Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Cbi/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213044
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112213044.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový samosudkyňou JUDr. Evou Kmeťovou v právnej

veci žalobcu 1/ Z.. M. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XXX, XXX XX A. a žalobcu 2/ S. H., nar. XX. XX.
XXXX, T. XX/XXX, XXX XX A. proti žalovanému JUDr. Ivan Kotleba, X. XX, U. U., správca konkurznej
podstaty úpadcu PD Čebovce - Opava v likvidácii v konkurze, Čebovce, IČO: 31628591, o vylúčenie
majetku zo súpisu konkurznej podstaty takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou v tejto veci na súd dňa 22. 05. 2012 žalobca 1/ žiadal, aby súd rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť vylúčiť pozemky na LV XXXX, t. j. parc. E KN č. XXXX/XXX, E KN č. XXX a KN

č. XXX v k. ú. A., okr. T. X. zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu PD
Čebovce - Opava v konkurze, IČO: 31628591, a zároveň mu uložil povinnosť vylúčiť spätne aj parc. E KN
č. XXX/XXX z uvedeného súpisu a uložil žalovanému aj obmedzenie nakladať s uvedeným majetkom.

V návrhu uviedol, že žalovaný má v súpise majetku konkurznej podstaty zaradené časti bývalých
urbárskych pozemkov v intraviláne pre k. ú. A., pozemky na LV č. XXXX, t. j. parc. E KN č. XXXX/
XXX s výmerou XXXX m2, E KN č. XXX s výmerou XXX m2 a KN č. XXX s výmerou XXXX m2 pre
k. ú. A.. Parcela E KN č. XXX/XXX k. ú. A. s výmerou XXXX m2 sa už predala a došlo aj k zmene
majetkových vzťahov k nej. Žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem z jeho strany z časti súvisel

aj s týmto pozemkom, nakoľko v parc. E KN XXX/XXX je umiestnená parc. CKN XXXX/X susediaca s
domom a záhradou otca S. H., a parc. CKN XXXX/X žalobca používa už minimálne 10 rokov, a jeho otec
S. H. ju používal predtým už vyše 30 rokov od doby postavenia rodinného domu. Uviedol, že parcela
určeného operátu E KN č. XXX, trvalý trávny porast, pôvodne vedená v pozemkovo-knižnej zápisnici
č. XXX bola pri spracovaní ROEP riešená tak, že jej časti nachádzajúcej sa v intraviláne k. ú. A. s
upresnenouvýmerouXXXXm2,zastavanáplochaanádvorie,bolopridelenéparc.č.XXX/XXXaparcela
XXX v extraviláne bola prečíslovaná na XXX/X s upresnenou výmerou XXXXXX m2. Parcela určeného

operátu E KN č. XXXX/X, trvalý trávny porast, pôvodne vedená v pozemkovo - knižnej zápisnici č. XXX
bola pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) riešená tak, že jej časti
nachádzajúcej sa v intraviláne k. ú. A. s upresnenou výmerou XXXX m2, trvalé trávne porasty, bolo
pridelené parc. č. XXXX/XXX a parcela E KN č. XXXX/X v extraviláne bola upravená s upresnenou
výmerou XXXX m2. Okresný úrad vo Veľkom Krtíši, odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného
hospodárstva ROEP A. schválil rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 02. 08. 2001, čo bolo dňa 24. 05. 2002 zapísané na LV č. XXX a XXXX pod položkou
výkazu zmien č. XX/XX.

Žalobca ďalej tvrdil, že uvedené pozemky, pôvodne patriace k Urbárskym pozemkom v k. ú. A.

do spoluvlastníctva bývalých urbárskych spolumajiteľov združených v „L.", teda do lesného majetku
bývalých urbárnikov obce A., obhospodarovala a zveľaďovala spoločnosť založená v roku 1898 podľa
zákonného článku XIX (D. č. 3), a vzhľadom na to, že v A. existoval len tento jeden lesný urbár,
ktorý sa staral aj o pasienky, nemali byť tieto pozemky dotknuté zákonom č. 81/1949 Zb., a nemali sa
dostať do majetku PD Čebovce Opava v likvidácii, a to najmä vzhľadom k tomu, že zák. č. 81/1949

Zb. sa nevzťahoval na urbárske spoločnosti založené v roku 1898 podľa zákonného článku č. XIX.
Nadobudnuté pozemky v ROEP podľa žalobcu sa nemali dostať na súpis PD, lebo PD bolo už od
02.02.2001 v likvidácii, tak ani teoreticky nemohlo spĺňať podstatu zák. č. 81/1949 Zb., a tieto pozemky
sa preto nemali dostať ani na súpis majetku úpadcu.

Ďalej uviedol, že parcely E KN XXX a E KN XXXX boli historicky evidované ako urbárske pozemky už
od čias rakúsko-uhorskej monarchie, pričom keď v rámci ZRPS v roku 1995 došlo v k. ú. A. k rozdeleniu

dvoch bývalých urbárskych parciel E KN XXX a E KN XXXX/X na extravilán a intravilán, boli majetko-
právne riešené iba väčšie časti parciel, avšak menšie časti boli pričlenené do intravilánu a uviedli sa
len v poznámkach ZRPS bez riešenia vlastníckych vzťahov k nim, čo bolo podľa žalobcu v rozpore
s § 4 ods. 1 Zák. č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách. K riešeniu vlastníckych vzťahov k
týmto pozemkom došlo až vyššie uvedeným rozhodnutím Okresného úradu vo Veľkom Krtíši č. XXXX/

XXXXX zo dňa 30. 07. 2001 v rámci ROEP (v katastri zaevidované dňa 24. 05. 2002), uvedené pozemky
nachádzajúce sa v intraviláne však boli číselne podlomené číslom XXX a neboli riešené v súlade s
rozhodnutím č. XXX/X/XXXX, ako to vyplýva aj z odporúčania Slovenského pozemkového fondu v
stanovisku k výpisu z ROEP v k. ú. A. - intravilán zo dňa 02.03.2001 v prospech pôvodných urbárskych
spolumajiteľov, resp. ich dedičov, ale uplatnením ták. č. 81/1949, ktorý bol zrušený zákonom č. 229/1991

sa tieto pozemky majetko-právne riešili v prospech PD Čebovce Opava, pričom toto družstvo, ktoré bolo
založené na základe ustanovujúcej členskej schôdzi konanej dňa 24. 04. 1995, bolo už dňa 02.02.2001
v likvidácii.

Podľa žalobcu účelom takto nadobudnutého vlastníctva zo strany úpadcu nemohla byť jeho zákonom
požadovaná účelová správa, a to rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka, a to aj

vzhľadom na umiestnenie pozemkov v intraviláne obce rozkúskované aj na záhradky urbárnikov,
ale ďalšie nakladanie a to subjektom, ktorému tieto práva nikdy patriť nemali. Predmetné urbárske
spoluvlastníctvo v urbárskych pozemkoch parc. E KN XXX a E KN XXXX v extraviláne vedených na LV
č. XXX bolo potvrdené aj rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Veľký Krtíš č. XXX/X/XXXX zo
dňa 02.11.1995 (ZRPS), a to zjednodušeným registrom pôvodného stavu v súlade s pozemno-knižnou

vložkou č. XXX, následne prijaté a presadené rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa 30.07.2001 bolo
však s uvedenými skutočnosťami v rozpore, pri riešení majetko-právnych vzťahov sa nerešpektovalo
ani odporúčanie Slovenského pozemkového fondu.

Z dôvodu takto vykonaných neoprávnených zásahov do suverenity vlastníckeho práva žalobcu žiadal
žalobca o vylúčenie takto nadobudnutého majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

Žalobca tiež uviedol, že si touto žalobou uplatňuje aj svoje dedičské práva k podielovému
spoluvlastníctvu vo vyššie uvedených bývalých urbárskych pozemkoch a žiada o vylúčenie majetku zo
súpisu konkurznej podstaty, pričom uviedol svojich predkov, a to H. H., Z. M., H. O..

Žalobca ďalej uviedol, že touto žalobou tiež žiada od Slovenského pozemkového fondu zastupovanie
záujmov „neznámych vlastníkov", a to aj zastupovanie záujmov a ochranu jeho dedičstva po predkoch,

po ktorých má nárok na vysporiadanie dedičstva aj vzhľadom na to, že aj Slovenský štát vlastní
spoluvlastnícke podiely v urbárskych pozemkoch. Slovenský pozemkový fond by mal ochraňovať aj
záujmy Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá je tiež podielovou spoluvlastníčkou pozemkov.Žalobca tvrdil, že pozemky nemali byť do súpisu konkurznej podstaty vôbec zaradené. Poukazoval na
ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam
považujú za záväzné, až kým sa nepreukáže opak. Žalobca a následne aj urbárska spoločnosť -

Pozemkové spoločenstvo A. sa od 31.03.2011 márne domáhali nápravy a žiadali o opravu katastrálneho
operátu, pričom poukazovali na vyššie uvedené pochybenia. Žiadosť žalobcu napokon Katastrálny úrad
Banská Bystrica zamietol a odkázal žalobcu na riešenie súdnou cestou.

K zaradeniu nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa domáhal z konkurznej podstaty úpadcu, došlo
podľa žalobcu z dôvodu nerešpektovania zákona o pozemkových spoločenstvách, nerešpektovania

pôvodných vlastníckych vzťahov, katastrálneho zákona, pričom nebolo rešpektované rozhodnutie
Pozemkového úradu Veľký Krtíš č. XXX/X/XXXX a ani odporúčacie stanovisko Slovenského
pozemkového fondu zo dňa 02. 03. 2001 pod sp. zn. XX/XXXX-N.XX.

Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý na základe vyjadrenia žalovaného postúpil
vec Krajskému súdu Banská Bystrica ako súdu miestne príslušnému.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28. 08. 2012 a navrhol, aby súd žalobu v

celom rozsahu zamietol. Namietal, že úpadca v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok bol a aj v
súčasnosti je zapísaný v KN ako vlastník nehnuteľností, vylúčenia ktorých z konkurznej podstaty sa
žalobca domáha, okrem pozemku parc. č. KN-E XXX/XXX, ktorý už bol v konkurznom konaní speňažený
a teda pri tomto pozemku už úpadca v súčasnosti ako vlastník zapísaný nie je. Poukazoval na to,
že právnym dôvodom nároku na vylúčenie vecí môže byť u žalobcu jeho vlastníctvo, spoluvlastníctvo,

ako aj držba veci, pričom tento dôvod musí existovať v čase uplatňovania nároku, nie je možné sa
úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu. Žalobca
podľa žalovaného nijako relevantne nepreukázal akékoľvek svoje právo k nehnuteľnostiam, vylúčenia
ktorých sa domáha v tomto konaní, nepredložil nijaké relevantné doklady preukazujúce jeho vlastnícke
alebo spoluvlastnícke právo k daným pozemkom. Namietal tiež, že vec nemožno zo súpisu konkurznej

podstaty vylúčiť spätne, ako sa toho žalobca domáhal vo vzťahu k pozemku parc. č. KN XXX/XXX, ktorý
už bol v konkurznom konaní speňažený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

Súd prvého stupňa na prejednanie veci nariadil najprv pojednávanie na 14. 12. 2012, ktoré prebehlo v

neprítomnosti žalovaného. Samosudkyňa vzhľadom na obsah žaloby a prednes žalobcu na pojednávaní
doporučila žalobcovi zabezpečiť si zastupovanie advokátom, pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Uznesenímč.k.49Cbi/3/2012-47zodňa26.03.2013súdrozhodolonávrhužalobcunavstupžalobcu2/
do konania, ako aj o jeho návrhu na zmenu žaloby. Uvedeným uznesením súd pripustil, aby do konania
na mieste žalobcu pristúpil ako žalobca 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XX/XXX, A. (otec žalobcu).

Súd zároveň týmto uznesením rozhodol, že nepripúšťa zmenu žalobného návrhu, v zmysle ktorého má
okrem povinnosti vylúčiť pozemky na LV č. XXXX v k. ú. A. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu PD
Čebovce - Opava v konkurze uložiť žalovanému aj povinnosť doložiť k spisu aj súdu všetky materiály
týkajúce sa speňažovania sporného pozemku parc. E KN XXX/XXX na prešetrenie transparentnosti
konkurzného konania a uložiť mu aj obmedzenie nakladať s uvedeným majetkom.

Uznesením č. k. 49Cbi 3/2012 zo dňa 24. 09. 2013 súd zamietol návrh Urbárskej spoločnosti -
Pozemkové spoločenstvo A., so sídlom Y. A. X/X, XXX XX A. na vstup do konania na strane žalobcu,
pričom návrh posudzoval podľa §92 ods. 1 OSP tak, ako keby tento návrh podali samotní žalobcovia.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. k. 5Obo/50/2013-183 zo dňa 25. 03. 2014 uznesenie
krajského súdu zo dňa 24.09.2013 potvrdil.Žalobcovia tiež (v podaní, ktorým sa odvolali proti uvedenému uzneseniu súdu o nepripustení vstupu
ďalšieho účastníka do konania) namietali, že súd nedostatočne posúdil predbežnú otázku z vecnej
a skutkovej stránky v súlade s dôkazmi, ktoré žalobcovia doposiaľ v konaní predložili, a ktoré podľa

nich vyvracajú opodstatnenosť existencie a trvania majetko-právnych vzťahov a práv úpadcu k bývalým
častiam urbárskych pozemkov v intraviláne obce A., ktoré bolo rozhodnutím ROEP riešené na úkor
vlastníckych vzťahov a práv urbárskych spolumajiteľov k predmetným pozemkom. Poukazovali na
výsledky šetrenia Úradu geodézia a katastra SR, katastrálnej inšpekcie tak, ako im to bolo oznámené
listom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 19. 04. 2012, v ktorom sa konštatuje, že pri

ROEP k. ú. A. bolo zistené porušenie zákona, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne
evidovaným v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k. ú. A. bolo zapísané v prospech PD Čebovce -
Opava na základe zák. č. 81/1949 bez toho, že by bolo preukázané, či uvedené družstvo bolo založené
za účinnosti Zák. č. 69/1949 Zb., resp. bez náležitého dokladovania právneho nástupníctva. Zároveň im
v tomto liste bolo oznámené, že aj keď v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim bola zistená chyba, túto je možné odstrániť už len v súdnom konaní, nakoľko od zápisu

ROEP do katastra nehnuteľností uplynuli už viac ako 3 roky. Vec nie je možné riešiť ani postupom podľa
§ 59 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Žalobca1/podaldňa31.03.2011naSprávukatastraVeľkýKrtíšžiadosťoopravukatastrálnehooperátu,
Správa katastra Veľký Krtíš však rozhodnutím sp. zn. XXX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011 žiadosť žalobcu
na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietla. V rámci uvedeného katastrálneho konania, ako aj

v rámci správneho konania na Pozemkovom úrade Veľký Krtíš a následne aj na Katastrálnom úrade
Banská Bystrica, ako aj na Krajskom pozemkovom úrade Banská Bystrica bola problematika riešená,
nedošlo však k jej vyriešeniu a odstráneniu rozporov. Podľa žalobcov sa tak s vedomím dotknutých
orgánov ponechal stav bez vyriešenia rozporu, z dôvodu ich zákonmi obmedzeným kompetenciám vo
veci konať a s poznámkou o možnosti domáhať sa riešenia podnetu na príslušnom súde. Žalobcovia

v rámci správnych konaní týkajúcich sa opravy katastrálneho operátu podľa nich od základov vyvracali
právnu opodstatnenosť existencie rozhodnutia OÚVKOPPLH č. XXXX/XXXXX, t. j. ROEP A.. Tým, že
správne orgány tento problém neriešili sa podľa žalobcov potvrdilo, že urbárski spoluvlastníci prišli o
spoluvlastnícke majetkovo-právne vzťahy v častiach urbárskych pozemkov pričlenených do intravilánu
obce, ako aj to, že žalobca 1/ a žalobca 2/ prišli nielen o zčasti už zdedený spoluvlastnícky majetko-

právny vzťah k urbárskym pozemkom, ale aj o vzťah k pozemku parc. CKN č. XXXX/X (bývalá časť
urbárskeho pozemku parc. EKN č. XXX/XXX registra „C"). Podľa žalobcov zo strany správnych orgánov
na okresnej, ako aj na krajskej úrovni sa nekonalo v súlade s § 47 ods. 6 Zák. č. 71/1967 Zb. a tak
došlo len akoby k nečinnému vyčkávaniu na márne uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty stanovenej
v Zák. č. 71/1967 Zb. Podobným spôsobom, t. j. z dôvodu uplynutia 3-ročnej lehoty odôvodňovala

svoje vyjadrenie aj prokuratúra, keď vec uzavrela s odôvodnením, že v zmysle zákona o prokuratúre
č. 153/2001 Z. z. zo strany prokuratúry po uplynutí 3-ročnej lehoty už nie je možné uskutočňovať
preskúmanie.

Žalobcovia namietali, že všetky dotknuté orgány vrátane Slovenského pozemkového fondu poukazovali
len na možnosť podania žaloby o určenie vlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka na príslušnom

súde, z čoho bolo zrejmé, že nebrali do úvahy najpodstatnejšiu skutočnosť a komplikovanosť veci, a to
že dotknuté bývalé urbárske pozemky pričlenené do intravilánu obce boli podľa nich predurčené stať sa
predmetom konkurzného konania, kam sa dostali kontroverzným rozhodnutím o ROEP.

Žalobcovia tiež tvrdili, že na bývalé časti urbárskych pozemkov v intraviláne by sa ani nemal vzťahovať
Zák. č. 81/1949 Zb., pretože Zák. č. 81/1949 Zb. sa nevzťahoval na urbárske spoločnosti založené podľa

zákonného článku č. XIX. Išlo o pasienky zo spoločného lesa, na ktoré sa vzťahoval zákonný článok
XIX/1898 a potom zák. č. 2/1958 Zb. ak neboli dotknuté osobitnými predpismi, tieto sú v súčasnosti vo
vlastníctve fyzických osôb. Žalobcovia sú presvedčení, že v prvom rade je potrebné dosiahnuť, aby sa
predmetné pozemky vylúčili zo súpisu konkurznej podstaty, resp. aby došlo k prehodnoteniu rozhodnutia
OUVKOPPLH č. XXXX/XXXXX v časti riešenia urbárskych pozemkov, a až po úspešne presadenej

excindačnej žalobe - ak by bola nevyhnutne potrebná, by mohla zrejme nasledovať žaloba na určenie
vlastníctva podľa § 80 písm. c) OSP.Naliehavosť rozhodnúť o vylúčení pozemkov z konkurzu je daná podľa žalobcov aj tým, že po prípadnom
speňažení aj zvyšných pozemkov z LV XXXX by už mohlo byť neopodstatnené domáhať sa vylúčenia
pozemkov zo súpisu.

Žalobcovia tvrdili, že v súvislosti s riešením majetko-právnych vzťahov k bývalým urbárskym pozemkom
v roku 2002 rozhodnutím ROEP A. pričlenených do intravilánu obce A. došlo k absolútne neplatným
právnym úkonom. Poukazovali na zváženie možnosti postupovať podľa § 250j ods. 2 OSP a zrušiť
rozhodnutie OÚ Veľký Krtíš, odbor pozemkový, pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/
XXXXX zo dňa 30. 07. 2001.

Podaním zo dňa 20. 05. 2014 žalobcovia poukazovali na Nález ÚS SR č. IIIÚS194/2012-50 zo dňa 02.

júla 2013, ktorý riešil podnet podaný Urbárom v W. a tvrdili, že by súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov
v tejto veci mal prihliadnuť na uvedený Nález Ústavného súdu.

Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 05. 2013 sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe a žiadal,
aby súd návrh zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal žiadny právny dôvod na vylúčenie v žalobe
uvedených nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu v tom smere,

že žalobca si bol svojho vlastníctva vedomý už dávno, predložil žalovaný písomnú ponuku žalobcu
1/ adresovanú Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurznému vo veci 39-24K 371/01 na
uzavretie kúpnej zmluvy, datovanú dňa 02.03.2011, ktorým žalobca 1/ potvrdil svoju záväznú ponuku na
kúpu nehnuteľnosti úpadcu vedenú v k.ú. A. na LV XXXX z parc. č. KN - E XXX/XXX o výmere XXXX
m2 za cenu X,XX Eur/1m2, celkovo 8.272,80 Eur. Poukázal na to, že žalobca 1/ na jednej strane tvrdí,

že vyššie uvedená nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve, na druhej strane však chce túto nehnuteľnosť
odkúpiť od žalovaného v rámci konkurzu. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o pozemok registra E KN parc. č.
XXX/XXX (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2) táto už bola v rámci konkurzu predaná
a Správa katastra Veľký Krtíš rozhodla o vklade. Žalovaný predložil rozhodnutie Správy katastra Veľký
Krtíš č. vkladu V XXX/XX zo dňa 15.03.2012.

Súd vec rozhodol na pojednávaní dňa 23. 05. 2014 v neprítomnosti žalovaného, ktorý neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci.

Žalobcovia na pojednávaní trvali na podanej žalobe a znovu navrhli, aby bol okruh žalobcov rozšírený
o žalobcu Urbárska spoločnosť - Pozemkové spoločenstvo A., so sídlom Y. A. X/X, A.. Upozorňovali na
to, že v tomto prípade bol nesprávne aplikovaný zákon č. 81/1949 Zb., keď pasienky sa nemali dostať do

majetku PD Čebovce - Opava v likvidácii, ktorý navyše bol už družstvom, založeným podľa Obchodného
zákonníka. Celý ten postup bol podľa žalobcov v rozpore so zákonom. Poukazovali tiež na nález ÚS č.
IIIÚS194/2002-50 zo dňa 02. 07. 2013, podľa nich sa jedná o totožnú vec a sú presvedčení, že súd musí
k záverom ústavného súdu uvedeným v náleze v tejto veci prihliadať.

Uviedli tiež, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa z konkurznej podstaty sa v tomto konaní

domáhajú, v súčasnosti je jeden pozemok v centre dediny, je na ňom malá záhrada, žalobcovia nevedia,
či niekto tento pozemok obrába, resp. obrábal, žalobcovia ho neobrábali. Podľa žalobcov tento pozemok
v centre dediny nebol vlastne urbárskym majetkom, ale tiež prešiel na nejakých ďalších vlastníkov
žalobcovia nevedia, z akých dôvodov, v súčasnosti je majiteľom nejaký p. M. a podľa žalobcov nemal
byť tento pozemok cez ROEP vôbec riešený. Pokiaľ ide o druhý pozemok, ten sa nachádza na okraji

dediny, je rozkúskovaný, časť je pred bytovkou, časť pred motorestom a v časti je svah, v ktorom sa
nachádzajú vínne pivnice, vlastníkmi ktorých sú urbárnici, patrí k nemu aj cesta.

Žalobcovia tiež uviedli, že si neuplatnili reštitučné nároky podľa zák. č. 229/1991 Zb., ani podľa Zák.
č. 503/2003 Zb., pretože ani nevedeli, že tieto pozemky patria do družstva. Uviedli tiež, že v rámci
ZRPS sa riešili urbárske pozemky v extraviláne v prospech urbárnikov, avšak pozemky v intraviláne

zostali nedoriešené, boli uvedené iba do poznámky, a potom, keď sa robil ROEP sa stalo, pre žalobcov
neznámym spôsobom, že to prešlo do družstva. Žalobcovia vlastne o tomto vôbec nevedeli, bolo topodľa nich riešené v rozpore so zákonom, pretože spoločné pozemky mali zostať nedeliteľné. Uviedli
tiež, že si nepodali určovaciu žalobu o určenie vlastníctva pokiaľ ide o nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých
z konkurzu sa domáhajú.

Pokiaľ ide o žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov v zmysle § 247 a nasl.
OSP, žalobcovia poukazovali na podania, ktorými sa snažili dosiahnuť zmenu v katastrálnych zápisoch,
avšak po uplynutí 3-ročnej lehoty už nemali možnosť takúto žalobu podať.

Súd tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými žalobcami a to výpisom z katastra
nehnuteľností k. ú. A. (obec A., okres T. X.) z LV č. XXXX, korešpondenciou žalobcu 1/ so Správou
katastra Veľký Krtíš, listom Obvodného pozemkového úradu Veľký Krtíš adresovaným žalobcovi 1/ zo

dňa 13. 04. 2011, stanoviskom Slovenského pozemkového fondu Bratislava pod č. XX/XXXX-N.XX zo
dňa 02. 03. 2001 (adresovaným Komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov pre k. ú.
A.), čiastočným výpisom z LV č. XXX, rozhodnutím Správy katastra Veľký Krtíš sp. zn. X XX/XXXX zo
dňa 19. 12. 2011, oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR adresovaným žalobcovi 1/ zo
dňa 19.04.2012 vo veci vybavenia podania, ktorým žalobca 1/ poukazoval na porušovanie právnych

predpisov, rozhodnutím KÚ v Banskej Bystrici č. XK.X/XXXX zo dňa 20. 02. 2012, ako aj inými dokladmi
predloženými žalobcom.

Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec patrí
do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo
s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto

uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi
na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do
súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 1 Zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
Zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu (Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zák. č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku

bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Podľa § 247 ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, OSP), podľa ustanovení tejto hlavy
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.

Žalobca, ktorý sa domáha vylúčenia veci zo súpisu konkurzu, musí preukázať nielen to, že vec nemala
byťdosúpisuzaradená,aleajto,žeprávo,ktorévylučovalozaradenievecidosúpisumajetkukonkurznej
podstaty, svedčí jej.Žalobcovia sa v tomto prípade domáhali, aby súd uložil žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty
povinnosť vylúčiť vyššie uvedené nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu PD Čebovce -
Opava v likvidácii so sídlom v A.. Na majetok úpadcu PD Čebovce - Opava v likvidácii bol vyhlásený

konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurzného v zmysle zák. č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní, a uznesením konkurzného súdu č. k. 39-24K 371/01-An-195 zo dňa
31.03.2004 bol žalovaný ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Vylučovacie žaloby, teda žaloby, ktorými sa niekto domáha vylúčenia majetku z konkurzu, sa spravidla
opierajú o vlastnícke právo, v samotnom konaní o vylúčenie majetku sa však otázka vlastníctva rieši

len ako predbežná otázka. Konanie o určenie vlastníctva je konaním podľa § 80 písm. c) OSP, pričom
v prípade, že sa má určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom tvrdeným
žalobcom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, súd vychádza z toho, že u žalobcu je daný
naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.

Žalobcovia tvrdili, že sa považujú za vlastníkov uvedených nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci
na bývalých urbárskych pozemkoch, pričom tvrdili, že v dôsledku nesprávneho rozhodnutia OÚ Veľký

Krtíš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydaného dňa 30. 07. 2001 pod
č. XXXX/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2001, boli nimi uvádzané nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXXX zapísané ako vlastníctvo úpadcu.

Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, ale
rovno žiadali, aby súd uložil žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu povinnosť vylúčiť

tieto nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzajúc z celého obsahu žalobného
návrhu a z jeho petitu preto Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 372 n) OSP túto
vec prejednal.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase vyhlásenia konkurzu boli nehnuteľnosti, vylúčenia
ktorých sa žalobcovia domáhajú z konkurznej podstaty úpadcu, zapísané v príslušnej evidencii

nehnuteľností ako vlastníctvo úpadcu. Žalobcovia nepreukázali, že by sa určovacou žalobou boli na
súde domáhali určenia vlastníctva, čo by mohlo byť dôvodom na prerušenie tohto konania, a to až do
rozhodnutia príslušného súdu o určení vlastníctva. O určení vlastníctva v tomto prípade by bol príslušný
rozhodovať OS Veľký Krtíš (§ 88 ods. 1 písm. h) OSP), a v prípade, že by bol žalobca 1/ sám alebo
spolu so žalobcom 2/, resp. s ďalšími osobami v spore o určenie vlastníctva úspešný, bol by to dôvod

na vylúčenie majetku, ku ktorému bolo rozhodnutím súdom určené vlastníctvo iných osôb ako úpadcu,
z konkurznej podstaty úpadcu.

Súd tiež zistil, že Správa katastra Veľký Krtíš rozhodnutím sp. zn. XXX/XXXX zo dňa 19. 12. 2011 žiadosť
žalobcu 1/ zo dňa 31. 03. 2011 na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa spochybnenia
vlastníckehoprávakparcelámEKNč.XXX/XXX,EKNč.XXX,EKNč.XXX,EKNč.XXXX/XXXvedených

na LV č. XXXX k. ú. A. zamietla. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. XK.X/XXXX zo dňa
20. 02. 2012 odvolanie žalobcu 1/ proti rozhodnutiu Správy katastra Veľký Krtíš č. XXX/XXXX zo dňa
19. 12. 2011 zamietol a uvedené rozhodnutie Správy katastra Veľký Krtíš potvrdil.

Na základe žiadosti žalobcu 1/ mu Obvodný pozemkový úrad vo Veľkom Krtíši listom č. X/XXXX/XXXXX-
XXX zo dňa 13. 04. 2011 podal informáciu o spracovaní registrov v k. ú. A., v ktorom žalobcu 1/

podrobne informoval o spracovaní podkladov pre evidenciu katastra nehnuteľností. Oznámil mu, že
ZRPS (zjednodušený register pôvodného stavu) bol schválený rozhodnutím Pozemkového úradu Veľký
Krtíš č. Poz.ú.XXX/X/XXXX zo dňa 02.11.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.1995. Správa
katastra Veľký Krtíš údaje schváleného ZRPS v extraviláne k. ú. A. prevzala zápisom do evidencie KN
dňa 01. 12. 1995. ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) v zastavanom území - intraviláne

obce A. bol schválený rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva č. XXXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
02. 08. 2001. Správa katastra vo Veľkom Krtíši údaje schváleného ROEP v zastavanom území obce
A. prevzala do evidencie KN dňa 24.05.2002. Vlastnícke vzťahy u novo vytvorenej parc. č. XXX/XXX v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX riešil zhotoviteľ tak, že vlastníctvo zapísal v prospech PD
Čebovce - Opava titulom nadobudnutia bol uvedený zákon č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a pod. právnych útvarov. V zmysle § 1 a §

2 Zák. č. 81/1949 Zb. vlastníctvo majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a pod. právnych útvarov
prechádza na Jednotné roľnícke družstvá zriadené podľa Zák. č. 69/1949 Zb., a to dňom vzniku JRD,
pričom JRD A. vzniklo v roku 1959. Obvodný pozemkový úrad vo Veľkom Krtíši tiež oznámil žalobcovi
1/, že informácie o vlastníckych vzťahoch k pozemkom v k. ú. A. boli prostredníctvom zverejnených
spracovaných návrhov registrov ZRPS a REOEP v zmysle ustanovení príslušných zákonov (Zák.

č. 330/1991 Zb., Zák. č. 180/1995 Zb.) doručené každému známemu účastníkovi konania, pričom
tí občania, ktorým z určitých dôvodov nebol doručený výpis návrhu registra, mohli tieto informácie
získať priamo na obecnom úrade zo zverejnených návrhov registrov. V zákonom stanovenej lehote
nebola podaná písomná námietka, ktorá by spochybnila takto zapracované vlastnícke vzťahy k parcele
určeného operátu č. XXX/XXX, preto údaje ROEP boli rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07.
2001 schválené. Úrad tiež uviedol, že počas spracovania ROEP nebola využitá možnosť nadobudnutia

vlastníctva k pozemku vydržaním v zmysle § 11 Zák. č. 180/1995 Zb. Tiež upozornil žalobcu, že v
zákonnej lehote 3 rokov od zápisu schváleného registra do evidencie KN mohol správny orgán po
prerokovaní v komisii rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra. Žalobca 1/ bol tiež v tomto liste
upozornený, že na odstránenie majetkových krívd spôsobených napr. aj zákonom č. 81/1949 Zb. boli
prijaté reštitučné zákony, Zák. č. 229/1991 Zb. a Zák. č. 103/2003 Z.z., nakoľko však žalobca 1/ nevyužil

žiadnu zákonnú možnosť na spochybnenie vlastníckych vzťahov k parcele určeného operátu č. XXX/
XXX vedenej Správou katastra vo Veľkom Krtíši na LV č. XXXX, zostávajú údaje evidencie KN záväzné.

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom zo dňa 19. 04. 2012 oznámil žalobcovi 1/ vybavenie
jeho podania, v ktorom žalobca 1/ poukazoval na porušenie zákonov zo strany spracovateľa ROEP k.
ú. A., zisťoval možnosť opravy registra obnovenej evidencie pozemkov podľa katastrálneho zákona,

a žiadal prešetriť správnosť vlastníckych vzťahov k parcelám č. XXX a XXXX/X z pozemkovo knižnej
zápisnice č. XXX týkajúcich sa spoločných pasienkov, ktoré boli po zápise ROEP evidované na LV
č. XXXX, k. ú. A. v prospech PD Čebovce - Opava na základe zák. č. 81/1949 Zb., zároveň týmto
listom vybavil podania žalobcu 1/ zo dňa 30. 01. 2012 a zo dňa 09. 01. 2012. Podania žalobcu 1/ boli
podnetom na vykonanie katastrálnej inšpekcie, ktorá zistila porušenie zákona, nakoľko vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, pôvodne evidovaným v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k. ú. A., bolo zapísané
v prospech Poľnohospodárskeho družstva Čebovce - Opava na základe Zák. č. 81/1949 bez toho, že by
bolo preukázané, či uvedené družstvo bolo založené za účinnosti Zák. č. 69/49 Zb., resp. bez náležitého
dokladovania právneho nástupníctva. Upozornil tiež žalobcu, že vzhľadom na jeho rozsah nie je možné
skontrolovať celý ROEP, účastníci konania mali možnosť domáhať sa svojho práva v námietkovom

konaní po zápise ROEP do katastra nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 Zák. č. 180/1995 Zb. Na
záver listu úrad konštatuje, že aj keď bola v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim zistená chyba, túto je možné odstrániť už len v súdnom konaní, nakoľko od zápisu ROEP
do katastra nehnuteľností uplynuli už viac ako 3 roky. Vec nie je možné riešiť ani postupom podľa § 59
ods. 1 Katastrálneho zákona.

Žalobcovia tvrdili, že k odňatiu ich vlastníckych práv došlo na základe rozhodnutia OÚ vo Veľkom Krtíši,
odbor PPLH č. XXXX/XXXXX zo dňa 30. 07. 2001, ktorým bol schválený ROEP A., ktoré rozhodnutie
bolo podľa žalobcov vydané v rozpore so zákonom, a preto je podľa nich toto rozhodnutie neplatné.

Rozhodnutie pozemkového úradu nie je právnym úkonom, ale rozhodnutím štátneho orgánu, súd preto
nemôže v tomto konaní rozhodnúť, že pri rozhodovaní o ROEP k. ú. A. v súvislosti s riešením majetko-

právnych vzťahov k bývalým urbárskym pozemkom z dôvodu porušenia zákona došlo k neplatnému
rozhodnutiu. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov proti správcovi konkurznej podstaty o
vylúčenie majetku z konkurzu, a súd nemá možnosť postupovať v ňom podľa § 250j ods. 2 OSP,
ako sa toho dovolávajú žalobcovia. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov je možné len za
podmienok konania upraveného v II. druhej hlave OSP (§ 247 a nasl.), teda pokiaľ je podaná žaloba

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Takúto žalobu však žalobcovia nepodali. Súd zistil,
že žalobcovia sa len snažili dosiahnuť opravu v zápisoch v katastri nehnuteľností, príslušné orgány
o návrhu žalobcu 1/ na opravu rozhodli tak, že tento bol zamietnutý. Ani skutočnosť, že katastrálnainšpekcia zistila chybu v konaní ROEP, sama o sebe nie je dôvodom na to, aby súd vychádzal zo záveru,
že žalobcovia sú vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností.

Nález Ústavného súdu SR III ÚS 194/2012 zo dňa 02. júla 2013, na ktorý žalobcovia poukazujú, sa

týkal konania o neplatnosť kúpnej zmluvy (teda súkromno-právneho vzťahu), v súvislosti so spornými
nehnuteľnosťami bolo vedené reštitučné konanie, pričom kladné rozhodnutie o určení vlastníctva (v
prípade súdmi zamietnutého pripustenia zmeny žaloby z pôvodne uplatňovaného určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy) by mohlo viesť k zmenám v katastri nehnuteľností. V tomto konaní však žalobcovia
namietajú neplatnosť rozhodnutia pozemkového úradu, žalobcovia si žiadne reštitučné nároky podľa

príslušných zákonov neuplatnili a v tomto konaní nejde o určenie vlastníctva, ale o vylúčenie majetku
z konkurzu. Ani kladné rozhodnutie v prípade tejto vylučovacej žaloby by nebolo podkladom na zmeny
v zápise vlastníctva v KN. Súd plne rešpektuje závery Ústavného súdu v uvedenom náleze, na tento
prípad sa však nevzťahujú. Podobnosť je daná iba v tom, že ide o bývalé urbárske pozemky.

Pokiaľ sa žalobcovia domnievali, že postupom podľa Zák. č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov došlo

k nezákonnému odňatiu pozemkov v ich vlastníctve, mohli si uplatniť reštitučné nároky v zmysle
príslušných ustanovení Zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. (viď cit. ust. 3 ods. 1 písm. d) Zákona). Bez ohľadu na
to, či sporné nehnuteľnosti ako vlastníctvo bývalých urbárnikov spadali pod režim Zák. č. 81/1949
Zb. (o úprave pomerov pasienkového majetku bývalých alebo išlo o pasienky ako súčasť lesného

urbáru a potom sa na ne vzťahoval zák. č. 2/1958 Zb. (o úprave pomerov obhospodarovanú spoločne
užívaných lesov bývalých urbárialistov, komposesorátov a podobných útvarov), je potrebné uviesť,
že oba tieto zákony boli zrušené zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku. Zák. č. 229/1991 Zb. bol prijatý ako reštitučný zákon, cieľom
ktorého bolo tiež zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Navrátenie vlastníctva k
pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa zák. č. 229/1991 Zb. upravoval už spomínaný zák. č. 503/1003
Z.z.

V konaní bolo zistené, že žalobcovia si reštitučné nároky v zmysle uvedenej právnej úpravy neuplatnili.

Pokiaľ by si žalobcovia boli uplatnili reštitučné nároky alebo podali určovaciu žalobu, čo sú zákonné

postupy, ktoré mohli viesť k náprave žalobcami tvrdených krívd a pokiaľ by bolo o takýchto nárokoch
vedené konanie, bolo by takéto konanie dôvodom na prerušenie tohto konania o vylúčenie majetku
z konkurzu, prípadne aj nariadenia predbežného opatrenia, resp. by aj sám konkurzný súd mohol
prijať opatrenia, aby majetok nebol ďalej speňažovaný. Napokon, aj žalovaný ako správca by zrejme
sporný majetok ďalej nespeňažoval, pretože by si musel byť vedomý prípadných nárokov na náhradu

škody. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Vlastník sa však sám musí aktívne domáhať ochrany svojho
vlastníctva.

Žalobcovia namietali, že si reštitučné nároky neuplatnili, pretože ani nevedeli, že pozemky sú zapísané
vo vlastníctve poľnohospodárskeho družstva. V tejto súvislosti súd uvádza, že vlastník predovšetkým
sa má sám o svoje vlastníctvo starať a v súvislosti s tým môže požadovať jeho ochranu zákonnými

prostriedkami na príslušných orgánoch. Súd poskytuje ochranu právam a oprávneným záujmom
vlastníkov, sporové konanie je však ovládané zásadou kontradiktórnosti a súd nemôže za žalobcov riešiť
základné právne otázky, v uvedenom smere sa môžu obrátiť na advokátov. Konajúci súd už v decembri
2012 na pojednávaní upozornil žalobcu 1/, že ním zvolený spôsob, ktorým sa chce domôcť svojho
vlastníctva (vylučovacia žaloba) nie je spôsobilý viesť k náprave tak, aby bol žalobca 1/ zapísaný do

katastranehnuteľnostíakovlastník,samosudkyňamuodporučilaobrátiťsanaadvokáta(napojednávaní
dňa 14. 12. 2012 bol prítomný aj žalobca 2/).

Žalobcovia tvrdili, že svoje vlastníctvo preukazujú dokladmi, ktoré predložili aj v tomto konaní, súd
preto v záujme ústavne konformného postupu posudzoval, či nimi predložené doklady preukazujú
ich tvrdenia a dospel k záveru, že samotné tieto doklady nepreukazujú, že žalobcovia ako členoviaurbárskeho spoločenstva, resp. ich predkovia by mali byť považovaní vlastníkov tých nehnuteľností,
vylúčeniaktorýchsadomáhajúzkonkurznejpodstaty(bezohľadunato,žečíselnéoznačenievevidencii
nehnuteľností je v súčasnosti rozdielne ako v pozemkovej knihe).

Na základe uvedených záverov má súd za to, že žalobcovia nepreukázali dôvody na vylúčenie majetku
zo súpisu konkurzu, a preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný návrh na priznanie náhrady trov
konania nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia vo 2
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na NS SR v Bratislave.

V odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.