Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613221140.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu NOREKA spol.
s r.o., IČO: 31 611 184, so sídlom Masarykova 8, 984 01 Lučenec, zas. JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom, so sídlom ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Obec Divín, IČO: 00 316 041,
so sídlom Námestie mieru č. 654/3, 985 52 Divín, zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Trhová
992/1, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 26 619,09 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7 638,31 Eur s 8,25 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 16.11.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Žalobu čo do zaplatenia sumy 10 545,81 Eur s prísl. z a m i e t a .

Konanie čo do zaplatenia sumy 8 434,97 Eur s prísl. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 26 619,09 Eur proti žalovanému na tom skutkovom
základe, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 05.08.2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadeného
vecného bremena, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemkov v katastrálnom území Divín o
spoločnej výmere X XXX G. z vlastníctva žalovaného ako predávajúceho na vlastníctvo žalobcu ako
kupujúceho za dojednanú kúpnu cenu vo výške XXX XXX,- E.. Následne dňa 07.08.2008 podali

spoločnežalobcaažalovanýterajšiemuKatastrálnemuúraduBanskáBystrica,SprávekatastraLučenec
návrh na vklad vlastníctva podľa kúpnej zmluvy. Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra
Lučenec začal o návrhu na vklad vlastníctva podľa kúpnej zmluvy konať v rámci vkladového konania
označeného pod č. H. a Správa katastra Lučenec návrh na vklad vlastníctva zamietla rozhodnutím zo
dňa 16.12.2008. Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie zrušil a vrátil Správe katastra Lučenec
na ďalšie konanie. Správou katastra Lučenec o návrhu na vklad vlastníctva rozhodla druhýkrát tiež tak,
žezamietlatentonávrhsvojímrozhodnutímzodňa18.01.2010aKrajskýsúdvBanskejBystriciopätovne

zrušil toto rozhodnutie a vrátil vec Správe katastra Lučenec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku
podal odvolanie žalovaný a na základe tohto odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom 8Sžo212/2010 zo dňa 29.09.2011, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15.11.2011 rozhodol
tak, že zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sp7/2010 zo dňa 24.05.2010
zmenil a rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. XXXX/XX zo dňa 18.01.2010 o zamietnutí návrhu
na vklad vlastníctva potvrdil. V rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že

v posudzovanom prípade išlo o prevod majetku obce a podmienkou platnosti kúpnej zmluvy bolo
schválenie prevodu vlastníctva obecným zastupiteľstvom. Najvyšší súd SR skonštatoval, že uznesenie
Obecného zastupiteľstva Obce Divín zo dňa 03.04.2008 č. uznesenia 3/2008 pod bodom 2, písm.r/ nemalo potrebné náležitosti, a preto kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2008 nebolo možné považovať
za vkladu schopnú listinu. Po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR žalobca vyzval žalovaného
listom zo dňa 21.11.2011 na vysporiadanie nároku od neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008 a

upozornil žalovaného na náklady, ktoré vynaložil na zameranie pozemkov, ktoré mal nadobudnúť do
svojho vlastníctva a tiež vykonal rozsiahlu činnosť zabezpečením využitia nadobudnutých pozemkov.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval listom zo dňa 05.12.2011, ktorým
oznámil žalobcovi, že ohľadne vysporiadania nárokov z neplatnej kúpnej zmluvy bude postupovať tak,
že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bude predávať vo vlastnom mene, a že očakáva

vyčíslenie nároku na vyberanie pozemkov s tým, že o týchto nákladoch v prípade uznania bude so
žalobcom rokovať. Žalovaný doteraz žiadne nároky žalobcovi aj napriek viacerým rokovaniam medzi
štatutárnymi zástupcami neuhradil. V súvislosti s tým potom poukázal žalobca na ustanovenia § 42
O.Z., § 420 a nasl. O.Z. a tvrdil, že neplatnosť zmluvy zo dňa 05.08.2008 spôsobil jedine žalovaný,
resp. osoby konajúce za žalovaného, pretože žalovaný, resp. osoby za neho konajúce pred uzavretím
kúpnej nezabezpečili prijatie takého uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré by spĺňalo formálne a

materiálne náležitosti v zmysle zákona. Žalobca po schválení uznesenia obecného zastupiteľstva Obce
Divín č. X/XXXX pod bodom 2, písm. r/ zo dňa 03.04.2008, ktorým obecné zastupiteľstvo Obce Divín
schválilo predaj pozemkov v rekreačnej oblasti v katastrálnom území Divín pre žalobcu za kúpnu cenu
XX,- E., ktorých špecifikáciu určí geometrický plán a potom čo bol žalobca ubezpečený, že po vyhotovení
geometrickéhoplánubudesnímuzavretákúpnazmluva,dalnavlastnénákladyvypracovaťgeometrický

plán. Tento plán vypracovala spoločnosť GEODETI G5 s.r.o. a za vyhotovenie geometrického plánu
žalobca zaplatil sumu spolu 226 112,- Sk. Z dôvodu, že kúpna zmluva je neplatná a neschopná
vkladu, tak žalobca náklady na vyhotovenie geometrického plánu vynaložil úplne zbytočne, pretože
tento geometrický plán nemôže nijako využiť. Tieto zmarené náklady vo výške 7 505,54 Eur považuje
žalovaný za skutočnú škodu, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním žalobcu popísaným v bode 2

žaloby. Zároveň z dôvodu, že žalobca mal záujem spoločne s pozemkami, ktoré mal nadobudnúť
od žalovaného, nadobudnúť aj pozemky bezprostredne susediace, ktoré sa mali predávať spoločne
s pozemkami nadobudnutými od žalovaného, dal vyhotoviť aj ďalší geometrický plán na určenie
pozemkov a za tento plán zaplatil sumu spolu 254 112,- Sk. Taktiež tieto náklady vynaložil zbytočne.
Žalobca vynaložil v súvislosti s vkladovým konaním kúpnej zmluvy náklady na zaplatenie správneho

poplatku vo výške 4 000,- Sk a z dôvodu, že kúpna zmluva je neschopná vkladu, tak žalobca nakoniec
zaplatil na správnom poplatku vo výške 4 000,- Sk vynaložil úplne zbytočne. Tieto zmarené náklady
vo výške 132,77 Eur považuje žalobca za skutočnú škodu, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním
žalovaného v bode 2 žaloby. Žalobca mienil pozemky, ktoré mal nadobudnúť podľa kúpnej zmluvy
následne predať, o čom bol žalovaný ešte pred schválením uznesenia obecného zastupiteľstva Obce

Divín č. X/XXXX pod bodom 2, písm. r/ zo dňa 03.04.2008, ktorým obecného zastupiteľstvo Obce
Divín schválilo predaj pozemkov v rekreačnej oblasti v katastrálnom území Divín pre žalobcu za kúpnu
cenu XX,- E. uzrozumený. Z toho dôvodu žalobca vykonal ako realitná kancelária v období mesiacov
apríl 2008 - júl 2008 rozsiahlu realitnú činnosť, v rámci ktorej oslovil potencionálnych záujemcov o
následnú kúpu pozemkov nadobudnutých od žalovaného a žalobca mal v čase podpísania kúpnej

zmluvy zabezpečený predaj nadobúdaných pozemkov za hodnotu najmenej 405 825,- Sk, čím potom
po odpočítaní kúpnej ceny, ktorú mal zaplatiť žalovanému, mal jeho zisk predstavovať 317 703,- Sk.
Tento ušlý zisk mu vznikol v súvislosti s protiprávnym konaním žalobcu popísaným v bode 2 žaloby.
Spoločne teda žalobca od žalovaného žiada náhradu škody a náhradu vo forme ušlého zisku vo výške
26 619,09 Eur.

V priebehu konania potom žalobca vzal čiastočne návrh na začatie konania späť čo do sumy 8
434,97 Eur, t.j. pôvodne uplatňovanej skutočnej škody vzniknutej v súvislosti so zhotovením ďalšieho
geometrického plánu, pretože takáto skutočná škoda žalobcovi v súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného nevznikla.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobeuviedol,ževsúvislostiscitovanýmustanovením§42O.Z.treba
uviesť, že zásadne pri preukázaní tohoto nároku sa hradí len skutočná škoda, a nie ušlý zisk. V žalobe
žalobca uvádza okolnosti a cituje rozhodnutia o správnom konaní a súdnom konaní, ktoré prebiehalo v
súvislosti s konaním o povolení vkladu a špecifikuje škodu ako skutočnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti

s vyhotovením geometrického plánu, zaplatením správneho poplatku a náhradu ušlého zisku z predaja
pozemkov, ktoré sa chystal predať. Žalovaný neuznáva zodpovednosť za škodu, základ žaloby nie je
daný, pričom nedostatok prejavu vôle obce nie je porušenie právnej povinnosti. Predpokladom vzniku
takejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu. Podľažalobca mal žalovaný porušiť povinnosť previesť na žalobcu pozemky, o predaji ktorých sa dohodli,
resp. predaje mal zmariť, lebo prejav vôle nemal predpísané náležitosti a tým došlo k zmareniu vkladu
zmluvy do katastra. K žiadnemu porušeniu záväzku však nemohlo dôjsť, lebo zmluva bola uzavretá a

bola platná, len nenadobudla účinnosť. Podotkol, že správne konanie nemá vplyv na platnosť a účinnosť
zmluvy. Povolením vkladu sa len nadobúda vlastnícke právo, teda povolenie vkladu má vecnoprávne
účinky. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom
obce, ktorým sa individuálne právne vzťahy účastníkov zakladá, mení, alebo ruší, ale je prejavom
vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva a právne účinky

vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Majetkovoprávne úkony obce vykonávajú
obecné zastupiteľstvá, a úkony, ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia
obecného zastupiteľstva by nezaväzovali obec, pretože by mu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce
nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s
príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

Žalobca vykonáva realitnú činnosť a pri vyhotovení zmluvy a úkonoch súvisiacich s vkladom zmluvy
do katastra bol zastúpený advokátom, ktorý je znalý práva a mal posúdiť náležitosti, ktoré navrhovalo
uznesenie zastupiteľstva. Zmluva zo dňa 05.08.2008 nadobudla účinnosť a žalobca podľa neho začal
vykonávať tzv. realitnú činnosť bez toho, aby nadobudol príslušné nehnuteľnosti do vlastníctva. Zmluva
nebola vkladu schopná aj preto, lebo zmluvu o vecnom bremene pre neplatnosť uznal aj žalobca vo

svojom odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra Lučenec zo dňa 16.12.2008, v správnom konaní
nemôže pri povoľovaní vkladu správny orgán tieto zmluvy oddeliť a zavkladovať len čiastočne, keďže
boli napísané na jednej listine a tvorili jeden celok. Súčasne namietol premlčanie nárokov žalobcu podľa
§ 106 ods. 2 O.Z. v objektívnej trojročnej lehote, ktorá začala plynú v deň kedy došlo k uzavretiu tejto
neplatnej zmluvy, t.j. 05.08.2008, ktorá bola ukončená 05.08.2011. Výrok Najvyššieho súdu SR, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie katastra o zamietnutí vkladu, ktoré bolo doručené žalobcovi 15.11.2011 na
plynutie tejto lehoty nemalo už žiadny vplyv. Nárok žalobcu sa premlčal v trojročnej objektívnej lehote.
Vtedy došlo totiž k udalosti, z ktorej škoda vznikla - k uzavretiu neplatnej zmluvy. Konanie na katastri
a potom súdne konanie nemalo vplyv na beh tejto premlčacej lehoty. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu trval na
podanej žalobe v znení jej doplnenia a čiastočného späťvzatia, pričom uviedol, že sa domáha žalobca
od žalovaného zaplatenia sumy 18 184,12 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške
8,25 % počnúc dňom nasledujúcim po doručení tejto žaloby žalovanému, ktorého nároku sa domáha

z titulu náhrady škody z dôvodov, ktoré špecifikoval v žalobnom návrhu, a ktoré uviedol taktiež
na pojednávaniach. Uviedol, že žalobcovi vznikla škoda, ktorá spočívala v tom, že nemohol využiť
žiadnym spôsobom geometrický plán, ktorý bol geometrickým podkladom ku kúpnej zmluve. Zároveň
mu zanikla možnosť získať zisk, ktorý predpokladal a mal preukázaný tým spôsobom, že mal dojednanú
so záujemcami o kúpu pozemkov kúpnu cenu, za ktoré tieto pozemky mal odpredať a tým mu vznikla

škoda titulom ušlého zisku vo výške 10 545,81 Eur tak, ako je uvedené v žalobe. Ušlý zisk žalobcovi
ušiel z dôvodu protiprávneho konania žalovaného. Stav, ktorý vznikol, spôsobil jednoznačne žalovaný,
pretože žalobca nevedel zasiahnuť do spôsobu vytvárania vôle žalovaného. Ďalej uviedol, že udalosť,
z ktorej škoda vznikla, nezahŕňa len právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale musí
zahŕňať aj vznik samotnej škody. Podľa jeho názoru samotná škoda vznikla žalobcovi tak momentom

keď skončilo vkladové konanie H. XXXX/XXXX, až v tomto momente sa preňho stal nepoužiteľný
geometrický plán a utiekol mu zisk, pretože sa nestal vlastníkom pozemkov, z ktorých by sa za
riadneho behu veci stal. Táto premlčacia doba mohla začať plynúť až od momentu ako žalovaný
oznámil na výzvu žalobcu ako sa bude riešiť stav po čase nevkladuschopnosti zmluvy, že mu žalovaný
oznámil,žepozemkynepredáabudeichpredávaťsám.Vzhľadomnaoznámeniegeodetickejkancelárie

išlo o vzájomne dohodnutú cenu, ktorá bola obvyklá, resp. ešte nižšia ako cena obvyklá s tým, že
tieto geometrické plány už žalobca nevie použiť. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR chýbala vôľa
k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Takúto vôľu mala vytvoriť obec a na nevytvorení
takejto vôle žalobca nemal žiadne zavinenie. Obec mala odškodňovať klienta minimálne čo do hodnoty
vypracovaného geometrického plánu, a preto nechápe postoj žalovaného, prečo minimálne v tejto časti

nie je ochotný platiť. Čo sa týka ušlého zisku, predložil dôkazový materiál, a to návrhy na odpredaj
pozemkov a fotokópie doručeniek o zaslaní takýchto výziev. Predložil zoznam vyjadrenia chatárov, ktorí
mali záväzne záujem na odkúpení pozemkov a týmito dôkazmi sa potvrdila skutočnosť, že za obvyklého
behu vecí by bola spoločnosť NOREKA, t.j. žalobca v tomto konaní získala sumu, ktorú uplatňuje titulomušlého zisku. Poukázal na to, že plynutie premlčacej doby nemôže byť stanovené od momentu uzavretia
kúpnej zmluvy, ale až od momentu doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým momentom
začala vznikať žalobcovi škoda, pretože udalosť, z ktorej škoda vznikla, sa musí vykladať tak, že táto

zahŕňa aj moment vzniku škody. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca po tom čo mu bol doručený tento
rozsudok, požiadal žalovaného o vysporiadanie, a tento mu odpísal, že žiadne ďalšie vysporiadanie
pozemkov nie je možné.

Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že ohľadom odkúpenia pozemkov Obec Divín neoslovoval, práve

naopak, obec oslovila jeho. Obec ho oslovila s myšlienkou, že tieto pozemky tam ležia ladom, sú
nevyužité, a či by tieto pozemky majetkovoprávne nevysporiadal a neodkúpil, a ďalej, aby sa tieto
odpredali pre chatárov ako miesta na parkovanie. Dohodli sa za podmienok, za ktorých by bol ochotný
do toho ísť a poveril pracovníkov, ktorí mali na starosti túto činnosť, pričom sa urobil geometrický
plán, oslovili sa jednotliví chatári, urobil sa prieskum ohľadom možného odkúpenia pozemkov z ich
strany. Potom sa podpísala kúpno-predajná zmluva s obcou, keď bolo prijaté uznesenie obecného

zastupiteľstva o schválení tohto odpredaja. Zmluva bola ďalej podaná na Katastrálnom úrade sa
dozvedel, že obec odstúpila od zmluvy a on sa toto dozvedel ako posledný. Obec toto odstúpenie mu
doručila až niekedy po týždni, z čoho bol prekvapený. Oni v podstate navrhovali možným budúcim
kupujúcim kúpnu cenu za pozemky, ktoré mali byť predmetom odpredaja XXX,- E., pričom oni tým,
že poslali kolok v hodnote 1 000,- Sk vlastne prejavili záujem o odkúpenie týchto parciel za uvedenú

hodnotu. Týchto budúcich kupujúcich písomne najprv vyzvali a dali im ponuku s tým, že pri osobnom
stretnutí s každým z jednotlivých týchto vlastníkov chát pri vypracovávaní geometrického plánu sa určí
výmera akú by vlastne chceli odkúpiť. Na základe toho sa potom vytvárali jednotlivé parcely podľa týchto
jednotlivých záujemcov. V druhej fáze potom tým chatárom, ktorí nemali záujem o odkúpenie navrhovali
odkúpenie za sumu XXX,- E., keby v budúcnosti prejavili nejaký záujem. Chceli ich nejakým spôsobom

viazať s tým, že s touto cenou potom nebude už hýbané vyššie, a aby mali garanciu pevnej ceny, keby
sa rozhodli tieto parcely kúpiť. Zatiaľ by samozrejme boli vo vlastníctve našej spoločnosti. Týchto parciel
nebolo veľa. Pozemky chceli vysporiadať práve pre chatárov a obec chcela tieto pozemky predať s tým,
aby ich ďalej oni predávali.

Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba vychádza zo skutkovej podstaty § 42
O.Z., ktorý vychádza z toho, že keď dôjde k neplatnej zmluve, povinnosti a práva účastníkov sa riadia
ustanoveniami § 420 O.Z. . Zmluva bola uzavretá dňa 05.08.2008, vkladové konanie nemalo žiadny
vplyv na jej platnosť ani účinnosť, pretože vecnoprávne účinky vkladu trvajú do prechodu vlastníctva
k predmetnej veci. To znamená, že škoda vznikla dňom 05.08.2008, kedy došlo k uzavretiu neplatnej

zmluvy, tzn. vtedy objektívne mohol uplatniť žalobca nárok na náhradu škody z dôvodu vyhotovenia
geometrického plánu, ktorý si dal vyhotoviť, a ktorý mu bol fakturovaný 04.09.2008. Dňa 13.06.2008 sa
objektívne dozvedel o škode, ktorú si mohol uplatniť. Nárok sa premlčal v objektívnej lehote a čo sa týka
samotnej zodpovednosti za škodu, bol účastníkom zmluvy, pritom vyhotovoval kúpno-predajnú zmluvu.
Na základe tejto skutočnosti žalobca podal návrh na vklad, pričom z tohto prejavu vôle je zrejmé, že

sa vôbec nevzťahovala na konkrétne veci, tzn. pozemky, ktoré boli predmetom prevodu. Čo sa týka
ušlého zisku, žalobca začal predávať pozemky ešte predtým ako sa stal vlastníkom pozemkom, pričom
celá akvizícia spočívala v tom, že vyzýval potenciálnych záujemcov, aby prejavili záujem, ktorý mali
deklarovať zaplatením poplatku 1 000,- Sk. Ďalej uviedol, že zmluva nebola zavkladovaná, pretože
uznesenie zastupiteľstva nemalo formálne náležitosti a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prevode bola

aj zmluva o zriadení vecného bremena, a zmluva bola do vkladu nezavkladovaná aj preto, Dôvodom
nezavkladovania teda nebolo len to, že uznesenie nespĺňalo formálne náležitosti, ale že sa spojili dva
právne úkony, ktoré nie sú kompatibilné a zákon vylučuje, aby ich bolo možné spojiť v jednom vkladovom
konaní.Čosatýkanámietkypremlčania,tvrdil,ženárokžalobcujepremlčaný,ažiadalžalobuzamietnuť.

Štatutárny zástupca žalovaného, starosta Obce Divín vo svojej výpovedi uviedol, že oni viac menej
neoslovovali spoločnosť NOREKA s.r.o. z vlastného záujmu, tento záujem prejavil najmä jeden z
poslancov zastupiteľstva Obce Divín, ktorý oslovil spoločnosť žalobcu za účelom možného odpredaja
týchto pozemkov. Na rokovaní obecného zastupiteľstva bola doručená žiadosť spoločnosti žalobcu
o odkúpenie týchto pozemkov. Tento bod na program rokovania nezaradil, len podal informáciu, že

bola takáto žiadosť doručená s tým, že vyzval návrhovú komisiu, aby skoncipovala návrh uznesenia,
o ktorom sa dalo hlasovať. Potom sa vlastne urobil prvý krok k možnému odpredaju pozemkov
s tým, že následne boli oslovení zástupcom spoločnosti žalobcu na uzatvorenie zmluvy v zmysle
tohoto prijatého uznesenia, keďže ich spoločnosť sa zaoberá kúpou a odpredajom pozemkov v rámcipredmetu svojej činnosti. Prípravu kúpnej zmluvy a ostatných náležitostí mali na starosti oni,
t.j. žalobca a tlačil na čo najskoršie podpísanie kúpnej zmluvy, ktorú potom podpísali 05.08.2008.
Následne po už spomínanom prieskume, ktorý vykonala spoločnosť žalobcu medzi chatármi sa začali

prejavovať aj názory vlastníkov týchto rekreačných chát, kde boli pobúrení týmto postupom a odmietali
pristúpiť k odkupovaniu pozemkov. Koncom augusta 2008 bolo prijaté uznesenie, kde zrušili pôvodné
uznesenie a odsúhlasili odstúpenie od kúpnej zmluvy. Toto odstúpenie potom doručili na kataster a
potom aj žalobcovi. Na otázku zloženia úhrady nákladov, ktoré mala konať protistrana v súvislosti s
vyhotovovaním geometrických plánov, mal poslanci zamietavý názor a zamietli akékoľvek rokovanie

o možnej náhrade škody. Na kúpne zmluvy, ktorých predmetom je prevod nehnuteľností, je potrebné
prerokovanie a schválenie na obecnom zastupiteľstve, a tieto zmluvy podpisuje on ako štatutárny
zástupca. V čase podpísania tejto zmluvy mal vedomosť, že v tom čase vyjadroval vôľu obce. Potom na
základe hlbšieho posúdenia celého aktu, kde už boli zapojení aj predseda finančnej komisie, aj členovia,
ktorí trvali na vecnom bremene, aby prístupy pre jednotlivé chaty boli zachované, z toho dôvodu zmenila
obec svoju vôľu a rozhodla o odstúpení od zmluvy. Otázkou spôsobenia škody, resp. jeho možného

spôsobenia sa v tom čase nezaoberali.

K veci bol vypočutý ako svedok D. L., ktorý uviedol, že je chatárom v rekreačnej oblasti Obce Divín a mal
záujem vysporiadať si pozemok. Išlo v podstate o prístup k chatám. Bola tu ponuka od firmy žalobcu, v
budúcnosti odpredaj týchto pozemkov jednotlivým chatárom a záujemcom, a on sa prihlásil, a zaplatili

aj nejakú predbežnú zálohu, myslí, že 1 000,- Sk, ktorá im bola potom vrátená, nakoľko nastali nejaké
problémy s obcou, pričom čakal potom na vyriešenie týchto problémov, a bola to pre neho len okrajová
záležitosť, preto sa o to ďalej už nezaujímal. O cene týchto pozemkov dopredu sa nerozprávali. Je
možné, že posielali aj ponuku s uvedením ceny.

Okrem výsluchu účastníkov konania a svedka súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným
návrhom, doplnením žaloby, listom žalobcu zo dňa 21.11.2011, listom žalovaného zo dňa 05.12.2011,
faktúrou č. 20080123, faktúrou č. 20080079, výpismi z účtu o úhrade týchto faktúr, faktúrou č. 2008018,
zápisnicami o vydaní a prevzatí kolkovej známky, súhlasom na odkúpenie ponúkaných pozemkov,
odpoveďou na návrh na odpredaj pozemku, návrhmi na odpredaj pozemkov, odpoveďami na návrh na

odpredaj pozemkov v Rekreačnej oblasti Divín, zoznamom chatárov, ktorí uhradili 1 000,- Sk, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, spisom Okresného úradu Lučenec katastrálneho odboru č. H. zo dňa
18.01.2010, výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy, snímkou katastrálnej mapy, oznámením o prerušení
katastrálneho konania, návrhom na odkúpenie pozemkov, uznesením č. X/XXXX zo dňa 03.04.2008,
oznámením spoločnosti GEODETI G5 s.r.o., zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce

Divín zo dňa 03.04.2008, prezenčnou listinou z tohoto zasadnutia, zápisnicou o mimoriadnom zasadnutí
Obecného zastupiteľstva Obce Divín konaného dňa 25.08.2008, zápisnicou z mimoriadneho zasadnutia
Obecného zastupiteľstva Obce Divín zo dňa 26.08.2008, štatistikou, návrhom na odpredaj pozemkov
jednotlivými chatármi, doručenkami jednotlivých chatárov, na základe čoho zistil, že žalobca so
žalovaným uzavrel dňa 05.08.2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadeného vecného bremena, predmetom

ktorej bol odplatný prevod pozemkov v katastrálnom území Divín o spoločnej výmere 2 411 m2 z
vlastníctva žalovaného ako predávajúceho na vlastníctvo žalobcu ako kupujúceho za dojednanú kúpnu
cenu vo výške 183 236,- Sk. Následne dňa 07.08.2008 podali spoločne žalobca a žalovaný terajšiemu
Katastrálnemu úradu Banská Bystrica, Správe katastra Lučenec návrh na vklad vlastníctva podľa kúpnej
zmluvy. Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec začal o návrhu na vklad vlastníctva

podľa kúpnej zmluvy konať v rámci vkladového konania označeného pod č. H. a Správa katastra
Lučenec návrh na vklad vlastníctva zamietla rozhodnutím zo dňa 16.12.2008. Krajský súd v Banskej
Bystrici toto rozhodnutie zrušil a vrátil Správe katastra Lučenec na ďalšie konanie. Správou katastra
Lučenec o návrhu na vklad vlastníctva rozhodla druhýkrát tiež tak, že zamietla tento návrh svojím
rozhodnutím zo dňa 18.01.2010 a Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne zrušil toto rozhodnutie a

vrátil vec Správe katastra Lučenec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný
a na základe tohto odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 8Sžo212/2010
zo dňa 29.09.2011, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15.11.2011 rozhodol tak, že zrušujúci rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sp7/2010 zo dňa 24.05.2010 zmenil a rozhodnutie Správy
katastra Lučenec č. XXXX/XX zo dňa 18.01.2010 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníctva potvrdil.

V rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že v posudzovanom prípade išlo
o prevod majetku obce a podmienkou platnosti kúpnej zmluvy bolo schválenie prevodu vlastníctva
obecným zastupiteľstvom. Najvyšší súd SR skonštatoval, že uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce
Divín zo dňa 03.04.2008 č. uznesenia X/XXXX pod bodom 2, písm. r/ nemalo potrebné náležitosti, apreto kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2008 nebolo možné považovať za vkladu schopnú listinu. Po doručení
rozsudku Najvyššieho súdu SR žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 21.11.2011 na vysporiadanie
nároku od neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008 a upozornil žalovaného na náklady, ktoré vynaložil

na zameranie pozemkov, ktoré mal nadobudnúť do svojho vlastníctva a tiež vykonal rozsiahlu činnosť
zabezpečením využitia nadobudnutých pozemkov. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
reagoval listom zo dňa 05.12.2011, ktorým oznámil žalobcovi, že ohľadne vysporiadania nárokov z
neplatnej kúpnej zmluvy bude postupovať tak, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bude
predávať vo vlastnom mene, a že očakáva vyčíslenie nároku na vyberanie pozemkov s tým, že o týchto

nákladoch v prípade uznania bude so žalobcom rokovať. Žalovaný doteraz žiadne nároky žalobcovi aj
napriek viacerým rokovaniam medzi štatutárnymi zástupcami neuhradil. Keďže žalobca dal po schválení
uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Divín č. X/XXXX pod bodom 2, písm. r/ vyhotoviť geometrický
plán, nakoľko tak určovalo uznesenie obecného zastupiteľstva, vznikli mu v súvislosti s týmto plánom
náklady spolu 7 505,54 Eur a v súvislosti s vkladovým konaním náklady so zaplatením správneho
poplatku vo výške 132,77 Eur, ktoré náklady vynaložil zbytočne. Žalobca mienil nadobudnúť pozemky

podľa kúpnej zmluvy a následne ich predať so ziskom, o čom vykonával realitnú činnosť a mal prísľub
záujemcov o odkúpenie pozemkov v cene po XXX,- E., a teda mal v čase podpísania kúpnej zmluvy
zabezpečený predaj nadobúdaných pozemkov za hodnotu najmenej 405 825,- Sk, čo po odpočítaní
kúpnej ceny predstavuje ušlý zisk vo výške 10 545,81 Eur, ktorý žiadal uhradiť. Žalovaný naproti tomu
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nárok žalobcu je premlčaný, s čím žalobca

nesúhlasil. V priebehu konania vzal žalobca návrh na začatie konania čiastočne späť, preto súd konanie
v tejto časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.

Podľa § 42 O.Z., ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 O.Z, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 O.Z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých sa túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 442 ods. 1 O.Z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Podľa § 442 ods. 3 O.Z., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Po preskúmaní spisového materiálu súd bol toho názoru, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena je neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej uzatváraní bol zo strany Obce Divín porušený
zákon, konkrétne zákon o majetku obcí č. 138/1991 tým, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí
dňa 03.04.2008 schválilo uznesenie o odpredaji pozemkov v Rekreačnej oblasti kat. úz. Divín pre
žalobcu, ktorých špecifikáciu určí novovypracovaný geometrický plán, ktoré uznesenie je neurčité, a z
ktorého dôvodu nebolo možné kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena odvkladovať. Na

základe tohoto protiprávneho aktu Obecného zastupiteľstva Obce Divín dal potom žalobca vypracovať
geometrický plán spoločnosti GEODETI G5 s.r.o. a zaplatil zaň 7 505,54 Eur a za návrh na vklad
kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zaplatil 132,77 Eur, čím v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorú škodu žalobca
vyšpecifikoval a súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto škody. Súd bol toho názoru, že o vzniku

škody a jej výške sa žalobca dozvedel až dňa 05.12.2011, keď žalovaný oznámil žalobcovi listom, z
ktorého vyplýva, že pozemky nebude odpredávať žalobcovi, ale ich bude predávať vo vlastnom mene,
ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 08.12.2011, pričom objektívna lehota premlčania zo
zodpovednosti za škodu začala podľa názoru žalobcu plynúť od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
ktorým de facto a de iure skončilo vkladové konanie. Toto rozhodnutie Najvyšší súd SR vydal dňa

29.09.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2011. Žaloba bola preto podľa názoru
súdu podaná v zákonnej objektívnej trojročnej lehote a subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. V
tomto súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu.Súd bol toho názoru, že o vyhotovení geometrického plánu rozhodlo Obecné zastupiteľstvo Obce Divín
právnym aktom, ktorý bol neurčitý a tým v rozpore so zákonom o majetku obcí, a na základe tohoto
právneho aktu žalobca dal vyhotoviť geometrický plán a zavkladovať kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení

vecného bremena, čím boli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu,
a to protiprávne konanie, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi takýmto protiprávnym konaním
a škodou. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie 7 638,31 Eur s prísl. z titulu náhrady škody za
vyhotovenie geometrického plánu a zaplatenie správneho poplatku.

Čo sa týka ušlého zisku súd bol toho právneho názoru, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k
ušlému zisku, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľností, predajom ktorých chcel vytvoriť zisk. Nedošlo k
zavkladovaniu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú uzavrel so žalovaným dňa
05.08.2008. Napriek tomu, že táto zmluva nebola zavkladovaná, nedošlo k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, žalobca vykonával realitnú činnosť podľa vlastného vyjadrenia a oslovoval budúcich
kupujúcich, ktorí prejavili záujem o odkúpenie pozemkov zameraných podľa geometrického plánu v

dohodnutej kúpnej cene, a zaslali žalobcovi kolkové známky, ktoré mali byť použité na vkladové konanie.

Súdboltohonázoru,žežalobcapokiaľbyvykonávalrealitnúčinnosť,obstaralbypredajtýchtopozemkov
pre žalovaného a jeho zisk by predstavovala odplata za sprostredkovanie takéhoto predaja v rámci
vykonávania realitnej činnosti. Keďže však žalobca tieto pozemky odkupoval pre seba v úmysle predať

ich ďalej, mal takúto činnosť vyvíjať až po prevode vlastníckeho práva k pozemkom na neho, nakoľko
len vtedy môže predávať nehnuteľnosti, pokiaľ je ich vlastníkom. Inými slovami, žalobca by o zisk prišiel
v tom prípade, ak by ho Obec Divín poverila vykonávaním realitnej činnosti pri predaji pozemkov, ktoré
jej patria a konaním žalovaného by bol takýto obchod zmarený. Žalovaný rozhodol len o vypracovaní
geometrického plánu, ktorý žalobca dal vypracovať. Z tých dôvodov súd žalobu čo do zaplatenia 10

545,81 Eur s prísl. z titulu ušlého zisku ako nedôvodnú zamietol. Na okraj súd poznamenáva, že
zavkladovaním kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú uzavreli účastníci konania
by nedošlo ani z formálnoprávneho hľadiska, keď táto neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom,
ktorú prekážku spôsobil taktiež žalobca.

Podľa § 517 ods. 2 O.Z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 O.Z. Výšku úroku z omeškania stanovilo

Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške stanovenej
týmto právnym predpisom.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Účastníci konania mali vo veci úspech
len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.