Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2P/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914202570
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914202570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: V. nar.XX.X.XXXX a V., nar.., obidve deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny,
deti rodičov: L., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. a K., nar.XX.X.XXXX, bytom Y., v konaní o návrhu matky na
zvýšenie výživného na mal. deti, takto

r o z h o d o l :

Otec maloletých detí V., nar.XX.X.XXXX a V., nar.X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletých
detí od 19.3.2014 zvýšeným výživným vo výške 140,- eur na maloletého V. a vo výške 100,- eur na
maloletého V. S. vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Zameškané zvýšené výživné, ktoré vzniklo otcovi maloletých detí od podania návrhu do vyhlásenia

rozsudku vo výške 16,77 eur na maloletého V. a vo výške 13,39 eur na maloletého V. je otec maloletých
detí povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku k rukám matky
maloletých detí.

Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2C/74/2009-26 zo dňa 1.6.2009 v časti
o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2014 sa matka mal. detí domáhala, aby súd uložil otcovi
mal. detí povinnosť prispievať na výživu mal. detí od podania návrhu zvýšeným výživným vo výške 170,-
eur na mal. V. a vo výške 100,- eur na mal. V. vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.

Matka návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom mal. detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2C/74/2009 zo dňa 1.6.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.7.2009. Týmto rozsudkom boli mal. deti zverené do starostlivosti matke a otec bol
zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 100,- eur na mal. V. a 70,- eur na mal. V. Výživné otec neplatí
pravidelne, vždy je to s niekoľkodňovým meškaním. Matka ďalej uviedla, že býva u svojich rodičov v
rodinnom dome, ktorý nie je v jej osobnom vlastníctve, výdavky na domácnosť predstavujú 280,- eur
mesačne, pôžička 80,- eur a faktúry za mobilné telefóny 15,- eur. Mal. V. je žiakom 5.ročníka a mal.V. žiakom 3.ročníka základnej školy. Vzhľadom ku skutočnosti, že výživné bolo stanovené ešte pred
nástupom mal. detí na školskú dochádzku, požiadala o zvýšenie, nakoľko sa zvýšili náklady na cestovné
naobidvedetiasio30,-eurmesačne,pričomsazvýšilinákladyajnaošatenie,stravuaškolsképomôcky.

Otec mal. detí sa k podanému návrhu nevyjadril.

Matka mal. detí na pojednávaní konanom dňa 7.4.2014 v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu.
Uviedla, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom uplynula
dlhšia doba, a preto podala návrh na zvýšenie výživného. Obidve deti cestujú do školy, V. platí cestovné
15,- eur mesačne, mimoškolské aktivity predstavujú sumu asi 10,- eur. Stravuje sa doma, pričom
nenavštevuje krúžky, ani žiadnu inú mimoškolskú činnosť, pričom také isté výdavky má aj na mal.

V.. Obidve deti bývajú zdravé, nemajú žiadne zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. K svojim
výdavkom uviedla, že býva spolu s rodičmi v rodinnom dome, platí im pravidelné platby, to znamená
polovicu sumy, ktorú platia za elektriku, plyn a vodu asi 120,- eur mesačne, pričom matka vedie
samostatnú domácnosť. Takisto im prispieva aj na faktúry za služby.

Otec mal. detí vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom matky nesúhlasí,

nakoľkomázato,žepeniaze,ktoréplatínavýživné,nejdúnadeti.Okremtoho,žeplatívýživné,prispieva
deťom aj inými sumami, hlavne cez víkend, keď chodievajú na turistiku, pričom pokiaľ je dobrá sezóna,
financuje lyžovačku a každý mesiac okrem výživného platí deťom asi 50,- eur navyše. Chce, aby niekde
chodili, pričom ak bude platiť vyššie výživné, nebude mať prostriedky na výlety alebo turistiku, deti
nebudú k nemu chodiť, nakoľko doma môžu sedieť aj u matky. K svojím príjmovým pomerom uviedol,

že mesačne zarobí v hrubom asi 1.000,- eur, výživné platí vo výške 170,- eur, za byt platí 230,- eur
mesačne, okrem toho platí aj 30,- eur za sklad, ktorý má prenajatý. Spláca pôžičku mesačne vo výške
110,- eur, nakoľko vlastnou vinou rozbil auto, pretože sa zadrel motor a potom ho museli opraviť. Z tohto
dôvodu si preto zobral pôžičku. Na otázku samosudcu uviedol, že z toho dôvodu si myslí, že nebude
mať peniaze na deti, nakoľko hocikedy k nemu cez víkend deti prídu iba v deravých teplákoch a nejdú

nič iné. Matka chodí do fitnesu, na účesy, čiže na to peniaze má a na deti nie.

Zástupkyňakolíznehoopatrovníkanapojednávaníuviedla,ženazákladevykonanéhodokazovaniabolo
preukázané, že sú splnené všetky podmienky pre zvýšenie výživného, tak ako sa podaným návrhom
domáha matka. Od posledného rozhodovania súdu o výške výživného uplynula dlhšia doba, deti sú
vekovo staršie, majú vyššie potreby, a preto navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal.

deťom tak, že otec bude prispievať na výživu mal. V. zvýšeným výživným vo výške 130,- eur a na výživu
mal. V. výživným vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, ako aj s pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. 2C/74/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:

O výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom bolo naposledy rozhodované na základe rozsudku

Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2C/74/2009-26 zo dňa 1.6.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov
mal. detí rozvedené, pričom mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matke a otec mal.
detí bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na výživu mal. V.
výživným vo výške 70,- eur vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí počnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom

23.7.2009. V čase vyhlásenia rozsudku obe mal. deti navštevovali materskú školu, matka mal. detí bola
zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
sumu cca XXX,- eur, otec bol v tom čase takisto živnostníkom, pričom podľa daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 mal príjmy zo živnosti vo výške XXX.XXX,- Sk, výdavky vo výške
XXX.XXX,- Sk, pričom za uvedený rok mal základ dane mínus XX.XXX,- Sk. Vzhľadom k tomu, že od

posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom uplynula dlhšia doba,
matka mal. detí sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi mal súd za preukázané, že návrh matky mal. detí je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo
rozhodované o výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok sp.zn. 2C/74/2009-26 zo dňa 1.6.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí
rozvedené, pričom mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matke a otec mal. detí
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na výživu mal. V.
výživným vo výške 70,- eur vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí počnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom

23.7.2009. V čase vyhlásenia rozsudku obe mal. deti navštevovali materskú školu, matka mal. detí bola
zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
sumu cca XXX,- eur, otec bol v tom čase takisto živnostníkom, pričom podľa daňového priznania k
dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 mal príjmy zo živnosti vo výške XXX.XXX,- Sk, výdavky vo
výške XXX.XXX,- Sk, pričom za uvedený rok mal základ dane mínus XX.XXX,- Sk. Od posledného

rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti uplynula doba takmer 5 rokov, v čase posledného
rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti mal. deti navštevovali materskú školu. V súčasnej
dobe sú žiakmi mal. V. 5. ročníka a mal. V. žiakom 3.ročníka základnej školy. Matka mal. detí ako hlavný
dôvod zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom uviedla okrem uplynutia dlhšej doby
aj zvýšené náklady na mal. deti, nakoľko mal. deti cestujú do školy, pričom cestovné predstavuje na

jedného 15,- eur mesačne, takisto platí obidvom deťom mesačne na mimoškolské aktivity zhruba 10,-
eur mesačne. Matka mal. detí je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa ako bola zamestnaná v
čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti, jej príjem mierne stúpol cca o 40,-
eur mesačne, otec bol v tom čase živnostník, pričom vykonáva živnostenskú činnosť i v súčasnej dobe,
avšak podľa predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, hoci mal

príjmy zo živnosti porovnateľné s príjmami v roku 2009, za rok 2013 mal nižšie výdavky, pričom malzáklad dane vo výške X.XXX,XX eur. Sám otec uviedol, že mesačne zarobí asi 1.000,- eur, popísal
svoje príjmy a výdavky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného
rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom uplynula pomerne dlhá doba,

za túto dlhú dobu sa otec nijakým spôsobom nepodieľal na zvýšených výdavkoch, ktoré mala matka k
mal. deťom tým, že obidve deti nastúpili na základnú školu. Zvýšené výdavky boli najmä pri návšteve
1.ročníka základnej školy, kde bolo potrebné zakúpiť rôzne školské pomôcky, ktoré sú potrebné pre
začínajúceho žiaka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd čiastočne vyhovel návrhu matky mal.
detí a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom, a to tak, že na mal. V. mu uložil povinnosť

prispievať zvýšeným výživným vo výške 140,- eur mesačne a na mal. V. vo výške 100,- eur mesačne.
Je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu mal. detí takýmto zvýšeným výživným,
nakoľko otcovi i po uhradení nevyhnutných životných nákladov a výživného zostáva dostatočná suma
na to, aby sa mohol podieľať na zvýšení životnej úrovne svojich mal. detí tým, že im bude prispievať
vyšším výživným.

Otec mal. detí uviedol, že prispieva na výživu mal. detí aj mimo stanovené výživné, a to tým, že chodí

s deťmi na turistiku a mesačne na nich minie asi 50,- eur. Táto skutočnosť je na prospech otca, pričom
sama o sebe svedčí o tom, že je v silách otca, aby prispieval na výživu mal. detí zvýšeným výživným.
Je na rozhodnutí otca, či bude i naďalej viesť deti k turistike a bude ochotný kryť i tieto náklady, ktoré
s nimi má. Je potrebné si uvedomiť, že týmto svoje deti obohacuje, jedná sa o jeho deti. Otec mal. detí
má nepomerne lepšie príjmové pomery ako matka mal. detí, ktorá má navyše zverené deti do svojej

starostlivosti. Otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že peniaze, ktoré dáva deťom na výživné,
nejdú na deti, ale idú do domu. Táto jeho skutočnosť zostala iba v rovine tvrdení. Zástupkyňa kolízneho
opatrovníka vo svojej výpovedi neuviedla, že by bolo zisťované alebo ohlásené, že matka zanedbáva
starostlivosť o mal. deti. Z tohto dôvodu preto nebol na mieste argument otca, že nebude platiť zvýšené
výživné, nakoľko peniaze nejdú na deti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd teda ustálil, že je v

silách a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu mal. detí zvýšeným výživným tak, ako bolo určené
rozsudkom.

Pokiaľ sa matka mal. detí domáhala, aby súd zaviazal otca mal. detí prispievať na výživu mal. V.
výživným vo výške 170,- eur mesačne, súd návrh vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol, nakoľko
matka nepreukázala také zvýšené výdavky, ktoré by korešpondovali so žiadanou sumou na mal. V..

Uviedla, že ani jedno z detí nenavštevuje mimoškolskú činnosť, krúžky, uviedla, že nemá zvýšené
náklady, nakoľko deti bývajú zdravé, a teda súd dospel k záveru, že návrh bol v tejto časti nedôvodný,
a preto v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i

bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému

súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný
počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistené rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.