Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Aradská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/712/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221875
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221875.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že
tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4330291 dlžníkom - povinným M. I., nar. X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok na
náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo 3 740,- eur ako aj náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej
Zmluvy o úvere. Súdny exekútor pridelil danej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobnéhonávrhu,exekučnýsúdrozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa
2.1.2006 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 68 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti súdneho
exekútora došlo podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej lehoty. Tvrdeným nesprávnym postupom

exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), mala vzniknúť
žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva
z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež mu v uvedenej veci mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú
žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok sumou 3 740,- eur, keď exekučný súd mal byť bezdôvodne
nečinný a v dôsledku toho došlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo

a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca
súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové
Zámky.Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 6NcC/347/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 4.12.2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.

Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu v danej veci a v
sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného,

ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 8.4.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z

dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,

keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca
napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K

žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule
po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde po

1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/
EPúčinnompred1.6.2011poukázalonadôvodovúsprávukjehonovelizovanémuzneniu,akoautentický
výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie,
v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať

len Ústavný súd SR. Súčasne vznieslo námietku premlčania, keď lehota na uplatnenie nárokov žalobcu
uplynula najneskôr v apríli 2012 a prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli Ministerstvu
spravodlivosti SR doručené 23.4.2012. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by samala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby

nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.

V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu deň pred pojednávaním, po skončení úradných hodín súdu, pričom súčasne požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným súdom Žiar
nad Hronom. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich
koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo

77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama
kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel
v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve

z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 2.4.2014. Z činnosti súdu je taktiež
známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával
aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že

nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 27.4.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého
dňa, najmä č. 5604, ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a fotokópiou exekučného spisu

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/160/2005.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa

2.1.2006 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty,
s omeškaním viac ako 68 mesiacov.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/160/2005 vyplýva, že dňa
8.12.2005 bol súdnemu exekútorovi Ing. Karolovi Nagyovi doručený návrh žalobcu, ako oprávneného,

na vykonanie exekúcie proti povinnému M.. I., pričom za exekučný titul je označená notárska zápisnica
notára JUDr. O. Ďuriača č. N 3699/2005, NZ 34278/2005. Uvedený súdny exekútor dňa 22.12.2005
doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom oprávneného na
vykonanie exekúcie ako aj uvedeným exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámkyako exekučný súd dňa 2.1.2006 vydal poverenie sp. zn. 5Er/160/2005-10, číslo exekútorského spisu: EX
XXX/XXXX, ktorým poveril súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagya vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je M.. I.. Žalobca

ako oprávnený dňa 11.6.2007 doručil exekučnému súdu návrh za zmenu exekútora zo 7.6.2007 s tým,
že dňa 2.1.2006 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5404*003133 súdnym exekútorom
Ing. Bc. Karolom Nagyom. Oprávnený súčasne navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora
JUDr. R. Krutého, pričom pripojil súhlas súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagya z 22.1.2007 a
súhlas súdneho exekútora JUDr. R. Krutého zo 7.6.2007 so zmenou súdneho exekútora. Exekučný

súd uznesením z 16.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2009, v spojení s opravným
uznesenímz3.2.2014žiadostioprávnenéhoozmenusúdnehoexekútoravyhovelavykonanímexekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého, ktorý uvedenej exekučnej veci pridelil č. EX XXXX/XX, ako
to vyplýva z podania JUDr. R. Krutého z 29.3.2010, ktorým požiadal exekučný súd o zaslanie uznesenia
o zmene súdneho exekútora. Podľa oznámenia exekučného súdu na čl. 23 exekučného spisu, JUDr. R.
Krutý prevzal uznesenie o zmene súdneho exekútora dňa 27.11.2007.

Podľa dôkazov predložených súdu súdnym exekútorom JUDr. R. Krutým, uvedený súdny exekútor dňa
21.7.2011 vydal v exekučnej veci sp. zn. EX XXXX/XX (sp. zn. 5Er/160/2005) upovedomenie o začatí
exekúcie, ktoré bolo žalobcovi ako oprávnenému doručené dňa 27.7.2011 (čl. 38 súdneho spisu).

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (27.4.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V danom prípade žalobca tvrdí, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do

spôsobenej škody, teda tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, spočívajúceho
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa 2.1.2006, s tvrdeným omeškaním viac ako 68
mesiacov, sa dozvedel po dátumovo žalobcom nešpecifikovanom doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. Žalobcovi ako oprávnenému bolo uvedené upovedomenie doručené minimálne v poradí
druhým povereným exekútorom dňa 27.7.2011. Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.

zn. 5Er/160/2005, a to z návrhu žalobcu ako oprávneného zo 7.6.2007 na zmenu súdneho exekútora
(čl. 11 exekučného spisu) však vyplýva, že žalobca mal už dňa 7.6.2007 vedomosť o tom, že exekučný
súd vydal poverenie v predmetnej exekučnej veci dňa 2.1.2006. S pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou žalobca túto vedomosť mal už aj 22.1.2007, kedy pôvodne poverený súdny exekútor Ing.
Bc. Karola Nagya dal žalobcovi ako oprávnenému súhlas k zmene súdneho exekútora v exekučných

veciach vedených na jeho exekútorskom úrade. Pokiaľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v exekučnej veci povinného M.. I. žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR dňa
27.4.2012 pod číslom 5604, žalobca ju doručil Ministerstvu spravodlivosti SR po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorá mu v danom prípade uplynula najneskôr
dňa 7.6.2010. Uplynutím 3 rokov odo dňa, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode, ktorá mu

mala vzniknúť v období od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, v danom prípade dňa 22.12.2005, do rozhodnutia o nej, v danom prípade vydaním poverenia
dňa 2.1.2006, sa právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. premlčalo. Preto súd prihliadol
na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súdu
nedá poznamenať, že v danej exekučnej veci bolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným

súdom v 11. deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora, teda v lehote určenej v § 44 ods. 2 veta
druhá EP v znení účinnom do 31.5.2010, a tak je vylúčený žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup,
teda tvrdené omeškanie exekučného súdu v dĺžke viac ako 68 mesiacov pri vydávaní poverenia na
vykonanie exekúcie.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.