Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241015
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112241015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: Obec Hlboké nad Váhom, IČO: 36 142 344, právne zastúpený Mgr. Tomášom Balážom,
advokátom, so sídlom F. ulica č. X, S., proti odporcom v rade: 1/ N. Q., 2/ J. Q., obidvaja zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ J.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad F. XX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Jankou Chorvátovou,
advokátkou, so sídlom J. Q. XX, XXX XX S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/366/2012-75 zo dňa 16.9.2013,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodne
súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 136, § 137, § 142 Občianskeho
zákonníka, zákon č. 330/1991 Zb. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že
navrhovateľ a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je vedená na
LV č. XXXX v kat. úz. W. M. F.. Ako ďalší podielový spoluvlastník je vedený aj T. B. v podiele 1/8, ktorého

pôvodne navrhovateľoznačilakoúčastníkakonania,ktorývšakdňaX.X.XXXX ,tedaeštepredpodaním
návrhu na súd, zomrel a v dôsledku nedostatku jeho spôsobilosti byť účastníkom konania súd voči
nemu konanie zastavil. Z výpisu z LV je zrejmé, že podiel T. B. doposiaľ nebol predmetom prejednania
dedičstva, nakoľko T. B. je stále vedený ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti. Smrť občana je
právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spojuje vznik občianskoprávnych vzťahov dedičských. Dedičia
nadobúdajú dedičstvo smrťou poručiteľa; tým však ešte nie sú bez ďalšieho určené konkrétne veci ani
podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Riešenie týchto právnych vzťahov, ktoré vznikli

v dôsledku smrti poručiteľa patrí do právomoci súdu v konaní o dedičstve, ktoré prejednáva na základe
poverenia súdom notár ako súdny komisár. Keďže doposiaľ ešte nedošlo pred notárom k prejednaniu
a vyporiadaniu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, niet dôvodov pre konštatovanie,
že právni nástupcovia po T. B. sú spoluvlastníkmi tejto nehnuteľností a to konkrétne podielu po ich
právnom predchodcovi, ktorý je stále vedený ako spoluvlastník na predmetnom liste vlastníctva. Niet
preto ani podkladu pre uplatnenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veciz dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku
spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže totiž napr. dôjsť aj k takému
vyporiadaniu, že vec pripadne do výlučného vlastníctva iba jedného dediča. Vyporiadanie medzi dedičmi

má spätnú pôsobnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa, avšak kým nie je isté, že
v dôsledku dedenia vzniklo podielové spoluvlastníctvo k veci, treba návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva považovať za predčasný a súd nemôže tomuto návrhu vyhovieť. Súd preto
z uvedeného dôvodu návrh právneho zástupcu navrhovateľa na pripojenie dedičského spisu, bez jeho
bližšieho označenia, za účelom rozšírenia účastníkov konania o dedičov T. B. zamietol.

Jednou zo základných podmienok zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
je bezpečné zistenie, že v konaní vystupujú všetci spoluvlastníci nehnuteľností či už na strane
navrhovateľa, alebo odporcu a že spoluvlastnícky právny vzťah účastníkov konania k predmetnej
nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. Súd opätovne poukazuje na to, že spoluvlastnícky podiel
v 1/8 v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, je stále vedený na T. B., ktorý zomrel dňa
X.X.XXXX.. Je potrebné poznamenať, že nadobudnutia dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza

iba na základe smrti poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo
rozhodnuté v dedičskom konaní. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu
pri nadobudnutí dedičstva. Predkladá sa mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť
súdom prejednané a rozhodnuté. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i
bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom

upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri
prvotnom dedičskom konaní nebol známy, resp. nebol zistený. Treba vziať do úvahy, že vyporiadanie
dedičstva má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak až do vyporiadania právoplatným uznesením
súdu nie je isté, ako budú práva a povinnosť dedičov v dedičstve upravené. Súd je toho názoru,
že pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže rozhodovať o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi, ktorý je i po smrti v súčasnosti zapísaný na
liste vlastníctva. Súd nemal zároveň za preukázané, že by prebiehalo dodatočné dedičské konanie po
poručiteľovi T. B., a to aj napriek tej skutočnosti, že nebohý T. B. je vedený na LV č. XXXX kat. úz. W.
M. F. ako jeden z podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto nebolo
možné návrhu vyhovieť a to aj s poukazom na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. o nerozlučnom spoločenstve,

kde účinok a dôsledok rozsudku sa vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde
podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. Zároveň tu
ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný
rozsudok. Nie je možné, aby žalobe bolo vo vzťahu k niektorým zo spoločníkov vyhovené, hoci doposiaľ
nedošlo k prejednaniu dedičstva po nebohom T. B.. Otázka vecnej legitimácie účastníkov konania má

hmotnoprávny charakter, preto vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup
odstraňovania vád podania. Riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností)
predmetného konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu, pričom uplatnenie tohto práva
je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania (navrhovatelia) zvolil a za ktorý nesie
sám zodpovednosť. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie vyslovený právny názor súd návrh

navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Má za to, že rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu je predčasné. Navrhovateľ vychádzal
pri určení okruhu účastníkov konania z údajov, z listu vlastníctva, z ktorých bolo následne preukázané,

že jeden z podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV už zomrel. Navrhovateľ nemal ako zistiť okruh
dedičov a v tomto rozsahu navrhol súdu vykonať dopyt tak, aby bol ustálený okruh účastníkov konania,
čo však bolo súdom zamietnuté. V prípade predmetnej nehnuteľnosti ide skutočne o komplikovanejší
prípad s poukazom na označenie a identifikáciu podielových spoluvlastníkov. Navrhovateľ z pozície
svojho postavenia v prípade dedičského konania, ako aj zistenia osudu účastníkov konania označených

ako neznámi vlastníci zastúpení štátom, nedisponuje takými prostriedkami na zistenie úplného aaktuálneho okruhu účastníkov konania, a preto navrhol súdu, aby z pozície vlastného postavenia
vykonal dopyt na príslušnej inštitúcii za účelom identifikácie osôb, nakoľko navrhovateľ pri koncipovaní
žaloby mohol vychádzať len z verejne prístupných záznamov vyplývajúcich z LV nachádzajúceho sa

v katastri nehnuteľnosti ako verejné listiny. Podstatou konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. Situácia
okolo pozemku je vzhľadom na okolnosti neúnosná a žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je popri dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá vzhľadom
na odmietavé stanovisko odporcu v rade 3/ možná nie je, jediným právnym inštitútom na vyporiadanie

spoluvlastníckych vzťahov.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca v 3/
rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne, nakoľko súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a zároveň správne právne vec posúdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľa v odvolaní ohľadne nepriestupnosti odporcu v 3/ rade ako

podielového spoluvlastníka k faktickej dohode s obcou o užívaní pozemku nie je pravdou, hoci to s
predmetomvecinijakonesúvisí.Preúplnosťinformáciiuviedol,žeodporcavrade3/sadňom20.11.2013
zúčastnilzasadnutiaobecnéhozastupiteľstvaobcevsnahekonzultovaťtútovecsposlancamiobecného
zastupiteľstva, pretože má z tohto súdneho sporu traumu a nepokoj, nikdy nebol vystavený žalobám,
žije v tejto obci už dlhé roky, ako žili i jeho predkovia, je slušným občanom obce a napriek tomu je nútený

počúvať na seba nepravdy o tom, ako niekoho, či niečo ohrozuje. Je zarmútený z toho, že starosta obce
ho osočuje na verejnosti, hoci on nič zlé nerobí, nikomu v ničom nebráni, len si chráni svoj prístup k domu
a pozemku, k ústnej dohode navrhovateľa a odporcu 3/ ako väčšinových podielových spoluvlastníkov
o faktickom užívaní spoločného pozemku nedošlo pre postoj starostu obce, ktorý sa chce súdiť a na
odvolacom súde tento spor vyhrá.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu
potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa
- navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že pred právoplatným
skončením konania o dedičstve, nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi, ktorý je i po smrti zapísaný na LV. Návrhu nebolo možné
vyhovieť aj s poukazom na ust. § 91 ods. 2 O.s.p. o nerozlučnom spoločenstve, kde účinok a
dôsledok rozsudku sa vzťahuje na všetkých účastníkov. Jednou zo základných podmienok zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je zistenie, že v každom konaní vystupujú všetci
spoluvlastníci nehnuteľnosti či už na strane navrhovateľa alebo odporcu a že spoluvlastnícky právny
vzťah účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu trvá. Otázka vecnej
legitimácieúčastníkovkonaniamáhmotnoprávnycharakter,apretovylučujepoučovaciupovinnosťsúdu
a procesný postup odstraňovania vad podania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4
O.s.p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd I. stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.