Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613212529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcom v 1. rade R.
V., W.. XX. XX. XXXX, U. X. C. A. V., W.. XX. XX. XXXX, odporcovia v 1. a 2. rade bytom T. Ľ. XXX, v
konaní o zaplatenie 472,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 27. 11. 2013, navrhovateľ uplatnil voči odporcom pohľadávku
472,11 eur, ktorú odvodzoval zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 15. 11. 2004 medzi

Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava ako veriteľom a odporcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, číslo
zmluvy 0332908234 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“). Navrhovateľ tvrdil, že v rozpore so
zmluvnými dojednaniami odporcovia svoj záväzok voči veriteľovi nesplnili v čase určenom v úverovej
zmluve, t. j. v lehote splatnosti do 20. 02. 2011, čím sa dostali do omeškania s vrátením nesplatenej časti
istiny 432,79 eur a nesplatných zmluvných úrokov vo výške 39,32 eur. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava ako postupcom a
navrhovateľom ako postupníkom dňa 28. 03. 2013, bola pohľadávka voči odporcom v 1. a 2. rade

postúpená navrhovateľovi, o čom boli odporcovia upovedomení písomným oznámením postupcu o
postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podaním zo dňa 10. 01. 2014
navrhovateľ doplnil odôvodnenie návrhu a uviedol, že odporcom bol poskytnutý úver 2 655,52 eur (80
000,-Sk), ktorý sa odporcovia zaviazali splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 51,19
eur (1 542,-Sk), s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Dátum poslednej mesačnej splátky bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20. 02. 2011. V podaní zo
dňa 10. 03. 2014 uviedol, že na základe tohto dojednania odporcovia mali na splatenie úveru uhradiť

sumu v celkovej výške 3 839,25 eur. Navrhovateľ predložil platobnú históriu úveru z ktorej vyplýva, že
odporcovia poukázali celkovú sumu na splatenie úveru 4 138,23 eur. Navýšenie úveru o nesplatené
úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 13,99 %, ktorý číselný údaj bol uvedený v čl. IV bod
5 zmluvy o splátkovom úvere.

Navrhovateľ sa na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 29. 04. 2014 neustanovil, pričom svoju
neprítomnosť ospravedlnil. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti
navrhovateľa s tým, že prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť. Nespochybnili, že si zobrali
v Slovenskej sporiteľni úver 80 000,-Sk, ale celú pôžičku dávno splatili. Odporca v 1. rade uviedol, že
mal exekútorom 2x zastavený účet v Slovenskej sporiteľni, čo je ešte stále predmetom šetrenia v iných

konaniach. Z tohto účtu si Slovenská sporiteľňa sama strhávala splátky vo výške 1 542,-Sk mesačne,
ktoré sa zaviazal splácať na základe zmluvy o splátkovom úvere. Slovenská sporiteľňa si však svojvoľne,
bez jeho vedomia, navyšovala tieto splátky, najskôr na 1 800,-Sk mesačne a potom až na 2 450,-Sk,
alebo až 2 480,-Sk a po prechode na menu euro na 80,-eur mesačne. Asi v roku 2010 mu v Slovenskej
sporiteľni bolo oznámené, že na tejto pôžičke dlhuje ešte asi 5 000,-Sk, a preto poukázal dňa 24. 11.

2010 ešte čiastku 162,40 eur s tým, že bol presvedčený a ubezpečený Slovenskou sporiteľňou o tom,
že dlh je vyrovnaný. Neskôr ho však znova Slovenská sporiteľňa vyzvala na zaplatenie ďalších 5 000,-
Sk. Nakoľko nevedel z čoho tento dlh bol vypočítaný, nakoľko úver splácal vo vyšších splátkach ako
bolo dojednané, ďalšie peniaze už nezaplatil. Nakoľko z listinných dôkazov predložených navrhovateľom
vyplýva, že zaplatili viac, ako bolo dojednané, návrh považovali odporcovia za nedôvodný. Z opatrnosti
vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 15. 11. 2014 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. ako
veriteľ a odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci, zmluvu o splátkovom kalendári, na základe ktorej im bol
poskytnutý spotrebný úver 80 000,-Sk. Úroky boli dojednané vo výške 11,3 % ročne, poplatok 2 % z
výšky úveru splatných v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 40,-Sk mesačne, výška splátok
1 542,-Sk s tým, že splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20. 12. 2014 a poslednej na deň 20. 02.

2011. V čl. IV bod 5 zmluvy o splátkovom úvere bola určená ročná percentuálna miera nákladov 13,99%.
Z výpisu obratov zmluvy o splátkovom úvere SLSP vyplýva, že odporcovia úver splácali, pričom touto
listinou bola potvrdená výpoveď odporcu v 1. rade, že výška splátok sa menila. V zmysle dojednaní v
zmluve o splátkovom úvere odporcovia sa zaviazali splatiť úver spolu s úrokmi a poplatkami celkovou
čiastkou 115 650,- Sk (3 838,88 eur), pričom z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že zaplatili

spolu 4 138,2261 eur. Podľa údajov vo výpise z úverového účtu platby od 15. 11. 2004 do 20. 08. 2010
boli realizované veriteľom prevodom z iného účtu (podľa výpovede odporcu v 1. rade mal v Slovenskej
sporiteľni vedený bežný účet, na ktorý mu bol poukazovaný pravidelne starobný dôchodok a Slovenská
sporiteľňa si uskutočňovala z tohto účtu prevody na úhradu splátkového úveru). Posledná splátka vo
výške 162,40 eur zaplatená dňa 24. 11. 2010, bola zaplatená v hotovosti - jedná sa o splátku, ktorú

odporca v 1. rade označil za úhradu nedoplatku vyčísleného veriteľom ku dňu splatenia úveru.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžní sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ZSÚ), ktorý bol
platný v čase uzatvárania zmluvy o úvere, na účely tohto zákona so rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a ohradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 15. 11. 2004, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004
Z. z., ktorým sa menil a dopĺňa Občiansky zákonník. Týmto zákonom bola do nášho právneho
poriadku implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu
interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa
maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade uvedená
smernica.Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobní značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnepodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celková hodnota zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V predmetnej veci bolo zistené, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila pohľadávku zo zmluvy
o splátkovom úvere navrhovateľovi zmluvou uzavretou dňa 28. 03. 2013, čo pôvodný veriteľ oznámil
odporcom listom zo dňa 05. 04. 2013. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom, ako
fyzickým osobám, úver. Jedná sa teda o vzťah, ktorý s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3 Obchod.
zák. zakladá tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah. Nakoľko sa však jednalo o spotrebiteľský úver,

nie je možné na tento zmluvný vzťah použiť tie normy obchodného práva, ktoré odporujú právnej úprave
spotrebiteľských vzťahov.

Odporcovia sa zaviazali zmluvou o splátkovom úvere splatiť poskytnutý úver 80 000,-Sk spolu s úrokmi a
poplatkami celkovou čiastkou 115 650,-Sk, čo je 3 838,88 eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná
na deň 20. 02. 2011. Z histórie úveru vyplýva, že počas trvania zmluvy sa zvyšovali splátky, pričom

vypočutím odporcu v 1. rade bolo zistené, že výšku splátok si určoval veriteľ a bez vedomia odporcov a
ichsúhlasutietosplátkynavyšoval.Dôvodombolazrejmeskutočnosť,žesplátkysarealizovaliprevodom
z bežného účtu, ktorý mal v Slovenskej sporiteľni zriadený odporca v 1. rade a pokiaľ bol tento účet
zablokovanýsúdnymexekútorom,Slovenskásporiteľňasisplátkynemohlarealizovať.Potom,akodošlo
k odblokovaniu účtu, si však Slovenská sporiteľňa zaúčtovala všetky nedoplatky. Odporca v 1. rade v

hotovosti zaplatil iba jednu splátku vo výške 162,40 eur. Vzhľadom na túto sumu je pravdepodobné, že
dlh vyčíslil v takejto výške pôvodný veriteľ a odporca zaplatil požadovanú sumu, čím považoval dlh za
splatený. Odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili celkom 4 138,2261 eur, teda viac, ako bolo dohodnuté v
zmluve o splátkovom úvere. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa navyšoval poplatky v súvislosti s
omeškanou platbou, tieto poplatky neboli individuálne dojednané, a preto ich veriteľ nemohol od dlžníkov

požadovať (§ 4 ods. 5 ZSÚ). Pokiaľ sa veriteľ odvolával na Všeobecné obchodné podmienky, príp. na
niektoré ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere - okrem čl. 1, nesporne sa v danom prípade jednalo
o tzv. formulárovú zmluvu, obsah ktorej odporcovia nemali možnosť ovplyvniť pred uzavretím zmluvy,
takže veriteľ nemohol sám individuálne navyšovať dlžnú sumu, odvolávajúc sa na tieto články zmluvy,
príp. na Všeobecné obchodné podmienky.

Nakoľko odporcovia splatili pôvodnému veriteľovi celú dohodnutú sumu (dokonca zaplatili o 299,3461
eur viac), návrh navrhovateľa nebol dôvodný a preto ho súd zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil v zmysle § 151 O. s. p. iba navrhovateľ, ktorý však v konaní úspech
nemal. Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, a potom súd rozhodol, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.