Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/297/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212214376.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Ing. S. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom v H., S. XX, zast. JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Obchodná 10, proti žalovanému Ing. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., H. XX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, v konaní
o zaplatenie 18.225,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.093
eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.896,45 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

mu sumu 18.225 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 1.1.2012 až do zaplatenia
a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že písomnou výzvou zo dňa 7.5.2012
bol žalovaný v súlade s čl. 8 písm. a/, c/ a e/ spoločenskej zmluvy spoločnosti SLOVECO, s.r.o., v
zmysle ktorých je povinný podieľať sa na strate spoločnosti a na jej podnikaní, vyzvaný na úhradu
50 % z finančných prostriedkov nevyhnutne poskytnutých na podnikanie spoločnosti SLOVECO, s.r.o.
žalobcom Ing. S. G.. Uviedol, že ním poskytnutá suma spoločnosti SLOVECO, s.r.o. za posledné dva
roky do 30.12.2011 predstavuje 34.962 eur. Uviedol, že žiadal žalovaného o uhradenie sumy 17.481
eur do 5 dní od doručenia výzvy. Následne zistil, že suma, ktorú poskytol spoločnosti SLOVECO, s.r.o.

bola v skutočnosti vo výške 36.450 eur a teda 50 % z tejto sumy predstavuje sumu 18.225 eur. Uviedol,
že žalovaný predmetný záväzok mu doposiaľ neuhradil, nereaguje na telefonické výzvy a ani na snahu
osobne sa stretnúť a dohodnúť na uspokojení jeho pohľadávky. Navrhol preto, aby ho zaviazal na
splnenie povinnosti súd platobným rozkazom, resp. rozsudkom.

Vo veci vydal tunajší súd dňa 20.7.2012 platobný rozkaz, č.k 19Ro/323/2012-28, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V odpore uviedol, že považuje nárok žalobcu uplatňovaný v návrhu na vydanie
platobného rozkazu za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal existenciu straty spoločnosti, na krytie ktorej by mal podľa jeho tvrdení povinnosť
prispievať. Uviedol, že rovnako žalobca nepreukázal dôvodnosť a nevyhnutnosť poskytnutia finančných
prostriedkov na podnikanie spoločnosti SLOVECO, s.r.o.. Poukázal na rozpor, keď na jednej strane
sa žalobca odvoláva na čl. 8 písm. a/, c/ a e/ spoločenskej zmluvy, v ktorých je okrem iných
zahrnutá povinnosť spoločníkov podieľať sa na prípadných stratách spoločnosti, avšak na strane
druhej argumentuje nevyhnutnosťou poskytnutia finančných prostriedkov na podnikanie spoločnosti.
Uviedol, že žalobca nešpecifikoval akým spôsobom dospel k sume 34.962 eur, resp. 36.450 eur a odakej skutočnosti odvodzuje omeškanie žalovaného a žiada úrok z omeškania. Navrhol žalobný návrh
zamietnuť ako nedôvodný a uplatnil si náhradu trov konania.

Vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu žalobca uviedol, že spoločnosť SLOVECO, s.r.o. mala

v Tatra banke, a.s. od 15.8.2006 schválený kontokorentný úver vo výške 4.500.000,- Sk (149.372,635
eura), ktorý bol zabezpečený ručiteľským záväzkom oboch spoločníkov vo forme bianko zmenky, a to
spoločne a nerozdielne. Uviedol, že z ním predložených listín je zrejmé, že spoločnosť mala v čase,
za ktorý požaduje od žalovaného finančné prostriedky, negatívny stav bankového kontokorentného
konta a to ku dňu 5.3.2010 vo výške -66.268,29 eura a ku dňu 30.12.2011 bol bankový dlh spoločnosti

SLOVECO, s.r.o. -23.263,56 eura. Uviedol, že k zníženiu bankového dlhu žalovaný nijakým spôsobom
neprispel a on - žalobca v čase od 26.2.2010 do 2.12.2011 preukázateľne dotoval spoločnosť
SLOVECO, s.r.o. celkom sumou 36.450 eur, pričom v uvedenom období žalobca bol spoločníkom
spoločnosti s obchodným podielom 50 % a žalovaný taktiež spoločníkom s obchodným podielom 50
%. Uviedol, že v čase poskytnutia prvých finančných prostriedkov spoločnosti SLOVECO, s.r.o. bola
výška kontokorentného úveru 70.000 eur, pričom stav účtu k tomuto času (5.3.2010) bol -66.268,29

eura. Táto skutočnosť, uviedol, že potvrdzuje, že spoločnosť nedisponovala ďalšími prostriedkami na
svoju prevádzku. Uviedol, že následne na základe Dodatku č. 5 k Zmluve o kontokorentnom úvere
bola spoločnosť SLOVECO, s.r.o. povinná mesačne tento úver splácať vo výške 2.000 eur, v opačnom
prípade by bolo došlo k jeho zrušeniu a spoločnosť by musela celý úver splatiť okamžite, čo by
znamenalo zánik spoločnosti, nakoľko potrebnými prostriedkami v tom čase nedisponovala. Uviedol,

že z dôvodu zachovania existencie spoločnosti bolo nevyhnutné, aby poskytol on - žalobca vlastné
prostriedky na splácanie kontokorentného úveru. Poukázal na to, že keď za pohľadávku ručia v zmysle
Zmluvy o použití zmenky tak žalovaný, ako aj žalobca spoločne a nerozdielne, bola by veriteľka, t.j.
Tatra banka, a.s., oprávnená domáhať sa splatenia záväzku v plnej výške od ručiteľov. Uviedol, že
31.7.2012 došlo k nepredĺženiu kontokorentnej zmluvy zo strany veriteľky Tatra banky, a.s., pričom

vyzvala ručiteľov na splnenie ich záväzku. Uviedol, že podľa informácií Tatra banky žalovaný ani do
dnešného dňa opakované výzvy neprevzal. Citoval ust. § 106 zák. č. 513/1991 Zb. Obchod. zák. a
uviedol,žeodzaloženiaspoločnostiSLOVECO,s.r.o.aždo9.12.2011bolžalovanýspoločníkoms50%-
ným podielom v spoločnosti. Uviedol, že on - žalobca poskytol spoločnosti prostriedky na zabezpečenie
jej podnikania v súlade s čl. 8 písm. c/ spoločenskej zmluvy. Uviedol, že prostriedky neboli poskytnuté

na krytie straty spoločnosti, ale na bezprostredné zabezpečenie jej ďalšieho podnikania. Mal preto
odpor podaný žalovaným za účelový a nepodložený, navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
18.225 eur spolu s príslušenstvom.

Písomným podaním zo dňa 15.3.2013 (čl. 114) žalobca uviedol, že upresňuje svoj návrh. V podaní
uviedol, že spoločnosť SLOVECO, s.r.o. mala v Tatra banke, a.s. od 15.8.2006 schválený kontokorentný

úver vo výške 4.500.000,- Sk (149.372,635 eura), ktorý bol zabezpečený ručiteľským záväzkom
obidvoch spoločníkov vo forme ručiteľského vyhlásenia v zmysle § 303 a nasl. Obchod. zák., ako
aj formou bianko zmenky, a to spoločne a nerozdielne. Na uvedenom základe obaja spoločníci ručili
za prípadný dlh spoločnosti Tatra banke ako fyzické osoby. Mal za zrejmé z predložených dôkazov,
že spoločnosť mala v čase, za ktorý požaduje od žalovaného finančné prostriedky, negatívny stav

bankového kontokorentného konta a to ku dňu 5.3.2010 vo výške -66.268,29 eura. Uviedol, že v čase
od 26.2.2010 do 2.12.2011 preukázateľne plnil veriteľke, t.j. Tatra banke, a.s., za dlžníka - spoločnosť
SLOVECO, s.r.o. celkom sumu 36.450,- Sk. Zdôvodnil svoj uplatňovaný nárok ustanoveniami § 307
Obchod. zák. v spojitosti s § 511 ods. 3 Obč. zák.. Uviedol, že obaja spoločníci ručili za čerpanie
kontokorentného úveru ako fyzické osoby. Uviedol, že plnenie za spoločnosť bolo ním realizované z

dôvodu uvedeného ručenia. Mal za to, že zo zákona je možný nasledovný postup. Na podporu svojich
tvrdení, ako aj uplatneného nároku označil Rozhodnutie ÚS SR I.ÚS 485/2011. Záverom žalobca zhrnul,
že ako ručiteľ plnil za dlžníka - spoločnosť svoj ručiteľský záväzok a splatil za spoločnosť dlh vo výške
36.450 eur. Uviedol, že v súčasnosti požaduje od druhého ručiteľa - žalovaného podľa ust. § 511 ods. 3
Obč. zák. náhradu podľa výšky jeho podielu v spoločnosti a to vo výške 50 %.

Žalovaný k tzv. upresneniu žalobného návrhu žalobcom sa vyjadril písomne podaním zo dňa 16.4.2013
(čl. 120). Žalovaný označil toto „upresnenie návrhu“ za jeho podstatné prepracovanie, nakoľko žalobca
vo svojom pôvodnom návrhu oprel svoj nárok voči nemu o znenie § 106 Obchod. zák., ktorý
však nehovorí o práve jedného spoločníka požadovať od ďalšieho spoločníka, aby sa podieľal navynaložených nákladoch spoločnosti, ako tvrdil žalobca, ale o tom, že spoločnosť zodpovedá za
porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, pričom spoločník ručí za záväzky spoločnosti do
výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Uviedol, že on - žalovaný nebol v

období od 13.7.2010 do 28.7.2012 spoločníkom spoločnosti SLOVECO, s.r.o., preto nie je možné, aby
ručil za záväzky spoločnosti ako jej spoločník. Navyše uviedol, že jeho podiel ako spoločníka vo výške
3.320 eur je splatený. Poukázal na to, že vo svojom „upresnení“ zo dňa 15.3.2013 žalobca opiera už svoj
nárokoust.§307Obchod.zák.vspojitostis§511ods.3Obč.zák..Uviedol,žezpredloženýchlistinných
dôkazov, ako aj z výsluchu žalobcu nie je vôbec zrejmé, či žalobca už nedostal čiastočné plnenie od

dlžníka. Poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalobcu, neboli všetky ním poskytnuté finančné prostriedky
vo forme dotácie spoločnosti, použité na splácanie kontokorentného úveru, ale mohli byť použité na iné
účely. Obdobne mal žalovaný za nie jasné, či žalobcovi nebolo poskytnuté, či už úplné alebo čiastočné
plnenie dlžníka, t.j. spoločnosti SLOVECO, s.r.o., nakoľko žalobca uviedol, že poskytnuté dotácie boli
splácané spoločnosťou podľa toho, ako sa zotavila.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.1.2014 za prítomnosti obidvoch účastníkov konania, na

základe návrhu žalobcu jeho písomným podaním zo dňa 15.3.2013, ktoré toho istého dňa súdu doručil,
súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, ako si ju navrhovateľ uplatnil.

Vovecisúdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonaniaanimipredloženýmilistinnýmidôkazmi,
ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 43C/15/2013, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:

Zo Spoločenskej zmluvy spoločnosti SLOVECO, s.r.o. zo dňa 27.1.1993 mal súd preukázané, že bola
uzavretámedzizakladateľomIng.S.G.,t.j.žalobcomaspoločníkomIng.S.I.,t.j.žalovaným.Spoločnosť
bola založená na dobu neurčitú so základným imaním 100.000,- Kčs, pričom vklady jednotlivých
spoločníkov boli vo výške 50.000,- Kčs - vklad žalobcu a 50.000,- Kčs vklad žalovaného. Podľa čl.
8 písm. c/ Spoločenskej zmluvy, každý zo spoločníkov bol hlavne povinný podieľať sa na prípadných

stratách spoločnosti podľa čl. 17. Podľa čl. 17 Spoločenskej zmluvy, o spôsobe krytia strát spoločnosti
rozhodovalo valné zhromaždenie na návrh konateľa. Stratu spoločnosti bolo možné kryť z prostriedkov
rezervného fondu, z iného majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie, znížením základného
imania alebo príplatkovou povinnosťou spoločníkov, príp. kombináciou týchto spôsobov. Podľa čl. 11
ods. 2 písm. d/ Spoločenskej zmluvy, rozhodovanie o spôsobe krytia strát spoločnosti patrilo medzi

kompetencie valného zhromaždenia.

Listom zo dňa 7.5.2012, ktorý žalobca adresoval žalovanému, vyzval ho na úhradu pomernej časti
prostriedkov, ním poskytnutých na podnikanie spoločnosti SLOVECO, s.r.o.. Uviedol, že v zmysle
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.10.2011, č.k. 4Cob/50/2011-85, právoplatného dňa
29.11.2011, účasť žalovaného v spoločnosti ku dňu 11.6.2010 nezanikla a žalovaný je naďalej a

nepretržite spoločníkom spoločnosti SLOVECO, s.r.o. s 50 % podielom, a to až do 13.12.2011. Na
uvedenom základe, v súlade s čl. 8 písm. a/, c/ a e/ spoločenskej zmluvy spoločnosti, v zmysle ktorých
uviedol, že je žalovaný povinný podieľať sa na strate spoločnosti a na jej podnikaní, vyzval ho na úhradu
50 % z finančných prostriedkov ním - žalobcom nevyhnutne poskytnutých na podnikanie spoločnosti
SLOVECO, s.r.o. (splácanie kontokorentného úveru). Uviedol, že ním poskytnutá suma spoločnosti

SLOVECO, s.r.o. za posledné dva roky do 13.12.2011 predstavuje 34.962 eur. Vzhľadom na uvedené
vyzval ho na uhradenie sumy 17.481 eur do 5 dní od doručenia výzvy.

Na preukázanie úhrady uvedenej sumy spoločnosti SLOVECO, s.r.o. predložil žalobca príjmové
pokladničné doklady vyhotovené spoločnosťou SLOVECO, s.r.o. z dní 31.5.2011 o prijatí sumy 8.000
eur od neho a zo dňa 7.5.2011 o prijatí sumy 10.000 eur od neho. Takisto predložil výpisy z účtu

spoločnosti SLOVECO zo dňa 16.2.2011 o prevode na jej účet súm 2.000 eur a 3.000 eur, zo dňa
26.2.2010 o prevode na účet sumy 5.000 eur a zo dňa 1.4.2011 o prevode na účet sumy 950 eur a výpis
z internetbankingu o úhrade sumy 5.000 eur dňa 28.11.2011.Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010, spoločnosť
SLOVECO, s.r.o. vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške -65.107,43 eura,
t.j. stratu. Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, spoločnosť SLOVECO, s.r.o.

za zdaňovacie obdobie r. 2011 vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením -12.527,74 eura, t.j.
opätovne stratu.

Predloženou Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 1608/2006, mal súd preukázané, že ju dňa 15.8.2006
uzavrela Tatra banka, a.s. ako veriteľ a spoločnosť SLOVECO, s.r.o. ako dlžník. Predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie veriteľom, t.j. Tatra bankou, úveru dlžníkovi, t.j. spoločnosti SLOVECO, takým

spôsobom, že veriteľ otvorí úverový rámec na účte spoločnosti SLOVECO do výšky uvedenej v
základných podmienkach a umožní jej čerpanie úverového rámca do výšky 4.500.000,- Sk v období odo
dňa poskytnutia úveru do 31.10.2006 vrátane a to vždy najmenej vo výške 1.000.000,- Sk. Podľa čl. I.
zmluvy, jednalo sa o poskytnutie kontokorentného úveru a to za účelom financovania prevádzkových
potrieb spoločnosti. Podľa čl. VII. ods. 7.2.1. zmluvy, za účelom posilnenia vymáhateľnosti celkovej
pohľadávky veriteľa mali byť uzatvorené nasledovné zmluvy alebo poskytnuté veriteľovi: bianko zmenka

vystavená dlžníkom na rad veriteľa, avalovaná Ing. S. G. a Ing. S. I. a k nej prináležiaca Zmluva o použití
zmenky uzatvorená medzi veriteľom - Tatra bankou, dlžníkom - SLOVECO, Ing. S. G. ako avalistom a
Ing. S. I. ako avalistom.

Dňa 15.8.2006 bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchod. zák. Zmluva o použití zmenky medzi
veriteľom - Tatra bankou, a.s. a dlžníkom - SLOVECO, s.r.o. a avalistom 1 Ing. S. G., t.j. žalobcom a

avalistom2Ing.S.I.,t.j.žalovaným.Podľačl.I.1.1.tejtozmluvy,jejpredmetomboludeleniezmenkového
vyplňovacieho práva dlžníkom a avalistami, t.j. spoločnosťou SLOVECO, žalobcom a žalovaným
veriteľovi, t.j. Tatra banke a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa ku vlastnej
bianko zmenke dlžníka, ktorú neúplnú predložili dlžník - avalisti veriteľovi za účelom zabezpečenia
zabezpečovanej pohľadávky. Podľa čl. I. 1.5. zmluvy dlžník (SLOVECO) pri uzatvorení tejto zmluvy

odovzdal veriteľovi (Tatra banka) vlastnú bianko zmenku, avalovanú avalistami 1 a 2, vyplnenú tak,
ako v zmluve bolo ďalej uvedené. Výstavcom zmenky bola spoločnosť SLOVECO, s.r.o., avalistom
1 bol žalobca, avalistom 2 bol žalovaný, zmenka bola vystavená 15.8.2006 v Košiciach, zmenkovým
veriteľom bola Tatra banka, a.s.. Na zmenke zostali nevyznačené zmenková suma, mena zmenkovej
sumy a dátum splatnosti. Podľa čl. I. 1.6. zmluvy, veriteľ mal byť po splnení dohodnutých podmienok

oprávnený na bianko zmenku doplniť nevyznačené údaje, t.j. zmenkovú sumu, menu zmenkovej sumy
a dátum splatnosti. V čl. I. 1.7. zmluvy, dlžník a avalisti vyhlásili, že súhlasia s tým, aby bola spôsobom
obsiahnutým v tejto zmluve zabezpečovaná pohľadávka aj po zmene úverovej zmluvy, ktorá bude
dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k úverovej zmluve. V čl. I. 1.8.
zmluvy, avalista (t.j. žalobca a žalovaný) v zmysle § 303 Obchod. zák. vyhlásil, že v prípade, ak dlžník

nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za
dlžníka v súlade s touto zmluvou. Výzvu na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky mal zaslať veriteľ
avalistovi písomne spolu s oznámením, že dlžník je v omeškaní s platením zabezpečovanej pohľadávky.
Výzva veriteľa dlžníkovi za účelom zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky sa nevyžadovala v prípade
smrti dlžníka a na trvanie záväzkov avalistu podľa tohto bodu nemala smrť dlžníka žiaden vplyv.

Podľa čl. II. 2.1. zmluvy, podmienkou vyplnenia bianko zmenky údajmi, ktoré z nej urobia riadnu
zmenku, bolo, že sa dlžník dostane do omeškania s platením zabezpečovanej pohľadávky o viac ako
10 dní. Určenie splatnosti zabezpečovanej pohľadávky sa riadilo úverovou zmluvou a ustanoveniami
príslušných právnych predpisov. Podľa čl. III. 3.1. zmluvy, dňom úplného zaplatenia zabezpečovanej
pohľadávky malo zaniknúť právo veriteľa vyplniť bianko zmenku a veriteľ mal povinnosť vrátiť dlžníkovi

bianko zmenku do 5 dní odo dňa úplného zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky.

Fotokópia nevyplnenej bianko zmenky je obsahom súdneho spisu na čl. 81. Za vystaviteľa zmenky, t.j.
spoločnosť SLOVECO, s.r.o., svojimi podpismi na zmenke zmenku avalovali žalobca a žalovaný.

Následne k Zmluve o kontokorentnom úvere č. 1608/2006 zo dňa 15.8.2006 boli uzatvorené dodatky
č. 1 až 5, ktorými bola výška úverového rámca znížená (Dodatkom č. 5) zo dňa 14.4.2011 na sumu

40.000 eur.V denníku účtovných prípadov spoločnosti SLOVECO, s.r.o. (č.l. 152-159), výňatky z ktorého na základe
žiadosti žalovaného predložil žalobca, bolo v období od 6.5.2011 do 10.5.2011 účtované o „pôžičke Ing.
G.“, resp. o „dotácii BÚ G. Ing.“, v období od 27.11. do 30.11.2011 bolo účtované o „pôžičke G. Ing.“, tým

istým spôsobom („pôžička G. Ing.“) bolo účtované aj v období od 16.2. do 18.2.2011, ako aj v období od
1.12. do 3.12.2011 a takisto aj 1.4.2011 a 31.1.2011.

Listom zo dňa 30.7.2013 (č.l. 170) Tatra banka, a.s. žalobcovi na základe jeho žiadosti potvrdila
existenciu Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1608/2006 zo dňa 15.8.2006, existenciu Zmluvy o použití
zmenky zo dňa 15.8.2006 v znení neskorších dodatkov uzavretú medzi veriteľom, dlžníkom, Ing. S. G.,

t.j. žalobcom ako ručiteľom 1 a Ing. S. I., t.j. žalovaným ako ručiteľom 2, existenciu bodu 1.8. Zmluvy
o použití zmenky, ktorým ručiteľ 1 a ručiteľ 2 v zmysle § 303 Obchod. zák. vyhlásili, že v prípade, ak
si dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, zaplatí ho veriteľovi za dlžníka (ďalej
len „ručiteľské vyhlásenie“). Potvrdila, že ku dňu 5.3.2010 bol úver čerpaný vo výške 66.268,29 eura.
Potvrdila, že výzvou na zaplatenie zo dňa 13.8.2012 (odoslanej doporučene dňa 14.8.2012) vyzvala
ručiteľa 1 a ručiteľa 2 na zaplatenie ich záväzku z ručiteľského vyhlásenia a to konkrétne, aby ručiteľ 1

a ručiteľ 2 v lehote určenej vo výzve zaplatili veriteľovi nesplatenú pohľadávku z úverovej zmluvy. Na
základevýzvynazaplatenieuviedla,žesauskutočnilostretnutiesIng.S.G..PotvrdilauzavretieDodatku
č. 4 k úverovej zmluve, ktorým okrem iného došlo k zmene výšky úverového rámca na 95.000 eur a
dňa konečnej splatnosti na deň 10.4.2011. Potvrdila, že dňa 8.4.2010 bola disponibilná časť úverového
rámcazúverovejzmluvyvovýške70.000eur,dňa3.11.2010vovýške50.000eur.Vobdobíod18.4.2011

do 27.12.2011 došlo k zníženiu úverového rámca a k čiastočnému splateniu úverového rámca dlžníkom
z 95.000 eur na výšku 24.000 eur. Na účet dlžníka boli pripísané čiastky, ktoré boli poukázané Ing. S. G.
a to vklad vo výške 5.000 eur dňa 26.2.2010 a vklad vo výške 8.000 eur dňa 31.1.2011 a prevody z účtu
vo výške 2.000 eur dňa 16.2.2011, vo výške 3.000 eur dňa 16.2.2011 a vo výške 950 eur dňa 1.4.2011.
Uviedla, že vklady na účet dlžníka, uvedené v žiadosti žalobcu o vyjadrenie a to vo výške 10.000 eur

dňa 7.5.2011 a vo výške 5.000 eur dňa 28.11.2011 a vklad vo výške 2.500 eur dňa 2.12.2011 neboli
vykonané ručiteľom. Potvrdila, že redukcie úverového rámca v zmysle úverovej zmluvy boli splatené
dlžníkom. Potvrdila, že uzatvorením Dodatku č. 5 k úverovej zmluve došlo k zmene výšky úverového
rámca na 40.000 eur. Napokon potvrdila, že na základe Zmluvy o použití zmenky a čl. XIV. Všeobecných
úverových podmienok Tatra banky zo dňa 14.2.2002 si veriteľ dňa 12.9.2012 započítal svoju pohľadávku

nazaplatenieručiteľskéhozáväzkuzozmluvyopoužitízmenkyvočipohľadávkeručiteľa1.nazaplatenie
peňažných prostriedkov. Ručiteľovi 1 bolo zaslané oznámenie o započítaní.

Listom zo dňa 29.7.2013 Ing. Y. K., audítor, na základe žiadosti žalobcu potvrdil, že spoločnosť
SLOVECO, s.r.o. nebola schopná z vlastných zdrojov splatiť úver Tatra banke, a.s.. Uviedol, že úver bol
splatený zo súkromných prostriedkov Ing. S. G., čím došlo k substitúcii splatného záväzku voči banke,

novým záväzkom voči spoločníkovi. Uviedol, že tieto splátky sú riadne zaznamenané v účtovníctve
spoločnosti na účte 365100 - záväzkový účet.

Listom zo dňa 1.8.2012 Tatra banka a.s. vyzvala SLOVECO, s.r.o., aby do 3 dní od doručenia výzvy
splatila celkovú pohľadávku, ktorá ku dňu 1.8.2012 bola vo výške 23.975,33 eura.

Tatra banka, a.s. listom zo dňa 13.8.2012 adresovaným žalobcovi vyzvala ho, aby v lehote 3 dní od

doručenia výzvy zaplatil nesplatenú celkovú pohľadávku veriteľa vyplývajúcu z úverovej zmluvy, ktorá ku
dňu 13.8.2012 bola vo výške 23.540,73 eura. Uviedla, že v prípade ak nesplní záväzok, bude oprávnená
vyplniť v súlade so zmluvou, ním avalovanú bianko zmenku vystavenú dlžníkom na rad Tatra banky, a.s.
a zároveň uplatniť si práva z takto vyplnenej zmenky, resp. bude ju oprávnená previesť na tretiu osobu.
Odôvodnila svoju výzvu odvolaním sa na čl. I. bod 1.8. zmluvy o použití zmenky s tým, že žalobca ako

ručiteľ v zmysle § 303 Obchod. zák. vyhlásil, že zaplatí za dlžníka celkovú pohľadávku veriteľa, ak ju
riadne a včas nesplatí dlžník. Uviedla, že dňa 31.7.2012 nastala konečná splatnosť úveru a nakoľko
dlžník celkovú pohľadávku veriteľa ani v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie zo dňa 1.8.2012 v
celom rozsahu neuhradil, vyzvala žalobcu ako ručiteľa.

Listom zo dňa 14.9.2012 Tatra banka žalobcovi zaslala oznámenie o započítaní. Uviedla v ňom, že

dňa 15.8.2006 bola uzatvorená medzi ňou a dlžníkom - spoločnosťou SLOVECO, s.r.o. Zmluva okontokorentnom úvere č. 1608/2006, v súvislosti s ktorou bola toho istého dňa uzatvorená medzi
Tatra bankou, a.s., garantom 1 Ing. S. G., garantom 2 S. I. a dlžníkom Zmluva o použití zmenky, za
účelom zabezpečenia určitých pohľadávok Tatra banky, a.s. uvedených v zmluve, najmä pohľadávky

vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Uviedla, že vyzvala garanta ako ručiteľa listom zo dňa 13.8.2012 na
zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky vo výške 23.540,73 eura, s ktorej plnením sa dlžník dostal
do omeškania. Oznámila, že na základe zmluvy a čl. XIV. Úverových podmienok započítala svoju
pohľadávku na zaplatenie ručiteľského záväzku voči pohľadávke garanta 1 na vyplatenie peňažných
prostriedkov z označeného čísla účtu a to v rozsahu sumy 23.602,71 eura.

Listom zo dňa 17.9.2012 žalobca vyzval žalovaného na splnenie ručiteľského záväzku. Vyzval ho ako
ručiteľa na uhradenie sumy 11.801,35 eura, čo predstavuje 50 % ním uspokojenej pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi SLOVECO, s.r.o..

Listom zo dňa 18.3.2013 (č.l. 186) adresovaným spoločnosti SLOVECO, s.r.o., Tatra banka, a.s.
odvolávajúc sa na Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1608/2006, Zmluvu o použití zmenky zo dňa
15.8.2006, bod 1.8. Zmluvy o použití zmenky, ktorým ručiteľ v zmysle § 303 Obchod. zák. vyhlásil, že

v prípade, ak si dlžník nesplní svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, zaplatí ho veriteľovi za
dlžníka(ručiteľskévyhlásenie),odvolávajúcsaďalejnavýzvunazaplateniezodňa1.8.2012adresovanú
dlžníkovi,bod16.3.VšeobecnýchúverovýchpodmienokažiadosťdlžníkaSLOVECO,s.r.o.ovystavenie
potvrdenia, že vyzvala ručiteľa na splnenie jeho záväzku z ručiteľského vyhlásenia, potvrdila, že výzvou
na zaplatenie zo dňa 13.8.2012 vyzvala ručiteľa na zaplatenie jeho záväzku z ručiteľského vyhlásenia a

to konkrétne aby ručiteľ v lehote určenej vo výzve zaplatil veriteľovi nesplatenú pohľadávku z úverovej
zmluvy. Ručiteľ výzvu prevzal dňa 3.9.2012.

Listom zo dňa 9.10.2012 (č.l. 206) Tatra banka, a.s. na základe žiadosti žalovaného zaslala mu
informáciu a oznámila, že zostatok neuhradenej splatnej pohľadávky Tatra banky, a.s. z úverovej zmluvy
bol splnený avalistom 1 dňa 12.9.2012, čím došlo k splateniu pohľadávky Tatra banky, a.s. z úverovej

zmluvy v celom rozsahu a oznámila, že bianko zmenka odovzdaná Tatra banke, a.s. pri uzatvorení
zmluvy o použití zmenky bola po splatení pohľadávky z úverovej zmluvy v celom rozsahu znehodnotená,
odovzdaná dlžníkovi v súlade s čl. III. Zmluvy o použití zmenky.

Listom zo dňa 14.1.2004 Tatra banka oznámila žalobcovi, a to odvolávajúc sa na Zmluvu o
kontokorentnom úvere č. 1608/2006, Zmluvu o použití zmenky zo dňa 15.8.2006, ručiteľské vyhlásenie

obsiahnuté v čl. I. v bode 1.8. Zmluvy o použití zmenky, odvolávajúc sa na výzvu na zaplatenie zo
dňa 13.8.2012 adresovanú Ing. G., výzvu na zaplatenie zo dňa 13.8.2012 adresovanú Ing. S. I., na
skutočnosť, že spôsob a postup pri vymáhaní pohľadávky Tatra banky, a.s. z úverovej zmluvy je výlučne
len na jej rozhodnutí a na žiadosť žalobcu zo dňa 9.1.2004 o vystavenie potvrdenia, že za účelom
pohľadávky Tatra banky, a.s. z úverovej zmluvy nebola vyplnená a použitá zmenka, oznámila, že za

účelom vymoženia splatnej pohľadávky z úverovej zmluvy využila iné zabezpečenie ako zmenku a
zmenku odovzdala dlžníkovi v zmysle čl. III. bod 3.1. Zmluvy o použití zmenky.

Žalobca ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že sú spolu so žalovaným spoločníkmi v spoločnosti
s ručením obmedzeným SLOVECO a to v pomere 50:50. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola
zahranično-obchodná činnosť v oblasti stavebných materiálov. Preto pravidelne v zimnom období, v

ktorom je stavebníctvo v útlme, do útlmu sa dostala aj spoločnosť. Vypovedal, že spoločníci si na konci
roku rozdelili zisk a následne v januári - februári až do mája spoločnosť „pravidelne štandardne dotovali“.
Vysvetlil, že dotovať spoločnosť znamenalo, že chod firmy zabezpečovali poskytnutím pôžičiek, pričom
však žiadne zmluvy neuzatvárali, jednalo sa o vklady finančných prostriedkov v hotovosti do pokladne
alebo vklady v hotovosti do banky, príp. aj prevody finančných prostriedkov z účtu na účet. V priebehu

roku postupne, ako sa spoločnosť zotavovala, tieto „pôžičky“ im vrátila. Jednalo sa o bezúročné
požičiavanie. V r. 2008, keď vypukla hospodárska kríza, skončili spoločnosti zákazky, že v r. 2005
alebo 2006 bola spoločnosť SLOVECO, nútená otvoriť si kontokorentný úver v Tatra banke. V marci
2010 došlo v spoločnosti k tomu, že žalovaný oznámil žalobcovi, že on (žalovaný) „v spoločnosti
končí“. V tom období uviedol, že spoločnosť mala vyčerpaný úver vo výške asi 2.000.000,- Sk.

Žalovaný zdôvodňoval svoje rozhodnutie svojimi zdravotnými problémami. Žalobca podmienil jehoodchod zo spoločnosti vyrovnaním kontokorentného úveru. Uviedol, že koncom apríla 2010 Tatra banka
spoločnosti SLOVECO, s.r.o. zablokovala všetky účty z dôvodov nedodržiavania pravidiel faktoringu
medzi spoločnosťami, ktorým spoločnosť SLOVECO ručila. Zablokovaním kontokorentného účtu došlo

k ochromeniu chodu firmy. Žalovaný sa v tomto čase o firmu vôbec nezaujímal. Na otázku, prečo
žalobca ako fyzická osoba vyrovnával úvery iného subjektu, uviedol, že bol avalistom a ručil celým
svojim majetkom za kontokorentný úver. Uviedol, že splácal finančné prostriedky dobrovoľne, pretože
chcel zabrániť tomu, aby jemu ako ručiteľovi banka zablokovala jeho vlastné finančné prostriedky.
Podotkol, že to isté sa vzťahovalo aj na žalovaného, avšak on v tom čase nevedel o tom, že žalovaný

už rok predtým poprevádzal všetky nehnuteľnosti na dcéry, „vyčistil účty v banke“, kúpil byt na meno
dcéry, jednoducho pozbavoval sa majetku. Vypovedal aj o tom, že následne bola vedená exekúcia
na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti SLOVECO a to na návrh veriteľa M. I.. Na základe
predloženého upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu požiadal ako konateľ
registrový súd o výmaz žalovaného ako spoločníka v obchodnej spoločnosti, čo súd aj zrealizoval a
hneď na to exekútor exekúciu zrušil. Žalovaný potom uplatnil na súde návrh žalobný návrh o svojom

neoprávnenom vylúčení zo spoločnosti, ktorý súd rozhodol o tom, že žalovaný zostal spoločníkom
spoločnosti SLOVECO, s.r.o. a teda podľa názoru žalobcu mal si naďalej plniť základné povinnosti
spoločníka a to zúčastňovať sa na chode firmy, dotovať firmu a čestne sa postaviť voči splácaniu
kontokorentnéhoúveru,čožalovanývôbecneurobil.Uviedol,ženímpožadovanásuma18.225eur,ktorú
žiada, aby mu žalovaný zaplatil, predstavuje polovicu zo sumy, ktorú on priamo poukázal na účet resp.

do pokladne spoločnosti SLOVECO. Uviedol, že tieto finančné prostriedky spoločnosť použila v prvom
rade na krytie kontokorentného úveru, ktorý bol v tom čase čerpaný vo výške asi 66.268 eur. Uviedol,
že aj keď finančné prostriedky poskytol na účet spoločnosti SLOVECO, s.r.o., žiada ich vrátenia od
žalovaného z dôvodu, že splácal kontokorentný úver, za ktorý takisto ako on, ručil aj žalovaný. Uviedol,
že nesplácal kontokorentný úver priamo banke ako fyzická osoba, ale poukazoval finančné prostriedky

na účet spoločnosti SLOVECO, ktorá bola dlžníkom kontokorentného úveru a to z dôvodu, že takto
stanovila kritériá Tatra banka, ktoré on musel rešpektovať.

Žalovaný ako účastník konania vypovedal, že pristúpil do spoločnosti SLOVECO, s.r.o. ako jej 50 %-
ný spoločník. Dňa 22.6.2010 uviedol, že sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti bez toho, aby
naň bol pozvaný, hoci v spoločnosti boli dvaja spoločníci s rovnakým 50 %-ným podielom. Tvrdil, že toto

valné zhromaždenie urobil sám žalobca a jeho - žalovaného na ňom vylúčil ako spoločníka spoločnosti
aj ako konateľa a pribral do spoločnosti svojho syna JUDr. S. G. a to ako konateľa aj spoločníka. Uviedol,
že toto valné zhromaždenie bolo určené súdom za neplatné. Opätovne bol zapísaný do obchodného
registraakospoločníkakonateľspoločnostiSLOVECO,s.r.o.aždňa28.7.2012.Kjehovýmazuzpozície
spoločníka a konateľa došlo dňa 13.7.2010 a teda konštatoval, že sa jednalo o obdobie od 13.7.2010

do 28.7.2012, keď nebol zapísaný ako spoločník a konateľ a ani sa nezúčastňoval na žiadnom chode
spoločnosti a súčasne v tomto období dal mu žalobca, keďže len on bol konateľom v spoločnosti, aj
výpoveď z pracovného pomeru. Žalovaný vypovedal, že v auguste 2006 bola uzatvorená zmluva o
kontokorentnom úvere medzi veriteľkou Tatra bankou a dlžníkom - spoločnosťou SLOVECO, s.r.o.,
ktorá zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka s výškou úverového rámca 4,5 mil. Sk. Účelom

poskytnutia úveru mali byť prevádzkové potreby spoločnosti a dlžník, t.j. spoločnosť SLOVECO sa
v zmluve zaviazala, že nebude úverové prostriedky používať na iný účel. Vypovedal, že súčasne so
zmluvou o kontokorentnom úvere bola uzavretá a podpísaná aj zmluva o použití zmenky, účastníkom
ktorej bola veriteľka Tatra banka, dlžník SLOVECO, s.r.o. a ako avalisti uviedol, že podpísali zmluvu
aj žalobca aj on - žalovaný. Žalovaný uviedol, že problémy so splácaním úveru sa začali vtedy, keď

finančné prostriedky z úveru boli použité v rozpore s účelom ich poskytnutia a použili sa napr. na nákup
tovarov z Austrálie v hodnote viac než 50.000 eur, ktoré zostali spoločnosti ako nepredajné skladové
zásoby. Žalovaný uviedol, že pokiaľ bol on vo firme prítomný, úver bol stále splácaný. On bol vo firme
prítomnýdo5.3.2010.Žalovanýnaotázkuuviedol,žeakajžalobcaposkytolvlastnéfinančnéprostriedky
spoločnosti SLOVECO na úhradu splátok kontokorentného úveru, on - žalovaný sa nechce na tomto

vklade podieľať a to z dôvodu, že sa nepodieľal na činnosti spoločnosti ako spoločník a bol vylúčený v
tomto období zo spoločnosti. Uviedol, že od veriteľa Tatra banky, a.s. nedostal ako ručiteľ žiadnu výzvu
na plnenie, aby plnil za dlžníka - spoločnosť SLOVECO a to v tom období, o ktorom žalobca tvrdil, že
vkladal finančné prostriedky na účet spoločnosti za účelom úhrady úveru.

Podľa ust. § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní

určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. zák., veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj

záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa ust. § 307 ods. 1 Obch. zák., ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za
celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva, ako spoludlžník.

V právnom vzťahu ručenia vystupuje na jednej strane veriteľ a na druhej strane osoba, ktorá veriteľovi
v písomnej forme vyhlási, že uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok (t.j.
ručiteľ). Vznik ručenia podľa znenia § 303 Obch. zák. je viazaný na vyhlásenie ručiteľa dané veriteľovi,

že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok.

Typickým znakom právneho vzťahu ručenia je jeho subsidiarita. Prejavuje sa v tom, že veriteľ sa musí
najprv domáhať plnenia záväzku (uspokojenia svojej pohľadávky) od dlžníka. Povinnosť ručiteľa splniť
záväzok namiesto dlžníka sa aktivizuje až v druhom slede. Musia byť splnené tieto podmienky:

a/ dlžník nesplnil svoj platný záväzok,

b/ dlžník je so splnením záväzku v omeškaní, t.j. splatný záväzok nesplnil ani v primeranej dobe potom,
čo ho na to veriteľ písomne vyzval,

c/ veriteľ sa splnenia záväzku od ručiteľa riadne domáhal (potom, čo boli splnené predchádzajúce
podmienky).

Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, platí zásada, že každý z nich ručí za celý záväzok.

Podľa ust. § 293 Obch. zák., ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri
pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 511 ods. 2 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného

odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti
pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho
v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ust. § 511 ods. 3 Obč. zák., ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,

rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa ust. § 30 ods. 1, 2 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, zaplatenie zmenky
možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať
tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

Podľa ust. § 31 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo

na prívesok.Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo
inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.

Podľa ust. § 31 ods. 4 Zákona zmenkového a šekového, vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma.

Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

Podľa ust. § 32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za
koho sa zaručil.

Podľa ust. § 32 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda
práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

Žalobnýmnávrhom sižalobcapôvodneuplatnilprotižalovanémunároknaúhradu18.225euraako50%

finančných prostriedkov ním vo výške 36.450 eur poskytnutých spoločnosti SLOVECO za posledné dva
rokydo13.12.2011napodnikaniespoločnosti.Odôvodniltaktouplatnenýnárokpovinnosťoužalovaného
ako spoločníka spoločnosti podieľať sa na prípadných stratách spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy.
Podľa čl. 17 veta prvá spoločenskej zmluvy, o spôsobe krytia strát v spoločnosti rozhodovalo valné
zhromaždenie na návrh konateľa. Žalobca žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia o spôsobe krytia

strát spoločnosti SLOVECO nepredložil a preto jeho uplatnený nárok voči žalovanému titulom plnenia
povinností spoločníka nemohol byť úspešný. Tieto skutkové tvrdenie žalobca potom zmenil.

Následne tvrdil, že spoločnosť SLOVECO mala v Tatra banke od 15.8.2006 schválený kontokorentný
úver vo výške 4.500.000,- Sk, ktorý bol zabezpečený ručiteľským záväzkom oboch spoločníkov, t.j. tak
jeho, ako aj žalovaného a to spoločne a nerozdielne. Tvrdil, že z dôvodu negatívneho stavu bankového

kontokorentného konta spoločnosti SLOVECO plnil v čase od 26.2.2010 do 2.12.2011 veriteľovi Tatra
banke za dlžníka - spoločnosť SLOVECO celkom sumu 36.450 eura, z ktorej sumu 18.225 eur si uplatnil
voči žalovanému v zmysle ust. § 307 Obchod. zák. a § 511 ods. 3 Obč. zák..

Aj keď mal súd preukázanú znením ustanovenia čl. I. ods. 1.8. Zmluvy o použití zmenky, existenciu
ručiteľského vyhlásenia žalobcu a žalovaného podľa ust. § 303 Obchod. zák., žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho plnenie sumy 36.450 eura bolo plnením ručiteľa veriteľovi
za dlžníka na základe písomnej výzvy veriteľa a po jeho predchádzajúcej márnej výzve na plnenie
dlžníkovi. Žalobca ani netvrdil, že plnil veriteľovi Tatra banke, ale tvrdil, že zaplatil ním uvedenú
sumu na účet spoločnosti SLOVECO, ktorá spoločnosť finančné prostriedky potom použila na
splácanie kontokorentného úveru. Žaloba ani nepreukázal písomnú výzvu veriteľa Tatra banky dlžníkovi

SLOVECO na úhradu dlhu, na základe ktorej dlžník SLOVECO nezaplatil riadne a včas splátku, resp.
splátky kontokorentného úveru a ani nepreukázal písomnú výzvu veriteľa ručiteľovi na zaplatenie,
spojenú s oznámením veriteľa Tatra banky, že dlžník SLOVECO nezaplatil riadne a včas. T.j. chýbajú
základné predpoklady, aby súd mohol finančné plnenie žalobcu posúdiť ako plnenie ručiteľa v zmysle
ručiteľského vyhlásenia podľa ust. čl. I. ods. 1.8. Zmluvy o použití zmenky a následne v zmysle ust.

§ 511 ods. 3 Obč. zák. zaviazať na základe návrhu žalobcu žalovaného na náhradu jeho podielu ako
ďalšieho ručiteľa za ten istý záväzok dlžníka.

Ak žalobca predložil výzvu Tatra banky dlžníkovi SLOVECO zo dňa 1.8.2012 na úhradu jej pohľadávky
vo výške 23.975,53 eura a výzvu Tatra banky na zaplatenie zo dňa 13.8.2011 adresovanú jemu ako
ručiteľovi, jedná sa o časové obdobie nasledujúce po období, v ktorom žalobca tvrdil, že uhradil sumu

36.450 eur (od 26.2.2010 do 2.12.2011). Keď ako ručiteľ splnil sumu 23.975,53 eura na základe výzvy
Tatra banky zo dňa 13.8.2012, nárok v zmysle ust. § 511 ods. 3 Obč. zák. voči žalovanému ako ďalšiemu
ručiteľovi si uplatnil v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 43C/15/2013.

Žalobcom v danom prípade uvádzané odôvodnenia prečo plnil finančné prostriedky na účet spoločnosti
SLOVECO, tvrdenia, že sa malo jednať o splácanie kontokorentného úveru a to uvedeným spôsobom na

základepodmienokurčenýchveriteľomTatrabankou,abykontokorentnýúverprespoločnosťSLOVECO
zostal v splatnosti, príp. iné tvrdenia žalobcu nemali pre súd žiadnu právnu relevanciu a nebolo ich
možné zohľadniť a na ich základe mať uplatnený nárok za dôvodný.Jednoznačne bolo preukázané, že žalobca zaplatil finančné prostriedky (ich výška v konaní nebola
zisťovaná, pretože súd nemal preukázaný základ nároku proti žalovanému) na účet spoločnosti
SLOVECO a keďže súd nemal preukázaný žiaden právny dôvod, ani žalobcom tvrdený a ani iný, aby

na zaplatenie žalobcovi jednej polovice ním zaplatenej sumy zaviazal žalovaného, žalobný návrh ako
nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.

Nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom zamestnanca Tatra banky, ktorý svojou
výpoveďou mal podľa žalobcu objasniť použitie zmenky a ručiteľské vzťahy vo vzťahu k veriteľovi a
kto a kedy plnil dlh, pretože za daného skutkového stavu považoval súd navrhnuté dokazovanie za

nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia potrebných na účelné bránenie
práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania žalovaného spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podanie odporu proti
platobnému rozkazu vo výške 1.093,50 eura a v trovách právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej

služby vo výške 2.896,45 eura.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie vo výške podľa §
10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. - 336,94 eura/úkon za sedem úkonov právnej služby:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.1.2013 - 336,94 eura + režijný paušál - 7,81 eura,

2/ účasť na pojednávaní dňa 13.2.2013 - 336,94 eura + režijný paušál - 7,81 eura,

3/ vyjadrenie zo dňa 16.4.2013 - 336,94 eura + režijný paušál -7,81 eura,

4/ účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013 - 336,94 eura + režijný paušál - 7,81 eura

5/ účasť na pojednávaní dňa 15.5.2013 - 336,94 eura + režijný paušál - 7,81 eura

6/ účasť na pojednávaní dňa 17.1.2014 - 336,94 eura + režijný paušál - 8,04 eura,

7/ účasť na pojednávaní dňa 29.1.2014 - 336,94 eura + režijný paušál - 8,04 eura

t.j. 7 x 363,94 eura = 2.358,58 eura odmena za úkony právnej služby a paušálne náhrady: 5 x 7,81 eura/
r. 2013, 2 x 8,04 eura/r. 2014, spolu paušálne náhrady 55,13 eura, ktorá odmena a paušálne náhrady vo
výške spolu 2.413 eura (2.358,58 +55,13) zvyšujú sa podľa § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. o 20 %-nú
DPH vo výške 482,74 eura keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, celkom trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.896,45 eura (2.413,71 + 482,74).

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia uplatnenú za úkon - vyjadrenie zo dňa
22.1.2013, pretože toto písomné vyjadrenie sa netýkalo merita veci, t.j. veci samej, žalovaný len oznámil
na výzvu súdu, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a oznámil, že považuje
nárok za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť, pričom pokiaľ sa týkalo dôvodov, odvolal sa na dôvody
uvedené v ním podanom odpore proti platobnému rozkazu. Nejednalo sa preto o úkon právnej služby

v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona (zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej

činnosti).