur ).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.

poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
poriadku,položenémuvsúladesust.§257ods.5Tr.poriadku,kladne,pozistenístanoviskaprokurátora
súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom
stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa

nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu,
pretože mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú
podstatu prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.

e) Tr. zákona.

Na základe dokazovania vykonaného v prípravnom konaní mal súd za preukázané, opierajúc sa
predovšetkým o výpovede oboch poškodených, že od apríla roku 2011 obžalovaný inicioval, najprv
telefonické a neskôr aj osobné stretnutia s oboma manželmi F. za účelom dosiahnuť, aby poškodený

F.. F. opustil svoje vtedajšie zamestnanie vo V. Z. z dôvodu jeho presvedčenia, že poškodený F..
F. neprimerane komunikuje s jeho manželkou. Je nepochybné, že obžalovaný obom poškodeným
zasielal v uvedenej dobe SMS správy hanlivého ako aj výhražného charakteru ako aj SMS správy,
z ktorých vyplývalo, že obžalovaný oboch poškodených prenasleduje, čo preukazujú predovšetkým
zabezpečené SMS správy v rámci prípravného konania, pričom v týchto SMS správach spomenul

obžalovaný F. aj dcéru oboch poškodených. V zasielaných SMS správach pritom obžalovaný oboch
poškodených označoval znevažujúcimi výrazmi. Obžalovaný pritom poškodeného F.. F. vyhľadával aj
na jeho pracovisku a zasielal jeho nadriadeným sťažnosti za účelom dosiahnutia ukončenia pracovného
pomeru poškodeného F.. F. vo V. Z. n.o. Poškodená F.. F. z dôvodu neprimeraného správania sa
obžalovaného D.. H. požiadala svojich priateľov a známych, aby jej nezasielali SMS správy, pri prevoze

používala rôzne motorové vozidlá a práve z dôvodu žalovaného konania obžalovaného aj vyhľadala
psychologickú pomoc. Skutočnosť, že poškodená F.. F. trpela aj psychickými problémami preukazuje
nielen znalecký posudok z odboru psychológie X.. Š. ale aj správa jej ošetrujúcej klinickej psychologičky
X.. Ľ.. I.. Vyššie opísaným konaním sa tak obžalovaný dopustil prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c ), písm. e) Tr. zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že v

zmysle ust. § 8 Tr. zákona takéto konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete tohto rozsudku bolo
uzákonené ako trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360as Tr. zákona s účinnosťou od
1. septembra roku 2011, bolo možné obžalovaného postihnúť za takéto konanie od uvedeného dátumu.
Z výpovedí oboch poškodených vyplýva, že konanie obžalovaného v podobe kontaktovania oboch
poškodených prostredníctvom SMM správ ustalo dňa 26.1.2012 a preto súd v zhode so skutkovým

znením obžaloby ustálil časové obdobie páchania tohto skutku v takomto rozsahu.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle
ust. § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že takéto porušenie tohto záujmu spôsobí, bol s tým

uzrozumený.

Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie týkajúce sa výroku o treste a to výsluchom

obžalovaného D.. H., pričom osobný výsluch oboch poškodených, neprítomných na hlavnompojednávaní, súd nepovažoval za potrebný, keďže títo v rámci prípravného konania si nárok na náhradu
škody neuplatnili.

Obžalovaný D.. Ľ. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol odsúdený za ekonomickú trestnú
činnosť rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1T/9/2013 a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.03.2014 sp. zn. 1 T 9/2003 bolo rozhodnuté,
že sa v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia osvedčil. Vo vzťahu k svojim priestupkom v

celkovom počte desať sa vyjadril, že išlo o priestupky na úseku cestnej premávky a to o prekročenie
maximálnepovolenejrýchlostičionedodržaniepovinnéhoosvetleniamotorovéhovozidla.Vyjadrilsaajk
svojmu jednému postihnutiu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Uviedol, že v januári 2012
poslal poslednú SMS správu poškodenému F.. F.. Potvrdil, že dňa 11.01.2014 sa stretol s poškodeným
F., ale nemal vedomosť o tom, že by mu vtedy poslal aj SMS správu. Vyjadril sa, že sa zaoberá
realitnou činnosťou a to kúpou, predajom a prenájmom nehnuteľností ako aj poskytovaním pôžičiek ako

nebankový subjekt vo svojej spoločnosti J. V. s.r.o. Uviedol, že je 70% spoločníkom tejto spoločnosti
spoločne s iným konateľom a základ dane tejto obchodnej spoločnosti za rok 2013 predstavoval sumu
488,- Eur. K svojim osobným pomerom uviedol, že je ženatý a má dve dcéry vo veku 14 a 20 rokov.
Jeho manželka pracuje ako zubná sestra s čistým mesačným príjmom 700,- Eur. Vyjadril sa, že za byt
uhrádza spoločne s manželkou mesačne sumu 230,-Eur a za stravu 500,-Eur mesačne. Vlastní dve

osobné motorové vozidlá, ktoré používa na podnikateľské účely ako aj na súkromné účely a to zn. V.
U. a A. Q. rok výroby 2004, každé z nich v hodnote 5.000,- Eur. Vyjadril sa, že je vlastníkom 10 ha
pozemkov evidovaných ako orná pôda, lúka a lesné pozemky, pričom hodnota 1 ha pozemku je vo výške
3.000,- Eur. Uviedol, že svojej manželke zriadil zubnú ambulanciu v X. v účtovnej hodnote 170.000,-
Eur, pričom uvedené dentálne centrum je zaregistrované pod názvom Q. s.r.o., v ktorej figuruje ako

30 % spoločník. Je takisto 70% spoločníkom spoločnosti J. V. v účtovnej hodnote 170.000,- Eur ako
aj vlastníkom dvoch obchodných spoločností a to jednej pod názvom B. XX s.r.o., ktorá má účtovnú
hodnotu 300.000,- Eur ako aj spoločnosti B. J. s.r.o., ktorá je neaktívna. Takisto je vlastníkom štyroch
poľovných zbraní v hodnote 5.000,- Eur. Vyjadril sa aj k svojim nákladom na oblečenie. Uviedol, že je
ochotný uhradiť jednorázovo peňažný trest do výšky 2.000,- Eur.

Poškodený F.. F. F. ako aj poškodená F.. F. si v prípravnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnili.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona) .

Pri prečine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zákona umožňuje Trestný zákon
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne.

Obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa
19.07.2010 sp. zn. 1 T 9/2003 pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sčasti samostatne a sčasti ako spolupáchateľ, za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorému mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 11. marca 2014 sp. zn.
1 T 9/2003 tento súd vyslovil, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Uvedená skúšobná doba podmienečného odsúdenia obžalovanému D.. H. začala plynúť dňa 9.2.2011,
keď vo veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6 To 14/2014 a táto mu mala teda uplynúť

dňa 9.2.2013.

Obžalovaný bol v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý a to celkovo v období od 23.05.2010
až do 20.11.2013, pričom okrem jedného prípadu bol priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku
cestnej premávky a raz bol priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Na strane obžalovaného tak súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 Tr. zákona.
Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku, avšak obžalovaný sa k spáchaniu skutku nepriznal ešte v štádiu prípravného konania, ktoréprebiehalo pomerne dlhú dobu a teda takýto prejav vôle mohol vykonať pri akomkoľvek vyšetrovacom
úkone. Pokiaľ sa obžalovaný až na hlavnom pojednávaní pod ťarchov dôkazov zabezpečených v
prípravnom konaní priznal k spáchaniu skutku, na túto skutočnosť nemožno prihliadnuť ako na priznanie

sa k spáchaniu trestnej činnosti ako aj jeho úprimne oľutovanie ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, pričom k vysloveniu osvedčenia sa obžalovaného v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 T 9/2003
došlo len v krátkej dobe pred samotným rozhodovaním v predmetnej trestnej veci ako aj vzhľadom
na početné priestupkové postihnutia nebolo možné ako poľahčujúcu okolnosť v prípade obžalovaného

zohľadniť vedenie riadneho života ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Pochopiteľne, vzhľadom na vznik fikcie
neodsúdenia, predchádzajúce odsúdenie obžalovaného nebolo možné vyhodnotiť ani ako priťažujúcu
okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona.

Vzhľadom na neexistenciu ani poľahčujúcich a ani priťažujúcich okolností bolo potrebné v zmysle ust.
§ 38 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby

ust. § 360a ods. 1 Tr. zákona a to trest odňatia slobody až na jeden rok.

Súd pri rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu trestu prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný už bol
v minulosti súdne trestaný, pričom je nepochybné, že žalovaného konania sa dopustil počas plynutia
skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia Krajským súdom v Košiciach sp. zn.1 T

9/2003, aj keď za iný druh trestnej činnosti a to konkrétne za daňovú trestnú činnosť. Pri úvahách súdu
o ukladaní konkrétneho druhu trestu zároveň súd zohľadnil aj charakter predmetnej trestnej činnosti, za
ktorú bol obžalovaný uznaný za vinného. Protiprávne konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný voči obom
poškodeným, výrazne ovplyvnilo súkromný ako aj rodinný život oboch poškodených, pričom takisto malo
nepriaznivý vplyv na psychiku poškodenej F.. F. a zároveň negatívne zasiahlo aj do pracovného života

poškodeného F.. F.. Nemožno neprihliadnuť aj na výrazne znevažujúce pomenovanie poškodených v
SMS správach zasielaných obžalovaným ako aj ich výhražný charakter, pričom je pochopiteľné, že obaja
poškodení pociťovali aj obavu o svoju mal. dcéru M. F.. Zároveň súd prihliadol aj na celkovú dobu
protiprávneho konania obžalovaného, ktorého sa dopúšťal ešte v období, keď uvedené konanie ešte
nebolo postihované ako trestný čin v zmysle Trestného zákona, aj keď je zrejmé, že takéto konanie

obžalovaného už vtedy výrazným spôsobom narušilo záujem občana o riadne vedenie svojho života
ako aj na skutočnosť, že podľa vyjadrení poškodených, obžalovaný D.. H. sa sporadicky dopúšťal
takéhoto neprimeraného správania sa aj po vznesení obvinenia voči jeho osobe za predmetný trestný
čin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že obžalovanému je nevyhnutné
uložiť trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Z dôvodu, že obžalovaný nebol v minulosti opakovane

súdne trestaný, pričom predchádzajúce jeho odsúdenie je už zahladené, dospel súd k záveru, že
na nápravu obžalovaného je postačujúci výkon tohto trestu nespojený s obmedzením jeho osobnej
slobody. Výkon takto uloženého trestu odňatia slobody preto súd podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov, počas ktorej je obžalovaný povinný spôsobom svojho života preukázať, že
takéto konanie vo vzťahu k poškodeným bolo iba ojedinelým vybočením z inak riadneho spôsobu

jeho života. Zároveň pochopiteľne súd obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť spočívajúcu v
príkaze nepriblížiť sa k obom poškodeným na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia poškodených ako aj zdržania sa zasielania SMS správ obom poškodeným. Vzhľadom
na charakter trestnej činnosti súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému aj povinnosť podrobiť
sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Porušenie vyššie uvedených

primeraných povinností bude dôvodom na premenu takto podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd zároveň dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť aj peňažný trest v zmysle ust. § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Uloženie takéto trestu bolo odôvodnené ako charakterom trestnej činnosti

obžalovaného tak aj jeho majetkovými pomermi. Obžalovaný má podľa vlastného vyjadrenia príjem
z vykonávania svojej podnikateľskej činnosti na úrovni minimálnej mzdy, zároveň však opísal svoje
majetkové pomery, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je spoločníkom ako aj konateľom
vo viacerých obchodných spoločnostiach s pomerne vysokou účtovnou hodnotou. Podľa vlastného
vyjadrenia je 70 % - ným vlastníkom obchodnej spoločnosti J. V. s.r.o. v účtovnej hodnote 100.000,-

Eur, vlastníkom obchodnej spoločnosti Q. s.r.o. s účtovnou hodnotou 170.000,-Eur a okrem toho je
aj vlastníkom obchodných spoločností pod názvom B. XX s.r.o. s účtovnou hodnotou 300.000,- Eur,
pričom jeho ďalšia spoločnosť B. J. s.r.o. je podľa jeho vyjadrenia neaktívna. Obžalovaný je zároveň
vlastníkom 10 ha ornej pôdy, lesov a lúk, ktorých celkovú hodnotu ocenil samotný obžalovaný na sumu30.000, eur. Jeho manželka má pritom čistý mesačný príjem vo výške 700, eur. Obžalovaný takisto
užíva aj dve osobné motorové vozidlá ako na podnikateľské účely tak aj na súkromné účely. Z takto
zistených majetkových pomerov je zrejmé, že uloženie peňažného trestu obžalovanému je dôvodné.

Vzhľadom aj na vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že napriek skutočnosti, že jeho
mesačný čistý príjem dosahuje sumu 350, eur, tento prejavil ochotu uhradiť peňažný trest vo výške
2.000, eur jednorázovo, bez možnosti jeho zaplatenie v splátkach, dospel súd k záveru, s prihliadnutím aj
na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, že primeraným je takýto druh trestu vo výške 1.000,
eur. Zároveň pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol úmyselne zmarený, určil obžalovanému

aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Poškodení F.. F. a F.. F. si nárok na náhradu škody neuplatnili a z tohto dôvodu preto o tomto nároku
nebolo rozhodované.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného

súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba

oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.