Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308212937
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8308212937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: J. L., XXX XX Q. XXX, IČO : 10 672
591, právne zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, so sídlom v Humennom, ul. Mierová 64/2,
proti žalovaným: 1) Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava,
2) Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, za ktoré koná Krajské riaditeľstvo Hasičského
a záchranného zboru v Prešove, Požiarnická 1, Prešov, o náhradu škody a ušlého zisku, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.1.2013, č. k. 17C 194/2008-557 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.3.2013, č. k. 17C 194/2008-594 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.

V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a
žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 10.12. 2008 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanému ( Krajské
riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove) povinnosť nahradiť žalobcovi vecnú škodu vo
výške 8.556.636,-Sk. a ušlý zisk vo výške 17.438.625,-Sk.

Tvrdil, že v presne nezistenom čase v nočných hodinách z 15.7.2007 na 16.7.2007 vznikol v objekte

jeho súkromnej formy požiar výrobnej haly, ktorý sa následne preniesol na administratívnu časť budovy
a sušičku dreva. Šetrením bolo zistené, že najpravdepodobnejšou príčinou požiaru bolo samovznietenie
pilín. Písomným podaním doručeným súdu 21.10.2010 žalobca poukazuje na to, že žaluje Slovenskú
republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, ako aj Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného
zboruvPrešoveažiada,abysúduložilžalovanýmpovinnosťnahradiťžalobcovispôsobenúvecnúškodu
na zničených budovách, drevoobrábacích strojoch, zničenom technologickom zariadení a skladových
zásobách vo výške 284.028,30 eur (8.556.636,-Sk). Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi ušlý zisk vo

výške 277.657,50 eur (8.364.710,-Sk).

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6.12.2010 č.k. 17C/194/2008- 338 pripustil, aby do konania
na strane žalovaných vstúpil v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR,Drieňová 22, Bratislava. Pripustil ďalej zmenu žalobného návrhu v tomto znení, že žalovaní sú
povinní nahradiť žalobcovi spôsobenú vecnú škodu na zničených budovách, drevoobrábacích strojoch,
zničenom technologickom zariadení a skladových zásobách vo výške 284.028,30 eur (8.556.636,-Sk),

ako aj ušlý zisk vo výške 277.657,50 eur (8.364.710,-Sk).

Žaloba v žalobe tvrdil, že vyhorením haly objektu drevovýroba a administratívna budova vznikla
majiteľovi firmy L. J. škoda. Na nesprávny postup a závažné nedostatky pri likvidácii požiaru zo
strany Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Humennom písomne upozornil majiteľ
drevovýroby L. J. Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Prešove. Krajské riaditeľstvo

Prešov však sťažnosť vybavilo písomným oznámením zo dňa 20.12.2007, ako neopodstatnenú v celom
rozsahu, mimo ustrojenia veliteľa smeny. S týmto stanoviskom sa poškodený J. L. neuspokojil a zaslal
na Ministerstvo vnútra prezídium hasičského a záchranného zboru Bratislava dňa 16.1.2008 a 4.2.2008
sťažnosť. Prezídium hasičského a záchranného zboru sťažnosť prešetril a vo výsledku vyšetrenia zo
dňa 30.4.2008 konštatuje v niektorých bodoch sťažnosť ako opodstatnenú. Vo výsledku prešetrenia je
rovnakokonštatované,žepracovnáskupinaKrajskéhoriaditeľstvavPrešoveporušilazákonč.152/1998

Z.z., nakoľko nepostupovala tak, aby zistila skutočný stav vo veci a jej súlad alebo rozpor s právnymi
predpismi.

Písomným podaním doručeným súdu 21.12.2012 žalovaný v 2. rade súdu oznámil, že vzhľadom k tomu,
že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov bol novelizovaný aj zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzhľadom

na dikciu § 206a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení zákona č. 345/2012 Z. z., podľa ktorého
prechádzajú aj všetky pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe Krajského riaditeľstvo hasičského
a záchranného zboru v Prešove k 31.12.2012 do správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to
s účinnosťou od 1.1.2013. Zo zákona dôjde k zmene žalovaného v 2. rade a v súlade s metodickým
usmernením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-927/2012 zo dňa 13.12.2012 bude v

tejto veci osobitnou listinou poverený príslušník hasičského a záchranného zboru s miestom výkonu
štátnej služby v Prešovskom kraji na konanie za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu sume 490,25 eur na účet
Okresného súdu v Humennom v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy konania

účastníkom nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca v tomto konaní
domáhal na žalovaných náhrady škody na zničených budovách, drevoobrábacích strojoch, zničenom
technologickom zariadení a skladových zásobách, ako aj ušlého zisku v dôsledku neodborného zásahu
príslušníkov Okresného hasičského a záchranného zboru pri likvidácii požiaru na drevovýrobe žalobcu

dňa 16. 7. 2007. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu namietal neskorý príchod prvej cisternovej
automobilovej striekačky od ohlásenia požiaru, nedostatočné množstvo hasičskej techniky vysielanej na
zásah po prijatí správy o požiari, skutočnosť, že na miesto zásahu prišla jedna cisternová automobilová
striekačka bez veliteľa zásahu, nečerpanie vody z rieky K. v lokalite Q., ale zabezpečenie dopravy vody
z hasičskej stanice v X., čo predlžovalo dobu potrebnú na dovoz vody. Namietal neskorý príchod veliteľa

zmeny na miesto požiaru, vykonávanie hasičských prác pri zásahu veliteľom zmeny bez ustrojenia (v
civilnom odeve a obuvi), neprijatie opatrení na zamedzenie rozšírenia sa požiaru po konštrukcii objektu,
nepristúpenie k rozobratiu strešnej konštrukcie, čím by sa docielilo intenzívnejšie ochladzovanie, že
sa nepoužilo zariadenie na výrobu peny, čím došlo k zhoreniu technológie (strojov), že vyžiadané
sily a prostriedky sa dostavili na miesto požiaru oneskorene a ich prípadný zásah tak nemohol byť

účinný, nakoľko požiar bol už nezvládnuteľný, rozšíril sa takmer na celý objekt firmy a z veľkej časti
sa jednalo už len o zhorenisko. Na žalobcom tvrdený nesprávny postup žalovaného OR HaZZ v
Humennom pri likvidácii požiaru zaujal stanovisko aj žalovaný, ako aj jeho nadriadený orgán Ministerstvo
vnútra Prezídium hasičského a záchranného zboru. Ako opodstatnená bola vznesená námietka, v ktorej
poukazoval na nevyužitie najbližšieho hydrantu pri Východoslovenských vodárňach a kanalizáciách.Následne žalobca po neúspešnom uplatnení predbežného prerokovania nároku žalobcu u žalovaného
uplatnil podanou žalobou svoj nárok voči žalovaným na tunajšom súde. Vykonaným dokazovaním
v prejednávanej právnej veci, predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcom z odboru požiarna

ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin vzniku požiaru Ing. Q. X. bolo
nesporne preukázané, že postup hasičských jednotiek OR HaZZ v Humennom pri likvidácii požiaru dňa
16. 7. 2007, ktorý vznikol na objekte súkromnej firmy žalobcu Drevovýroba L. Q. bol správny a v súlade
s ustanoveniami zák. č. 314/2001 Z. z. a zák. č. 315/2001 Z. z.. Aj s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Zák.
č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zmien obec Q. mala mať zriadený obecný hasičský

zbor. Ak by obec disponovala obecným hasičským zborom ako prvá by vykonávala úkony pri likvidácii
požiaru v objekte drevovýroby žalobcu a žalovaný by už nezasahoval pri likvidácii požiaru v takomto
rozsahu, pretože prvé úkony by boli vykonané hasičskou jednotkou obce Q. a nepochybne by žalobca
neutrpel požiarom taký rozsah poškodenia svojho majetku. Naviac je potrebné konštatovať, že v období,
kedy požiar vznikol, žalobca vykonával funkciu zástupcu starostu obce, takže túto súčinnosť pri požiari
vlastného majetku by poskytol v rozsahu disponovania technickými prostriedkami hasičskou jednotkou

obce.

Účastníci konania majú v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (§ 120 O.s . p.) nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia v konaní. Z vykonaného dokazovania je nesporné,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli

preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(Uznesenie NS SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

Z tohto dôvodu súd konštatuje, že neunesením dôkaznej povinnosti sa žalobcovi ani nepodarilo
potom preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú: porušenie právnej

povinnosti,existenciaškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaškodou,zavinenie.
Z listinných dôkazov, ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania nebolo preukázané porušenie právnej
povinnosti postupom žalovaného pri likvidácii požiaru v objekte drevovýroby žalobcu. Z tohto dôvodu
nemohla žalobcovi postupom pri likvidácii požiaru žalovaným vzniknúť škoda a potom ani nemôže
žalovaný niesť zodpovednosť za uplatnený ušlý zisk.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je potom významné, že škoda ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom, čo v tomto konaní nebolo preukázané. K ušlému zisku, ktorý taktiež
žalobca uplatnil v tomto konaní, súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.
5Cdo/198/2007 zo dňa 30. 6. 2008. Podľa tohto odôvodnenia ušlý zisk je majetková ujma vyjadriteľná

v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody - spočíva v tom, že v dôsledku protiprávneho
konania, resp. škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu majetku), ktoré poškodený mohol
odôvodnene, t. j. preukázateľným spôsobom očakávať so zreteľom na obvyklý (pravidelný, normálny)
chod veci. V danom prípade ale žalobca nepreukázal ani škodu, ani ušlý zisk, za ktorý by niesol
zodpovednosť žalovaný.

K ostatným námietkam a tvrdeniam žalobcu v konaní súd poukazuje na Nález ústavného súdu 115/03/
č.313/2003, podľa ktorého: všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. 69 ods. 3 písm. r/, ust. § 72 písm. a/, § 3 ods. 1
písm. zákona č. 315/2001 Z.z., Pokynu prezidenta HaZZ o vnútornej organizácii HaZZ na operatívno-
technickom úseku vydaného v Zbierke pokynov prezídia HaZZ dňa 15.8. 2002 pod č. 35, čl. 2 ods. 5,

Podľa ust. § 206a Zák. č. 345/2012 Z. z., § 420 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 415
Občianskeho zákonníka, § 442 Občianskeho zákonníka a § 443 Občianskeho zákonníka a dospel k
záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v plnom rozsahu.

Žalobcavpodanomodvolanínavrholnapadnutýrozsudokzmeniťtak,žejehonávrhusavcelomrozsahu
vyhovie, resp. ho navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého

stupňajasneavýstižnenevysvetlilakovyhodnotiljednotlivédôkazyaakýmiúvahamisapriichhodnotení
riadil. Nevysvetlil ani to, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z takéhoto podľa názoru žalobcu
nedostatočného odôvodnenia sa dá len vyvodiť, že prvostupňový súd svoj zamietajúci rozsudok oprel
o znalecký posudok č. 02/03/2012 vypracovaný Ing. Q. X.. Podľa názoru žalobcu znalecký posudok
Ing. Q. X. nemožno pokladať za dôkaz v tomto konaní. Tento dôkaz je v dôsledku znalcom otvorene
prezentovaného odmietnutia spolupráce so súdom v tomto konaní neúplný a ako taký nemohol ako

taký poslúžiť ako rozhodujúci podklad pre zamietajúce rozhodnutie prvostupňového súdu. Zo súdneho
spisu je navyše zrejmé, že samotný prvostupňový súd pochyboval o riadnom postupe znalca pri tomto
znaleckom dokazovaní, keď mu svojím rozhodnutím zo dňa 25.5.2012 spochybnil ním uvádzaný postup
pri jeho vypracovaní. V súvislosti s takto vykonaným znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého znalec
porušil svoje povinnosti nielen vyplývajúce z jeho postavenia znalca, ale aj vyplývajúce z ustanovenia

§ 128 O.s.p. bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou súdu postupovať podľa ustanovenia § 127 ods. 2
O.s.p. a taktiež spochybnené znalecké dokazovanie dať preskúmať inému znalcovi.

Žalobca je presvedčený o porušení právnych povinností žalovaného. Nesporne išlo o povinnosti
žalovaného, ktoré boli porušené zamestnancami žalovaného. Tieto porušenia povinnosti žalovaného
boli preukázané, najmä s poukazom na obsah výsluchu žalobcu, ako aj svedkov I. L., Ing. T. P.,

L. T. a D. T.. Porušenie svojich právnych povinnosti pripustil aj samotný žalovaný a to v stanovisku
Ministerstva vnútra SR prezídia HaZZ Bratislava zo dňa 30.4.2008. V tomto svojom stanovisku na jeho
strane 3 priznal, že operačné stredisko ORHaZZ v Humennom nesprávne vyhodnotil tiesňové volania
a závažnosť vzniknutej situácie, čím došlo k porušeniu článku 4 ods. 3 písm. a/ Pokynu prezidenta
HaZZ č. 40/2005. Takéto nesprávne vyhodnotenie informácie o mieste a rozsahu požiaru a súčasne aj

požiadavky na vyslanie väčšieho množstva síl a prostriedkov bolo spôsobilé zapríčiniť to, že nedošlo
k adekvátnemu zásahu pri hasení požiaru hneď od samotného nástupu na horiace objekty. Ďalšie
porušenie právnych povinností zasahujúcich príslušníkov ORHaZZ v Humennom priznal žalovaný aj
na strane 4 citovaného stanoviska, kde veliteľovi zásahu vytkol spôsob dodávky vody potrebnej na
lokalizáciu a likvidáciu požiaru v kratšom čase. V tejto časti svojho stanoviska priznal, že skrátiť čas

dodávky vody na požiarisko bolo možné čerpaním vody z rieky K. v bezprostrednej blízkosti horiacich
objektov. Tiež ako to žalovaný uviedol na strane 9 tohto stanoviska, veliteľ zásahu mal dodávku vody
zabezpečiť aj z neďalekého hydrantu pri VVAK Humenné. V obidvoch prípadoch išlo o porušenie § 41
ods.2písm.a/zákonač.314/2001Z.z.oochranepredpožiarmi.Súčasnežalovanýnastrane4a5tohto
stanoviska vytkol zasahujúcim príslušníkom, konkrétne vedúcim pracovníkom porušenie ustanovenia §

72písm.a/austanovenia§69ods.3písm.r/zákonač.315/2001Z.z.ohasičskomazáchrannomzbore.

Podľa názoru odvolateľa akékoľvek aj krátkodobé zdržanie pri hasení požiaru v objekte žalobcu
spôsobené porušením právnych povinností príslušníkov žalovaného pri výkone ich činnosti malo z
hľadiska zamedzenia vzniku škody žalobcovi až fatálne následky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
operačné stredisko vedelo o mieste a rozsahu požiaru a na miesto požiaru nevyslalo primerané

množstvo síl a prostriedkov ( viď vyjadrenie žalovaného na strane 3 jeho stanoviska zo dňa 30.4.2008)
zasahujúci príslušníci žalovaného v nedostatočnom množstve a s nedostatočnou výbavou nezabránili
šíreniu požiaru v jeho počiatočnom štádiu tak, aby zamedzili vzniku značnej škody žalobcovi. Následne
bol ich zásah aj málo účinný v dôsledku nečerpania vody potrebnej na hasenie z najbližších zdrojov
(viď vyjadrenie žalovaného na strane 4 a 9 jeho stanoviska zo dňa 30.4.2008). K zväčšovaniu škody

vzniknutej žalobcovi došlo aj v dôsledku nesprávne spôsobu hasenia požiaru, keď zasahujúci príslušníci
žalovaného pri likvidácii požiaru nepostupovali smerom „ proti ohňu“ ale zvolili postup hasenia smerom
„za ohňom“, t. j. tzv. spôsob vyhorenia. Vyššie uvedené skutočnosti v spojení s ďalšími pochybeniamipríslušníkov žalovaného uvádzanými žalobcom, ako aj priznanými samotným žalovaným boli v príčinnej
súvislosti so vznikom škody žalobcovi.

Žalovanýv2.radenavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkomvcelomrozsahu

potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade je dôvodné.

Zamietnutie žaloby vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade je však treba hodnotiť ako vecne
správne.

Odvolací súd k uvedenému uvádza následovné.

Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 25.11.2010 navrhol, aby so súhlasom súdu pristúpil
do konania, ako žalovaný v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6.12.2010 vstup žalovanej v 1. rade Slovenskej republiky,

zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripustil.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnické osoby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb,

b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa ustanovenia § 21 Občianskeho zákonníka štát sa považuje za právnickú osobu vtedy, keď je
účastníkom občianskoprávnych vzťahov. V takomto prípade je štát v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2

písm. d/ Občianskeho zákonníka inou právnickou osobou, v prípadoch, keď to ustanovuje zákon.

Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva.

Zo žalobných tvrdení žalobcu ani vykonaného dokazovania však nemožno prijať záver, že označený
subjekt práva Slovenská republika je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva v súvislosti so žalobcom tvrdeným nedostatočným vyhodnotením hlásenia o požiari operačným,
dozorným, nesprávnym spôsobom organizovania likvidácie požiaru zo strany veliteľa zásahu, či
zanedbania povinnosti pri vyčlenení síl a prostriedkov na lokalizáciu a likvidáciu požiaru v objekte
drevovýroby poškodeného žalobcu.Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bolo rozhodnuté v
súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Dôvodom tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na
návrh.

V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec právne posúdil podľa ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Ďalej zvýraznil, že z
listinných dôkazov, ako aj výsledkov znaleckého dokazovania nebolo preukázané porušenie právnej

povinnosti a z toho dôvodu nemohla žalobcovi postupom pri likvidácii požiaru vzniknúť škoda a ušlý zisk.

Odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že konajúci
súd prvého stupňa vykonal dôkaz, na ktorý poukazuje odvolateľ v podanom odvolaní a to list Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2008 vo veci výsledku prešetrenia sťažnosti - oznámenie
adresovaný J. L. Drevovýroba a autodoprava Q. č. XXX.

Treba prisvedčiť žalobcovi, že uvedený dôkaz súd prvého stupňa nevyhodnotil, hoci v jeho obsahu
je zrejmé, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium hasičského a záchranného zboru
považuje námietky žalobcu na postup Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v
Humennom za opodstatnené, pričom konštatuje konkrétne porušenie právnych predpisov, čo sa týka

a) nesprávneho vyhodnotenia tiesňového volania a závažnosť vzniknutej situácie,

b) nedostatočného posúdenia vzniknutej situácie v dodávke vody a nedostatočného konania veliteľa
zásahu

c) nedostatočného riadenia a organizovania vykonávania štátnej služby podriadených príslušníkov,

d) neustrojenosť veliteľa smeny na mieste požiaru, keď sa tam pohyboval v civilnej obuvi

Nevyhodnotením tohto dôkazu, podľa názoru odvolateľa ako aj odvolacieho súdu došlo k tomu, že súd

prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe toho prijal nesprávne právne závery, práve
vo vzťahu k zisteniu základu nároku a to, či boli splnené základné predpoklady vzniku škody.

Keďže porušenie týchto právnych povinnosti konštatuje samotný žalovaný bude skôr významnejšie
zistiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnych povinností, inač a jednoducho
povedané, ak by zo strany žalovaného bola situácia vyhodnotená správne a disponoval by hasiacim

materiálom z tam uvádzaných dostupnejších zdrojov, pričom by hasenie požiaru bolo náležitým
spôsobom organizované, či by k škode v takom rozsahu, ako bola zistená, došlo. Rovnako je potrebné
nájsť v tomto konaní odpoveď na otázku kladenú žalobcom, či sa škode v rozsahu v akom vznikla, dalo
zabrániť.

Až po ustálení základu nároku je možné ustáliť výšku tejto škody.Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. v prevyšujúcej časti rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným v 2. rade ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.