Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211505
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 7610/16, 821 08 Bratislava, IČO: 31 323 570,
zast. advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, Advokátska kancelária, so sídlom M. R. Štefánika 1,
Pezinok, p r o t i žalovanému: H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q. A. S., t.č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou P. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné o zaplatenie 608 eur
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 608 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 108 od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 100
eur od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od
16.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 16.3.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22.9.2010
kúpnu zmluvu č. 10105697, ktorej predmetom bol v nej presne vymedzený a presne špecifikovaný tovar
a žalovaný sa v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v celkovej výške 608
eur a to v 6 mesačných splátkach, pričom prvú splátku vo výške 108 eur so splatnosťou 15.10.2010
a zostávajúcich 5 mesačných splátok po 100 eur so splatnosťou k 15. dňu príslušného mesiaca.

Žalobca sa zaviazal dodať žalovanému predmet kúpy do 28 dní od pripísania poslednej splátky na
účet predávajúceho. Žalovaný neuhradil kúpnu cenu vo výške 608 eur a svoj záväzok riadne a včas
nesplnil.Poslednouvýzvounazaplateniepredpodanímžalobynasúdzodňa29.7.2013vyzvalzástupca
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, no tento na výzvu nereagoval.

Opatrovníčka žalovaného žiadala, aby súd rozhodol v zmysle predložených listinných dôkazov v súlade
so zákonom. Zároveň vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcaakopredávajúciažalovanýakokupujúciuzavrelidňa22.9.2010kúpnuzmluvuč.0105697,ktorá
zmluva bola uzavretá mimo prevádzky predávajúceho v uvedený deň o 16.00 hod. Žalovaný si objednal

tovar uvedený zmluve, uznal platobné a dodacie podmienky stanovené v zmluve. Spôsob platby bol
dohodnutý prevodom na účet v splátkach, ktoré boli dohodnuté na 6 mesiacov s tým, že prvá splátkabola dojednaná v sume 108 eur, splatná 15.10.2010 a ostatných 5 splátok v sume po 100 eur s tým,
že posledná bola splatná dňa 15.3.2011.

V časti Termín dodania tovaru zmluva tento určovala do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na účet

predávajúceho.

Z výpisu z písomného informačného systému žalobcu zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že žalobca neevidoval
k tomuto dňu úhradu žiadnej splátky.

V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 1 zákona NR SR č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom
predaji v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy ( ďalej len „citovaný zákon“ ) tento zákon
upravuje ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb a pri
zásielkovom predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ak tovar alebo vecné plnenia a výkony z
poskytnutej služby kupuje fyzická osoba a tie jej neslúžia na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania (ďalej len "spotrebiteľ").

V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový
predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi
predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v
mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len "predávajúci") a spotrebiteľom na tovar alebo služby,

ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázané.

Ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o záruke,
spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy

( § 2 ods. 2 citovaného zákona ).

V zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona na právne vzťahy medzi predávajúcim a spotrebiteľom pri

podomovom predaji alebo pri zásielkovom predaji sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitné predpisy,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb
na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä

a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta,

b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak
si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo

c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu
ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.

Podomovým predajom podľa tohto zákona sa rozumie aj predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na

základe zmluvy, na ktorej uzavretie dal spotrebiteľ predávajúcemu návrh za podmienok uvedených v
odseku 1 a predávajúci návrh prijal v lehote 30 dní.

Podľa § 7 ods. 1 písm. d) citovaného zákona pri podomovom predaji je predávajúci povinný okrem
všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto povinnosti:d) písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od
zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby
a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.

Lehota na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 písm. d) je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od
zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu ( § 7 ods. 2 citovaného zákona ).

Vzmysle§8ods.1citovanéhozákonaspotrebiteľjeoprávnenýbezuvedeniadôvoduodstúpiťodzmluvy
v lehote podľa § 7 ods. 1 písm. d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie

súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.V zmysle § 2 písm. a), b) bod 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby
alebo jeho splnomocnenec

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcom

bola uzavretá kúpna zmluva, obsahom ktorej bol vznik záväzku žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť za
dodanie tovaru sumu 608 eur a povinnosť žalobcu ako dodávateľa dodať v zmluve uvedený tovar.

Taktiež bolo z vykonaných dôkazov preukázané, že jednanie o uzatvorení zmluvy sa uskutočnili mimo
prevádzkových priestorov žalobcu pričom žalovaný ako kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy v
lehote 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru v zmysle ustanovení zákona č. 108/2000 Z. z.Predmetná kúpna zmluva medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom je tzv.
konsenzuálnym kontraktom, ktorý účastníkov zaväzuje odo dňa jej uzavretia bez ohľadu na existenciu
reálnych vzájomných plnení ( dodania tovaru, resp. zaplatenia ). Kúpna zmluva na ktorú sa vzťahuje

zákon č. 108/2000 Z.z. má svoje špecifiká, ktoré sa prejavujú aj v kogentne upravenom oprávnení
kupujúceho ( spotrebiteľa - žalovaného ) odstúpiť od uzatvorenej zmluvy bez udania dôvodu do 7
pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru. K prevzatiu tovaru žalovaným by došlo v zmysle zmluvy a
podmienok až do 28 dní po uhradení kúpnej ceny, teda následne by bol oprávnený v lehote siedmich
pracovných dní od zmluvy odstúpiť, čím by sa v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 108/2000 zmluva zrušila

od začiatku a žalobcovi ako dodávateľovi by vznikla povinnosť vrátiť žalovanému ako kupujúcemu
zaplatenú kúpnu cenu.

V situácii v ktorej nedošlo ešte k dodaniu tovaru v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, má
kupujúci právo v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy odstúpiť od dojednanej zmluvy hoci aj bez
uvedenia dôvodu, pričom v súvislosti s uplatnením tohto práva ho nemôže zaťažovať žiadna sankcia.

Takto súd uzatvára, že ak dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá

podlieha úprave zákonom č. 108/2000 Z. z. s tým, že dodávateľ ešte spotrebiteľovi nedodal tovar a
spotrebiteľ nezaplatil kúpnu cenu tovaru, ktorý má byť dodaný, v okolnosti, že spotrebiteľ nezaplatil
kúpnu cenu tovaru, je potrebné vidieť uplatnenie jeho práva odstúpiť od zmluvy. Takýto záver možno
vyvodiť berúc do úvahy zásady uvažovania a správania priemerného, bežného spotrebiteľa a na druhej
strane dodávateľa konajúceho v súlade s dobrými mravmi. Ak po prípadnom predvedení výrobku, ktorý

nebol spotrebiteľovi poskytnutý do užívania, spotrebiteľ už dodávateľa nekontaktuje, musí dodávateľ
rozumnepredpokladať,žespotrebiteľsisvojprvotnýzáujemopredmetnýtovarrozmyslel.Tujepotrebné
zohľadniťšpecificképotrebyspotrebiteľov,ktorísúobzvlášťzraniteľnívzhľadomnasvojduševný,fyzický
a psychický stav, vek alebo dôverčivosť a to spôsobom, ktorý môže obchodník v rozumnej miere
predpokladať. Ak kupujúci ako spotrebiteľ opätovne zváži všetky možnosti a výhody ponúkaného tovaru,

no na druhej strane aj svoje sociálne, rodinné, majetkové pomery a v neposlednom rade aj záväzok
zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu, hoci aj v splátkach, ktorá suma práve voči uvedeným pomerom
môže byť značne vysoká, potom aj keď v prvom okamihu prevládol záujem o kúpu tvaru, nemožno
pričítať na škodu spotrebiteľa, ak po tomto nasledovalo reálne uvažovanie a zhodnotenie celej situácie
a z toho vyplývajúcich záväzkov, ktorá by v konečnom dôsledku mohli byť pre spotrebiteľa veľmi

nepriaznivé.

Súdmátedazato,žesprihliadnutímnavšetkyokolnosti,žalovanýsvojimnáslednýmkonanímodkúpnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom odstúpil, teda zanikli všetky jej záväzky voči žalobcovi a teda zanikla
aj jej povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a v ďalšom sa už preto vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný, keďže súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.