Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010031
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich C. E. a G.. K. C. na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna 2014 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

K. I., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trv. byt. Ď. č. XX, okr.
Vranov n/T., nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 03.08.2013 v čase okolo 02:50 hod. sa prihovoril k mal. H. N., nar. XX.XX.XXXX, vracajúcej sa po
chodníkudomov,namestskúčasťH.,VranovnadTopľou,okr.VranovnadTopľou,ktorúchcelodprevadiť
domov, no ona to odmietla, avšak obžalovaný ju chytil za zadok, na čo mu svedkyňa odpovedala, aby
sa spamätal, no obžalovaný jej povedal, že chce s ňou mať pohlavný styk a chytal ju pritom za zadok
a prsia, oprel ju chrbtom o oplotenie areálu kostola na pravej strane cesty na H., stiahol si nohavice

a vybral si penis, ona ho odstrčila a začala utekať na druhú stranu cesty, obžalovaný ju chytil za ruky
a hodil do trávy medzi konáre stromov, kedy spadla na chrbát a on si na ňu ľahol, kedy kričala nech
prestane, on jej začal sťahovať nohavice a tričko, čo sa mu nepodarilo a potom, keď začala hlasno kričať
o pomoc, obžalovaný sa postavil, vytiahol si nohavice a odišiel späť smerom ku kruhovému objazdu,
pričom obžalovaný spôsobil mal. H. N. škrabanec na pravej ruke bez potreby lekárskeho ošetrenia,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu, ktorého sa dopustil v úmysle
násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu zločinu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v spojení § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 5 ( piatich ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na obžalovaného K. I. obžalobu pre
vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako pokus zločinu znásilnenia podľa § 14

ods. 1 k § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, zákonnej zástupkyne

poškodenej E. N., mal. svedkyne H. N.R., znalca D.. L., znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie
na obžalovaného ako aj z odboru psychológie na mal. svedkyňu H. N.R. a listinnými dôkazmi, ako aj
ďalšími dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mal. svedkyňu H. N. spoznal niekedy v máji
2013 v V. bare, v ktorom poškodená fajčila a pila, čiže si myslel, že má už 18 rokov. Kamaráti poškodenej
ho požiadali, aby ich odviezol do obce D., pričom najprv natankoval benzín na benzínovom čerpadle
E. za 20,- Eur. Počas pobytu na benzínovej pumpe sa rozprával s mal. svedkyňou N. o tom, či chodia
na diskotéku. Svedkyne sa však nepýtal, či študuje alebo pracuje. Počas cesty motorovým vozidlom sa

všetci rozprávali o tom, že mal natankovať benzín za 10,- Eur, avšak on namietal, že ide o jeho auto a
z toho dôvodu natankoval za 20,- Eur. Začiatkom augusta 2013 sa zdržiaval vo Vranove nad Topľou,
keďže bol u svojej nevlastnej sestry E. L. v E.. Keď prechádzal kruhovým objazdom smerom na H.,
zbadal svedkyňu N., zastavil pri nej autom a opýtal sa jej, kde bola, keďže predpoklad, že bola v V. bare,
pretože mala vypité. Svedkyni N. ponúkol, že ju odprevadí autom, pričom mal dojem, keďže mala vypité,

že chce ísť pešo, aby vytriezvela. Na to zaparkoval auto po pravej strane kruhového objazdu a pešo
pristúpil k svedkyni, ktorá išla smerom na H.. Potom sa začal s ňou rozprávať, opýtal sa jej, či má ešte
toho priateľa z D., na čo mu svedkyňa odpovedala, že už ho nemá. Keď išiel po ceste so svedkyňou
N., tak chcel s ňou mať pohlavný styk. Svedkyni N. to však nijako nepovedal, len ju chytil za zadok
a keďže svedkyňa nič nerobila, tak si myslel, že niečo s ním chce mať aj ona. Vtedy sa svedkyňa N.

potkla o obrubník, spadla po pravej strane, kde je pletivo, avšak toho sa nedotkla. Svedkyňu zodvihol
zo zeme svojimi rukami a to za ramená. Svedkyňa mu povedala, že s ním nechce nič mať. Hneď potom,
ako zodvihol svedkyňu zo zeme, prešla na druhú stranu cesty a opätovne spadla, keďže sa potkla o
obrubník. Zas ju zodvihol a svedkyňa mu povedala, že nechce s ním nič mať. Z uvedeného dôvodu
odišiel od svedkyne smerom k svojmu vozidlu zaparkovanému na parkovisku a svedkyňa N.R. odišla

smerom na H.. Poprel tvrdenia tejto svedkyne, že by si dal dole nohavice, aj keď so svedkyňou chcel
vykonať súlož, avšak nepokúšal sa ju znásilniť. Svedkyňa vtedy od neho pýtala peniaze za benzín, ktoré
zaplatil v máji 2013. Nevedel, koľko má svedkyňa rokov, pričom si myslel, že má 18 rokov, keďže vtedy
v máji 2013 fajčila a pila. Okrem toho, že svedkyňu raz chytil za zadok, iným spôsobom sa jej nedotkol a
svedkyni ani priamo nehovoril, že chce s ňou mať sex. Kamaráti z T., ktorých viezol svojim autom v máji

2013, mu naznačili, že svedkyňa má pohlavný styk s viacerými mužmi. K tvrdeniu svedkyne N.R., že
odmietla, aby ju odviezol autom, sa vyjadril, že svedkyňa mu povedala, že keď ju chce odprevadiť, tak
nech odparkuje auto a odprevadí ju domov pešo. Pokiaľ by svedkyňa nesúhlasila, aby ju odprevadil, tak
by odišiel preč. Keď svedkyni položil ruku na zadok, tak nič nepovedala, nič nenamietala a so svedkyňou
sa rozprával o mnohých veciach. Poprel tvrdenie svedkyne, že potom, ako jej položil ruku na zadok, mu

povedala, nech sa spamätá a že čo robí. Trval na tom, že svedkyňa potom, ako jej položil ruku na zadok,
sa neodťahovala. Poprel aj tvrdenie svedkyne, že na nej ležal, pretože keď prebehla na druhú stranu
cesty, tak zakopla o obrubník a spadla priamo na chodník, pričom pletiva sa ani nedotkla. Keď svedkyňa
spadla, zľakol sa, zodvihol ju zo zeme, neležal na nej a odišiel od nej preč. Vyjadril sa, že si myslel, že
svedkyňa má 18 či viac rokov, keďže vyzerala na 18 rokov. Obžalovaný vo svojej výpovedi tiež poukázal

na to, že v máji alebo júni 2012 utrpel poranenie mozgu, v dôsledku čoho bol aj hospitalizovaný.

Maloletá svedkyňa H. N. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného
stretla na diskotéke v V. klube, keď si od neho popýtala zapaľovač alebo zápalky. Niekedy v máji
2013 bola spoločne s priateľom D. T.L. z D. na benzínovej pumpe E. spoločne s ďalšími štyrmi či

piatimi kamarátmi. Uviedla, že s obžalovaným sa vtedy nerozprávala a že jej kamarát D. T. sa poznal sobžalovaným I., ktorého požiadal, aby ich odviezol autom. Vyjadrila sa, že D. T. vedel, koľko má rokov
a že sa mohol s obžalovaným I. rozprávať o nej, pričom vtedy navštevovala prvý ročník strednej školy.
Všetci, ktorí sa nachádzali vo vozidle vedeli, koľko má rokov, avšak obžalovaný sa jej priamo nepýtal

na jej vek. Obžalovaný sa rozprával pritom s jej kamarátmi o úhrade ceny benzínu za odvoz do miesta
bydliska. Dňa 02.08.2013 sa vracala nadránom približne okolo 02:00 hod. od kamaráta G. H. zo Sídliska
X. G., pričom po M. ju odprevadila spolužiačka spolu s bratom a odtiaľ chcela ísť domov na H. pešo
sama. Pred Reštauráciou C. v blízkosti kruhového objazdu pri nej zastavil obžalovaný I. na vozidle
striebornej farby, pričom prechádzal okolo nej pomalou jazdou a opýtal sa jej, či ju môže odviezť domov,

čo viackrát odmietla. Keď odmietla odvoz obžalovaného, obžalovaný odišiel preč, avšak neskôr za ňou
obžalovaný bežal a kričal na ňu, aby ho počkala. Keď zastavila, obžalovaný ku nej pristúpil a povedal
jej, že ju chce odprevadiť, na čo mu odpovedala, že chce ísť sama. Obžalovaný I. jej povedal, že má
v aute cigarety, na čo mu opätovne odpovedala, že chce ísť domov sama. Obžalovaný I. napriek tomu
trval na tom, že ju odprevadí. Keď sa nachádzali v zákrute, tak ju obžalovaný začal chytať za zadok a
prsia, na čo mu odpovedala, nech sa spamätá a opýtala sa ho, čo robí. Obžalovanému povedala, nech

prestane, pričom sa nachádzala až pri plote, pri ktorom sa rozplakala. Keď ju obžalovaný I. chytal za
zadok, tak sa snažila svojimi rukami odtláčať ruky obžalovaného od svojho zadku a takisto sa od neho
odťahovala. Obžalovanému neustále opakovala, že s ním nechce nič mať, na čo ju obžalovaný otočil
a oprel chrbtom o oplotenie pri kostole. Obžalovaný I. si stiahol nohavice po kolená tak, že od pása
dole bol celý nahý, pričom mal odhalený penis. Obžalovaný začal vykonávať také pohyby, ako keby s

ňou chcel vykonať súlož. Obžalovaný jej doslovne povedal, že chce s ňou „pirkať, jebať,“ pričom ona sa
rozplakala. Obžalovaný I. sa jej pohlavným údom dotýkal pošvy, ako keby s ňou chcel vykonať pohlavný
styk. Počas toho, ako bola opretá o plot, tak obžalovaný jej chcel stiahnuť dole nohavice. Obžalovaného
stále odstrkovala a vzápätí na to utiekla na druhú stranu cesty, takže sa to obžalovanému nepodarilo.
Obžalovaný I. pobehol za ňou a hodil ju do trávy, medzi konáre. Obžalovaný do nej rukami strčil a ona

spadla na zem prednou časťou tela, potom sa otočila na chrbát a snažila sa od obžalovaného odtiahnuť.
Obžalovaný I. si však na ňu kľakol takým spôsobom, že jej roztiahol nohy tak, že bola uprostred neho a
rukami jej začal pridržiavať jej ruky. Obžalovaný sa jej snažil vyzliecť tričko ako aj podprsenku a stiahnuť
nohavice, pričom ju pritom aj obchytkával. Obžalovaný I. sa jej rukami snažil zakryť ústa, pričom jej prsty
dával do úst. Napriek tomu sa jej podarilo dosť hlasno kričať o pomoc a takisto kričala, aby ju obžalovaný

nechal. Keďže neprestávala kričať, tak sa obžalovaný zodvihol, obliekol si nohavice a ušiel preč, naspäť
smerom ku kruhovému objazdu. Najprv išiel rýchlym krokom, ale potom, keď bol ľuďom viac na očiach,
tak spomalil. Keď sa ju obžalovaný I. pokúsil napadnúť, tak plakala, kričala nech ju nechá, keďže mu
nič nespravila a nechce s ním nič mať. Obžalovaný však trval na tom, že chce s ňou „pirkať“, že to
bude dobré a že to chce aj ona. Keď obžalovaný od nej odišiel, tak začala utekať smerom domov na H..

Obžalovaný I., keď kľačal na nej, tak si opätovne vyzliekol nohavice. Potom, ako utiekla od plota smerom
na druhú stranu cesty, tak si opätovne obliekol nohavice a tie si opäť vyzliekol, keď na nej kľačal. Počas
toho sa bránila tak, že ho odstrkovala nohami, rukami, čo sa jej však nedarilo, keďže obžalovaný na nej
kľačal. Obžalovanému pravdepodobne nespôsobila žiadne poranenia a ani ona neutrpela žiadne vážne
zranenia. Domnievala sa, že obžalovaný upustil od konania preto, že hlasno kričala a v blízkosti miesta

činu sa nachádza hneď prvý rodinný dom na H.. Podľa jej názoru obžalovaný upustil od konania z toho
dôvodu, že sa obával, že ich niekto uvidí alebo počuje. Vyjadrila sa, že na kruhovom objazde je síce
kamera, ale nemá dosah na miesto spáchania skutku. Nevedela sa vyjadriť, či sa obžalovaný o jej veku
rozprával s D. T. či ďalšími kamarátmi, ktorí s ňou boli v motorovom vozidle v máji 2013. Po skutku dva -
tri týždne nemohla spať, odvtedy nikdy nechodí domov peši sama a keď prechádza uvedeným miestom,

tak si vždy spomenie, čo sa stalo. Konanie obžalovaného smerovalo len ku vykonaniu súlože, pričom
obžalovaný sa jej obnaženým penisom dotkol oblečenia v blízkosti vagíny.

Z výpovede poškodenej E. N. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že spoločne s manželom a mladším
synom dňa 2.8.2013 išli na svadbu do W.K., pričom sa vrátili v nedeľu 4.8.2013. Po ich návrate jej

dcéra H. povedala, že v sobotu nadránom dňa 3.8.2013 sa ju niekto pokúšal znásilniť. Keď sa jej dcéra
v uvedené ráno vracala domov, tak ju mala odprevadiť kamarátka G. H. spoločne s bratom, avšak v
uvedený večer ju odprevadili len po M.. Dcéra jej pritom povedala, že ju kamaráti odprevadia až domov
a z toho dôvodu jej už netelefonovala, pričom naposledy jej telefonovala v sobotu ráno okolo 02:00 hod.
Svedkyňa H. N. jej povedala, že pri Reštaurácii C. na kruhovom objazde smerom na H. jej pristavilo

nejaké vozidlo, pričom vodič jej povedal, že ju pozná, že je z H., na čo mu dcéra odpovedala, že nechce,
abyjudotyčnývodičodprevadilazrýchlilakrok.Natovodičvozidlaišielzaňoupešo,pričomjuhodiloplot
na druhú stranu cesty. Keď jej dcéra utiekla na druhú stranu cesty, tak ju obžalovaný hodil na trávu, kde
sú stromy. Spoločne s manželom išli na uvedené miesto a videli, že sa svedkyňa H. N. pravdepodobnezachytila o strom. Na mieste činu si všimli, že tam bola pováľaná tráva a na nohaviciach dcéry videla aj
nejaké trsy trávy. Dcéra jej povedala, že keď ležala na druhej strane cesty, tak kričala a kopala, pričom
sa jej zdalo, že išlo nejaké motorové vozidlo a vtedy sa obžalovaný postavil a utiekol preč. Až počas

vyšetrovania v prípravnom konaní si dcéra spomenula, že keď raz bola na benzínovej pumpe E., tak ju
obžalovaný viezol domov s nejakými kamarátmi. Jej dcéra mala po skutku problémy so spánkom, kričala
zo spánku a neskôr bola s ňou na ošetrení na gastroenterológii v Košiciach, pri ktorom sa nič nezistilo.

Znalec D.. C. L. z odboru psychológie na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého

posudku z prípravného konania a uviedol, že svedkyňa H. N. mala patognomicky zvýšené skóre v
kategóriách neurotických strachov, sklonov k instabilite a impulzívnych a záchvatových tendencií, pričom
nevykazovala depresívne tendencie. Vyjadril sa, že sa nedá jednoznačne určiť, či vyššie spomenuté
stavy boli spôsobené iba predmetnou udalosťou, keďže závisí od toho ktorého človeka a jeho životnej
situácie, v ktorej sa nachádza. Skutočnosti zistené pri jeho znaleckom vyšetrení nasvedčovali tomu, že
k udalosti došlo tak, ako uviedla maloletá svedkyňa. U H. N. nezistil symptómy, ktoré sa vyskytujú pri

klamaní. Ďalej uviedol vo svojom znaleckom posudku, že svedkyňa nemá tendencie k zatajovaniu, k
nepravdivosti vo svojich výpovediach, nemá sklony k neúplnosti či účelovosti pri svojich interpretáciach,
bez snahy po skresľovaní, zavádzaní, modifikácii či klamaní vo výpovediach a to nielen vo vzťahu k
sebe. Vyjadril sa, že lži skóre bolo vo vzťahu k vierohodnosti ustálené na hodnotu 4 v prvom teste a
v druhom treste dosiahla svedkyňa skóre 2, z čoho vyplýva, že svedkyňa bola úprimná, neklamala a

je schopná byť vierohodná, je bez duševnej poruchu, bez snahy po skresľovaní. Svedkyňa N.R. podľa
jeho záverov nevykazuje príznaky patologickej agresivity, ktorá nebola zvýšená, keďže každý jednotlivec
môže byť vo vyhrotenej situácii potencionálne agresívny. Vo vzťahu k dosiahnutému veku svedkyne sa
vyjadril, že pri znaleckom vyšetrení sa mal. svedkyňa správala ako mladá dáma, ako keby mala viac
ako 16-17 rokov. Bola vyspelá a mal pocit, že už dosiahla plnoletosť. Zdôraznil však, že iná situácia je

pri vyšetrení, ktorá je umelá - in vitro a iná je na živo. Svedkyňa N. je podľa jeho názoru, vyjadreného
v znaleckom posudku, schopná správneho vnímania, zapamätania si a vybavovania si javov, vecí a
ľudí. Za nevyhnutné považoval zdôrazniť, že vo výpovediach osôb z dôvodu supresie ( vytesňovania )
nepríjemných-citovonegatívnesýtenýchzážitkov,ktorésaorganizmussnažívytesniť-zbaviťsaich,pre
ichzjavnenegatívneadeštrukčnépôsobenie,čiperzistenciuvobsahochvedomia,pričommechanizmus

supresie má očisťujúci, pozitívny účinok na mozgové štruktúry, v podstate ide o obranný mechanizmus
a a ochranný aparát osobnosti, nejde teda o úmyselné „nepamätanie si „, ale o vplyv emócii, ktoré môžu
byť zdrojom parciálnych výpadkov pamäti a aby tak nepríjemná udalosť nepôsobila v obsahoch vedomia
takým zdrvujúcim spôsobom, ide de facto o fyziologický akt, nie o úmyselné predstieranie niečoho, či
o „stratu pamäti.“

Znalkyne G.. A. a G.. W. vo svojom znaleckom posudku z odvetvia psychiatrie uviedli, že osobnosť
obžalovaného má nízky toleranciu k frustrácii ( záťaže ) s intelektovými schopnosťami v pásme
dolného priemeru. V dobe spáchania skutku mal obžalovaný plne zachovaný kontakt s objektívnou
realitou, bez psychotických porúch, ktoré by mohli byť podkladom pre patologickú motiváciu konania.

Obžalovaný v čase spáchania skutku ani v čase vyšetrenia netrpel žiadnou duševnou chorobou
alebo duševnou poruchou. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečnosť a
protiprávnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať, pretože jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť neboli ničím znížené. Obžalovaný v súčasnej
dobe chápe zmysel trestného konania, vrátane zmyslu prejednania jeho činu pred súdom. Keďže

obžalovaný nie je duševne chorý, z hľadiska psychiatrického jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný a z tohto dôvodu podľa ich názoru ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné uložiť.
U obžalovaného nezistili závislosť na alkohole či iných drogách, preto nie je dôvod nariadiť mu
žiadnu formu ochranného protialkoholického či protitoxikomanického liečenia. Podľa lekárskej správy
MUDr. G. G. zo dňa 16.08.2013 obžalovaný bol jednorázovo ošetrený v rámci pohotovostnej služby

na neurologickej ambulancii, pričom v diagnostickom závere sa uvádzalo, že ide o stav po poruche
vedomia s následnou obnuláciou (mrákotným stavom ), bolo vyslovené podozrenie na epileptický
záchvat a v dokumentácii bol uvedený neurogénny tetanický syndróm. Obžalovanému bolo doporučené
prostredníctvom spádovej neurologickej ambulancie realizovať EEG vyšetrenie, ako aj psychiatrické
vyšetrenie, ktoré obžalovaný neabsolvoval. Nakoľko ojedinelý epileptický záchvat ešte neznamená,

že človek trpí epilepsiou, presnú diagnózu epilepsie možno stanoviť až na základe EEG vyšetrenia
a teda ďalšími vyšetreniami je nutné vylúčiť, či záchvat nezapríčinila náhla srdcová slabosť alebo či
sa nejednalo o hysterické ( konverzné ) záchvaty, ku ktorým dochádza v emočne vypätej situácii so
snahou dosiahnuť určitých výhod. V zdravotnej dokumentácii od obvodného lekára MUDr. N. nie súžiadne údaje o tom, že by obžalovaný trpel epilepsiou ako aj neurogénnym tetanickým syndrómom.
Pokiaľ by obžalovanému boli stanovené vyššie uvedené ochorenia ( čo je nutné dokladovať lekárskou
správou), s ohľadom na tieto ochorenia v čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo

svojho konania a mohol svoje konanie ovládať, pretože jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
vzhľadom na spáchaný skutok neboli ničím podstatnejšie znížené. U obžalovaného poruchy vnímania a
ani poruchy pamäťových funkcií nezistili, preto bol schopný reálne vnímať, uložiť do pamäti a následne
aj identické, reálne zopakovať. Počas explorácie obžalovaný uvádzal, že na celý priebeh udalosti v
inkriminovanej dobe má úplné a jasné spomienky, má však tendenciu skresľovať zážitky, resp. meniť,

prípadne spája prežité s vymysleným, aby sa vykreslil v lepšom svetle.

V prípravnom konaní bola vykonaná rekognícia so svedkyňou mal. H. N., ktorá pri nej jednoznačne
opoznala osobu obžalovaného K. I., o čom bola vyhotovená zápisnica s príslušnou fotodokumentáciou.
Bola vykonaná aj dodatočná ohliadka miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 734/12-4 zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenému G. N. za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému K. I., pričom toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 19.12.2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za preukázané, že obžalovaný K. I. sa dopustil skutku tak ako je uvedené vo výrokovej časti toto
rozsudku.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčuje nepriamo aj jeho vlastná výpoveď ako z prípravného

konania tak aj na hlavnom pojednávaní, výpoveď zákonnej zástupkyne mal. svedkyne a to poškodenej
E. N. ako aj mal. svedkyne H. N.R. ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 3.8.2013 v skorých ranných hodinách sa mal. svedkyňa H.
N. vracala domov na mestskú oblasť H. vo Vranove nad Topľou od svojho kamaráta. Počas cesty okolo

kruhového objazdu pred reštauráciou C. sa pri nej zastavil na svojom motorovom vozidle obžalovaný I.,
ktorý jej ponúkol, že ju odvezie domov. Svedkyňa H. N. odmietla ponuku obžalovaného a pokračovala
ďalej v ceste domov. Naproti tomu obžalovaný I. tvrdil na hlavnom pojednávaní, že mal. svedkyňa N.Á.
pravdepodobne z dôvodu požitia alkoholických nápojov mu mala odpovedať, že sa chce prejsť a pokiaľ
mázáujemjuodprevadiť,takmázaparkovaťsvojemotorovévozidlo.ObžalovanýI.pozaparkovanítohto

vozidla pristúpil k mal. svedkyni N., pričom ju začal chytať za zadok a prsia, voči čomu sa mal. svedkyňa
ohradila a požiadala obžalovaného I., aby s obchytkávaním jej telesných partií prestal. Svedkyňa N. sa
proti dotykom obžalovaného bránila tak, že odtláčala svojimi rukami ruky obžalovaného od svojho tela.
Svedkyňa N. opakovane zdôrazňovala obžalovanému, že nechce s ním nič mať. Samotný obžalovaný
I. sa vyjadril, že mal záujem vykonať pohlavný styk so svedkyňou N., pričom podľa jeho vyjadrenia

na hlavnom pojednávaní to však výslovne verbálne neprejavil pred touto svedkyňou. Obžalovaný po
tom, ako začal obchytkávať svedkyňu N., tak ju otočil tvárou k sebe a oprel ju chrbtom o oplotenie pri
kostole. Obžalovaný I. si vzápätí na to stiahol svoje nohavice po kolená tak, že mal odhalený pohlavný
úd a začal vykonávať pohyby smerujúce k uskutočneniu súlože. Obžalovaný mal pritom svedkyni aj
výslovne, podľa vyjadrenia tejto svedkyne, uviesť, že má záujem o sexuálny styk s ňou, pričom sa jej

snažil, keď bola opretá o plot, stiahnuť dole jej nohavice. Svedkyňa H. N. však neustále obžalovaného
od seba odstrkovala, pričom sa jej podarilo aj ujsť od obžalovaného na druhú stranu cesty. Po prejdení
na druhú stranu ulice za ňou dobehol aj obžalovaný I., ktorý ju hodil do trávy. Po otočení sa svedkyni
na chrbát si obžalovaný na túto svedkyňu kľakol a začal ju pridržiavať svojimi rukami. Obžalovaný sa
opätovne pokúšal stiahnuť hornú ako aj dolnú časť odevu svedkyne a takisto ju pritom obchytkával.

Keďže svedkyňa pri týchto úkonoch obžalovaného kričala, obžalovaný sa jej svojim rukami snažil zakryť
ústa, avšak svedkyňa napriek tejto snahe obžalovaného zabrániť jej v privolaní pomoci, naďalej o ňu
volala. Vzhľadom na neustále kričanie svedkyne o pomoc a z dôvodu, že v blízkosti miesta činu sa
nachádzali rodinné domy mestskej oblasti H., obžalovaný od svojho konania upustil a najprv rýchlom
krokom, ktorý neskôr spomalil, opustil miesto činu.

Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že svedkyňu N.Ú. sa nepokúsil násilím donútiť k vykonaniu
súlože, aj keď potvrdil, že so svedkyňou N. mal záujem vykonať pohlavný styk. Obžalovaný uviedol,
že pritom ako prechádzal svojim motorovým vozidlom po kruhovom objazde okolo svedkyne N., taktáto súhlasila s tým, aby ju odprevadil, požadovala však od neho, aby ju sprevádzal na ceste domov
peši. Už uvedené vyjadrenie obžalovaného vzbudzuje pochybnosti, odhliadnuc od skutočnosti, že
toto vyjadrenie poprela samotná poškodená N., keďže vyznieva nelogicky, pretože súdu sa nejaví

pravdepodobné, aby svedkyňa N. mala záujem, aby ju odprevadil domov neznámy muž. Pokiaľ by aj súd
pripustil pravdivosť tohto vyjadrenia obžalovaného, tak v takom prípade by svedkyňa pravdepodobne
na obžalovaného I. vyčkala až do doby, pokiaľ by obžalovaný zaparkoval svoje motorové vozidlo. Ďalšie
vyjadrenie obžalovaného vyznieva pritom takisto nepresvedčivo a nedôveryhodne. Obžalovaný tvrdil, že
keď pristúpil k svedkyni N., tak túto chytil za zadok a keďže svedkyňa voči tomu nenamietala, domnieval

sa, že by s ňou mohol vykonať sexuálny styk. Na hlavnom pojednávaní pritom obžalovaný uviedol, že
vôľu vykonať pohlavný akt so svedkyňou výslovne slovne pred ňou neprejavil, avšak naproti tomu v
prípravnom konaní v zhode s vyjadrením svedkyne N. uviedol, že svedkyni povedal, že ju „ pomiluje
„, pričom táto svedkyňa opakovane uvádzala, že obžalovaný sa pred ňou doslovne vyjadril, že chce
s ňou „ pirkať, jebať „. Uvedený zásadný rozpor vo výpovediach obžalovaného týkajúci sa prejavenia
vôle obžalovaného vykonať so svedkyňou pohlavný styk pritom obžalovaný I. nevedel hodnoverným

a vierohodným spôsobom vysvetliť. Nedôveryhodne vyznieva aj námietka obžalovaného, že v období
spáchania skutku začiatkom mesiaca august roku 2013 od neho svedkyňa N. požadovala peniaze za
benzín, ktoré mal obžalovaný zaplatiť ešte v máji roku 2013, keď ju spoločne s priateľom D. T. a ďalšími
kamarátmi odviezol do obce D.. Súdu nie je zrejmý dôvod, prečo by svedkyňa N. od obžalovaného
požadovala s odstupom troch mesiacov peniaze za benzín za jej odvoz spoločne s kamarátmi do obce

Poša, o ktorý mal pritom obžalovaného požiadať pravdepodobne D. T.. Samotná svedkyňa N. uvádzala,
žeobžalovanéhoI.včasespáchaniaskutkunepoznalaaažvobdobívykonávaniavyšetrovacíchúkonov
si spomenula, že obžalovaný ju ešte niekedy v máji roku 2013 spoločne s jej kamarátmi odviezol
motorovým vozidlom do obce D.. Nedôveryhodne vyznieva aj obrana obžalovaného spočívajúca v
tvrdení, že sa domnieval, že so svedkyňou môže mať pohlavný styk z toho dôvodu, že nejakí kamaráti

svedkyne sa o nej vyjadrili, že je „ povolnejšia „. Pri posudzovaní, či došlo k spáchaniu trestného činu
znásilnenia nezáleží na spôsobe života znásilnenej osoby, ani na jej povesti a ani na tom, či išlo o
osobu pohlavne nedotknutú. Obeťou tohto trestného činu môže byť aj osoba, s ktorou páchateľ predtým
pohlavnežil,sktoroujenapríkladnaďalejvmanželskomzväzkučivpomeredruhadružka.Rozhodujúce
na posúdenie naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu je, či s vykonaním súlože súhlasila

poškodená žena a teda či bol vopred daný jej súhlas na vykonanie tohto pohlavného aktu. Objektom
tohto trestného činu je totiž právo ženy na slobodné rozhodnutie o svojom pohlavnom živote. V tejto
súvislosti pritom vierohodne vyznieva tvrdenie svedkyne N., že pokiaľ sa nejakí muži vyjadrili o jej osobe
tak, že máva pohlavný styk s viacerými mužmi, že sa takto sa o nej mal vyjadriť jej bývalý priateľ z
dôvodu, že s ním ukončila vzájomný vzťah. Pri posudzovaní vierohodnosti výpovede samotnej svedkyne

súd prihliadol aj na znalecké dokazovanie z odboru psychológie na túto svedkyňu, podľa ktorého u nej
ani znalec PhDr. L. nezistil tendenciu k zatajovaniu, k nepravdivosti v jej výpovediach a takisto, že by
táto svedkyňa mala sklon k neúplnosti či účelovosti, pričom u nej podľa názoru znalca nie sú badateľné
snahy po skresľovaní, zavádzaní či modifikovaní či klamaní vo výpovediach a to nielen vo vzťahu k
sebe samej. Skutočnosť, že svedkyňa N.R. reálne prežila skutok tak ako je opísaný v skutkovej vete

tohto rozsudku preukazujú aj jej psychické prejavy a symptómy, keďže podľa uvedeného znaleckého
dokazovania svedkyňa v čase tohto vyšetrenia trpela menej výraznými neurotickými strachmi, sklonmi
k instabilite, k impulzívnym a záchvatovým tendenciám, čo znalec z odboru psychológie považoval
za vyhasínajúce rezídium prežitej predmetnej udalosti. Znalec PhDr. L. pritom pri svojom výsluchu na
hlavnom pojednávaní sa síce vyjadril, že sa nedá s jednoznačnou istotou určiť, či takéto prejavy boli

spôsobené vyšetrovanou udalosťou, keďže v prevažnej miere závisí od osobnosti toho ktorého človeka
ako aj od životnej situácie, v ktorej sa v tom čase nachádza uvedený jednotlivec, avšak všetky zistené
prejavy v správaní sa svedkyne nasvedčovali tomu, že k udalosti došlo tak ako ju opísala svedkyňa
N.. Takémuto záveru znaleckého dokazovania nasvedčuje skutočnosť, že u svedkyne bolo zistené
patognomicky zvýšené skóre v kategórii neurotických strachov, sklony k instabilite a k impulzívnych a

k záchvatovým tendenciám.

Odôvodnené pochybnosti vyvoláva aj námietka obžalovaného, že počas vykonávania vyšetrovacích
úkonov v prípravnom konaní ho musela odviezť rýchla zdravotná pomoc, pričom takúto skutočnosť
nepreukazuje žiadny záznam vyšetrovateľa PZ. Za účelom preverenia tejto obrany obžalovaného,

však súd obžalovaného podrobil znaleckému psychiatrickému vyšetreniu, z ktorého vyplynulo, že
obžalovaný v dôsledku fyzického útoku na jeho osobu bol ešte v období od 16.8.2012 do 20.8.2012
hospitalizovaný na traumatologickom oddelení v Prešove pre pomliaždenie mozgu a krvácanie do
mozgu v temporoparietálnej oblasti vpravo, pričom práceneschopný bol až do 6.9.2012. Zo zdravotnejdokumentácie však podľa znalkýň nevyplývalo, že by si jeho zdravotný stav vyžadoval ďalšiu liečbu,
resp. dispenzarizáciu na odbornej neurologickej, príp. psychiatrickej ambulancii. Obžalovaný pritom
nielen na samotnom hlavnom pojednávaní, či ešte v prípravnom konaní, ale opakovane aj pred

znalkyňamizpríslušnéhoodvetvianacelýpriebehinkriminovanéhoskutkumalúplnéajasnéspomienky.
Znaleckým vyšetrením sa nezistili u obžalovaného také poruchy pamäti, ktoré by oslabili jeho schopnosť
správne vnímať, uložiť do pamäti a následne vybaviť si prežité udalosti. Tvrdenie obžalovaného o
neúplnosti niektorých spomienok označili znalkyne za snahu obžalovaného vyhnúť sa nepríjemnej
situácie súvisiacej s trestným stíhaním, tiež prípadnému uloženiu aj vysokého trestu, ktorý mu v prípade

preukázania viny hrozí. Účelom a zmyslom takéhoto správania sa obžalovaného podľa záveru znalkýň je
získať „ nejakú výhodu „ v súvislosti s trestným stíhaním. Obžalovaný síce predložil súdu lekársku správu
MUDr. G. zo dňa 16.08.2013 a tvrdil, že uvedeného dňa bol vyšetrený v rámci ústavnej pohotovostnej
služby na neurologickej ambulancie z dôvodu, že odpadol, avšak samotný obžalovaný uvádzal, že od
doby16.8.2012žiadneepileptickézáchvatynedostalaanineodpadol,žiadneliekyneužíval,pričomaniv
jeho zdravotnej dokumentácii sa nenachádzali žiadne údaje, že by trpel epilepsiou. Znalkyne sa vyjadrili,

že ojedinelý epileptický záchvat neznamená, že človek trpí epilepsiou, keďže až 5 % populácie má počas
života ojedinelý epileptický záchvat. Neurogénny tetanický syndróm uvedený v lekárskej správe MUDr.
G. G. pritom vzniká následkom stresu, zlej životosprávy, fajčením vo veľkej časti populácie vo veku od
20. - 30. rokov. Pokiaľ aj v minulosti bol zistený u obžalovaného takýto syndróm, táto skutočnosť nemala
vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, a teda obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť

svojho konania a bol schopný aj ovládať svoje konanie. Z lekárskej správy MUDr. G. pritom vyplýva, že
u obžalovaného bolo vyslovené len podozrenie na epileptický záchvat a bolo mu odporučené realizovať
EEG vyšetrenie, príp. aj psychiatrické vyšetrenie, ktoré však obžalovaný do času vyšetrenia znalkyňami
ani neabsolvoval. V prípade takéhoto ojedinelého epileptického záchvatu pritom bolo potrebné ďalšími
vyšetreniami vylúčiť, či tento záchvat nebol vyvolaný náhlou srdcovou slabosťou alebo či nešlo o

hysterické ( konverzné ) záchvaty, ku ktorým dochádza v emočnej vypätej situácii so snahou dosiahnuť
určitých výhod. Znalkyne sa pritom vyjadrili, že obžalovaný má tendenciu skresľovať zážitky, resp. meniť,
prípadnespájaťprežitésvymysleným,abysavykreslilvlepšomsvetle.Vsúvislostisuvedenýmizávermi
znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie je potrebné uviesť, že je pochopiteľné, že obžalovaný
vyšetrovaný v súvislosti s trestnou činnosťou, pre ktorú mu bolo v tom čase vznesené obvinenie, prežíval

stres, keďže si zjavne uvedomoval závažnosť takéhoto trestného stíhania vrátane možnosti uloženia
niekoľkoročného trestu odňatia slobody. Obžalovaný bol síce v minulosti dvakrát súdne trestaný, avšak
za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, za čo mu bol
uloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyakoajtrestpovinnejpráce,pričomvprípadetýchtoodsúdení
už platí fikcia neodsúdenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že na obžalovaného nebolo nikdy pôsobené

nepodmienečným trestom odňatia slobody a to ani niekoľkomesačným, pričom v prípade trestného
činu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona už pri naplnení základnej skutkovej podstaty tohto trestného
činu je možné uložiť jeho páchateľovi len niekoľkoročný trest odňatia slobody spätý s obmedzením
osobnej slobody páchateľa tohto trestného činu. Je zrejmé, že takúto okolnosť si uvedomoval aj samotný
obžalovaný a je teda pochopiteľné, že pri svojej výpovedi v prípravnom konaní prežíval strach a stres,

avšak je potrebné zdôrazniť, že úkony trestného konania nemajú prispievať k duševnej pohode osôb,
ktoré sa ich zúčastňujú, ale majú napomáhať objasňovaniu vyšetrovanej trestnej činnosti, pričom je
len samozrejmé, že osoba, ktorá sa dosiaľ nedostala do závažného rozporu so zákonom, neprišla do
kontaktu s orgánmi činným v trestnom konaní a súdmi, najmä v prípade uvedomenia si vysokého trestu
odňatia slobody, ktorý mu na konci takéhoto trestného konania môže hroziť, bezpochyby môže byť

v takejto situácii vystavená určitému stresu či určitému pocitu nepohody, v každom prípade to však
nemožno zamieňať s tým, že by takáto osoba trpela nejakou duševnou poruchou či duševnou chorobou,
ktorá by jej bránila vypovedať pravdu o tom, čo prežila, vnímala vlastnými zmyslami, pokiaľ samozrejme
pravdu hovoriť chce. Obhajobu obžalovaného v tejto súvislosti považoval súd aj vzhľadom na vyššie
spomenuté znalecké dokazovanie za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti,

či v snahe privodiť si priaznivejšie postavenie v prebiehajúcom trestnom konaní.

O vine obžalovaného, aj keď rozhodujúcim a usvedčujúcim dôkazom je prevažne výpoveď samotnej
svedkyne N., svedčí aj vykonaná ohliadka miesta činu, z ktorej vyplýva, že v mieste, kde malo dôjsť
k spáchaniu skutku sa nachádza ohnutý plot ako aj rekognícia svedkyne N., pri ktorej jednoznačne

opoznala obžalovaného ako osobu, ktorá sa s ňou pokúšala v uvedený deň vykonať pohlavný styk.
Pravdivosť výpovede svedkyne H. N. potvrdila aj výpoveď jej zákonnej zástupkyne, svedkyne E. N.,
ktorá uviedla, že po spáchaní skutku jej dcéra H. oznámila, že sa ju niekto pokúsil počas cesty v
skorýchrannýchhodináchdňa3.8.2013znásilniť.Nemožnoopomenúť,žesamotnásvedkyňaE.N.R.savyjadrila, že z dôvodu obáv z vykonávaného vyšetrovania nemala záujem podávať trestné oznámenie,
avšak jej dcéra H. N. trvala na tom, aby takéto trestné oznámenie na obžalovaného podali.

Súd na rozdiel od obžaloby však nedospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa skutku tak
ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby dopustil voči dieťaťu ako chránenej osobe. Na naplnenie
tohto kvalifikačného znaku sa síce vyžaduje vedomá nedbanlivosť a teda je postačujúce, keď páchateľ
o tejto inej skutočnosti nevedel, hoci vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol. Z uvedeného teda vyplýva, že pri posudzovaní, či trestný čin znásilnenia bol spáchaný

na osobe mladšej ako osemnásť rokov, a teda dieťati, sa nevyžaduje, aby páchateľ poznal vek
poškodenej, stačí, ak so zreteľom k okolnostiam a svojim osobným pomerom ho vedieť mal a mohol. Z
opisu skutočností predchádzajúcich samotnému žalovanému skutku uvedených vo výpovediach oboch
aktérov žalovaného trestného činu nepochybne vyplýva, že obžalovaný ako aj svedkyňa N. sa spoznali
ešte niekedy v máji roku 2013. Svedkyňa H. N. vypovedala, že obžalovaného I. spoznala na diskotéke
v V. Clube, keď ho požiadala o poskytnutie zapaľovača či zápaliek, na čo ju obžalovaný I. zobral do

motorového vozidla a tam ju mal chytať za kolená, pričom svedkyňa na to z uvedeného vozidla utiekla.
Zhodne ako obžalovaný tak aj svedkyňa N. uviedli, že niekedy v mesiaci máj roku 2013 ju ako aj jej
priateľov, vrátane D. T. z D., obžalovaný odviezol na svojom osobnom motorovom vozidle do uvedenej
obce. Predtým však obžalovaný I. natankoval benzín na benzínovej pumpe E. v smere pri výjazde z
mesta Vranov nad Topľou do mesta Prešov. Obžalovaný uviedol, že za natankovaný benzín zaplatil

sumu 20,00 eur, ktorú požadoval od priateľov svedkyne H. N.. Obžalovaný tvrdil, že počas zdržiavania
sa na benzínovom čerpadle E. sa rozprával so svedkyňou H. N. a to ohľadne jej návštev diskoték.
Uviedol, že so svedkyňou sa vôbec nerozprával o jej veku, prípadne o tom, či a akú školu navštevuje,
príp. aký konkrétny ročník tejto školy. Vyjadril sa ďalej, že počas cesty od benzínového čerpadla do
obce D. sa rozprával predovšetkým s priateľmi poškodenej, keďže títo namietali, že natankoval také

množstvo benzínu, za ktoré bolo potrebné uhradiť sumu 20, eur, avšak oni požadovali, aby natankoval
benzín len za sumu 10, eur. Obžalovaný sa ďalej vyjadril, že so svedkyňou sa od uvedeného momentu
až do času spáchania skutku vôbec nestretol. Svedkyňa N. pritom vypovedala, že na benzínovom
čerpadle E. sa v tom čase s obžalovaným vôbec nerozprávala a že počas cesty jej priateľov a nej
do obce D. sa rozprával obžalovaný len s jej priateľmi, pričom predmetom ich rozhovoru mala byť

úhrada finančnej hotovosti za natankovaný benzín. Uvedená svedkyňa sa vyjadrila, že ako D. T. tak
aj ostatní jej priatelia, ktorých odviezol obžalovaný I. do obce D., mali vedomosť, koľko má rokov
ako aj to, že navštevuje prvý ročník strednej školy. Svedkyňa N. uviedla, že obžalovaný sa jej počas
uvedeného stretnutia na benzínovej pumpe E. nedotazoval na jej vek a nemala ani vedomosť, že
by obžalovaný zisťoval jej vek u jej kamarátov. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní pripustil,

že sa neskôr vypytoval na svedkyňu N., avšak vyjadril sa, že ho zaujímal charakter tejto svedkyne
a nie jej konkrétny vek. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný síce mohol poznať vek
svedkyne, avšak nebola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného v tom smere, že samotný vek
svedkyne obžalovaného nezaujímal. Je nepochybné, že obžalovaný sa konania tak ako je opísané v
skutkovej vete rozsudku dopustil voči svedkyni N., nie však vzhľadom na jej vek, ale z dôvodu, že v

čase spáchania skutku sa táto pohybovala na opustenom mieste bez prítomnosti iných osôb a že bola
podľa jeho vyjadrenia pod vplyvom alkoholických nápojov. Je teda zrejmé, že nie samotný vek svedkyne
zohral úlohou pri rozhodovaní obžalovaného, či sa ju pokúsi násilím prinútiť k vykonaniu súlože, ale
predovšetkým jej osamelosť a predovšetkým možnosť jej slabšieho odporu voči jeho fyzickým atakom za
účelomdosiahnutiavykonaniasňoupohlavnéhostykuzdôvodupožitiaalkoholickýchnápojov.Nemožno

opomenúť ani samotné vyjadrenie znalca PhDr. L. na hlavnom pojednávaní, že svedkyňa H.A. N. sa pri
jeho znaleckom vyšetrení správala ako mladá dáma, z ktorej mal pocit, že už dosiahla plnoletosť a že sa
mu pri uvedenom vyšetrení javila zrelšia a vyspelejšia ako mala dosiahnutý fyzický vek. Nemožno ďalej
prehliadnuťanisamotnévyjadrenieobžalovaného,ktorýzisťujúccharakterpoškodenejsamaldozvedieť
od nejakého chlapca, že svedkyňa N. je „ povolnejšia „ a teda predpokladal, že by táto svedkyňa

aj pod vplyvom alkoholických nápojov prejavila väčšiu ochotu vykonať s ním pohlavný styk, pričom
od tohto zámeru upustil až vtedy, keď svedkyňa opakovane verbálne ako aj fyzicky prejavila nevôľu
podrobiť sa akémukoľvek sexuálnemu styku s ním. Tak ako bolo už vyššie spomenuté, pri posudzovaní
naplnenia skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je pritom nerozhodný spôsob života poškodenej
a ani jej vzájomný pomer k páchateľovi tejto trestnej činnosti, ale rozhodujúci a smerodajný je vopred

prejavený súhlas poškodenej s vykonaním pohlavného styku s páchateľom tohto trestného činu. Avšak
z dôvodu, že súd nemal bez akýkoľvek pochybností za preukázané, že by obžalovaný hoci vo forme
nevedomejnedbanlivostipoznalvekpoškodenej,pričomsúdnemalanizaustálené,žebysaobžalovaný
žalovaného konania dopustil vo vzťahu k svedkyni N. vzhľadom na jej vek, súd teda rešpektujúc zásadu„ v pochybnostiach v prospech obžalovaného „ dospel k záveru, že obžalovaného nemožno uznať za
vinného z uvedeného zločinu v tej podobe, že sa násilného konania za účelom dosiahnutia vykonania
súlože dopustil vzhľadom na vek poškodenej v zmysle ust. § 199 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný svojim konaním, pokiaľ sa pokúsil fyzickým násilím donútiť svedkyňu H. N. k súloži, pričom
jeho konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu takéhoto konania, avšak k jeho dokonaniu nakoniec
nedošlo pre aktívny odpor mal. svedkyne, teda po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný sa

síce svojho konania dopustil voči osobe, ktorá mala v čase spáchania skutku menej ako osemnásť rokov,
avšak súd nemal bez akýkoľvek pochybností za preukázané, že obžalovaný mohol mať vzhľadom na
okolnosti skutku a svoje osobné pomery vedomosť o veku mal. svedkyne a že tohto konania sa dopustil
vzhľadom na vek mal. svedkyne. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné konanie opísané v skutkovej vete
rozsudku právne kvalifikovať ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona a to v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa
§ 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo
ohrozenia záujmu na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote a pre prípad,
že toto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Súd, opierajúc sa predovšetkým o závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, mal za
preukázané,žeobžalovanýsaskutkudopustilakoplnetrestnezodpovednýsubjekt.Znalkyne zodvetvia
psychiatrie vo svojom znaleckom posudku skonštatovali, že v čase spáchania skutku boli rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti obžalovaného zachované a u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú poruchu

či duševnú chorobu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).

Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený kladne.

Obžalovaný bol v minulosti súdne potrestaný dvakrát a to za trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Obe vyššie uvedené odsúdenia sú však už

zahladené. Obžalovaný bol pritom aj päť krát priestupkovo postihnutý a to prevažne za priestupky na
úseku cestnej premávky a raz za priestupok proti majetku.

Na strane obžalovaného teda súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti ( § 36 Tr. zákona ) a ani žiadne
priťažujúce okolnosti ( § 37 Tr. zákona ). U obžalovaného teda bolo potrebné v zmysle ust. § 38 ods. 2

Tr. zákona ukladať trest v rámci základnej trestnej sadzby u zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.
zákona v rozpätí od piatich rokov do desiatich rokov.

Súd pri určovaní konkrétnej výmery trestu zohľadnil predovšetkým okolnosti spáchaného činu, spôsob
jeho spáchania ako aj skutočnosť, do akého štádia dospelo konanie obžalovaného, keďže k dokonaniu

tohto predmetného trestného činu nedošlo. Je zrejmé, že obžalovaný sa konania tak ako je opísané v
skutkovej vete rozsudku dopustil vo vzťahu k svedkyni z dôvodu, že sa domnieval, že táto sa pohybovala
sama na mieste, ktoré je síce v blízkosti obydlia ľudí, avšak vzhľadom na dennú dobu, uvedené
miesto bolo opustené. Tohto skutku sa pritom dopustil voči svedkyni predovšetkým z toho dôvodu, že
predpokladal, že svedkyňa vzhľadom na vplyv alkoholických nápojov bude schopná klásť len menší

odpor. Nemožno pritom opomenúť aj fyzické dispozície poškodenej, ktorá bola nižšieho vzrastu ako
samotný obžalovaný. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že konanie obžalovaného dospelo do
štádia, keď došlo k dotyku odhaleného pohlavného údu obžalovaného s odevom poškodenej v mieste,
kde sa nachádza pohlavné ústrojenstvo ženy. Na druhej strane však súd zohľadnil aj výmeru trestu
odňatia slobody upravenú pri tomto trestnom čine v Trestnom zákone, ktorá je nepochybne dostatočne

primeraná závažnosti tohto trestného činu, pričom vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa a zároveň
plní úlohu ochrany spoločnosti pred páchateľmi takejto násilnej trestnej činnosti. Keďže obžalovaný v
minulosti nebol súdne trestaný za totožnú či inú formu násilnej trestnej činnosti, pričom pred spáchaním
predmetného skutku bol len dvakrát odsúdený za menej závažnú trestnú činnosť a oba tieto odsúdeniauž boli zahladené, dospel súd k záveru, že na nápravu obžalovaného je postačujúci trest odňatia slobody
na samej spodnej hranici v trvaní 5 rokov. Takto ustálenú výmeru trestu súd považoval za dostatočne
primeranú závažnosti tohto trestného činu ako aj spôsobenému následku tohto trestného činu.

Vzhľadom na ust. § 49 ods. 1 Tr. zákona, resp. § 51 ods. 1 Tr. zákona bolo potrebné obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody nepodmienečný.

Keďže obžalovaný posledných desať rokov pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu

odňatia slobody, súd ho v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tento zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálny stupňom stráženia.

Keďže mal. svedkyňa H. N. a ani jej zákonná zástupkyňa E. N. si nárok na náhradu škody neuplatnili,
o tomto nároku nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.