Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/259/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111236809
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111236809.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

Z. Š., W.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. W. Y., H. XX, proti odporcom: v rade 1/ N. Š., W.. XX.XX.XXXX, F.
V. W. Y., V. XXXX, občan SR, v rade 2/ E. Š., C.. V., W.. X.X.XXXX, F. V. W. Y., V. XXXX/X E., občan
SR, v konaní právne zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o. , so sídlom V.
Tvrdého 17, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania titulom trov právneho zastúpenia

vo výške 572,72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2011 domáhal, aby súd rozsudkom zrušil
osvedčenie o vlastníckom práve N 304/99 NZ 304/99 zo dňa 26. augusta 1999, s tým, že vlastníkom
pozemku parc. č. 2456/2 je Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľ. Svoj návrh odôvodnil tým, že
pozemky boli odcudzené a podvodom prevedené na odporcov N. Š., nar. XXXX a E. Š., C.. V.Ú., W..
XXXX. Navrhovateľ spresnil a doplnil návrh podaním doručeným súdu dňa 7.12.2011, v ktorom uviedol,
že dňa 26.11.1997 sa dostavil na Notársky úrad u notára JUDr. Andreja Kubaščíka v Kysuckom Novom
Meste, č. j. Nz 237/2000 a spísal zápisnicu ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa zák. č.

293/1992 Zb. a na základe dostatočného dôkazového materiálu súdny komisár vydal osvedčenie na
nehnuteľnosti, kde predmetom je pozemok p. č. 2456/2 orná pôda, o výmere 192 m2 k.ú. Kysucké Nové
Mesto. Tento pozemok navrhovateľ obdržal na základe darovacej zmluvy od rodičov Š. Š. E. V. Š. a v
takomto stave to užíva dobromyseľne, pokojne a nerušene ako svoje vlastníctvo. Dňa 13.6.2011 zistil, že
odporca je zapísaný ako vlastník podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti pozemku parc. č. 2456/2, orná
pôda o výmere 192 m2 k.ú. V. W. Y. podľa nadobudnutia darovacou zmluvou č. U. XXX/XX z 21.3.2000
754/00.

S. Š., C.. T., matka žalovaných, bytom H. XX, V. W. Y., získala osvedčením o vlastníckom práve na
Notárskom úrade Turzovka u notárky JUDr. Kubkovej, notárskou zápisnicou č. j. Nz 304/99 zo dňa
26.8.1999 pozemky parc. č. 2455 a 2456/2. Pozemky boli odcudzené a podvodom prevedené na
odporcov darovacou zmluvou.
Navrhovateľ sa teda domáha určenia, že je vlastníkom pozemku parc. č. 2456/2, orná pôda o výmere
192 m2 v k.ú. Kysucké Nové Mesto, zapísaného podľa osvedčenia Nz 237/2000 na navrhovateľa.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ predložil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:ZnotárskejzápisniceN251/97,Nz365/97napísanejdňa26.11.1997naNotárskomúradeunotáraJUDr.
Andreja Kubaščíka súd zistil, že vo forme notárskej zápisnice bolo spísané osvedčenie o vlastníckom
práve Z. Š.K., W.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnosti vedenej vo vl. XX pkn. p.č. 86 totožnej podľa GP č.

XXXXXXXX - XX/XX zo dňa 9.5.1997 ako KN p.č. 2456/1, orná pôda o výmere 599 m2, kat. úz. V. W.
Y., vo vl. 111/a a pkn. p. č. 4 totožná podľa GP č. XXXXXXXX - XXX/XX zo dňa 9.7.1997 ako KN p.
č. 2665, záhrada o výmere 116 m2 v kat. úz. V. W. Y.. Cyril Šidlo prehlásil, že je výlučným užívateľom
týchto nehnuteľností, ktoré užíva od roku 1959 na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov
Š. Š., C.. F. E. V. Š., ktorí nehnuteľnosti užívali na základe reálnej deľby od roku 1940, od ktorej doby

to užívali rodičia V. Š. K. V. Š. dobromyseľne, pokojne a nerušene. Po započítaní doby užívania rodičov
má za to, že svoje vlastnícke právo nadobudol titulom vydržania. Podľa bodu III. notárskej zápisnice
notársky úrad osvedčil, že Z. Š. urobil pred notárom prejav o tom, že je oprávneným držiteľom KN p.č.
2456/1, orná pôda o výmere 599 m2, KN p. č. 2665, záhrada o výmere 116 m2, k.ú. V.É. W. Y., čo bolo
pojaté do notárskej zápisnice.

Z notárskej zápisnice N 237/1999, Nz 237/2000 napísanej dňa 30.6.2000 u notára JUDr. Andreja
Kubaščíka súd zistil, že Z. Š., W.. XX.XX.XXXX podľa bodu I. zápisnice prehlásil, že je užívateľom
nehnuteľnosti vedenej vo vl. XX ako pkn p.č. 86 , ktorá je podľa GP č. XXX/XX zo dňa 3.5.1999 ako KN
p.č. 2456/2, orná pôda o výmere 192 m2 k.ú. V. W. Y., od roku 1959, a to na základe ústnej darovacej
zmluvy od rodičov Š. Š., C.. F. E. V. Š., ktoré nehnuteľnosti rodičia užívali na základe reálnej deľby, ktorá

prebehla v roku 1940. Ďalej je v bode I. notárskej zápisnice uvedené: Podotýkam, že časť nehnuteľnosti
už mám vedenú na LV a zvyšok sme opomenuli s geodetom zahrnúť do GP. V takomto stave to užívam
dobromyseľne, pokojne a nerušene ako svoje vlastníctvo. Po započítaní doby užívania mojich rodičov
mám za to, že som vlastnícke právo nadobudol titulom vydržania. Podľa bodu III. zápisnice Notársky
úrad v Kysuckom Novom Meste osvedčil, že Z. Š. urobil pred notárom prejav o tom, že je oprávneným

držiteľom KN p.č. 2456/2 orná pôda o výmere 192 m2 k.ú. V. W. Y., čo bolo pojaté do notárskej zápisnice.

Z geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa 30.4.1999, vyhotoveného: J. J. E. V. T., K.. K. Z., autorizačne
overeným dňa 3.5.1989 K.. C.. V., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným
úradom v Kysuckom Novom Meste, katastrálnym odborom, pod č. 238/99, súd zistil, že geometrický plán

bol vyhotovený za účelom určenia vlastníctva k pozemku p.č. 2456/2, pričom pozemno-knižná parcela
č. 85, zapísaná v PK vložke č. 76 pre k.ú. V. W. Y., je identická s KN C parc. č. 2456/2 o výmere 192
m2, orná pôda, ako užívateľ je uvedený Z. Š..

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. V. W. Y. (č.l. 25 spisu) súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci pozemku

parc. č. 2454, zastavané plochy a nádvoria o výmere 517 m2 a domu č. súp. 21 postaveného na parc.
č. 2454 sú uvedení E. Š., C.. V., W.. X.X.XXXX E. N. Š., W.. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1. Ako titul
nadobudnutia Š. E. je uvedená kúpna zmluva č. V 110/00, Z 21 3 00 310/01 a pri Š. N. osvedčenie o
dedičstve č. 17D 1287/96 310/97.

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. V. W. Y. (č.l. 56) súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. 2456/1,
orná pôda o výmere 599 m2 je vedený Z. Š., W.. XX.XX.XXXX v celosti titulom nadobudnutia darovacou
zmluvou č. RI 42/7-20/70 a titulom nadobudnutia osvedčením o vlastníckom práve č. NZ 365/97, držba
od 26.11.1997 - 480/98.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. W. Y. (č.l. 57 spisu) súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1
pozemku parc. č. 2447, zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a domu č. súp. 24, postaveného
na parc. č. 2447 sú vedení Z. Š., W.. XX.XX.XXXX a I. Š., W.. X.XX.XXXX, a to titulom rozsudku č. 8C
816/93-809/98 a rozsudku OS č. 10C 100/03-261/08.

Odporcovia sa k návrhu na začatie konania vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 15.5.2013
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom podaní uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. V. W. Y. ako parc. KN C XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 517 m2, ktorá nehnuteľnosť je stavebným pozemkom pod ich rodinným domom č. súp. 21 na

parc. KN C 2454. Rovnako sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.
ú. V. W. Y. ako parc. KN C 2455, záhrady o výmere 276 m2 a KN C 2456/2, orná pôda o výmere 192
m2. S poukazom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na zrušení osvedčenia o vlastníckom
práve zo strany navrhovateľa navrhli odporcovia návrh zamietnuť a uplatnili si náhradu trov konania.Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. W. Y. (č.l. 82 spisu) súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci pozemku
KN C parc. č. 2455, záhrady o výmere 276 m2 a KN C 2456/2, orná pôda o výmere 192 m2 sú uvedení

E. Š., C.. V., W.. X.X.XXXX a N. Š., W.. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1. Ako titul nadobudnutia ŠK. E.
je uvedená darovacia zmluva č. U., A. XX. X.XXXX -A. XXX/XX.

Zo spisu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, č. U. XXX/XX súd zistil, že
predmetom darovacej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 9.12.1999 medzi prevodcom S.

Š., C.. T., W.. XX.X.XXXX a nadobúdateľmi N. Š., W.. X.X.XXXX a E. Š., C.. V., W.. X.X.XXXX bolo
darovanie pozemkov parc. č. KN 2455 záhrady o výmere 276 m2 a parc. č. 2456/2 orná pôda o výmere
192 m2, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. V. W. Y..

Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V. W. Y. zo dňa 27.9.1999 súd zistil, že ako výlučná vlastníčka pozemkov
parc. č. 2455 o výmere 276 m2 záhrady a č. 2456/2 o výmere 192 m2, orná pôda je vedená S. Š., C..

T., H. Č.. L.. XX, v celosti, titulom osvedčenia o vyhlásení o vydržaní Nz 304/99-927/99.

Z notárskej zápisnice sp. zn. N1181/69 Nz 1409/69 napísanej na Štátnom notárstve v Čadci dňa
22.12.1969, registrovanou dňa 12. januára 1970 pod č. RI 42/70 Štátnym notárstvom v Čadci,
pokračovanie ktorej notárskej zápisnice je vedené pod sp.z. NZ 50/70 zo dňa 16.1.1970, registrovanej

dňa 16. januára 1970 pod č. RI 42/70 Štátnym notárstvom v Čadci, súd zistil, že do notárskej zápisnice
bola spísaná darovacia zmluva, ktorou daroval V. Š.K., W.. XX.X.XXXX synovi Z. Š., W.. XX.XX.XXXX,
pod stavbu rodinného domu nehnuteľnosť zapísanú v EN k.ú. V. W. Y., č. p. 2447 o výmere 673 m2, v
cene Kčs 4.100,-, totožnú s parcelou zapísanou v P KN k.ú. H. Č.. A.. XXX/a T..Č..XX.

Vo veci bolo vykonané dňa 12.2.2014 pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a odporcu v rade 1/. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporkyne v rade
2/, ktorú z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca zo zdravotných dôvodov na strane
odporkyne.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania s tým, že sa domáha určenia
vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 2456/2. Pozemok mu dala matka Š. Š., C.. F., narodená v roku
1904, ktorá bola vlastníčkou tohto pozemku. Uviedol, že nevie, akým titulom nadobudla jeho matka tento
pozemok. On pozemok dvakrát prenášal u štátneho notára v Kysuckom Novom Meste, lebo navrhovateľ
nevedel, že ten záhon sú dva pozemky, to bol jeden celok. Matka mu darovala tieto pozemky ešte za

svojho života, zomrela v roku 1975. Darovala mu ten pozemok ústne, teda nebola o tom uzatvorená
písomná darovacia zmluva. Došlo k tomu pri príležitosti stretnutia sa rodiny, matka vtedy povedala: „Tebe
dávam pozemok, 2456, to je ten záhon“. Pozemok parc. č. 2455 mal byť sestry Š. a ten pozemok, na
ktorom má brat Vlado postavenú chalupu, darovala bratovi U.. Navrhovateľovi nie je známy dôvod, pre
ktorý neboli pozemky darované písomnou formou.

Navrhovateľ sa dozvedel z internetu, že ako majiteľ pozemku je vedený syn jeho nebohého brata N.,
ktorého volali U.. Keby brat žil, tak by sa toto nedialo. Navrhovateľ síce žaluje syna svojho brata, ale
odporca za to nemôže, on to neurobil, urobila to jeho matka S. Š., C.. T., navrhovateľ nechce odporcovi
1/ blížiť. Urobila to podvodom, preniesla na seba pozemok u štátnej notárky s cudzími svedkami, pani

Y. F. E. U. T..

Navrhovateľ pozemok užíval potom, ako si postavil chalupu. Začal stavať na pozemku parc. č. 2447,
túto parcelu mu daroval V. Š. U. C. XXXX, C..XXXX, keď sem vtrhli Rusi v roku 1968, v roku 1972 to
začal užívať už sám pre seba. Matka mu darovala ten pozemok, keď začal stavať tú chalupu, keď prišli

Rusi, vtedy sa odohrala tá ústna dohoda.
Tú zmluvu o prevode pozemku parc. č. 2447 uzatvorili u štátneho notára v Čadci, u doktora Š.. A vtedy
matka povedala, že keď si navrhovateľ ten pozemok kúpil, tak že ten pozemok 2456 bude jeho. A
povedala, že záhrada bude sestry Š. a pozemok pod chalupou, aj chalupa bude brata U.. Taká bola
ústna dohoda.

Aj ostatní ďalší traja súrodenci, okrem brata Štefana, ktorý sa odsťahoval do T., do Čiech, ani Š.M. nič
nemá, pretože tá býva v C., mali tiež niečo od matky darované. Brat C. dostal taký domček, kde bola
len kuchynka a izba. E. dostal pozemok, kde si postavil chatku, bolo to U. H..Uviedol, že pozemok je teraz užívaný tak, že na polovici pozemku pestujú odporcovia zeleninu a na
polovici pozemku je zložené drevo, prípadne ďalší materiál. Pozemok je takto odporcami užívaný proti
jeho vôli od roku 1999. Dovtedy sa to užívalo ako záhradka na zeleninu, pestovala sa tam zelenina a

ovocné stromy. Zeleninu tam pestovala väčšinou bratova žena od toho roku 1999. Stromy tam nasadili
navrhovateľ s bratom U. a bratom E.. Bolo ich 6 súrodencov. Pestovali na tom pozemku zeleninu
spoločne s bratom N. Š., lebo on si nemal kde dať zeleninu, tak si ju dal tam. Stromy oberali deti, boli
tam čerešne, hrušky, jablká, ktoré pooberali väčšinou deti navrhovateľa a brata N.. Tento pozemok sa
nachádza v strede dediny, možno trochu vyššie k Nesluši. Navrhovateľ má na pozemku parc. č. 2454

chalupu, potom nasleduje pozemok 2455 a potom nasleduje ten pozemok 2456. Na pozemku parc. č.
2454 je postavený rodičovský dom, ktorý potom matka navrhovateľa preniesla na brata N. so súhlasom
ostatných, to bola tiež taká dohoda.
Pozemok 2456 bol užívaný potom, ako bol v roku 1968 darovaný matkou navrhovateľovi, ako orná pôda,
navrhovateľ tam so ženou pestoval zemiaky, potom si chcel aj tú druhú časť zahradiť, ale matka odporcu
v rade 1/ na neho v roku 1999 alebo 2000 zavolala policajtov, takže to ostalo nezahradené.

Teraz už navrhovateľ ženu nemá, je rozvedený od roku 1991. V tej chalupe bývajú spoločne s bývalou
manželkou, majú súdom rozhodnuté, ako majú ten byt užívať. Pri tomto dome je dvor a je tam aj taká
záhrada. Ten pozemok, na ktorom majú postavený dom, má necelých 7 árov.
Pozemok 2456 užívaný od roku 1968 až do roku 1999 ako orná pôda sa oral, orával to R. T., bratranec,
on mal koňa, ale boli tam aj stromy, tam sú stromy na celom pozemku. Dcéra navrhovateľa tam pestuje

zemiaky a kapustu, lebo navrhovateľ je už starý. Navrhovateľ užíva pozemok parc. č. 2456/1. Pozemok
parc. č. 2456/2 užíva odporca 1/.

Z odpovedí navrhovateľa na otázky právneho zástupcu odporcov vyplynulo, že V. Š. bol otcom
navrhovateľa, bol písaný ako otec. Bola chyba, že keďže v tom istom čase, ako sa prevádzal pozemok

u štátneho notára v písomnej forme, takou istou formou neprevádzal tento pozemok od svojej matky.
Navrhovateľ uviedol, že v roku 2004 boli tieto pozemky zameriavané z dôvodu ťahania elektrického
vedenia, a ešte v roku 2004 bol pozemok 2456 jeden celok a on nevie, kto tento pozemok rozdelil na
parc. č. 2456/1 a 2456/2, na preukázanie ktorého tvrdenia súdu predložil výkres - situáciu vyhotovenú
za účelom stavby: V. W. Y. - H.: preloženie NN siete pre IBV pre stavebníka SS, a.s. a predložil kópiu z

katastrálnej mapy, poukázal, že aj na tejto mape je parcela č. 2456 ako jeden celok.
Plot medzi pozemkom 2456/1 a pozemkom odporcu staval navrhovateľ, nevie ale, v ktorom roku,
nepamätá si. Plot mu pomáhal stavať zaťa otec. Lebo tam chodili kury, tam sa nič nedalo pestovať.
Navrhovateľ to chcel zahradiť celé, ale švagriná naňho zavolala tých policajtov. Polícia mu to zarazila,
tak policajtov rešpektoval a nezahradil to.

Vlastnícke právo k parcele č. 2456/1 si osvedčil v roku 1997 alebo 1998. Parcelu 2456/2 si neosvedčil
preto, lebo nevedel, že to je takýmto spôsobom rozdelené.
Navrhovateľ nadobudol pozemok od V. Š. sám a dom staval spoločne s manželkou. Keď mu matka
darovala sporný pozemok, už bol ženatý, ale matka povedala, že ten pozemok dáva len jemu.
Navrhovateľ uviedol, že potom, ako tí policajti prišli, ten pozemok parc. č. 2456/2 neužíval, lebo tam dal

ten železný plot a ten nemá bránku. Odvtedy, ako dal ten plot, to užíva len odporca. Pozemok 2456/2
dovtedy, kým brat žil, užívali spoločne, rozumeli si. Ale bolo to navrhovateľa. Brat si len na tom kúsku
pestoval zeleninu.

Právny zástupca odporcov navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by

mal v minulosti akýmkoľvek spôsobom, ktorý možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckehopráva,nadobudnúťvlastníckeprávo právekuparcele2456/2kat.úz.KysuckéNovéMesto.
Je zrejmý rozpor v jeho tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdí, že susednú nehnuteľnosť nadobudol
od svojho otca darovacou zmluvou, avšak nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom konania, už mal
nadobudnúť ústnou zmluvou, bez toho, aby pri jej uzavretí boli splnené všetky formálne náležitosti a bez

ohľadu na to, aby táto zmluva nadobudla účinnosť podľa vtedy platného práva.
Za podstatné vo veci považuje najmä, že navrhovateľ v roku 1997 si notárskou zápisnicou NZ 365/97
nechal osvedčiť vyhlásenie o vydržaní parc. KN C 2456/1 a zároveň si neosvedčil v tejto notárskej
zápisnici vlastnícke právo aj ku parcele 2456/2. Pokiaľ navrhovateľ hovoril, že keby žil otec odporcu,
N. Š.K., brat navrhovateľa, že by k tomuto sporu dnes nedošlo, je to pravda, pretože by navrhovateľ

nebol ani vlastníkom parcely č. 2456/1, keďže otec odporcu N. Š. zomrel v roku 1996. Do tohto obdobia
navrhovateľ žiadne vlastnícke, ani užívacie práva k tejto parcele nevznášal. Po jeho smrti v roku 1997
si nechal osvedčiť vyhlásením o vydržaní parc. 2456/1, hoci táto mu vlastnícky nepatrila a polovica z
tejto parcely mala ešte patriť otcovi odporcu. Preto, keď matka odporcu, manželka nebohého Ladislava,zistila, čo navrhovateľ urobil, že osvedčil vlastnícke právo aj k tej časti parcele 2456/1, ktorá mala patriť
N., formou notárskeho osvedčenia si v roku 1999 rovnako osvedčila zvyšok nehnuteľnosti v obave, že
by sa mohol navrhovateľ domáhať, alebo osvedčiť si bez súhlasu a vedomia ostatných súrodencov

a skutočných nástupcov po N. Š. zvyšok nehnuteľnosti. S. Š. sa teda stala vlastníčkou pozemku na
základe notárskej zápisnice a následne previedla vlastnícke právo na odporcov 1/, 2/. Títo vstúpili ako
podieloví spoluvlastníci tejto parcely do jej úžitku podpisom tejto zmluvy od 9.12.1999 a nerušene ju
užívajú až do dnešnej doby. Prečo sa navrhovateľ rozhodol po 15 rokoch domáhať určenia vlastníckeho
práva, je pre odporcov otázkou, pretože s tým nerátali, najmä ak by si mal byť navrhovateľ vedomý, že

aj polovica z parcely 2456/1 by mala patriť im. Pokiaľ navrhovateľ prezentuje rôzne dátumy, je zrejmé,
že má dobrú pamäť a pamätá si veci, kedy sa ako stali, avšak pozoruhodne si nepamätá, kedy on sám
budoval plot medzi súčasnými parcelami 2456/1 a 2456/2. A to bolo presne v tom roku 1999, keď matka
odporcu 1/ si vysporiadavala vlastnícke právo práve ku parcele 2456/2 a 2455.
Právny zástupca odporcu uviedol, že v prípade notárskej zápisnice N 237/1999 NZ 237/2000 zo dňa
30. júna 2000 sa nejedná o doklad preukazujúci vlastnícke právo, ale len držbu a okrem toho, je to

klamlivé, pretože už v tom čase bolo osvedčené vlastnícke právo k tomuto pozemku matkou odporcov,
resp. už boli odporcovia podielovými spoluvlastníkmi parcely 2456/2 a sám navrhovateľ potvrdil, že od
roku 1999 tú parcelu neužíva. Podľa tvrdenia odporcu navrhovateľ si odhradil pozemok parc. č. 2456/1,
teda pozemok parc. č. 2456/2 užívať nemohol. Navrhovateľ sám potvrdil, že ten plot staval on.
Navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný a vydržať pozemok parc. č. 2456/2 jeho užívaním a mať ho

v dobromyseľnej držbe do roku 1999, pretože tento pozemok, ale i polovicu pozemku parc. č. 2456/1
užíval odporca, tiež jeho otec N. s manželkou S. Š., Keby nebol navrhovateľ v roku 1999 oplotil parcelu
2456/1, tak matka odporcu 1/ by ani nezistila, že navrhovateľ si v roku 1997 osvedčil vlastníctvo tejto
parcely.Pravdouje,žeparcela2456bolapôvodneužívanáspoločnenavrhovateľomaotcomodporcu1/.
Právny zástupca odporcov uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mal užívať nehnuteľnosť 2456/2,

protirečí si, keď potvrdil, že túto parcelu neužíval, po roku 1999 ju neužíval vôbec, pred rokom
1999 síce tvrdí, že ju mal užívať, avšak na toto tvrdenie nepredkladá žiadny dôkaz, ktorý by ma
toto tvrdenie podporiť. Navrhovateľ pri určení vlastníckeho práva jednak nesprávne ustanovil okruh
účastníkov, pretože pokiaľ by sa malo skutočne rozhodovať o určení vlastníckeho práva, tak by mali byť
účastníkmi konania aj ostatní právni nástupcovia po V. Š. a po matke navrhovateľa, pokiaľ navrhovateľ

sa domáha vlastníckeho práva ku parcele 2456/2, tak práve vlastníci parcely 2456/2 sú oprávnenými
vlastníkmi, pretože oni sami túto nehnuteľnosť užívajú ako podieloví spoluvlastníci od roku 1999, toto
vlastnícke právo vykonávajú len pre seba, do ich vlastníckeho práva nik nezasahuje, okrem tohto návrhu
navrhovateľa a teda je nesporné, že nehnuteľnosti užívajú ako dobromyseľní vlastníci po dobu viac
ako 10 rokov a keby aj navrhovateľ chcel spochybniť darovaciu zmluvu, na základe ktorej nadobudli

vlastnícke právo, tak je nesporné, že toto nadobudli vydržaním.
Návrh navrhol v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov
v rade 1/ a 2/, ako i výsluchom svedkov R. T., Y. F., S. Š., E. I. Š..

Navrhovateľ uviedol, že jeho mama bývala u brata U., teda N. a keď jeho mama podpísala bratovi U.
pozemok, podpísala mu aj chalupu - rodinný dom. Pani S. im porozbíjala okná a vyhnala jeho mamu z
domu. Mama sa dožila smrti u navrhovateľa. Spoločne s mamou obrábali ten pozemok, o ktorý sa teraz
súdia. Uviedol, že nevie, ako došlo k rozdeleniu pozemku 2456 na pozemky 2456/1 a 2456/2.

Na výzvu súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril k vete uvedenej v bode 1 notárskej zápisnice N 237/1999
NZ 237/2000 „Podotýkam, že časť nehnuteľnosti už mám vedenú na LV a zvyšok sme opomenuli s
geodetom zahrnúť do GP“, navrhovateľ uviedol, že nevie, kto ten pozemok rozdelil, on zistil, že ten
pozemok je rozdelený a notár mu povedal, že to má takto napísať.

Odporkyňa v rade 2/, manželka odporcu 1/ uviedla, že s odporcom v rade 1/ sú manželmi od roku
1989, od tej doby stále užívali pozemok parc. č. 2456/2, tiež časť pozemku parc. č. 2456/1, ktorý má
teraz prihradený navrhovateľ. Tam bola čerešňa, ktorá bola vlastne na hranici pozemkov, ktoré užívali
odporcovia a ktoré užíval navrhovateľ. Navrhovateľ po smrti svokra N. Š. pozemok odhradil, čím zabránil

odporcom v užívaní tohto pozemku. Všetko sa teda začalo až po smrti svokra.

Právny zástupca odporcov predložil fotografie so zobrazenou spornou nehnuteľnosťou z roku 1991,
1992 a zo súčasnosti, teda z roku 2014. Uviedol, že z dobových fotografií vidieť, že na fotografii z roku1991 sa hrá, vtedy ešte maloletý syn odporcov , ktorý mal v tom čase 3 roky, na snímke sa nachádza
krivá jabloň, ktorá je rovnako zobrazená aj na spodnej fotografii z roku 2014 a vzadu je vidieť pôvodné
oplotenie, ako aj súčasné oplotenie tohto pozemku, čiže to oplotenie sa nemenilo a je postavené v tých

istých miestach, ako aj v roku 1991, tak aj v roku 2014. Rovnako aj fotografia z roku 1992 zobrazuje túto
nehnuteľnosť v tom tvare, ako sa nachádza aj v súčasnosti v roku 2014. Tým poukazuje na to, že táto
nehnuteľnosť je neustále užívaná spolu s domovou nehnuteľnosťou odporcov.

Svedok Y. F., sused odporcov aj navrhovateľa, uviedol, že čo sa týka predmetu konania, je mu známe,

že účastníci sa asi hádajú o roľu. Pred pojednávaním mu odporca 1/ hovoril, ako to užívali, pokiaľ to
užívajú a svedok mu povedal, že veď oni to užívali celé. Svedkovi bolo známe, o aký pozemok sa jedná.
Svedok je vlastníkom pozemkov 2459/1, 2459/2, 2459/3, na pojednávaní bol zorientovaný na mape, na
ktorej označil aj pozemky parc. č. 2456/1 a 2456/2, uviedol, že tieto pozemky by mali byť odporcu v
rade 1/. Na pozemkoch 2456/2 a 2456/1 obrábal a sadil N. Š., od tých 60 - tých rokoch, čo si svedok
pamätá. Potom v 80-tých rokoch, keď brat C. G.mrel, tak N. Š. povedal, že Z. Š. - navrhovateľ má kopu

detí, tak nech si tam nasadí zeleninu. Mal si nasadiť na pozemku od tej čerešne hore. Z. Š. začal tieto
pozemky užívať od roku 1987, 1988, kedy si začal sadiť na tom pozemku od tej čerešne smerom hore.
Boli tam aj slivky, ktoré boli U. Š..
Navrhovateľ má postavený dom na pozemku, ktorý mu dala matka. Navrhovateľ užíva len ten kúsok, čo
mápridomeatúzáhradu,vtejčastiodtejčerešne,nejakých50-60metrov.Svedok matkunavrhovateľa

poznal, matka svedka sa s ňou tiež poznala, hovorila to na záhrade, že to dala N. Š.. Že Z. Š. dala ten
druhý pozemok, na ktorom je teraz Z. Š. postavený.
Svedok na mape označil pozemky 2455, 2456/2 a časť pozemku 2456/1, ktoré užívali odporcovia,
ukázal, kde sa nachádza čerešňa (približne v strede parcely 2456/1) a uviedol, že pozemok parc. č.
2456/1 v súčasnosti užíva navrhovateľ.

Navrhovateľ uviedol, že svedok Y. F. býva v Kysuckom meste, preto až taký prehľad nemá. Parcelu
2456/2 užívajú odporcovia, ale bez jeho súhlasu a zvyšok užíva on tak, ako parcelu č. 2456/1. Pokiaľ
odporcovia predložili fotodokumentáciu, a je na fotografii z roku 1992 v pravej hornej časti listu viditeľný
drevený plot, on tvrdí, že tento plot sa nachádza na hranici pozemkov 2456/1 a 2456/2. Keď na neho

volali odporcovia políciu v roku 2006, tak volali preto, lebo navrhovateľ sa začal odhradzovať, resp.
vyhotovovať plot medzi pozemkami 2455 a 2456/2. Policajti potom prišli a povedali mu, že si má ten plot
vyhotoviť na hranici pozemkov 2456/2 a 2456/1. On teda tento plot vyhotovil, ten plot je železný, a je
bez bránky a postavil ho s otcom svojho zaťa.
Z odpovedí navrhovateľa na ďalšie otázky vyplynulo, že plot, ktorý mu policajti nedovolili urobiť, postavil

v roku 2006. Keď ten plot v roku 2006 búral a staval nový, do toho roku 2006 bola bránka na jednom, aj
druhom plote. Ten plot pri tej čerešni zbúral v roku 2006, keď menil plot. Jeden plot bol postavený na
hranici pozemkov 2455 a 2456/2 a druhý plot bol postavený na hranici pozemkov 2456/2 a 2456/1. Ploty
tam boli vždy postavené, odkedy si pamätá navrhovateľ od detstva. Zeleninu na pozemku č. 2456/1
začal sadiť, ešte keď chodil do školy. Potom si postavil chalupu, sadil si pri svojej chalupe zeleninu. Na

pozemku 2456 mali zemiaky on s mamou, aj bývalá žena to kopávala. Pri čerešni na parc. č. 2456/1
nebol nikdy žiadny plot.

Odporca v rade 1/ uviedol, že na parc. č. 2459/2 bola chatka pána F. a pri tejto chatke bola vo vzdialenosti
asi jedného metra čerešňa, pri ktorej sa nachádzal plot. A práve od tohto plota smerom k ceste užíval

tento pozemok navrhovateľ.
Odporca v rade 1/ i odporkyňa v rade 2/ trvali na tom, že pri čerešni bol plot, a to plot drevený s tým, že od
plota smerom k ceste užíval pozemok navrhovateľ a od plota, teda od čerešne smerom ku rodičovskému
domu užívali pozemok odporcovia, a to až do roku 1999, keď to navrhovateľ odhradil železným plotom
na hranici pozemkov 2456/2, 2456/1. Policajti boli volaní v roku 1999 a navrhovateľ ten plot postavil v

roku 1999.
Odporca v rade 1/ uviedol, že R. T., aj jeho otec orali pre otca odporcu 1/. R. T. orával pozemok 2456/1
od tej čerešne smerom k domu a R.W. T., jeho syn mu občas prišiel pomôcť, alebo mu pomáhal s koňom.

Svedok R. T., v rodinnom pomere k odporcom, aj k navrhovateľovi, stará mama svedka E. T. bola sestrou

Š. Š., ktorá bola matkou navrhovateľa a zároveň starou mamou odporcu 1/, uviedol, že on so svojím
otcom R. T. ten záhon orávali na jeseň a na jar, svedok bol vtedy dieťa, mal 8 až 10 rokov, a jeho otec
to stále chodieval orávať, a to na žiadosť Š. Š., lebo ona tam sadila zemiaky so synom U. Š.. Ten záhon
užíval U. Š., syn Š. Š., otec odporcu 1/. Záhon sa orával celý, od chalupy až ku ceste. Na záhone bolilen bočné ploty, ale medzi tým nebol žiadny plot. Chodievali orávať, pokiaľ mali koňa, už nemajú asi
7,8 rokov. Otec svedka zomrel pred dvomi rokmi. Navrhovateľ má svoj záhon vedľa a to tiež orávali a
vždy mama navrhovateľa povedala, že jeden bude mať jeden záhon a druhý bude mať druhý záhon.

Tak U. Š., otec odporcu 1/, dostal celý ten záhon od domu, kde teraz býva odporca 1/ až po cestu a
navrhovateľ dostal vedľa druhý záhon.
Z odpovedí svedka na otázky vyplynulo, že matka navrhovateľa vždy hovorila, keď sa orávalo, že toto
budeU.vzáhonaZ.,keďbudestavaťchalupu,žetobudejehozáhon.Matkanavrhovateľatohovorievala
aj u nich doma, kam chodila driapať perie, pretože matka navrhovateľa a stará matka svedka boli sestry.

Veď tam sa všetko preberalo.
Z. Š. začal užívať časť tej U. záhrady po smrti svojho brata C.. Na otázku súdu, či ten záhon užíval
niekedy aj navrhovateľ, svedok uviedol, že navrhovateľ prišiel za otcom odporcu 1/ a pýtal od neho, aby
mu tam pustil kúsok toho záhonu, a on mu pustil presne po tú čerešňu, aby si tam sadil zeleninu.
Svedok po nahliadnutí na katastrálnu mapu uviedol, že pozemky č. 2455, 2456/2, 2456/1 užívali
odporcovia, navrhovateľ užíva pozemky č. 2450 a 2447, pozemky medzi tým č. 2452, 2453/1 a 2453/2

užívalaE.U..Ďalejsvedokoznačilnapozemkuparc.č.2456/1umiestneniečerešne,uviedol,žečerešňa
sanachádzalapribližnenaúrovnistavby,ktorájezakreslenánaparc.č.2456/2,bližšiekupozemkuparc.
č. 2456/2. Označil na mape pozemok č. 2447 a uviedol, že práve tento pozemok oral navrhovateľovi.
Z. Š. nikdy pozemok 2456/1 a 2456/2 neoral, oranie tohto pozemku si vždy objednali F. N. Š. alebo
jeho mamka.

Svedkyňa I. Š., bývalá manželka navrhovateľa uviedla, že s navrhovateľom sú rozvedení od roku
1991. Odporca 1/ je bývalého švagra syn. Svedkyňa uviedla, že je jej známe, že predmetom konania
je záhon, ktorý sa nachádza ob záhon od ich domu. Je to ten záhon medzi Y. F., na jednej strane
bývajú odporcovia a na druhej strane je ten „náš“ záhon, o ktorý sa súdia. Vpredu bývajú oni, nasleduje

záhradka, záhradka Q. Š., to je bývalá švagriná navrhovateľa a nasleduje ten záhon, o ktorý sa súdia.
Svedkyňa na katastrálnej mape ukázala na pozemok 2447, ktorý je ich. Ďalej ukázala na pozemok
parc. č. 2456/1, o ktorý sa teraz súdia, ktorý im darovala matka navrhovateľa, pretože ju doopatrovali.
Pozemok č. 2469/2 je pozemok, ktorý je záhradou, a ktorý patrí Š. Q., bývalej švagrinej navrhovateľa.

Následne v priebehu výpovede svedkyne došlo k situácii, keď navrhovateľ sa vyjadroval k tomu, čo
uvádzala svedkyňa, svedkyňa následne pristúpila k stolu navrhovateľa, kde navrhovateľ a svedkyňa
spolu komunikovali a ukazovali si na geometrickým pláne pozemky, pričom ani navrhovateľ, ani
svedkyňa nereagovali na pokyny sudkyne, aby túto komunikáciu okamžite ukončili.
Právny zástupca odporcov poukázal na vzniknutú situáciu, keď svedkyňa po tom, ako odišla od stola

sudcu, sa zastavila pri navrhovateľovi a navrhovateľ jej vysvetľoval, ako má vypovedať a ukazoval jej
na mape, ako má zmeniť svoju výpoveď, preto právny zástupca odporcov považuje ďalšiu výpoveď
svedkyne za zbytočnú.

Svedkyňa následne uviedla, že ten celý záhon patrí navrhovateľovi preto, lebo svedkyňa jeho mamu

dochovala k smrti a ona im povedala, aby si ten záhon nechali, lebo ten im patrí celý. Povedala im to
vtedy, keď prišla z nemocnice, to bolo v roku 1977. A bola tam prítomná aj Š. Q., teda sestra Z. Š.,
E. E. Š., teda najstarší brat navrhovateľa. Ten záhon užívali od 70. roku, ale keď sa rozviedli, potom
záhon užíval Z. Š..
Manželstvo s navrhovateľom uzatvorili v roku 1966. Začali stavať v roku 1968, 1969, v roku 1973

dostavali, potom ten záhon užívali stále. Svedkyňa tam aj predtým chodievala a pomáhala nebohej
svokre. Keď svokra prišla v roku 1977 z nemocnice, ležala na posteli, bola tam prítomná aj Š. Q., E. E.Í.
Š.. Za ich prítomnosti im ten záhon dala. Záhon im orával R. T., ale on už zomrel. R. T. tam nevidela.
Z odpovedí svedkyne na ďalšie otázky vyplynulo, že jej svokra im darovala ten záhon po príchode z
nemocnice, resp. predtým, keď jej svedkyňa pomáhala, jej svokra vždy povedala, že ten záhon im patrí.

N. Š. to v žiadnom prípade neužíval počas svojho života.

Svedkyňa S. Š., v rodinnom pomere k účastníkom konania, navrhovateľ Z. Š. je jej švagor a N. Š.
- odporca v rade 1/ je syn svedkyne, odporkyňa 2/ je nevesta svedkyne , uviedla, že na nikoho z
účastníkov sa nehnevá, ona navrhovateľa obíde, ani slovo mu nepovie a ide ďalej, s navrhovateľom sa

teda nerozpráva, lebo keby mala robiť pokušenie, tak radšej nerobí nič. Je jej známe, čo je predmetom
konania, jedná sa o ten záhon, ktorý je prerušený, tam kedysi mala ísť cesta, tak z toho urobili dva.
Sú teraz z toho dva kúsky, svedkyni nie je známe, aké číslo má ten záhon. Ten záhon sa nachádza
za ich chalupou. Prvej to až do konca obrábali, potom po svokrinej smrti to ešte obrábali a potom, keďRudo zomrel, tak muž svedkyne sa dohodol s navrhovateľom, že keď má hodne tých detí, tak si to môže
užívať, sadiť zeleninu, a to na pozemku od tej čerešne až do konca.
Svedkyňa býva v tom rodinnom dome, čo s mužom N. Š., ktorého volali U., postavili. V súčasnosti tam

býva so synom. Matka N. Š. bývala u nich v jednej izbe do roku 1977, kým nezomrela. Svedkyňa bývala
v tom dome od roku 1961. Pozemky užívala svedkyňa spolu so svojou svokrou, a to až do tých čias,
kým muž svedkyne neprenajal Z. I. tej poľnej cesty po tú čerešňu časť pozemku. Svedkyňa uviedla, že
matka navrhovateľa do samého konca pracovala na Strednej priemyselnej škole, Kysucké Nové Mesto,
pracovala v kuchyni a nemohla bývať u navrhovateľa, potom v novom roku jej priemyslovka dala kúpele

na šesť týždňov, bolo to koncom januára 1977 a ona z tých kúpeľov hneď išla do nemocnice, tam nevie,
koľko bola a z nemocnice ju doviezli a za týždeň zomrela.
Policajti zasahovali na pozemku, keď chcel pán Z. Š. ten pozemok hradiť, asi v roku 1999.
Uviedla, že navrhovateľ dobre vie, že na ňu nemá ďalšie otázky. Prala navrhovateľovi košele, keď prišiel
z vojny, keď staval chalupu, chodila, pomáhala, s R. T. robili kvádre navrhovateľovi, tak isto pomáhala
navrhovateľovi pri jeho chalupe. Jej otec robil navrhovateľovi krov, za pár korún. Opatrila V.a, teda svokra

a za to sa jej navrhovateľ takto odvďačuje, čo sa narobila.
Právny zástupca odporcov poukazoval na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa, keďže
tvrdil, že pozemok mal byť darovaný len jemu niekedy v roku 1968, 1969 jeho matkou, avšak jeho
bývalá manželka na pojednávaní tvrdila, že tento pozemok, ktorý je predmetom konania, spolu aj s
parcelou 2456/1, im mal byť darovaný Š. Š. nie v roku 1968, ale až v roku 1977, potom ako sa vrátila z

nemocnice, pričom mal byť darovaný nielen navrhovateľovi, ale aj jeho manželke, čiže do podielového
spoluvlastníctva. Navrhovateľkou by mala byť vlastne aj jeho bývalá manželka a mali by sa domáhať
určenia vlastníctva v polovici. Zároveň namietol aj pasívnu legitimáciu účastníkov, pretože parcela, ktorá
je predmetom tohto konania, bola pôvodne pozemno-knižnou parcelou 86 a táto nehnuteľnosť bola
predmetom dedičského konania Štátneho notárstva v Čadci D 429/77 a bola prikázaná do vlastníctva

E. Š., W.. XX.X.XXXX, avšak bez ohľadu na to má za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal
tvrdenia, ktoré prezentoval, všetci svedkovia vyvrátili tvrdenie o tom, že by navrhovateľ mal akýmkoľvek
spôsobom nadobudnúť do vlastníctva spornú nehnuteľnosť. Sám potvrdil, že keď začal nehnuteľnosť
hradiť, boli na neho volaní policajti, avšak je tu rozpor v čase, keď on tvrdí, že to má byť v roku 2006,
2007, odporcovia aj svedkyňa tvrdia, že to bolo v roku 1999, teda potom, ako si osvedčil parcelu 2456/1 a

chcelsiosvedčiťajparceluč.2456/2.Nemôžepretonavrhovateľtvrdiť,žebyboldobromyseľnývužívaní
nehnuteľnosti, keď pri jej hradení museli zakročovať policajti a bolo nesporné, že tam je spor o vlastnícke
právo. Otec odporcu 1/ N. Š. prenechal navrhovateľovi v dobrej viere do užívania časť nehnuteľnosti,
aby si mal kde sadiť zeleninu a navrhovateľ to nakoniec zneužil, aby notárskym osvedčením dosiahol
vlastnícke právo a teraz chce ešte získať aj pozemok priľahlý k domu odporcov.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č.k. D 429/77 zo dňa 7. júna 1977, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.7.1977, súd zistil, že vo veci prejednania dedičstva po neb. Š. Š., C.. F., A..
XX.X.XXXX, Kysucké Nové Mesto č. 709, dedičmi zo zákona sú deti poručiteľky E. Š., C. Š., Š. Š.,

Š. Q., C.. Š., U. Š. E. Z. Š.. Štátne notárstvo vykonalo medzi dedičmi vyporiadanie, podľa ktorého
dedičstvo 1,80 ha poľnohospodárskej pôdy v bezplatnom užívaní ŠM nadobudol E. Š. bez povinnosti
výplaty ustupujúcim dedičom. Podľa bodu III. po právoplatnosti rozhodnutia bude na o. i. nehnuteľnosť
zapísanú v EN kat. úz. H. v stave neidentickom, zapísanú na meno poručiteľky v pozemkovej knihe č.
záp. 76, p. č. 86, zapísaný E. Š., W.. XX.X.XXXX. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, ak je predmetom

dedičstva poľnohospodársky podnik alebo poľnohospodárska pôda a lesná pôda, Štátne notárstvo za
súčinnosti MNV podľa § 40 vedie dedičov k takej dohode, ktorá bude najlepšie vyhovovať potrebám
poľnohospodárskej pôdy. Všetci dedičia žiadali, aby dedičstvo prevzal E. Š..

Účastníci na pojednávaní uviedli, že E. Š. už nežije, zomrel vlani, má tri deti. Čo sa týka vysporiadania

dedičstvapomatkenavrhovateľaŠ.Š.,navrhovateľuviedol,ženaprejednanídedičstvabol,aleohľadom
tých pozemkov, o ktoré sa mu jedná v tomto konaní, tie boli dané navrhovateľovi, tie by tam už nemali
byť evidované. Tá parcela, ktorá je predmetom tohto konania, by mala byť totožná s pozemno-knižnou
parcelou č. 86. Dedičia po Š. Š. sa dohodli o dedičstve tak, že pozemky budú písané na E. Š., ale ostatní
budú podielnici, teda spolumajitelia.

Z potvrdenia Mestského úradu Kysucké Nové Mesto č. j.: 9/95 zo dňa 9.3.1995 súd zistil, že mestský
úrad potvrdil, že Z. Š. platí daň z nehnuteľnosti za pozemky EN č. 2447/0/1, 2447/0/2, 2655 a 2456.Z pozemno-knižnej vložky č. 76 pre kat. úz. H. súd zistil, že ako vlastník pozemno-knižnej parcely č. 86
je vedený I. U. - D 280/87, ktorému bolo vložené vlastnícke právo podľa uznesenia Štátneho notárstva
v Čadci zo dňa 12. novembra 1960 č. D 559/60.

Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov K. Š. E. Š. Q..

Navrhovateľ uviedol, že v roku 1997 bol u štátneho notára, vtedy prenášal ten pozemok 2456/1 a

dozvedel sa, že ten pozemok nemá 8 árov, mal len 6 árov a to je tá záhrada. Potom zistil, že tam tie 2
áre chýbajú, preto bol v roku 2000 opäť za štátnym notárom a ten mu povedal, čo má pripraviť a potom
preniesli aj tie 2 áre. Mama mu to dala, tak si to užíval, dala mu to, ešte keď žila, oni to užívali predtým
spoločne a keď tú chalupu postavili a nasťahoval sa asi v roku 1973, vtedy mu mama povedala, aby si
ten pozemok nechal. Jeho bývalá manželka bola prítomná vtedy, keď mama povedala, že to bude jeho
pozemok, vtedy tam bol aj brat E., C., Š.M., I.. Mama ten pozemok dala len navrhovateľovi, povedala,

že to bude navrhovateľove po jej smrti. Povedala mu „Z., ten pozemok si obrábaj, to bude tvoje aj po
mojej smrti“. Tak si to obrábal, kým ešte mama žila. Čo sa týka tvrdenia svedkyne I. Š., bývalej manželky
navrhovateľa, že matka navrhovateľa dala ten pozemok navrhovateľovi, ale aj jej, navrhovateľ uviedol,
že matka navrhovateľa mohla kľudne povedať, že to bude aj jeho manželky, pretože jeho manželka sa o
matku navrhovateľa starala, pretože S. Š. jej rozbila okná a odvtedy jeho matka bývala u navrhovateľa

6 alebo 7 mesiacov.
Navrhovateľ poprel, že by sa S. Š. starala o jeho matku a jeho otca.

Svedkyňa Š. Q., sestra navrhovateľa a krstná matka odporcu v rade 1/ uviedla, že je jej známe, že v
konaní ide o tú parcelu, čo mali dvor, bola záhrada a potom bol záhon. Vie, o čo je spor, pretože brat

prišiel za ňou, či by mu nešli podpísať tú parcelu, čo je naproti neho, pri rodinnom dome za záhradou.
Pretože svedkyňa vie, že tú parcelu mu mama svedkyne chcela prepísať. Raz svedkyňu čakala jej
mama z roboty a povedala svedkyni, aby s ňou išla do mesta, že ide dať prepísať synovi tú parcelu a
svedkyni záhradu. Svedkyňa jej na to povedala, že na čo je jej tá záhrada, keď z jednej strany je jeden
brat, z druhej strany druhý brat a záhrada bola v prostriedku. Svedkyňa jej povedala, že s tou záhradou

nemá čo robiť, že ju aj tak nechá jej vnukom. Matka sa na svedkyňu nahnevala a neprišla ku svedkyni
tri mesiace. Prečo potom ten pozemok nedala Z., svedkyni nie je známe. Prečo to potom neurobila
sama bez svedkyne, svedkyňa tiež nevie. Asi preto, že sa mama na svedkyňu nahnevala. Potom, keď
svedkyňu požiadal brat Z., že to chce, tak svedkyňa mu povedala, že dobre, že o tom vie, že mama mu
to chcela dať. Mohlo to byť tak pred jej smrťou, tri alebo dva roky. Potom mama ochorela. Svedkyňa tú

záhradu odoprela, lebo chcela, aby to mali krstní, teda títo krstní, toho brata U. deti. Svedkyňu teda
požiadal brat Z., že chce ten záhon.
Keď sa po mame prenášali tie pozemky, aj tá hora, vtedy im povedali, že sú tam školské majetky, aby
mohli jednému tie školské majetky dať, aby to dali na jedného takého tútora. Preto to boli u notára
napísať na ich tútora E., ale oni všetci boli spoluvlastníci tých pozemkov. Keď bola svedkyňa na cintoríne

pri maminom hrobe, E. prišiel ku nej a ona mu hovorila, že ju Z. požiadal, že chce záhon na tých Q.,
že to Z. treba dať, lebo mama mu to už chcela dať.
Pozemok užívali oni, ten krstný U. tam býval, svedkyňa si na to vôbec nenárokovala, nech si to má
ten krstný, veď im to tam patrí. Jedná sa o ten pozemok, čo bol ten dvor, keď išiel U. stavať, tam bolo
humno, maštaľ a potom za tým humnom bola záhrada a túto záhradu mama chcela dať svedkyni. A

potom za tou záhradou bola aj ďalšia parcela, asi č. 86, a tam bol ten záhon, tak svedkyňa išla ten záhon
podpísať navrhovateľovi - bratovi.
Na otázku súdu, kto užíval ten pozemok, ktorý svedkyňa podpísala navrhovateľovi, svedkyňa uviedla,
že ona tam síce nebýva, ale užíval ho navrhovateľ. Za domom bolo humno, humno bolo v tom dvore, za
tým humnom bola záhrada a za tou záhradou bol ten záhon. Potom si urobili záhradku z toho záhona. A

tie čísla 2456/1 a 2456/2 tam vznikli preto, lebo brat E. vlastne ukrojil z toho záhona ten kus záhrady. A
ten plot tam položil najstarší brat E. preto, aby to mali od toho záhona odhradené. Predtým to mali nejako
s tým bratom U., ale svedkyni hovorili, že toto tu je U. a toto tu je nejaká časť toho záhona, svedkyňa
však nevie, ako to mali medzi sebou, užíval aj U. tam pri tej záhrade a ostatok užíval Z.. Svedkyňa tam
nechodila, ale Z. jej hovoril, že tuto má U. nasadené. Svedkyňa vlastne nevidela, ako to užívajú, lebo ona

nebola na tom záhone, bola len v dome u navrhovateľa, ten dom má oproti záhonu a vtedy jej ukazoval,
že tam na tom záhone má nasadené. Ukázal jej to zo svojho dvora. Upozornili ju, ako to užívajú, lebo
veď aj ona bola vlastníčka, všetci boli vlastníci. Z odpovedí svedkyne na ďalšie otázky vyplynulo, že
záhrada sa nikdy neorala, iba jeden krát, vtedy jej brat U.o povedal, že preoral záhradu, lebo ju bolopotrebné prevzdušniť. Potom tam svedkyňa prestala chodiť, bolo to asi 10 rokov po smrti mamy, lebo
jej švagriná, teda brata U. manželka, mala spor s matkou svedkyne a potom to vyústilo nielen na mamu,
ale aj na svedkyňu, čo si svedkyňa nevie vysvetliť, pretože ona sa so švagrinou nikdy nepovadila, nikdy

si krivého slova nepovedali. Len sa stalo, že matka odporcu 1/ prudko vystúpila na svedkyňu v kantíne
v práci. Potom tí ľudia svedkyni porozprávali, čo na svedkyňu tá švagriná S. navykríkala.
Na otázku navrhovateľa, ktorý pozemok majú užívať odporcovia, či pozemok, 2456/1 alebo 2456/2,
svedkyňa uviedla, že navrhovateľovi podpísali celý pozemok č. 2456 aj záhradku, aj 2456/1, aj 2456/2
a odporcovia majú užívať tú záhradu č. 2455.

Z odpovedí svedkyne na otázky vyplynulo, že potom, ako ju mama oslovila, že pôjdu k notárovi do mesta
prepísať tú záhradu, aj záhon a potom nešli, sa svedkyňa už nepýtala mamy, prečo to neprepísala,
lebo keď sa mama na ňu tak nahnevala a prišla ku svedkyni až po troch mesiacoch, svedkyňa sa
potom bála o tom niečo rozprávať, lebo bola rada, že mama prišla ku svedkyni a už na ňu nehnevá. Ale
mama povedala, že ona pôjde aj sama a urobí si s tým poriadok aj sama. Svedkyňa nebola na žiadnom
rodinnom stretnutí, kde by sa povedalo, ako mama chce ten majetok rozdeliť medzi deti.

Svedkyňa K. Š., uviedla, že všetci účastníci sú jej rovnakí. Jej manžela otec a nebohý pán V. Š. boli taká
vzdialená rodina. Svedkyňa je skoro suseda účastníkov konania, veď tam žije už od roku 1957.
Čo sa týka predmetu konania, svedkyňa uviedla, že keď sa pani S. Š. vydala do Dubia, bývala v Krásne
so svojím manželom N. Š.. Stavali dom a potom tam bývala aj nebohá Š. Š., N. matka a S. svokra.

Svedkyňa sa pýtala N. Š., komu idú dať ten pozemok a on jej povedal, že ho dostane len jeho syn N.,
teda odporca 1/. Jedná sa o pozemok, kde má postavený dom odporca 1/. A to bolo až po poľnú cestu
a nebohý N. Š. povedal Z. Š., aby si ten pozemok užíval na záhradu, aby mal kde hriadky urobiť, ale
on mu to nepodpísal. Len to užíval, ale nie kus, len kúsok. Svedkyňa tadiaľ minule išla a matka odporcu
1/ povedala svedkyni, že pán Z. Š. im chce zobrať aj ďalší kus pozemku, ale to už by bolo proti Bohu.

Svedkyňa aj vie, pokiaľ to užívali S. Š. L. N. a to potiaľ, ako je úroveň chaty pána Y. F., potiaľ to aj orali.
Svedkyni to je známe, pretože ten, kto to orával, orával aj jej. Svedkyňa chodila aj na vedľajšiu záhradu
a videla, pokiaľ to užíval N. Š., otec odporcu, s S. Š.. Potom to užíval syn N. Š., keď sa oženil. Nebohý
pán V. Š. mal postavený zvlášť dom, lebo nežili spolu ako manželia so Š. Š.. Keď pán V. Š. ochorel,
koľkokrát mu aj svedkyňa oprala, ale keď to videla S. Š., hneď tam pribehla a povedala: „T. Š., budem

vám ja prať“. Keď zomrel V. Š., išiel bývať do toho domu C. Š., vtedy pani S. Š. ešte jeho opatrovala
zadarmo, aj mu prala, aj mu jesť nosila.
Je tam zelený plot, ktorý oddeľuje pozemok, ktorý užíva pán Z. Š. a pozemok, ktorý užíva odporca 1/ a
odporca 2/. Z. Š. kúpil pozemok, keď sa oženil, od toho nebohého V. Š., za 2.000,- , kupovali to spolu s
manželkou I. Š.. Teraz sú rozvedení a bývajú v jednom dome. Keď staval navrhovateľ svoj dom, tak mu

N. Š. povedal, aby si na tom pozemku urobil pár hriadok, aby mal kde sadiť zeleninu. To bolo dlho po
smrti matky navrhovateľa. Pred smrťou matky navrhovateľ tento pozemok neužíval.

Navrhovateľ na otázku právneho zástupcu odporcu, či nikdy nepodal žalobu na určenie tohto pozemku,
uviedol, že podal len jednu žalobu a tá sa tu teraz prejednáva. Takže nie je pravda, že by podával v

minulosti žalobu.

Právny zástupca odporcov nato súdu predložil žalobu navrhovateľa proti odporcom podanú v roku 2001
na Okresnom súde Čadca sp. zn. Nc 2366/01, a poukázal na tvrdenie navrhovateľa v žalobe, v ktorej
navrhovateľ neuviedol, ako tvrdil v tomto konaní, že pozemok nadobudol v roku 1968, resp. 1972, 1973

alebo v roku 1977, ale že pozemok nadobudol v roku 1959, a to od svojich rodičov ústnou darovacou
zmluvou. Návrh bol v tomto konaní odmietnutý, nebolo rozhodnuté vo veci samej. Navrhovateľ zaplatil
trovy tohto konania, takže musí mať o tom vedomosť.

Navrhovateľ uviedol, že na toto si vôbec nepamätá.

Právny zástupca odporcov poukázal na nadbytočnosť svedeckých výpovedí vykonaných na
pojednávaní, pretože svedkyňa Q. nepotvrdila tvrdenie navrhovateľa o tom, že by bola matka niekedy
darovala spornú nehnuteľnosť navrhovateľovi, hovorila len, že mu ju chcela dať, ale nevie, prečo mu ju
nedala. Dala to do iných skutkových a časových súvislostí, ako navrhovateľ a poprela navrhovateľove

tvrdenia, keď výslovne povedala, že žiadne celorodinné stretnutie za účasti jej, matky, navrhovateľa a
členov rodiny sa nekonalo, teda ani toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé. Vlastne žiaden dôkaz,
ktorý bol v tomto konaní vykonaný, neosvedčil tvrdenie navrhovateľa. Navyše navrhovateľ na dnešnom
pojednávaní na úvod povedal, že matka mu ten pozemok nemala priamo darovať, ale že mu povedala,že bude jeho po jej smrti. Dar mortis causa neexistuje v slovenskom práve a preto takýto právny úkon
je absolútne neplatný. Navrhovateľ teda neosvedčil nič, čoho sa domáha svojím návrhom na určenie
vlastníckeho práva, ani tvrdením, ani dôkazmi.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Strediskom geodézie v Kysuckom Novom Meste zo dňa 4.9.1969 súd
zistil, že pozemno-knižná parcela č. 91, roľa, vedená v pozemno-knižnej vložke č. 111/a pre k.ú. V. W. Y.
R.totožnásENparc.č.2447ovýmere673m2,akoužívateľjevedenánaev.l.Š.Š.,V.W.Y.,Č..T..XXX.
Z výpisu Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 4.9.1969 súd zistil, že ako vlastník role Na hôrky č. d. 111/

a je vedený V. Š..

Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor vo svojej správe zo dňa 4.7.2014, doručenej
súdu dňa 8.7.2014, oznámil, že parcela C KN 2456 bola rozdelená na parcely C KN 2456/1 a
2456/2 geometrickým plánom č. 17705789-76/97 a pôvodné katastrálne územie H. bolo včlenené do
katastrálneho územia V. W. Y..

Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného dňa 9.5.1997 J. J. A., V. W. Y., úradne
overeného dňa 21.5.1997 Okresným úradom v Kysuckom Novom Meste, katastrálnym odborom, súd
zistil, že geometrický plán bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva k pozemku pozemno-knižné č.
86 vedeného v PKvložke č.76, roľa, totožného s KN parcelou č. 2456 o výmere 737 m2, orná pôda, ktorá

bola rozdelená na parcely č. 2456/2 o výmere 138 m2, orná pôda - vlastník, nájomca, držiteľ doterajší
a pozemok parc. č. 2456/1 o výmere 599 m2, orná pôda - vlastník, nájomca, držiteľ uvedený T. T., H.
T. XXXX/XX, V. W. Y..

Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX U. J., J. A., V. W. Y. H. X.X.XXXX, úradne overeného

Okresným úradom v Kysuckom Novom Meste, katastrálnym odborom dňa 21.5.1997 súd zistil, že
geometrický plán bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva k pozemku, pričom pozemno-knižná
parcela č. 111/a vedená v PK vložke č. 4 je totožná s KN parc. č. 2455, o výmere 116 m2, záhrada.

Z geometrického plánu č. XXX/XX vyhotoveného dňa 16.8.1999 J. Ž., E..L.., autorizačne overeného

dňa 17.8.1999 K.. S. L., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 18.8.1999
Okresným úradom v Kysuckom Novom Meste, katastrálnym odborom, (č.l. 200, ktorého grafická časť je
žurnalizovaná aj na č.l.102) súd zistil, že geometrický plán bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva
k pozemkov parc. č. KN 2455, 2456/2. Podľa výkazu výmer GP pozemno-knižná parcela č. 86 vedená
v PK vložke č. 76, orná pôda je totožná s KN parcelou č. 2456/2 orná pôda, o výmere 192 m2, ako

vlastník, resp. iná oprávnená osoba je vedený Š. N., V. W. Y. - H. XX, ktorý je tiež vedený ako vlastník,
resp. iná oprávnená osoba vo vzťahu k pozemku parc. č. C-KN 2455, záhrada o výmere 276 m2.

Na pojednávaní konanom dňa 11.7.2014 navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom
rozsahu. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporcov v rade 1/ a 2/, ktorí v čase pojednávania

boli na dovolenke v zahraničí a na pojednávaní boli riadne zastúpení svojím právnym zástupcom.

Účastníci boli oboznámení s pripojením spisu Okresného súdu Čadca č.k. 7Nc2366/01, z ktorého súd
zistil, že navrhovateľ sa v konaní vedenom na OS Čadca žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2001
domáhal voči odporcom v rade 1/ N. Š., W.. XX.XX.XXXX a odporkyni v rade 2/ E. Š., W.. X.X.XXXX

určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. KN 2456/2 orná pôda o výmere 192 m2 a na odôvodnenie
návrhu uviedol, že uvedený pozemok užíva dobromyseľne, pokojne a nerušene od roku 1959, kedy
pozemok nadobudol ústnou darovacou zmluvou od svojich rodičov Š. Š. C.. F. a Š. Š. spolu s parcelou
KN č. 2456/1, orná pôda o výmere 599 m2. Navrhovateľ bol v tomto konaní zastúpený advokátom JUDr.
Jurajom Kostrom.

Ďalej súd z pripojeného spisu zistil, že uznesením č.k. 7Nc 2366/2001-76 zo dňa 15. júna 2005,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2005, bolo podanie navrhovateľa zo dňa 3.12.2001, ktoré bolo
Okresnému súdu v Čadci doručené dňa 19.12.2001 na čl. 1, 2 súdneho spisu, odmietnuté podľa § 43
ods. 2 O.s.p. a v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 23Co/408/2005 zo dňa 31.3.2006
a uznesením Okresného súdu v Čadci č.k. 7Nc 2366/01-90 zo dňa 17.10.2006, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.11.2006, bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania
vovýške5.936,-SknaúčetprávnehozástupcuJUDr.MilanaChovanca,advokáta,KysuckéNovéMesto.Navrhovateľ po nahliadnutí na splnomocnenie žurnalizované na č.l. 3 spisu OS Čadca, 7Nc 2366/01
potvrdil, že podpis na splnomocnení je jeho podpisom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla v rámci záverečnej reči, že navrhovateľ na svoje tvrdenie
neuniesoldôkaznébremeno.Vosvojichtvrdeniachsadopúšťalznačnýchrozporov,čiužvrámcijedného
pojednávania, alebo viacerých pojednávaní, keď si nepamätal, čo hovoril predtým. Rozpory v tvrdeniach
nevedelodstrániťarovnakojehotvrdeniabolivyvrátenésamotnýmdokazovaním.Napríkladnavrhovateľ
tvrdil, že k uzavretiu údajnej darovacej zmluvy malo dôjsť v roku 1968 až 1969 alebo 1975. Tvrdil, že

pozemok mala darovať matka iba jemu. Na prvom pojednávaní tvrdil, že sa mala zísť celá rodina a
za účasti celej rodiny mala matka darovať pozemok pred všetkými jemu. Navrhovateľ na pojednávaní
20.6.2013 tvrdil, že pri tomto darovaní už nebola celá rodina, ale len brat E., C., Š., I. a on. Tieto tvrdenia
však vyvrátili ním navrhnutí svedkovia, exmanželka I. Š., ktorá tvrdila, že pozemok mala matka darovať
obidvom, ale nie v roku 1968, 1969, ale v čase, keď matku navrhovateľa údajne dochovala k smrti, a
to bol týždeň pred smrťou matky žalobcu, v roku 1977 a že pritom bola údajne aj Š. Q.. Š. Q., sestra

žalobcu, sa vyjadrila v tom zmysle, že pri darovaní nemal byť nikto, že matka tento pozemok núkala
jej a že na ulici mala vyjadriť pred svedkyňou len nejaký zámer pozemok previesť, a nevie, či sa tak
stalo. Svedkyňa vyslovene vylúčila stretnutie rodiny a darovanie pozemku, okrem toho sa táto svedkyňa
vyjadrila tak, že pozemok patrí odporcom. Skutočnosť, že došlo k darovacej zmluve, vyvrátil však
samotný navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.6.2014, keď uviedol citáciu výroku jeho matky „pozemok si

obrábaj, to bude po mojej smrti tvoje“. Matka mu teda nakoniec nič nedarovala, ale sľúbila, že po jej smrti
to bude jeho. Aj toto tvrdenie však nie je pravdivé, nakoľko navrhovateľovi matka nič ani nesľúbila, ale
samotnétvrdeniepostačujenato,abysúdzamietolnávrh,pretožedarovaniepreprípadsmrtinášprávny
poriadok nepozná. Odporca klamal aj o spôsobe obhospodarovania a užívania pozemku, okrem toho
si rozporoval vo svojich tvrdeniach, tieto jeho tvrdenia boli vyvrátené aj svedeckými výpoveďami. Treba

však zdôrazniť, že na prvom pojednávaní uviedol, že pozemok užívala matka odporcu 1/ tak, že na ňom
pestovala zeleninu, neskôr si protirečil a tvrdil, že tam pestoval zeleninu on spoločne s otcom odporcu
1/. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že nevedel, že má prevod vlastníctva realizovať písomne, registráciou
na štátnom notárstve, lebo v tom istom čase prevádzal darovacou zmluvou od otca V. Š. pozemok, kde
má teraz postavený rodinný dom. O tom, že sporný pozemok dobromyseľne užívali odporcovia a ich

právni predchodcovia, svedčí aj skutočnosť, že na zákrok policajného zboru v roku 1997 navrhovateľ od
zásahu do vlastníctva odporcov ustúpil a vyporiadal si vlastníctvo len k inej nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 80 písm. c/ zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom

na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, za ktorý jej právny predchodca mal pozemok

nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku parc. č. 2456/2 kat. územie
V. W. Y., ktorý mal nadobudnúť titulom vydržania, čo bolo osvedčené notárskou zápisnicou sp. zn. N
237/1999,Nz237/2000napísanoudňa30.6.2000unotáraJUDr.AndrejaKubaščíka.Súdpretovzmysleust. § 80 písm. c/ O.s.p. skúmal, či na takomto určení existuje naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo
kde by sa bez tohto určenie jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem

daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Zo žalobného návrhu, ako aj z vyjadrenia
odporcov je zrejmé, že sporové strany tvrdia, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na
to, že na LV č. XXXX pre k.ú. V. W. Y. sú vedení ako spoluvlastníci uvedeného pozemku odporcovia
a zároveň navrhovateľ tvrdí, že vlastníkom tohto pozemku v celosti je práve on, súd dospel k záveru,
že stav právnej neistoty medzi účastníkmi existuje. Na základe týchto skutočností súd preto dospel k

záveru, že u navrhovateľa existuje naliehavý právny záujem na takomto určení.

Keďže navrhovateľ tvrdil, že v minulosti mu predmetný pozemok mala darovať matka ústnou zmluvou,
súdskúmal,činazákladetohtoneformálnehoprejavuvstúpilnavrhovateľdooprávnenejdržbyaodvtedy
pozemok nerušene, v celosti užíval ako výlučný vlastník a nadobudol tak vlastnícke právo vydržaním.
Keďže k vydržaniu dochádza uplynutím doby, a teda nadobudnutie vlastníctva nastáva priamo zo

zákona, súd ex offo skúmal, či boli splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti podľa ust. § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom požadovaných predpokladov, teda musí sa jednať o spôsobilý predmet vydržania, držba

musí byť oprávnená a nepretržitá. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej
doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne
rozhodnutie štátneho orgánu.

Vydržacia doba mala začať plynúť podľa pôvodného tvrdenia navrhovateľa od roku 1968, resp. 1969,
nakoľko navrhovateľ uviedol, že matka mu pozemok darovala vtedy, keď sem „prišli Rusi“.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 31/1982 Zb., t.j.
do 1. apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ust. § 132a, § 135a novo

upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby
pred 1.4.1983 s tým, že podľa intertemporálneho ust. § 865 ods. 3 OZ tento čas sa neskončil skôr, než
1.4.1984. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo
osobného užívania, vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.

Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku, môže si oprávnená osoba započítať čas, za ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

V zmysle hore uvedených zákonných ustanovení teda bolo možné po splnení ďalších podmienok
nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním na základe vstupu do oprávnenej držby.

Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera
držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať,
mal, alebo mohol by mať pochybnosti, že užíva aj pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Pokiaľ sa

nadobúdateľnehnuteľnostichopínazákladeprávnejskutočnostispôsobilejknadobudnutiuvlastníckeho
práva držby pozemku, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto parcely. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný
nadobúdací titul, môže ísť aj o domnelý právny dôvod, teda o prípad, kedy je držiteľ so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera

je psychický stav držiteľa, taký držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v
skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivostinadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby, ktorým môže byť napríklad aj existencia zmluvy, ktorá
je pre určitú vadu neplatná. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti pritom zaťažuje toho, kto
tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pretože dobrú vieru je potrebné hodnotiť

objektívne, pričom kritériom je, ako by vec posúdil priemerný človek pri zachovaní obvyklej opatrnosti,
nemožnodospieťkzáveru,žezarovnakejsituáciebyjednaosobabolavtaktokvalifikovanejdobrejviere
a druhá nie. Pritom však je potrebné okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia držby
skúmať u každého držiteľa zvlášť. Bolo teda potrebné v konaní najskôr urobiť skutkové zistenia o tom,
či navrhovateľ začal užívať predmetný pozemok, kedy ho začal užívať a posúdiť, či bol so zreteľom ku

všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, či teda bol jeho oprávneným držiteľom,
či jeho oprávnená držba bola nerušená a trvala nepretržite do 1.4.1984 (§ 865 ods. 3 OZ) a či teda
navrhovateľ vydržal vlastnícke právo k pozemku.

Vkonanísaukázalaakojednouzospornýchskutočnostídátumuzatvoreniadarovacejzmluvy.Spočiatku
navrhovateľ tvrdil, že pozemok mu bol darovaný v roku 1968, následne tvrdil, že v roku 1973, súd mal tiež

preukázané, že navrhovateľ do notárskej zápisnice N 237/1999, Nz 237/2000 napísanej dňa 30.6.2000
u notára JUDr. Andreja Kubaščíka prehlásil, že je užívateľom nehnuteľnosti vedenej vo vl. 76 ako pkn
p.č. 86 , ktorá je podľa GP č. 220/99 zo dňa 3.5.1999 ako KN p.č. 2456/2, orná pôda o výmere 192 m2
k.ú. V. W. Y., a to od roku 1959, a to na základe ústnej darovacej zmluvy od rodičov Š. Š., C.. F. E. V.
Š., ktoré nehnuteľnosti rodičia užívali na základe reálnej deľby, ktorá prebehla v roku 1940. Z výpovede

svedkyne I. Š., bývalej manželky navrhovateľa zasa vyplynulo, že pozemok mala darovať Š. Š.K. v roku
1977, a to dokonca aj tejto svedkyni ako vtedajšej manželke navrhovateľa. V konaní bola teda spornou
aj ďalšia skutočnosť, a síce, ktoré osoby boli účastníkmi darovacej zmluvy ako na strane darcu, tak aj
na strane obdarovaného. Nebolo totiž preukázané, či pozemok mala darovať len matka navrhovateľa,
alebo jeho obidvaja rodičia, a nebolo preukázané, ktoré osoby boli obdarovanými, či len navrhovateľ,

alebo aj jeho bývalá manželka. Už vôbec nebolo preukázané, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu darovacej
zmluvy, či v roku 1959, v roku 1973, v roku 1968 alebo v roku 1977.

Súd preto aj za účelom zistenia dátumu uzatvorenia darovacej zmluvy skúmal, akým spôsobom bol
pozemok užívaný a najmä, či navrhovateľ vstúpil do oprávnenej držby pozemku. Navrhovateľ tvrdil, že

predmetný pozemok užíval od roku 1972, resp. 1973, spočiatku uvádzal, že pozemok užíval spolu so
svojou manželkou, potom uviedol, že s matkou, následne mal pozemok užívať so svojím bratom. V
konaní však bolo nesporne preukázané, že pozemok parc. č. 2456 (ktorý sa neskôr rozdelil na pozemky
parc. č. 2456/1 a 2456/2) bol vždy v celosti užívaný matkou navrhovateľa Š. Š., jej synom N. Š. a
manželkou S. Š.. Nebolo preukázané, že pred smrťou S. Š. a ani bezprostredne po jej smrti v roku

1977 začal tento pozemok užívať navrhovateľ. V konaní bolo preukázané užívanie časti predmetného
pozemku navrhovateľom, a to v druhej polovici osemdesiatych rokov, kedy navrhovateľ začal užívať časť
pozemku parc. č. 2456/1 so súhlasom N. Š..

Uvedené mal súd preukázané z výpovede svedkov Y. F. E. R. T. a síce, že pozemky 2456/1 a 2456/2

užíval N. Š. a navrhovateľ užíval na základe súhlasu N. Š., svojho brata, len časť pozemku parc. č.
2456/1, a to asi od roku 1987. Svedkovia tiež potvrdili, že tieto pozemky dala matka navrhovateľa bratovi
navrhovateľa N. Š.. Z výpovede svedkyne I. Š.K., bývalej manželky navrhovateľa mal súd preukázané,
že svedkyňa vzhľadom na to, že označila na mape ako pozemok, ktorý je predmetom sporu, parcelu č.
2456/1, potvrdila, ktorý z pozemkov považuje za pozemok, ku ktorému má navrhovateľ právo oprávnenej

držby. I keď sa navrhovateľ snažil poprieť správnosť tohto tvrdenia svedkyne s poukazom, že svedkyňa
sa nevyzná v mapách, súd mal preukázané, že svedkyňa sa po predložení katastrálnej mapy súdom v
mape okamžite zorientovala a správne označila pozemok, na ktorom majú s navrhovateľom postavený
dom a následne sa zorientovala i pri označení ďalších pozemkov. Z výpovede svedkyne Štefánie
Hutyrovej mal súd preukázané, že matka navrhovateľa síce mohla mať v úmysle previesť vlastníctvo

predmetného pozemku na navrhovateľa, ale nikdy tak neučinila, aj keď podľa tvrdenia svedkyne tak
mienila urobiť. Výpoveď svedkyne vyznela zmätočne, svedkyňa vypovedala nepresvedčivo, nevedela
sa vyjadriť ani k užívaniu pozemkov parc. č. 2456/1 a 2456/2, nakoľko na tieto pozemky nechodievala
a o ich užívaní vedela len z rozprávania navrhovateľa a brata Ladislava.
Súd mal preukázané z notárskej zápisnice sp. zn. N1181/69 Nz 1409/69 napísanej na Štátnom notárstve

vČadcidňa22.12.1969,pokračovanejpodsp.zn.NZ50/70zodňa16.1.1970,že donotárskejzápisnice
bola spísaná darovacia zmluva uzatvorená medzi V. Š. ako darcom a Z. Š. (navrhovateľom) ako
obdarovaným, ktorej predmetom bolo darovanie pozemku č. p. 2447 o výmere 673 m2, v k.ú. V. W. Y.
pod stavbu rodinného domu. K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo predtým, ako mala byť navrhovateľovijeho matkou darovaná zmluvou uzatvorenou ústnou formou parcela č. 2456 (v roku 1968, resp. 1969).
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné splniť základný predpoklad, a to vstup do
oprávnenej držby na základe dobrej viery držiteľa, že vec mu patrí. Držiteľ teda musí byť presvedčený,

že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva.
Sám navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že bolo chybou, že v tom istom čase, ako sa prevádzal
pozemok u štátneho notára v písomnej forme, takou istou formou neprevádzal tento pozemok od
svojej matky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vedel, že na uzatvorenie platnej darovacej zmluvy
sa vyžaduje jej písomná forma a registrácia zmluvy na štátnom notárstve a že na základe ústnej

darovacej zmluvy sa nemohol stať vlastníkom predmetného pozemku. Preto navrhovateľ na základe
takéhoto neplatného právneho úkonu nemohol byť v dobrej viere, že nadobudol vlastnícke právo tohto
pozemku, preto nemohol vstúpiť do oprávnenej držby, ktorá je prvým a základným predpokladom pre
vznik vlastníckeho práva vydržaním a v danom prejednávanom prípade ani nie je možné poukázať
na nezachovanie náležitej opatrnosti navrhovateľom vzhľadom na jeho preukázanú vedomosť o
predpísanej písomnej forme darovacej zmluvy, ktorej predmetom je darovanie nehnuteľnosti.

...Spravidlabudejednaťvskutkovomomyle,môžeísťvšakajoomylprávny.Vtakomprípadejepotrebné
skúmať,čisajednáoomylospravedlniteľný,tedataký,kuktorémumohlodôjsťajprizachovanípotrebnej
opatrnosti, ktorú je potrebné požadovať. Púha neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia
zákona ospravedlniteľná nie je, pretože pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa

zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá učiniť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na oprávnené požiadavky na znalosť platného práva, nie podľa
úrovne jednajúceho (SPÁČIL, J.: Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákoníku, C.H.BECK, 2002,
s. 192, 193).

Sporne vyznelo aj tvrdenie navrhovateľa, že mu nebolo známe, kto pozemok parc. č. 2456 rozdelil na
pozemky 2456/1 a 2456/2 a keď si osvedčoval vydržanie vlastníckeho práva v roku 1997 do notárskej
zápisnice sp.zn. N 251/97, Nz 365/97 napísanej dňa 26.11.1997, tak nevedel, že predmetom osvedčenia
o vydržaní nie je aj pozemok parc. č. 2456/2. V predmetnom osvedčení je totiž citovaný geometrický
plán č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 9.5.1997, a to v bode I. osvedčenia, v ktorom navrhovateľ výslovne

prehlásil, že je výlučným užívateľom nehnuteľnosti vedenej vo vl. 76 pkn. p.č. 86 totožnej podľa GP č.
XXXXXXXX - XX/XX zo dňa 9.5.1997 ako KN p.č. 2456/1, orná pôda o výmere 599 m2. Navrhovateľovi
teda s poukazom na citovaný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX muselo byť zrejmé, ku ktorému
pozemku si osvedčuje vydržanie vlastníckeho práva, že teda len ku pozemku parc. č. 2456/1, keďže
z geometrického plánu je zrejmé, že tento bol vyhotovený na určenie vlastníckeho práva k pozemku

pozemno-knižné č. 86 vedeného v PK vložke č. 76, roľa, totožného s KN parcelou č. 2456 o výmere
737 m2, orná pôda, ktorá bola rozdelená na parcely č. 2456/2 o výmere 138 m2, orná pôda a pozemok
parc. č. 2456/1 o výmere 599 m2, orná pôda. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol oboznámený o
tom, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. 86 bola rozdelená na dve parcely a navrhovateľ si nie v
omyle, ale vedome osvedčil vydržanie vlastníckeho práva len ku parcele č. 2456/1. Pokiaľ následne si

osvedčil vydržanie vlastníckeho práva do notárskej zápisnice N 237/1999, Nz 237/2000 napísanej dňa
30.6.2000 u notára JUDr. Andreja Kubaščíka aj k parcele vedenej vo vl. 76 ako pkn p.č. 86, ktorá je
podľa GP č. XXX/XX zo dňa 3.5.1999 ako KN p.č. 2456/2 orná pôda o výmere 192 m2 k.ú. V. W. Y.,
urobil tak neoprávnene, nedôvodne a zo špekulatívnych dôvodov.

Súd nemal v konaní preukázanú ani aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu, pokiaľ sa
domáhal určenia vlastníckeho práva ku pozemku parc. č. 2456/2 v celosti, keďže z vykonaného
dokazovaniamalsúdpreukázané,žepozemokparc.č.2456malbyťdarovanýnielennavrhovateľovi,ale
aj jeho bývalej manželke I. Š., čo vyplynulo nielen z výsluchu tejto svedkyne, ale túto skutočnosť potvrdil
aj navrhovateľ na pojednávaní, konanom dňa 20.6.2014, keď uviedol, že „matka navrhovateľa mohla

kľudne povedať, že to bude aj jeho manželky, pretože jeho manželka sa o matku navrhovateľa starala“.

Čo sa týka vecnej legitimácie odporcov, táto v konaní preukázaná bola, keďže odporcovia sú vedení
na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci pozemku, ku ktorému určenia vlastníckeho práva sa
navrhovateľ v tomto konaní domáha. Pokiaľ odporcovia namietali nedostatok ich vecnej pasívnej

legitimácie s poukazom na rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci č.k. D 429/77 zo dňa 7. júna 1977,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.1977, vydanom v dedičskom konaní po matke navrhovateľa
neb. Š.Á. Š., rod. F.j, zomr. 10.4.1977, ktorým bolo vykonané medzi dedičmi vyporiadanie, na základe
ktorého dedičstvo okrem iného i k nehnuteľnosti zapísanej v EN kat. úz. H. v stave neidentickom,zapísanejnamenoporučiteľkyvpozemkovejkniheč.záp.76,p.č.86, nadobudolE.Š.,W..XX.X.XXXX,
súd sa týmito dôkazmi a skutočnosťami nezaoberal, nakoľko by to presahovalo predmet konania, ktorým
bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k pozemku parc. č. 2456/2 titulom vydržania, teda nie

iným titulom, pričom navrhovateľ v konaní spochybňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej
parceleodporcami,ktoríjunadobudliodsvojejprávnejpredchodkyneS.Š.-matkyodporcu1/darovacou
zmluvou, pričom S. Š. nadobudla vlastnícke právo k tejto parcele tiež titulom vydržania.

Súd tak na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nebol so zreteľom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že predmetný pozemok nadobudol do svojho vlastníctva. Navrhovateľ
totiž nemohol nadobudnúť presvedčenie, že došlo k takej udalosti, na základe ktorej sa stal vlastníkom
pozemku parc. č. 2456/2, orná pôda o výmere 192 m2 v k.ú. V. W. Y., nemohol tak vstúpiť do oprávnenej
držby tejto nehnuteľnosti, ktorá je prvým a základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, plný úspech vo veci mali odporcovia. Z toho
dôvodu majú odporcovia proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ si podaním zo dňa 11.07.2014 uplatnili trovy konania titulom náhrady trov
právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za nasledovné úkony právnej

služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 06.05.2013
2. vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 10.05.2013
3. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014

4. účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014
5. účasť na pojednávaní dňa 20.06.2014
6. účasť na pojednávaní dňa 11.07.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcami a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými

ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a z uvedeného dôvodu odporcom priznal proti
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej
z:

tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 06.05.2013 podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. vo výške 60,07 eur, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

2. úkon právnej služby - podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 10.05.2013 podľa § 11 ods.
1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 14 ods. 1 písm. b ) vyhl. vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur;

4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 123,74 eur (pojednávanie trvalo od 11,00 hod do 14,30 hod,

teda 3,5 hod, kedy odmena 61,87 eur patrí za každé 2 začaté hodiny, tj. v tomto prípade ide o 4 začaté
hodiny, preto odmena vo výške 2 x 61,87 eur), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 20.06.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti
na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur;
6. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 11.07.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti

na § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 61,87 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 13a až 16 vyhl. v sume 95,45 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3

vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca odporcov
je platiteľom DPH od 01.04.2007, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 572,72 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).