Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210066
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613210066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom v 1. rade M. A.,
D.. XX. XX. XXXX, N. U. G. XXX, v 2. rade G. A., D.. XX. XX. XXXX, N. U. G. XXX, v 3. rade M. A.B.,
D.. XX. XX. XXXX, N. A. XXX, v konaní o zaplatenie 2 921,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3. rade sú
p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 1 388,38 eur v mesačných splátkach po 70,-eur, prvá splátka
splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok

v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia,
zaniká povinnosť ostatných odporcov.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 03. 10. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcom pohľadávku 2 921,90
eur a to voči odporcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom a voči odporcovi v 3. rade ako veriteľovi. Návrh

odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 28. 06. 2012, na základe ktorej mu postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava
postúpila pohľadávku voči odporcom. Postupca uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade dňa 21. 10. 2005
zmluvu č. 333213143, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu, na základe ktorej
odporcom v 1. a 2. rade boli poskytnuté peňažné prostriedky. Odporca v 3. rade prevzal na seba
ručiteľský záväzok.

Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu 5 200,84 eur, ktorá pozostáva z istiny 4 606,42
eur, riadneho úroku 359,12 eur, úroku z omeškania 232,31 eur a ostatného príslušenstva 2,99 eur.
Sumu 2,99 eur a 232,31 eur si však navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca
poskytol odporcom úver 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 47,9 eur.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 10. 2010 do 20. 10. 2015 v počte
61 a celkovej výške 2 929,90 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2012 do 20. 10. 2015 sa stali
splatnými dňa 06. 08. 2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Odo dňa postúpenia

pohľadávky odporcovia zo špecifikovanej sumy nič neuhradili. Uplatnená dlžná suma pozostáva zo 61
neuhradených splátok v celkovej výške 2 921,90 eur. Okrem toho žiadal priznať úroky z omeškania z
týchto splátok spolu vo výške 86,62 eur a ročný úrok z omeškania 8,75 % od 05. 08. 2012 do zaplatenia.
V podaní zo dňa 19. 02. 2014 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, uviedol, že odporcovia uhradilispolu 1 831,01 eur, z čoho na istinu bola započítaná čiastka 1 544,21 eur, na poplatok za poskytnutie
úveru 66,39 eur, na poplatky za vedenie účtu 20,93 eur a na úrok z omeškania 199,48 eur. Navrhovateľ
sa na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, a preto súd vec prejednal s poukazom

na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporcovia v 1. a 2. rade nespochybnili poskytnutie úveru zo strany Slovenskej sporiteľne. K výške
dlhu sa však nevedeli vyjadriť z dôvodu, že v zmluve nebola uvedená RPMN. Splátky vyčíslené
navrhovateľom nespochybnili až na to, že zaplatili ešte jednu splátku vo výške 100,-eur dňa 16. 10. 2013.

Túto platbu poukázali po tom, čo im bola doručená výzva, resp. akási dohoda, túto však nepodpísali a
zaviazali sa, že budú splácať úver po 100,-eur. V Slovenskej sporiteľmi však mali dva úvery a pokiaľ
ponúkli splátku 100,-eur, mienili touto sumou uhrádzať obidva úvery s tým, že by bolo na veriteľovi, aby
si splátky rozdelil. Na podpis im však bola predložená dohoda z ktorej vyplývalo, že každý úver mali
splácať po 100,-eur, s čím nesúhlasili, a preto dohodu nepodpísali. Odporcovia v 1. a 2. rade uviedli, že
sú manželia, z manželstva majú tri deti vo veku 10, 9 a 6 rokov. Bývajú v 2 - izbovom nájomnom byte, za

ktorý platia mesačné nájomné a ostatné poplatky 250,-eur. Mesačný príjem odporcu v 1. rade je 400,-
eur a odporkyne v 2. rade okolo 370,-eur. Majú však dlžôb, cez exekútora splácajú jednu pôžičku po
65,-eur, druhú pôžičku po 94,74 eur a tretí úver po 50,-eur. Navrhli preto mesačné splátky po 70,-eur.

Odporca v 3. rade uviedol, že je otcom odporcu v 1. rade. Keď sa syn oženil, odporcovia v 1. a 2. rade

potrebovali peniaze a nakoľko on nemal žiadne úspory, ktorými by mohol synovi pomôcť, išiel im za
ručiteľa, keď si zobrali úver. Uviedol, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške
250,-eur, iný príjem nemá. Je nemajetný, býva v družstevnom nájomnom dome spolu so synom M. A..

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 21. 10. 2005, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „ZSÚ“).

Podľa § 2 písm. b/ ZSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 2 ZSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko výpoveďou odporcov bolo
preukázané, že úver im nebol poskytnutý na takýto účel, jedná sa o spotrebiteľský úver. Primárne sa
pretonavzťahúčastníkovvtomtokonanímusiapoužiťšpeciálnepredpisyzákonaoochranespotrebiteľa

a v prípade, ak tento zákon neustanovuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského
práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. b/
Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo by
možné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v takom prípade, ak by bola výhodnejšia ako
úprava obsiahnutý v Občianskom zákonníku.

Podľa § 559 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom úver vo výške 100 000,-Sk
( 3 319,39 eur), ktorý sa odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 1 443,-Sk,
prvá splátka dňa 20.11. 2005 a posledná splátka dňa 20. 10. 2015 (spolu 173 160,-Sk (5 747,86 eur).
Súčasne dňa 21. 10. 2005 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom v 3. rade dohodu o
ručení, ktorou tento vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa

zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavreli odporcovia a 1. a 2. rade so Slovenskou sporiteľňou, a. s.
dňa 21. 10. 2005. Odporcovia splatili z poskytnutého úveru sumu 1 831,01 eur v období od poskytnutia
úveru do 18. 06. 2012. Na pojednávaní odporca v 1. rade predložil doklad o hotovostnom vklade 100,-eur, ktorú čiastku zaplatil dňa 16. 10. 2013 na úhradu úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Spolu
teda odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili čiastku 1 931,01 eur.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, keď zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN, úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ preto odporcom v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 3
319,39 eur a splatili celkom čiastku 1 931,01 eur, sú povinní zaplatiť rozdiel, t. j. 1 388,38 eur. Súd preto
v tejto časti návrhu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ vyzval odporcov v 1. - 3. rade na úhradu celého dlhu najneskôr do 26. 07. 2012. Keď
v tejto lehote odporcovia dlh nesplatili, do omeškania sa dostali nasledujúcom dňom, t. j. 27. 07.
2012, ku ktorému bola určená Európskou centrálnou bankou úroková sadzba 0,75 %. Po zvýšení o
8 percentuálnych bodov predstavujú v zmysle citovanej právnej úpravy úroky z omeškania 8,75 %

ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 27. 07. 2012 do
zaplatenia.

Úver bol poskytnutý odporcom v 1. a 2. rade za trvania ich manželstva do ich BSM. Zo zmluvy sú preto
obidvaja odporcovia zodpovední spoločne a nerozdielne, keď v zmysle

§ 511 ods. 1 Obč. zák. je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

Podľa § 546 Obč. zák. dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak je neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák. ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 550 Obč. zák. ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie

poskytnuté veriteľovi.

Odporca v 3. rade podpísal dňa 21. 10. 2005 dohodu o ručení, ktorou prevzal na seba záväzok splniť
dlh, t. j. úver poskytnutý odporcom v 1. a 2. rade, pokiaľ by ho títo neuhradili. Nakoľko odporcovia v 1.
a 2. rade dlh neuhradili napriek výzve navrhovateľa, je dlh povinný splatiť odporca v 3. rade. Nakoľko

povinnosť odporcu v 3. rade vzniká na inom právnom základe ako odporcov v 1. a 2. rade, nejedná sa
o solidaritu všetkých troch odporcov a preto súd rozhodol, že plnením niektorého z odporcov zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako 1 388,38 eur, v tejto časti návrh dôvodný nebol, a

preto ho súd zamietol.

Náhradu trov si uplatnil navrhovateľ, ktorý mal však úspech iba čiastočný. Odporcovia v 1. - 3. rade si
náhradu trov konania neuplatnili. Súd potom s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 2 O. s. p. rozhodol o trovách konania tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.