Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914202570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914202570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členovsenátuJUDr.AdrianyGallovejaJUDr.RomanaTichéhovovecistarostlivostiomaloletédeti:V.S.,
nar. XX.XX.XXXX a V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov, matky: L. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX a otca K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, V., v konaní o návrhu matky o zvýšenie

výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2P/18/2014-39 zo dňa
07.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého V. výživným vo
výške 140,- eur mesačne a na maloletého V. výživným vo výške 100,- eur mesačne od 19.03.2014,
vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom tak, že otec je

povinný platiť zameškané výživné za čas od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 16,77
eur na maloletého V. a 13,39 eur na maloletého V. do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Vo
zvyšnej časti návrh matky zamietol. O nároku matky rozhodoval podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dôvodil tým, že naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej
povinnosti rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/74/2009-26 zo dňa 01.06.2009, ktorým
bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
V. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na výživu maloletého V. výživným vo výške 70,- eur mesačne.

V čase vyhlásenia rozsudku obe maloleté deti navštevovali materskú škôlku. Matka maloletých detí
bola zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
sumu cca 256,- eur a otec bol v tom čase živnostníkom, pričom podľa daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2008 mal príjmy zo živnosti vo výške 497.906,- Sk a výdavky vo výške
421.652,- Sk. Pričom za uvedený rok mal základ dane mínus 19.362,- Sk. Súd ďalej konštatoval, že od
posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti uplynula doba takmer 5 rokov, pričom v

časeposlednéhorozhodovaniasúduovýškevyživovacejpovinnostimaloletédetinavštevovalimaterskú
škôlku a v súčasnej dobe sú žiakmi piateho a tretieho ročníka základnej školy. Matka maloletých detí
je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu o
výške vyživovacej povinnosti a jej príjem stúpol cca o 40,- eur mesačne. Tiež konštatoval, že otec bol v
tom čase živnostník a v súčasnej dobe je taktiež živnostník pričom príjmy za rok 2013 mal porovnateľné
s príjmami za rok 2009, i keď za rok 2013 mal nižšie výdavky, pričom základ dane mal vo výške 5.292,59
eur. Mesačne zarobí asi 1.000,- eur, čo podľa okresného súdu uviedol sám. Prvostupňový súd ďalej

konštatoval, že od posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti voči maloletým deťomuplynula pomerne dlhá doba, za ktorú sa otec nijakým spôsobom nepodieľal na zvýšených výdavkoch,
ktoré mala matka k maloletým deťom tým, že obidve deti nastúpili na základnú školu. Zvýšené výdavky
vznikli najmä s nástupom do 1. ročníka základnej školy, kde bolo potrebné zakúpiť rôzne školské

pomôcky, ktoré sú potrebné pre školákov. Preto súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti vo výške
140,- eur na staršie z detí a 100,- eur mesačne na mladšie z detí. Okrem toho otec prispieva na výživu
maloletých detí mimo stanovené výživné, a to tým, že chodí s deťmi na turistiku a mesačne na nich minie
asi 50,- eur. Aj z uvedeného prvostupňový súd vyvodil, že hoci táto skutočnosť je na prospech otca,
svedčíotom,žejevjehosilách,abyprispievalnamaloletédetizvýšenýmvýživným.Vozvyšnejčastisúd

návrh matky zamietol s poukazom na to, že výživné na úrovni 170,- eur mesačne by nekorešpondovalo
so zvýšenými výdavkami na maloletého V.. Navyše ani jedno z detí nenavštevuje mimoškolskú činnosť,
krúžky a ani matka nepoukazovala na neobvyklé výdavky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý namietal, že hoci súd

uviedol v odôvodnení rozsudku, že jeho hrubý príjem činí 1.000,- eur, tak táto suma, ktorú súd vyvodil
z daňového priznania, nezodpovedá skutočnosti, nakoľko jeho ročný príjem bol cca 5.300,- eur, čo je
aj uvedené v daňovom priznaní ako základ dane a z čoho je možné vyvodiť, že jeho priemerný príjem
predstavuje sumu cca 450,- eur. Okrem toho zarobí 50,- až 150,- eur mesačne na rôznych opravách
známym. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa matka a ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania -
otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal

ho v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veciavecsprávneprávneposúdil.Súdprvéhostupňavykonalvšetkydôkazyvýznamnéprerozhodnutie,
v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

rozhodnutieovýživnomspomermiexistujúcimivčaserozhodovaniasúduonávrhunazmenuvýživného.
Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Aj pri rozhodovaní o
výživnomvdôsledkuzmenyovýživnomsapoužijúzásady,ktorésúrozhodujúceprezvýšenievýživného.

V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o deti stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.V danej veci treba konštatovať, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 2C/74/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2009 a ktorým bolo
manželstvo rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo uložené platiť

výživné na maloletého V. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého V. výživné vo výške 70,- eur
mesačne. Pokiaľ ide o konštatovanie prvostupňového súdu ohľadne zmenených pomerov na strane
oboch rodičov, pokiaľ sa týka ich príjmov, ako aj ohľadne maloletých detí, ktoré navštevujú už základnú
školu, je správne. Čo sa týka námietky otca ohľadne tej skutočnosti, že jeho priemerný čistý príjem
predstavuje čiastku 450,- eur, ako konštatuje v odvolaní, treba uviesť, že prvostupňový súd sumu 1.000,-

eur konštatoval na základe výpovede otca, čo je zrejmé zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2014.
Pokiaľ mal otec výhrady k protokolácii zápisnice, ktorá je verejnou listinou, mal povinnosť tak urobiť
priamo na pojednávaní. V opačnom prípade sa údaje, ktoré sú uvedené v zápisnici z pojednávania,
pokladajú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pokiaľ ide o argumenty otca, že jeho príjmová
situácia je zlá a z toho dôvodu mu neumožňuje platiť výživné v určenej výške, treba konštatovať, že
odvolací súd sa s argumentmi odvolateľa nestotožnil, nakoľko porovnanie príjmov a výdavkov na strane

otca bolo prvostupňovým súdom správne vyhodnotené. Navyše sám otec potvrdil, že prispieva deťom
nad rámec bežného výživného a z toho dôvodu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zo strany
prvostupňového súdu po takmer piatich rokoch je úmerné tak príjmom a výdavkom otca, ako aj potrebám
maloletých detí.

Maloleté deti v súčasnej dobe navštevujú I. a II. stupeň základnej školy, a teda v porovnaní s

predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového súdu, kedy navštevovali materskú škôlku, u nich došlo
k zmene pomerov, ako správne konštatoval prvostupňový súd.

Na strane matky je potrebné prihliadnuť na to, že zabezpečuje maloletým deťom osobnú starostlivosť,
akoajbytovúotázku,čojepostavenénaroveňfinančnýmplneniam.Podľanázorusúdujevmožnostiach
a schopnostiach otca, vychádzajúc z preukázaného príjmu platiť na maloleté deti stanovené určené

výživné vo výške 140,-, resp. 100,- eur mesačne, hoci sa otec snaží v odvolaní poukázať na zníženie
príjmu, avšak toto zníženie príjmov je zanedbateľné oproti príjmov za obdobie, kedy bolo naposledy
rozhodované o výživnom.

Výrok o trovách prvostupňového konania odvolací súd potvrdil, keďže tento zodpovedá zákonu a
charakteru konania, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. za analogického použitia §
146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.