Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/160/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231784
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110231784.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. V Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej

veci navrhovateľky: D.. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, D., zastúpená JUDr. Mgr. Anton Chromík,
PhD. advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Chorvátska 199, Šenkvice, IČO: 36 866 431, proti odporcovi:
Univerzita Komenského v Bratislave, sídlo Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, o
náhradu škody vo výške 2 240,38 Eur a nemajetkovú ujmu 2.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.7.2010 domáhala, aby súd svojim
rozhodnutím zaviazal odporcu na zaplatenie 2 240,38 € titulom náhrady škody, na zaplatenie 2.000,-

€ titulom nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania na základe porušenia ust. § 55 ods.2,3 zákona o
vysokých školách.

Odporca sa k návrhu napriek povinnosti uloženej uznesením 5C 160/2010-37 doručenom odporcovi
13.12.2010 písomne nevyjadril, na pojednávania sa opakovane nedostavil, svoju neúčasť na termíne
pojednávania stanovenom na deň 14.12.2011 ospravedlnil bez uvedenia dôvodu, pojednávania odročiť
nežiadal,neúčasťnaďalšomtermínepojednávaniauskutočnenomsúdomdňa19.3.2012,napriekriadne
doručenému predvolaniu neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p., konal a rozhodol
v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci rozhodol dňa 19.3.2012, rozsudkom č. k. 5C 160/2010-70, ktorý odvolací súd na odvolanie

podané odporcom rozsudkom č. k. 8Co/328/2012-102 zo dňa 26.11.2013 v časti priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 2000 Eur a v časti priznania náhrady škody v sume 533,42 Eur potvrdil. V
časti priznania náhrady škody v sume 1 706,96 Eur napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2014.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa navrhovateľkou uplatnenej náhrady za stratu na
zárobku vo výške 1600 Eur a náhrady škody spočívajúcej v zaplatených odvodoch do zdravotnej
poisťovne vo výške 106,96 Eur, ohľadom ktorého nároku vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
konštatoval, že súd prvého stupňa pri priznaní náhrady za stratu na zárobku za obdobie od septembra

do júna 2009 nezohľadnil, že v danom období mala navrhovateľka na jej vlastnú žiadosť, na základe
rozhodnutia odporcu prerušené štúdium. Uviedol tiež, že pri priznaní uvedeného nároku bolo potrebnéposúdiť tiež otázku, či v prípade, že by odporca riadne stanovil opravný termín, teda ešte v čase
platnej akreditácie, by navrhovateľka na skúške uspela, teda či by úspešne skončila vysokoškolské
štúdium a mohla sa tak zamestnať vo vyštudovanom odbore. Odvolací súd tiež uviedol, že súd prvého

stupňa neodôvodnil priznanie nároku za zaplatenie odvodov do zdravotnej poisťovne navrhovateľkou za
obdobie 9-12/2009, preto je v tejto jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Súdu prvého stupňa na základe
uvedeného uložil, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil zvyšné nároky na náhradu škody z hľadiska
plnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za túto škodu a svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Súd vychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zvyšných nárokoch navrhovateľky na náhradu škody zo
skutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovanímvpôvodnomkonaní,ktorévďalšomkonanídoplnil
výsluchom povereného zamestnanca odporcu, doplnením výsluchu navrhovateľky, prednesmi právneho

zástupcu navrhovateľky, výsluchom svedkyne K. K., listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do
súdnehospisuvrámciďalšiehokonania,atonajmä,vysvedčenímoštátnejskúškenavrhovateľky,listom
dekana Lekárskej fakulty UK v Bratislave adresovanom rektorovi UK v Bratislave zo dňa 9.12.2009,
pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120
ods. 1 O.s.p. ).

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou, v návrhu, ktorými
odôvodňovala svoj žalobný návrh a odporcu výpovede odporcu, resp. jeho povereného zástupcu z
hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd opakovane poučil účastníkov konania
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú
vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia

o ukončení dokazovania.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním zhodnotil súd v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti

žalobnéhonávrhu,ďalšiedokazovaniebybolonadbytočnéanepotrebnézhľadiskazisteniaaposúdenia
rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti dôvodný nie je.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil nárok navrhovateľky

na náhradu za stratu na zárobku za obdobie september až december 2009 a nárok na zaplatenie
odvodov do zdravotnej poisťovne za uvedené obdobie, ktoré posúdil v smere naznačenom v rozhodnutí
odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V zmysle citovaného ustanovenia je na vznik zodpovednosti za škodu potrebné súčasné splnenie
štyroch predpokladov: 1.) porušenie právnej povinnosti, 2.) vznik škody, 3.) príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a škodou a 4.) zavinenie. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie podmienok pre priznanie
sporného nároku, keď nepreukázala príčinnú súvislosť medzi údajnou stratou na zárobku vyčíslenou

navrhovateľkou v sume 1600 Eur a s ňou súvisiacim nárokom na zaplatenie odvodov do zdravotnejpoisťovne, nakoľko nepreukázala, že nebyť porušenia povinnosti odporcu a tento by stanovil opravný
termín ešte v čase platnej akreditácie alebo by riadne zabezpečil dokončenie štátnej skúšky na
inej vysokej škole bola by navrhovateľka na tejto skúške uspela a ukončila úspešne štúdium do

septembra 2009 a mohla sa zamestnať v odbore fyzioterapia. Na preukázanie uvedenej skutočnosti
totiž nepostačuje poukázanie na výsledok štátnej skúšky vykonanej v neskoršom časovom období,
umožňujúcom ďalšiu prípravu na štátnu skúšku a na inej vysokej škole.

Okrem príčinnej súvislosti navrhovateľka v konaní nepreukázala ďalšiu pre posúdenie nároku na ušlý
zisk v podobe straty na zárobku nemenej podstatnú skutočnosť a to, že mala od septembra 2009

dohodnuté pracovné miesto, na ktoré by mohla nastúpiť. Uvedené tvrdenie preukazovala navrhovateľka
výpoveďou svedkyne K. K., sestry navrhovateľky, ktorej výpoveď vyhodnotil súd viacerých dôvodov
ako nedostatočnú pre preukázanie navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti, a to jednak z dôvodu, že nešlo
o nezávislého svedka, ale svedka v rodinnom vzťahu s navrhovateľkou, o sestru navrhovateľky, ktorá
sama vo svojej výpovedi uviedla, že sa o výsluchu s navrhovateľkou rozprávali, aj keď odmietla, že
by jej navrhovateľka radila ako má vypovedať, no najmä z dôvodu že z obsahu svedeckej výpovede

vyplynulo, že pri pohovore navrhovateľky s potenciálnym zamestnávateľom nebola prítomná, o výsledku
sa dozvedela len od svojej sestry. Svedkyňa teda vypovedala čo počula sprostredkovane, preto jej
výpoveď nemá znaky osobného vnímania.

Navrhovateľka v konaní okrem svojich tvrdení a uvedenej svedeckej výpovede neprodukovala žiaden
dôkaz spôsobilý preukázať, že jediným dôvodom pre ktorý nebola v danom období zamestnaná

bolo porušenie povinnosti odporcom, čo súvisí s už súdom prezentovaným nedostatkom preukázania
príčinnej súvislosti a v zmysle uvedeného aj nielen vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku v podobe
straty na zárobku.

Ako vyplýva z konštantnej judikatúry na preukázanie ušlého zisku je totiž nevyhnutným predpokladom
preukázať, že by tento vznikol pri pravidelnom behu udalostí, čo v danom prípade znamená, že za

bežných okolností (nebyť porušenia povinnosti odporcom) by bola navrhovateľka v období september
2009 až december 2009 zamestnaná a dosahovala by čistý príjem vo výške 400 Eur mesačne.

Sumarizujúc uvedené súd uzavrel, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď
nepreukázala zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody (ušlý zisk) v podobe straty na
zárobku, tj vznik škody spočívajúcej v podobe ušlého zisku a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody

a porušením povinnosti odporcu. Súd tak prisvedčil obrane odporcu, ktorý v ďalšom konaní tvrdil,
že navrhovateľka nepreukázala vznik nároku na náhradu škody v podobe straty na zárobku, pričom
poukazoval aj na rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho záväzný právny názor.

Súdzamietolajnároknavrhovateľkynanáhraduškodyspočívajúcejvodvodochdozdravotnejpoisťovne
vo výške 106,96 Eur za obdobie september 2009 až december a to z rovnakých dôvodov z akých

zamietol jej nárok na náhradu straty na zárobku, tj pre neunesenie dôkazného bremena preukázať
zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, tak ako boli súdom uvedené vyššie, pričom
súd v prvom rade prihliadol na názor vyslovený odvolacím súdom, že je dôvodná námietka odporcu
v tom, že v období od septembra 2009 do decembra 2009 mala navrhovateľka prerušené štúdium na
vlastnú žiadosť, ktorej odporca vyhovel a z tohto dôvodu je priznanie nároku na náhradu za stratu

na zárobku ako aj náhrady za zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne nedôvodné. Navrhovateľka
prostredníctvom právneho zástupcu argumentovala tým, že z listinného dôkazu - listu dekana LF UK
adresovaného rektorovi vyplýva, že štúdium mali dotknutí študenti prerušené z dôvodu na strane
odporcu. Súd nepovažoval tento argument navrhovateľky za dôvodný, nakoľko to nič nemení na
skutočnosti, že o prerušenie štúdia požiadala navrhovateľky, pričom nedostatok slobodnej vôle v konaní

preukázaný nebol, navyše, ak by navrhovateľka uspela v riadnom a opravnom termíne štátnej skúšky
nemala by dôvod na prerušenie štúdia, preto vo vzťahu k zvyšku uplatneného nároku zohľadnil súd aj
túto skutočnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala ani vznik škody vo výške 106,96 Eur, keď zaplatenie odvodov do Zdravotnej poisťovne v
uvedenej výške súdu neosvedčila.Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v opätovnom konaní pred súdom prvého stupňa, po
ustálení skutkového stavu v intenciách nevyhnutných pre rozhodnutie, v súlade s právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľky je vo zvyšnej

časti týkajúcej sa náhrady straty na zárobku a náhrady za zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne
nedôvodný, preto ho súd poukazujúc na výrokovú časť tohto rozsudku zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého môže súd rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.