Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215858
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215858.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa 27.09.2012 vo veci 14C/125/2012 domáhal

zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 385,- Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo veci
14C/181/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 330,- Eur titulom
nemajetkovej ujmy a vo veci 14C/182/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody
a sumy 275,- Eur titulom nemajetkovej ujmy proti žalovanému. Uviedol, že žalobca ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníka
X. M., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej

veci pod sp.zn. EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne príslušný Okresný súd v
Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 02.08.2011, a to
rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty v omeškaní viac ako o 7 mesiacov. Napriek tomu, že je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, tak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku platného v čase začatia
exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému sumu 70,- Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov,
urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje sumu 125,- Eur.Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože došlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom v insolvencii povinného. Pri určovaní primeranej

náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú
judikatúru Ústavného súdu SR a za 7 mesiacov žiada priznať sumu 385,- Eur ako nemajetkovú ujmu.
Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 221 dní. Ďalej uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať

exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXX dlžníka K. S., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciu exekučnej veci pod sp.zn. EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne
príslušný Okresný súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek
tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 24.09.2010, a to rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 6 mesiacov. Napriek tomu, že je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, tak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku
platného v čase začatia exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému
sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje

sumu 125,- Eur. Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom v insolvencii povinného. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú
judikatúru Ústavného súdu SR a za 6 mesiacov žiada priznať sumu 330,- Eur ako nemajetkovú ujmu.
Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 203 dní. Ďalej uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere

č. XXXXXXX dlžníka Ľ. X., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciu exekučnej veci pod sp. zn. EX XXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne
príslušný Okresný súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek
tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 12.08.2010, a to rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 5 mesiacov. Napriek tomu, že je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanieexekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, tak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku
platného v čase začatia exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému

sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje
sumu 125,- Eur. Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej

pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú
judikatúru Ústavného súdu SR a za 5 mesiacov žiada priznať sumu 275,- Eur ako nemajetkovú ujmu.
Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 169 dní.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval. Trval preto na žalobnom návrhu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2013. Poukázal na zmätočnosť návrhu a navrhol

aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O. s. p. Poukázal na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopredpredbežneprerokovaťnazáklade písomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, a
preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť

na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukázal na predpoklady úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú po a/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, po b/ vznik škody, po c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, mal za to, že nie

je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku majetkovej škody. Taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,
ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z tých dôvodov tu nie je ani predpoklad
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žiadal preto žalobu
zamietnuť.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti. Žalobca
dal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu, pričom už predtým bolo o námietke zaujatosti rozhodované, a to tak, že konajúci sudca
nebol z prejednávanej veci vylúčený. Preto na námietku zaujatosti súd neprihliadal. Žalovaný sa na

pojednávanie ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinným dôkazovým materiálom obsiahnutom
v spise, najmä písomnými podaniami účastníkov konania, spisovým materiálom sp. zn. 13Er/379/2011
na základe čoho zistil, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na tunajší súd dňa 26.05.2011 a tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.08.2011.
Účastníkmi exekučného konania boli oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný X.Q. M., pričom vec
je vedená pod sp. zn.13Er/379/2011, spisovým materiálom sp. zn. 8Er/586/2010 na základe čoho
zistil, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súddňa 07.06.2010 a tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.09.2010. Účastníkmi
exekučnéhokonaniabolioprávnenýPOHOTOVOSŤ,s.r.o.apovinnáK.S.,pričomvecjevedenápodsp.
zn. 8Er/586/2010, spisovým materiálom sp. zn. 9Er/643/2010 na základe čoho zistil, že súdny exekútor

doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd dňa 24.06.2010 a tunajší súd
vydalpoverenienavykonanieexekúciedňa12.08.2010.Účastníkmiexekučnéhokonaniabolioprávnený
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný Ľ. X., pričom vec je vedená pod sp. zn.9Er/643/2010.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca si uplatnil predbežné prerokovanie nároku u žalovaného,

pričom nárok žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 233/1995 Z. z.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd zistil, že na
posudzované veci je potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do

31.05.2010 a to u vecí sp. zn. 14C/181/2012 a sp. zn. 14C/182/2012 a Exekučného poriadku platného
od 01.06.2010 u veci sp. zn. 14C/125/2012, nakoľko exekučné veci sa začali za účinnosti tohoto znenia
Exekučného poriadku.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na po a/ osobu
poškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,pob/závažnosťvzniknutejujmya

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, po c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, po d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.

Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju lenpredpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby
ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,

- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch „vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky“ v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou
informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli
žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme
došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu

verejnej moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v
jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predkladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Čo sa týka veci sp. zn. 13Er/379/2011 súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté 14.04.2011, žiadosť
súdneho exekútora bola doručená 26.05.2011 súdu a súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa
02.08.2011.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č.233/1995 Z. z. platného od 01.06.2010 exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. platného od 01.06.2010 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. platného od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o udelene
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že v tejto veci nebola pre vydanie poverenia týkajúceho sa rozhodnutia

rozhodcovského orgánu daná lehota 15 dní, preto návrh žalobcu je nedôvodný aj z tohto dôvodu. Súd
nezistil také prieťahy v konaní, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že išlo o nesprávny úradný postup
súdu pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie.Čo sa týka konaní začatých pred 01.06.2010 a to sp. zn. 8Er/586/2010 a sp. zn. 9Er/643/2010
súd konštatuje, že pri konaní sp. zn. 8Er/586/2010 exekučné konanie bolo začaté 11.05.2010,
žiadosť súdneho exekútora bola doručená 07.06.2010 súdu, súd vyzýval 11.06.2010 oprávneného

prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere za účelom posúdenia exekučného
titulu, pričom táto zmluva o úvere bola predložená 23.09.2010 a súd vydal poverenie dňa 24.09.2010, pri
exekučnom konaní sp. zn. 9Er/643/2010 bolo exekučné konanie začaté 22.04.2010, žiadosť súdneho
exekútora bola doručená 24.06.2010 súdu, súd vyzval 19.07.2010 oprávneného na predloženie zmluvy
o úvere za účelom posúdenia exekučného titulu, ktorú zmluvu zaslal oprávnený 29.07.2010 a súd vydal

poverenie 12.08.2010.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení platnom do 31.05.2010 exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení platnom do 31.05.2010 podľa tohto zákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1955 Z. z. v znení platnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súd dospel k záveru, že exekučný súd postupoval správne, keď skúmal predložený rozhodcovský
rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V súvislosti s tým súd poukazuje na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 a sp. zn. 6Cdo/135/2012, ktoré sa zaoberali skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky ako aj platnosťou rozhodcovskej zmluvy a následne založením

právomoci rozhodcovského súdu, pričom konštatoval Najvyšší súd SR, že súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Súd v posudzovanej veci preto konštatoval, že 15 dňová lehota pre udelenie poverenia začala plynúť od
doručenia úverovej zmluvy, ktorá je podkladom pre exekučný titul a na základe ktorej jedine je možné
posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a preto bol názoru, že v daných veciach nedošlo
k prieťahom v konaní a tým ani k nesprávnemu úradnému postupu.

Vo všetkých spojených veciach sa preto nezaoberal skúmaním výšky majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a

jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský
rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie
vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Súd konštatuje,
že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do
vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetných konaniach
došlo k zbytočným prieťahom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z., a tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu
zamietol.

Podľa§120ods.1,prvávetaO.s.p.,účastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného

nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.

s. p. Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si v zákonom stanovenej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť

tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu
dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka
konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie,
nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení
rozhodnutia o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.