Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206651
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8512206651.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v obchodnej veci navrhovateľa HUK

- SK s.r.o., Kúpeľská 664, 073 01 Sobrance, IČO: 36 582 549, právne zast. JUDr. Ľuboslavom Zoľákom,
advokátom, Michalovská 14, Sobrance, proti odporcovi Miroslav Strachan, Nová Ľubovňa 722, IČO:
34 918 001, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 29, Stará
Ľubovňa, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Union poisťovňa, a.s., Bajskalská 29/A, 813
60 Bratislava, v konaní o zaplatenie 3.425,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.425,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
žalovanej sumy od 15.5.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a návrh v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.619,31 eur pozostávajúcich

zo súdneho poplatku vo výške 205,50 eur a trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 1 413,81
eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v prevyšujúcej časti náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 3.425,- eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy a trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.3.2012 si u odporcu objednal prepravu tovaru na deň 30.3.2012,
pričom v objednávke uviedol miesto naloženia a vyloženia tovaru a aj odmenu za prevoz tovaru vo výške
600,- eur bez DPH. Predmetom prevozu bol tovar - sklo v hodnote 10.044,- eur zakúpené navrhovateľom
od spol. TRIGA partners s.r.o. v zmysle faktúry č. 2120128. Nakoľko po doručení tovaru zistil navrhovateľ

poškodenie prevážaného tovaru, bol pri doručení tovaru spísaný dodací list zo dňa 30.3.2012 + CMR
s poznámkou o poškodení a zápis o poškodení tovaru pri preprave podpísaný vodičom pracujúcim
pre odporcu. Po presnom zistení výšky škody bola dňa 30.4.2012 vystavená odporcovi zo strany
navrhovateľafaktúrač.121224,ktorounavrhovateľžiadalonáhraduškodyzanepoužiteľnéapoškodené
sklo vo výške 3 425 eur s dátumom splatnosti do 14.5.2012. Táto nebola doposiaľ uhradená. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žiadal návrhu vyhovieť.Súd návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 6Rob/16/2012-22 zo dňa 26.11.2012. Proti nemu podal
odporca v zákonnej lehote odpor. Namietal, že na zmluvný vzťah účastníkov sa vzťahuje dohovor
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len CMR), nie ustanovenia

Obchodného zákonníka. S poukazom na čl. 17 ods. 2 a 4 písm. b) a c) a čl. 18 CMR odmietol svoju
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ďalej uviedol, že odosielateľ naložil prepravovaný tovar v drevených
paletách na ním dodané stojany, pričom vodič odporcu každý stojan upevnil naviac dvoma gurtňami a
na hrany paliet (debnení) dal plastové rohy. Ku poškodeniu prepravovaného tovaru došlo tým, že počas
prepravy došlo k rozpadu konštrukcie použitých stojanov v dôsledku uvoľnenia ich zaisťovacieho klinu

(tzv. štift - súčasť stojanu) a dotknutý tovar tak podľahol vplyvu rozpadnutého balenia. Takýto defekt
nevykazovali stojany, ktoré boli zvarované a ani tovar na týchto stojanoch nebol poškodený. Odporca
namietal tiež aktívnu legitimáciu navrhovateľa v danom spore, keďže odporcovi nebol predložený žiaden
doklad o tom, že by odosielateľovi uhradil plnú cenu prepravovaného tovaru, a teda že by vznikla škoda
na jeho strane. Doposiaľ mu nebol predložený ani relevantný výpočet vzniknutej škody a za absolútne
neurčitú považoval požiadavku navrhovateľa na zaplatenie sumy 77 eur za zvýšenú manipuláciu pri

vykladaní a likvidácii skla. Namietal, že vzhľadom na potrebu aplikácie dohovoru CMR nemožno priznať
úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka vzhľadom na úpravu čl. 27 ods. 1 CMR. Zároveň
navrhol, aby do konania ako vedľajší účastník na jeho strane vstúpila spol. Union poisťovňa, a.s., s
ktorou má uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu medzinárodného cestného
dopravcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

Dňa 14.2.2013 bolo súdu doručené podanie, ktorým spol. Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A,
Bratislava oznámila svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzhľadom na
skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti mala s odporcom uzavretú poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti dopravcu za škodu. V plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdeniami odporcu v odpore proti
platobnému rozkazu (zbavenie sa zodpovednosti odporcu v zmysle čl. 17 a 18 CMR, nedostatok

aktívnej legitimácie, nepreukázanie sumy 77 eur za zvýšenú manipuláciu pri vkladaní a likvidácii skla
a úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka). Zároveň navrhol vypočuť ako svedka K.. Y. H.,
ktorý bezprostredne po vzniku udalosti vykonal obhliadku poškodeného tovaru, ako aj stojanov, na
ktorých bol tovar počas prepravy uložený. Ako vyplýva z Kontrolnej správy č. BR021.12 vypracovanej
K.. H., tabuľové sklo, ktoré bolo predmetom prepravy, bolo uložené na stojan tzv. áčkach, pričom

zabezpečovací klin proti vytiahnutiu bol zaistený iba tenkým klincom a nie tzv. bezpečnostnou závlačkou.
Tieto prepravné stojany sa preto javili ako nevyhovujúce, čo sa aj potvrdilo, nakoľko práve stojany (tzv.
áčka) s týmto zabezpečením sa počas prepravy rozpadli, na rozdiel od tých prepravných stojanov, ktoré
boli zabezpečené riadne - boli zvarené.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca na pojednávaniach trvali na podanom návrhu z dôvodov v ňom
uvedených. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie považovali za nedôvodnú, keďže navrhovateľ
sa stal vlastníkom prepravovaného tovaru dňa 29.3.2012 zaplatením kúpnej ceny vo výške 10.044,-
eur predfaktúry č. 80030. Právne posúdenie náhrady škody, teda či sa táto bude posudzovať podľa
slovenského obchodného zákonníka alebo podľa dohovoru CMR vrátane výšky úrokov z omeškania,

ponechali na súd. V reakcii na námietku odporcu a vedľajšieho účastníka týkajúcej sa vyvinenia odporcu
v zmysle § 17 a 18 CMR poukázali na skutočnosť, že k poškodeniu tovaru došlo počas prepravy,
teda za toto poškodenie zodpovedá odporca. Ak by k poškodeniu tovaru malo dôjsť v dôsledku
nedostatočného zaistenia tzv. áčka použitého pri preprave tovaru, nebolo by poškodené sklo aj na
áčku, ktoré bolo zvarené. Ak by aj došlo k uvoľneniu zaistenia na jednom áčku, rozsah poškodenia

by nezodpovedal popisu priebehu situácie, ako ju opísal svedok a šofér odporcu, p. E.. Stojan má
dve západky, teda aj keby jedna vypadla, druhá by bola funkčná a táto zabezpečuje uhol stojanu,
neslúži na zabezpečenie debnenia. Na jeho zabezpečenie slúžia iné mechanizmy na tomto stojane.
Vyslovili názor, že ku škode došlo v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti odporcu, resp. jeho
pracovníkov pri preprave. Poukázal tiež na spôsob dopravy dohodnutý medzi ním a predávajúcou

českou spoločnosťou podľa doložky INCOTERMS, a to EXW, ktorý vyplýva už z predfaktúry. Takto
dohodnutý údaj zbavuje dodávateľa aj odberateľa zodpovednosti za tovar, ktorý prevzal prepravca na
prepravu. Dopravca zodpovedá za škodu na tovare od momentu jeho prevzatia až do momentu jeho
vydania príjemcovi.Odporca a jeho právny zástupca na pojednávaniach trvali na svojich námietkach uvedených v odpore.
Dôvodom poškodenia skla bol podľa ich názoru nedostatok v konštrukcii jedného áčka použitého pri
preprave tovaru, ktoré je vlastníctvom predávajúceho, teda českej spoločnosti, od ktorej sklo kúpil

navrhovateľ a ktoré na prepravu poskytol tento predávajúci. V dôsledku povolenia zaistenia na jednom z
áčiek došlo k posunu prepravovaného skla a k jeho poškodeniu. Táto skutočnosť je liberačným dôvodom
v zmysle čl. 17 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a c) a čl. 18 dohovoru CMR, ktorý bol dostatočne preukázaný.
Odporca mal v zmysle čl. 8 dohovoru CMR povinnosť skontrolovať stav zásielky a jej obalu, čo aj
urobil. Naďalej namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľa, potrebu aplikácie dohovoru CMR a neurčitosť

uplatnenej náhrady škody vo výške 77 eur. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa doložky EXW podľa
dohody navrhovateľa a predávajúcej českej spoločnosti uviedli, že táto sa týka právneho vzťahu medzi
navrhovateľom a predávajúcim, teda vo vzťahu k odporcu je právne bez významu.

Vedľajší účastník v priebehu pojednávaní súhlasil s námietkami odporcu a jeho právneho zástupcu a
pripojil sa k nim. Vyslovil názor, že z kontrolnej správy vypracovanej K.. H. jednoznačne vyplýva príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nedostatkom v prepravnom stojane (áčku), v dôsledku čoho je daný

liberačným dôvod v zmysle čl. 17 ods. 2 a 4 v spojení s čl. 18 dohovoru CMR.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich zástupcov, vedľajšieho účastníka, ich
písomnými vyjadreniami, svedeckými výpoveďami K.. Y. H. a L. E., listinnými dôkazmi doloženými
do spisu, najmä objednávkou č. 37/2012, faktúrou č. 2120128 zo dňa 30.3.2012, dodacím listom č.
VV4981, medzinárodným nákladným listom č. SK 5200276, zápisom o poškodení pri preprave zo dňa

2.4.2012, faktúrou č. 121224, oznámením o poistnej udalosti, elektronickou a listovou komunikáciou
medzi navrhovateľom a odporcom a medzi odporcom a vedľajším účastníkom doloženou do spisu,
písomným vyjadrením vodiča odporcu, ktorým popisuje vznik škody, výpisom z účtu navrhovateľa,
kontrolnou správou č. BR021.12, záznamami o výkone v zahraničnej preprave, fotodokumentáciou a
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.3.2012 si navrhovateľ u odporcu objednal prepravu tovaru na deň 30.3.2012, a to z adresy
TRIGA partners, s.r.o., generála Svatone 727, Vysoké Mýto, Česká republika a miestom vykládky HUK
- SK, s.r.o., Kúpeľská 664, Sobrance. Odmena za prepravu tovaru bola dohodnutá vo výške 600 eur
bez DPH. Predmetom prevozu bol tovar - sklo v hodnote 10.044,- eur. Nakládku tovaru uskutočnili
pracovníci českej spoločnosti, ktorá zároveň poskytla na prepravu tovaru stojany v tvare písmena

A, z ktorých dve boli zvárané, teda pevne spojené a dve z nich boli rozoberateľné a na spodku
zaistené tzv. štiftami. Pri preprave tovaru vodič odporcu na horskom priechode Makov zistil, že došlo
k poškodeniu prepravovaného tovaru. Tento následne zaistil a tovar dopravil do miesta sídla odporcu
(dňa 30.3.2012 - piatok- v nočných hodinách) a dňa 2.4.2012 ráno (okolo 8.00 hod.) ho dopravil do sídla
navrhovateľa.Pozistenípoškodeniatovaruvyhotovilnavrhovateľniekoľkofotografiípoškodenejzásielky

a o poškodení spísal záznam na dodacom liste zo dňa 30.3.2012 a na medzinárodnom prepravnom
liste. Dňa 30.4.2012 vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 121224, ktorou žiadal o náhradu škody za
nepoužiteľné a poškodené sklo vo výške 3. 425,- eur s dátumom splatnosti do 14.5.2012. O poškodení
tovaru bola vyhotovená aj kontrolná správa, ktorú pre vedľajšieho účastníka vypracoval K.. Y. H..

Podľa čl. 153 Ústava SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom
ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou.

Podľa úvodných ustanovení vyhlášky ministra zahraničných vecí ČSSR č. 11/1975 Zb. o Dohovore
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) va Dohovoru CMR, listina

Československej socialistickej republiky o prístupe bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov, depozitára Dohovoru, 4. septembra 1974.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho článku 43 dňom 2. júla 1961 a pre Československú
socialistickú republiku dňom 3. decembra 1974.Podľa čl. 1 bod 1 dohovoru CMR tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za
odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa
uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto

Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 3 dohovoru CMR pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie
svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy,
ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné
osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

Podľa čl. 4 dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list

chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa čl. 8 bod 1 dohovoru CMR pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma

a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach,

b) zjavný stav zásielky a jej obalu.

Podľačl.8bod2dohovoruCMRakdopravcanemávhodnéprostriedky,abymoholpreskúmaťsprávnosť
údajov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku, zapíše do nákladného listu výhrady aj s ich
odôvodnením. Tak isto musí odôvodniť všetky výhrady, ktoré urobil voči zjavnému stavu zásielky a jej
obalu. Tieto výhrady nezaväzujú odosielateľa, iba ak ich v nákladnom liste výslovne uznal.

Podľa čl. 9 bod 1 dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o

uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa čl. 9 bod 2 dohovoru CMR ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením,
platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom
stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

Podľa čl. 17 bod 1 dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo

za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania,
ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Podľa čl. 17 bod 2 dohovoru CMR dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky,
jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol
zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže

odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Podľačl.17bod4písm.b)ac)dohovoruCMRdopravcajesprihliadnutímnaustanoveniačlánku18ods.
2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva
súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností:

b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo

ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam;

c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami
konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu;Podľa čl. 18 bod 1 dohovoru CMR dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie
dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.

Podľa čl. 18 bod 2 dohovoru CMR ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo

poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v
článku 17 od. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať,
že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev.

Podľa čl. 23 bod 1 dohovoru CMR ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť
škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase
jej prevzatia na prepravu.

Podľa čl. 25 bod 1 dohovoru CMR pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota
znížila; suma sa vypočítava z hodnoty zásielky určenej podľa článku 23 ods. 1, 2 a 4.

Podľa čl. 27 bod 1 dohovoru CMR oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo
výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia
podaná, odo dňa podania žaloby na súde.

Súdpozhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľajedôvodnývplnom
rozsahu pokiaľ ide o náhradu škody a čiastočne dôvodný pokiaľ ide o úroky z omeškania.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právneho posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
teda či v danom prípade je potrebné aplikovať slovenský obchodný zákonník alebo dohovor CMR
vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa nároku dožadoval v zmysle slovenského ObZ, kým odporca

a vedľajší účastník namietali potrebu aplikácie dohovoru CMR. Následne sa súd zaoberal otázkou
aktívnej legitimácie navrhovateľa a zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ s českou spoločnosťou uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorou sa predávajúci (česká spoločnosť) zaviazal predať navrhovateľovi tovar - sklo a
navrhovateľ sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Prepravu tohto tovaru si navrhovateľ

objednaluodporcu.Medzinavrhovateľomaodporcomtedabolauzavretázmluvaopreprave,nazáklade
ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi prepraviť tovar z Českej republiky na Slovensko a navrhovateľ
sa zaviazal zaplatiť mu za to cenu vo výške 600,- eur bez DPH.

Na právny vzťah účastníkov konania je podľa názoru súdu potrebné aplikovať dohovor CMR publikovaný
v Zbierke zákonov pod číslom 11/1975 Zb. Súd vychádzal z čl. 1 bodu 1 tohto dohovoru, keďže v danom

prípade je nepochybné, že miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania sú v rôznych štátoch. Pre
účely Dohovoru pritom nie je podstatné trvalé bydlisko alebo štátna príslušnosť strán, čiže tento Dohovor
je potrebné aplikovať aj v prípade, ak ide o dve slovenské spoločnosti, ak je splnená vyššie uvedená
podmienka, že miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania sú v rôznych štátoch. Súd preto na právny
vzťah účastníkov konania aplikoval uvedený dohovor.

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
tento je aktívne legitimovaný. Pre posúdenie aktívnej legitimácie je potrebné vyriešiť otázku vlastníctva
prepravovaného tovaru, resp. prechodu nebezpečenstva škody na tovare. V tomto smere sa aktívna
legitimácia odvíja od hmotnoprávneho vzťahu navrhovateľa ako kupujúceho a českej spoločnosti ako
predávajúceho. Keďže v danom prípade ide o kúpnu zmluvu s cudzím prvkom (predávajúci sídli v ČR),

je potrebné predovšetkým zistiť, hmotnoprávny predpis ktorej krajiny je na posúdenie tejto skutočnosti
potrebné aplikovať.Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (tzv. Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s
článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:

a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

V zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia Rím I. je potrebné na posúdenie prechodu vlastníckeho
práva k tovaru, resp. prechodu nebezpečenstva škody na tovare posudzovať v zmysle českej právnej
úpravy.

Podľa 457 ods. 1 prvá veta českého ObZ ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar
dopravcovivurčitommiestenaprepravutovarukupujúcemu,prechádzanakupujúcehonebezpečenstvo

škody na tovare jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste.

Vykonaným dokazovaním mal súd bezpochyby preukázané, že predávajúci mal odovzdať tovar
navrhovateľovi v mieste jeho sídla. Teda odovzdaním tovaru dopravcovi prešlo nebezpečenstvo škody
na tovare na navrhovateľa. Uvedený záver potvrdzuje aj doložka INCOTERMS, ktorú si navrhovateľ
s predávajúcim dohodli, tzv. EXW - Ex Works, čiže Zo závodu, podľa ktorej jedinou povinnosťou

predávajúceho je odovzdať tovar k dispozícii kupujúcemu, resp. dopravcovi, ktorý na základe zmluvy
s kupujúcim zabezpečuje prepravu tovaru. Navrhovateľ pritom zaplatil kúpnu cenu pred realizovaním
dopravy a mal oprávnenie so zásielkou nakladať. V zmysle § 443 ods. 1 a 2 českého ObZ platného
a účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol navrhovateľ aj vlastníkom prepravovaného tovaru, a
teda je aktívne legitimovaný na uplatnenie náhrady škody za poškodenie tovaru.

Následne súd pristúpil k posúdeniu zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu. Je nepochybné, že
škoda na prepravovanom tovare vznikla, pričom účastníci nespochybňovali skutočnosť, že bola zistená
na horskom priechode Makov. Po vyriešení otázky aktívnej legitimácie navrhovateľa a skutočnosti, aký
predpis treba v danom prípade aplikovať, zostal hlavným problémom dôvod, resp. príčina vzniku škody
a z toho vyplývajúca zodpovednosť odporcu, resp. dôvod jeho liberácie.

Hlavným argumentom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu k tejto otázke v priebehu konania bolo,
že ku škode došlo v dôsledku nedostatku odbornej starostlivosti pri preprave vychádzajúc z toho, že
aj pri povolení jedného zaisťovacieho štiftu by nedošlo k vzniku škody v rozsahu, v akom k nej došlo,
ani spôsobom, ako vyplýva z fotografií pri vykládke tovaru. V takom prípade by neboli poškodené aj
sklá uložená na druhom stojane, ktorý bol zváraný napevno. Odporca, jeho právny zástupca a vedľajší

účastník naopak argumentovali čl. 17 ods. 2 a 4 písm. b) a c) v spojení s čl. 18 dohovoru CMR,
pričomzabezprostrednúpríčinupoškodeniaprepravovanéhotovarupokladalinedostatokvprepravných
stojanoch, ktoré na prepravu poskytol predávajúci, čiže česká spoločnosť. Uvedená skutočnosť podľa
ich názoru je liberačným dôvodom v zmysle citovaným ustanovení dohovoru CMR.

Súd vyhovel návrhu z nasledovných dôvodov:

Z predloženej fotodokumentácie, konkrétne z fotky č. 39 v kontrolnej správe (čl. 124 v spise), je zrejmé,
že originál zaistenia minimálne na jednom stojane bol. Ak by sa aj jedno zaistenie uvoľnilo, konštrukcia
stojana je prispôsobená tak, aby sa prepravovaný tovar opieral o stred konštrukcie, pričom z oboch strán
bolonaloženérovnakémnožstvotovaru,tedatovarbysanemalpohnúť.Ajjednapoistkabystredstojanu
udržala. Pre posun stredu stojana by muselo dôjsť k uvoľneniu oboch západiek na jednom stojane.

Keďže na jednom stojane minimálne jeden originál poistky (tzv. štift) bol, prichádzal by do úvahy posun
iba na jednom stojane.

Vzhľadom na konštrukciu stojana je pritom otázne, či mohlo vôbec dôjsť k posunu prepravovaného
tovaru tak, ako tvrdí vodič odporcu, keďže spodok stojky je pri strede najužší a postupne smerom od
stredu ku kraju sa zvyšuje, aby sa tovar nakláňal do stredu, nie naopak. Ak by sa prepravovaný tovarskutočne oprel o plachtu kamióna, teda dostal sa do opačného naklonenia, ako bol naložený, vzhľadom
na jeho váhu je otázne, či by nebol vypadol z kamióna von, najmä ak sa z fotografií č. 37 a 38 v kontrolnej
správe (čl. 123 a 124) javí, že tovar bol naložený tak, že bol medzi bočnými tyčami návesu a práve

tovar v ľavej zadnej časti návesu (pri pohľade na kamión spredu) bol poškodený najviac (vyplýva to z
fotografie č. 41 v spojení s fotografiami č. 37 a 38 v kontrolnej správe, keďže je zrejmé, že plachty na
bokoch návesu sú zvinuté dozadu a na fotografii č. 41 je v pozadí vidno zadné dvere návesu).

Ak by aj došlo k posunu stojana v dôsledku uvoľnenia poistky na stojane, resp. oboch na jednej strane
(inak by podľa názoru súdu uvedeného vyššie k nejakému posunu stojana nedošlo), tak stojan by

tlačil na prepravovaný tovar a došlo by k jeho posúvaniu. Pri takomto posúvaní tovaru je však málo
pravdepodobné, že by sa poškodil obal tovaru ako je to na fotografii č. 41 v kontrolnej správe. Z tejto
sa z laického posúdenia skôr javí, že obal bol prerazený odklonom od stojana a následným narazením
naň, k čomu mohlo dôjsť napr. v dôsledku rýchlejšieho prejazdu zákrutou. Takisto podľa názoru súdu ak
by došlo skutočne k vyklopeniu prepravovaného tovaru ako tvrdí vodič odporcu a došlo k tejto situácii v
dôsledku chýbajúcej poistky na stojane, druhá strana naloženého skla by zatlačila na uvoľnenú stranu

stredu stojana a je vysoko pravdepodobné, že by došlo k posunu uložených debnení tak, že na jednej
strane (ktorá sa neodklonila na plachtu návesu) by bolo debnenie s tovarom viac naklonené do stredu,
stred stojanu by bol posunutý smerom k debneniam s tovarom, ktoré sa podľa výpovede vodiča odporcu
malo naklonil na plachtu kamióna a druhá strana tovaru (ktorá sa mala nakloniť na plachtu návesu)
by stála viac rovnejšie. Je pritom povinnosťou prepravcu zabezpečiť tovar tak, aby nedošlo k jeho

poškodeniu. Ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej navrhovateľom (najmä č. 38 až
41 v kontrolnej správe), jednotlivé debnenia, v ktorých bolo sklo uložené, boli stiahnuté tzv. gurtňami,
ale len dve debnenia dokopy bez toho, aby tieto boli nejako upevnené o stred stojana, aby nemohlo
dôjsť napr. k situácii popísanej vyššie, teda že sa debnenia odklonia od stredu stojana a následne na
neho narazia.

Z fotografie predloženej navrhovateľom na pojednávaní dňa 23.7.2013 (čl. 139) je tiež zrejmé, že sklo
bolo poškodené aj na stojane, ktorý bol pevne zvarený a ktorý nemal žiadne istiace prvky a nebol
rozoberateľný. Uvedená skutočnosť taktiež podľa názoru súdu nasvedčuje, že dôvodom poškodenia
prepravovaného tovaru nebola poistka na stojane, ktorá sa mala podľa tvrdení vodiča odporcu uvoľniť.

Naviac ak by sa skutočne dve debnenia naklonili tak, že by to bolo vidno cez plachtu, vzhľadom na ich

váhu veľmi otázne, ako ich vodič odporcu a jeho spoluvodič dali späť.

Tovar bol pritom naložený bez poškodenia, čo nikto nespochybňoval, ani vodič odporcu, ktorý bol priamo
pri nakládke tovaru. V opačnom prípade by táto skutočnosť bola niekde poznačená. Je teda zrejmé,
že ku škode došlo počas prepravy (čo nikto nespochybňoval), pričom vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že k poškodeniu došlo z dôvodu, za ktorý zodpovedá odporca.

Odporca síce argumentoval čl. 17 ods. 2 a 4 písm. b) a c) Dohovoru CMR, ale ani jeden z týchto
dôvodov, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemal preukázané. Ustanovenie čl. čl. 17 bod
2 dohovoru CMR upravuje všeobecné liberačné dôvody, ktorých preukázanie je na dopravcovi, teda v
danom prípade na odporcovi. Dôvod, ktorý by podľa tohto ustanovenia prichádzal do úvahy v danom
prípade je skutočnosť, ak ku poškodeniu tovaru došlo v dôsledku okolností, ktoré dopravca nemôže

odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. Ide predovšetkým o udalosti tzv. vis maior, čiže
vyššej moci, ako napr. pôsobenie prírodných živlov a pod. Týmto dôvodom by mohlo byť aj uvoľnenie
poistky na stojane. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti však dospel k záveru, že ku poškodeniu
tovaru nedošlo v dôsledku tejto skutočnosti.

Pokiaľ ide o liberačné dôvody v zmysle čl. čl. 17 bod 4 písm. b) a c) dohovoru CMR, súd v danom

prípade nezistil ani to, že by bol chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky (samotný K.. H. v kontrolnej
správe na str. 5 konštatuje, že podľa jeho názoru bol tovar zabalený vhodne a dostatočne, k čomu
sa súd prikláňa), ani to, že by ku poškodeniu tovaru došlo pri manipulácii, naložení, uložení alebo
vyložení zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu.Ako už bolo uvedené, tovar bol naložený v nepoškodenom stave, čo potvrdil jednak vodič odporcu a túto
skutočnosť ani nikto nenapádal (a keby aj, tak v medzinárodnom nákladnom liste nebolo poznamenané
nič o jeho poškodení, teda platí fikcia uvedená v čl. 9 bod 2 dohovoru CMR). Po naložení zásielky s ňou

už nikto nenakladal ani nemanipuloval. Ak by aj došlo k poškodeniu tovaru v dôsledku chyby na stojane
(k čomu v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru súdu nedošlo), išlo by o liberačný dôvod podľa čl. 17
ods. 2 Dohovoru CMR a nie podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) tohto dohovoru.

Pokiaľ odporca a vedľajší účastník poukazovali na príčinu poškodenia tovaru vychádzajúc z kontrolnej
správy K.. H., je potrebné poukázať jednak na skutočnosť, že tento sa predovšetkým zameral na výšku

škody a nie na príčiny škody a jednak na skutočnosť, že nebol osobne prítomný pri vykládke tovaru,
čiže nemal možnosť vidieť stav zásielky a stojanov pri dorazení zásielky k navrhovateľovi. Ako je
zrejmé z jeho kontrolnej správy, uvádza iba pravdepodobnú príčinu poškodenia zásielky vychádzajúc
z tvrdení, ktoré mal k dispozícii pri vypracovaní tejto správy, teda z vyjadrení konateľa navrhovateľa
a vodiča odporcu. Jeho predpoklad o príčine škody preto nemôže byť považovaný za jednoznačný a
nevyvrátiteľný dôkaz o príčine škody, zvlášť po posúdení skutkových okolností ako sú uvedené vyššie.

Súd preto návrhu v časti týkajúcej sa istiny predstavujúcej náhradu škody vyhovel. Pokiaľ ide o časti,
z ktorých sa táto náhrada škody skladá, súd nemal pochybnosti o rozsahu vzniknutej škody priamo na
skle, že došlo k poškodeniu 720 m2 prepravovaného skla, čo pri cene, za akú ju navrhovateľ kúpil, teda
4,65 eur za 1m2, predstavuje sumu 3 348 eur. Ide o škodu zodpovedajúcu cene skla v čase vzniku
škody. Za dôvodné považoval súd aj náklady vo výške 77 eur za zvýšenú manipuláciu pri vykladaní

a likvidácii skla, keďže je nepochybné, že s vykládkou poškodeného tovaru mal navrhovateľ zvýšené
náklady (potreba zabezpečiť žeriav na vyloženie namiesto vysokozdvižného vozíka, potreba pomalšieho
a opatrnejšieho rozoberania tovaru zamestnancami navrhovateľa a pod.) a samotný odhadca škody tieto
náklady považoval za primerané. Súdu sa táto výška vzhľadom na poškodenie tretiny zásielky takisto
nejaví ako neprimeraná.

Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, tieto súd priznal navrhovateľovi vo výške 5% ročne zo žalovanej
sumy v zmysle čl. 37 ods. 1 Dohovoru CMR a nie vo výške požadovanej navrhovateľom podľa
slovenského ObZ, pretože ako už bolo uvedené vyššie, na daný vzťah je potrebné aplikovať uvedený
dohovor,ktorýmáprednosťpredzákonmiSR,akeďžetentoupravujeajotázkuúrokovvprípadenáhrady
škody, súd priznal navrhovateľovi úroky podľa tohto dohovoru. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov

z omeškania súd návrh zamietol. Súd tieto priznal odo dňa nasledujúcej po splatnosti faktúry č. 121224,
ktorú vystavil navrhovateľ odporcovi, ktorú súd pre účely čl. 27 bod 1 dohovoru CMR súd považoval
za písomnú reklamáciu.

K doložke EXW podľa INCOTERMS súd len poznamenáva, že táto bola dohodnutá vo vzťahu
medzi navrhovateľom a predávajúcim, týka sa kúpnej zmluvy (táto má význam pre určenie prechodu

nebezpečenstva škody na tovare, ako bolo uvedené vyššie a táto bola zohľadnená pri posudzovaní
tejto okolnosti), vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je táto právne bez významu a to o to viac,
že v medzinárodnom nákladnom liste nebola žiadna zmienka o takejto dohode medzi navrhovateľom
a predávajúcim.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti
odporcovi, teda účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto trovy pozostávajú z náhrady súdneho
poplatku vo výške 205,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 413,81 eur.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 3 454,13 eur
pozostávajúcu z odmeny za 11 úkonov, ktorú vyčíslil na 1 244,43 eur, náhrady tzv. režijných paušálov

spolu vo výške 69,93 eur (2 x 7,63 eur a 7 x 7,81 eur), náhrady cestovného spolu vo výške 1 430,40 eur
a náhrady za stratu času spolu vo výške 709,56 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z
toho, že odmena za 1 úkon právnej pomoci predstavuje 131,13 eur, režijný paušál v roku 2012 bol vovýške 7,63 eur a v roku 2013 vo výške 7,81. Po preskúmaní výšky odmeny za 1 úkon právnej pomoci
súd zistil, že táto bola určená v súlade s vyhl. č.655/2004 Z.z.

Na úkony právneho zástupcu navrhovateľa súd aplikoval ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení

účinnom ku dňu vykonania toho ktorého úkonu.

Odmenu právneho zastúpenia navrhovateľa súd priznal za tieto úkony:

- v roku 2012 - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 3.10.2012, písomné
podanie - návrhu na súd zo dňa 11.10.2012 - celková odmena za tieto úkony teda predstavuje 2 x
131,13 eur, režijný paušál 2 x 7,63 eur,

- v roku 2013 - písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 15.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 14.5.2013,

písomné podanie vo veci samej zo dňa 28.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 23.7.2013 - celková
odmena za tieto úkony predstavuje 4 x 131,13 eur, režijný paušál 4 x 7,81 eur,

- v roku 2014 - účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014 - odmena za tento úkon 131,13 eur (režijný paušál
si právny zástupca neuplatnil).

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za 3 úkony jeho právneho zástupcu a za režijné

paušály k nim prislúchajúce, a to za „písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 2.8.2013“, „písomné
podanie zo dňa 19.8.2013“, „písomné vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 30.10.2013“ a „predloženie trov -
ospravedlnenieneúčasti“zodňa10.2.2014.Súdprinepriznanínáhradyzatietoúkonyvychádzal ztohto,
že účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
Prvým uvedeným úkonom právny zástupca navrhoval vykonať dokazovanie, ktoré bolo na pojednávaní

predchádzajúcemu tomuto návrhu. Podanie bolo zamietnuté, teda išlo o zopakovanie návrhu, ktorý
bol prednesený na pojednávaní dňa 23.7.2013. Druhým uvedeným úkonom reagoval na predloženie
dôkazov, ku ktorým sa vyjadril. Tretím úkonom zopakoval skutočnosti, ktoré už na pojednávaniach
uviedol, resp. ktoré uviedol na ďalšom pojednávaní a štvrtým úkonom predložil vyúčtovanie trov konania
a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom sa má vyhlásiť rozsudok. Takéto úkony (z

ktorých prvé 3 sú buď zopakovaním vyjadrení, ktoré už boli prednesené, resp. ktorým komentuje dôkazy,
ktoré má predložiť a posledný úkon je vyslovene v prospech právneho zástupcu, ktorý sa týka jeho trov
a vôbec nie veci samej) súd nepovažuje za úkony, za ktoré by mala byť priznaná odmena v plnej výške
ako za úkon vo veci samej aj s prihliadnutím na povahu úkonov, za ktoré vyhláška č. 655/2004 Z.z. v
§ 14 (v znení účinnom do 30.6.2013), resp. v § 13a (v znení účinnom od 1.7.2013) odmenu (či už v

plnej alebo nižšej výške) priznáva. Tieto úkony možno skôr považovať za akési administratívne úkony
súvisiace s konaním a za takéto podľa názoru súdu odmena právnemu zástupcovi neprislúcha.

Režijný paušál si právny zástupca navrhovateľa uplatnil iba za úkony vykonané v roku 2012 a 2013. Súd
preto priznal režijné paušály k úkonom vykonaným v uvedených rokoch, za ktoré bola odmena priznaná,
ale nie aj za úkon vykonaný v roku 2014, keďže súd je viazaný návrhom účastníka, resp. jeho právneho

zástupcu v tom smere, že nemôže priznať viac, ako navrhuje.

Právny zástupca navrhovateľa si ďalej uplatnil náhradu cestovného za cesty na pojednávania dňa
14.5.2013, 23.7.2013 a 21.1.2014, a to zo Sobraniec do Starej Ľubovne a späť. Pri výpočte vychádzal
z toho, že vzdialenosť uvedených miest pri ceste tam a späť je 320 km, teda spolu 960 km, náhrada za
1 km je 6,20 (kedysi išlo o náhradu za 1 km v slovenských korunách, právny zástupca však menu pri

výpočte neuviedol, ale výsledná suma je už v eurách), cena pohonných hmôt je 1,45 eur a priemerná
spotreba je 6 litrov na 100 km. Náhradu cestovného vypočítal nasledovne:

960 km x 6,20 = 595,20 eur + 960 x 6 x 1,45 = 835,20 eur, teda táto náhrada činí spolu 1 430,40 eur.Je zrejmé, že uvedený výpočet je nesprávny jednak z dôvodu, že uvedené súčiny nesedia (960 x 6,20 je
5 920, nie 595,20, výsledok druhej časti výpočtu by podľa uvedeného vzorca mal byť 8 352 a nie 835,20)
a jednak z dôvodu, že sú použité buď zlé údaje (náhrada za 1 km je v súčasnosti 0,183 eur za 1 km, teda

pri960kmbytzv.náhradazaamortizáciumotorovéhovozidlavychádzalana175,68eur)alebojepoužitý
nesprávny vzorec (náhradu za pohonné hmoty je potrebné ešte vydeliť číslicou 100, teda ak by údaje
uvádzané právnym zástupcom navrhovateľa boli správne, táto náhrada by predstavovala 83,52 eur).

Právny zástupca však ku vyúčtovaniu cestovného nedoložil ani technický preukaz motorového vozidla,
ktorým cestu vykonal (aj keď ho uvádza ako prílohu, ale k vyúčtovaniu trov ho nepripojil) ani doklady o

cene pohonných hmôt v čase vykonania cesty. Za takéhoto stavu preto súd priznal náhradu cestovného
iba do výšky cestovného prostriedkom verejnej hromadnej dopravy. Podľa údajov z webovej stránky
www.cp.sk zistil, že cestovné zo Sobraniec do Starej Ľubovne predstavuje 9,20 eur
(Sobrance - Prešov - Stará Ľubovňa), teda za 1 cestu tam a späť vychádza cestovné na 18,40 eur a za
3 cesty tam a späť na 55,20 eur. Súd preto priznal náhradu cestovného v tejto výške.

Právny zástupca žalobkyne si ďalej uplatnil náhradu za stratu času v zmysle § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

za uvedené cesty na pojednávania dňa 14.5.2013, 23.7.2013 a 21.1.2014, a to za 18 polhodín za jednu
cestu zo Sobraniec do Starej Ľubovne a späť, čiže za cesty dňa 14.5.2013 a 23.7.2013 vo výške 234,18
eur za každú cestu (za 18 polhodín po 13,01 eur) a za cestu dňa 21.1.2014 vo výške 241,20 eur (za
18 polhodín po 13,40 eur).

Súd po preskúmaní tejto časti vyúčtovania trov zistil, že podľa stránky je vzdialenosť uvedených miest cca 160 km a časová náročnosť cesty je približne 2 hodiny
27 minút, čiže 2,5 hodiny. Pri ceste tam a späť teda časová náročnosť predstavuje 5 hodín, čo je 10
polhodín. Vychádzajúc z takto zisteného stavu súd považuje požadovanú náhradu právneho zástupcu
navrhovateľa za nadhodnotenú. Súd preto priznal náhradu za stratu času za 10 polhodín, čo pri jednej
ceste v roku 2013 predstavuje sumu 130,10 eur (10 polhodín x 13,01 eur) a pri ceste v roku 2014

predstavuje sumu 134 eur (10 polhodín x 13,40 eur), teda celkovo priznal náhradu za stratu času vo
výške 394,20 eur ( 2 x 130,10 eur + 134 eur).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1 413,81 eur pozostávajúcu z odmeny vo výške 917,91 eur, režijných paušálov vo výške 46,50 eur,
náhrady cestovného vo výške 55,20 eur a náhrady za stratu času vo výške 394,20 eur. V prevyšujúcej

časti súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.