Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213214577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Dopravný

podnikBratislava,a.s.,IČO:00492736,sosídlomOlejkárska1,Bratislava,zastúpeného:JUDr.Vladimír
Kán, advokát, Bratislava, proti žalovanému: H. O., A.. XX. C. XXXX, W. Á. XX, T. X., o 50,70 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 0,50 € z titulu cestovného a 50 € z titulu úhrady za cestovanie bez platného
tarifného vybavenia sa zamieta.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 18. júla 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia cestovného a
úhrady za cestovanie bez platného tarifného vybavenia. V žalobe predniesol, že je prevádzkovateľom

mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Žalovaný 13. júna 2011 cestoval električkou na linke č.
2 prevádzkovanej žalobcom a pri kontrole sa revízorovi nepreukázal platným cestovným lístkom.
Žalobca sa preto domáhal úhrady dlžného cestovného, ako aj úhrady predpokladanej pre tento prípad
v prepravnom poriadku (ako súčasti prepravnej zmluvy).

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 13. novembra 2014, sa k nej nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, § 200ea Občianskeho súdneho poriadku) súd mimo
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (Prepravný poriadok
mestskej hromadnej dopravy platný od 1. februára 2009 vydaný žalobcom a uložený na tun. súde pod
Spr 307/09, hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok z 13. júna 2011) a v spojení s

uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je prevádzkovateľom tzv. jednotného mestského dopravného systému, v rámci ktorého
prevádzkuje cestnú (autobusy) i dráhovú (trolejbusy, električky) dopravu. Žalobca vydal s účinnosťou od
1. februára 2009 Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy, ktorý je okrem iného vyvesený na
zastávkach na jednotlivých linkách žalobcu.

b) Prepravný poriadok obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:»Čl. 1

Úvodné ustanovenia

1. Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave..., Tarifa MHD... sú pre cestujúcich

verejným návrhom Dopravného podniku Bratislava, a.s.,... na uzavretie zmluvy o preprave osôb. ...

Čl. 3

Postavenie a povinnosti cestujúceho

... 3. Cestujúci je povinný pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify...

Čl. 6

Kontrola tarifného vybavenia cestujúcich

1. Kontrolu tarifného vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len
„revízor“)...

2. Cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok...

3. Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného

cestovného. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa...«

c) Žalovaný 13. júna 2011 nastúpil do električky na linke č. 2 prevádzkovanej žalobcom. V nej bol
kontrolovaný revízorom o 5:33 hod medzi zastávkami PCC a Magnetová, pričom revízorovi nepredložil
platný cestovný lístok. Nebolo zistené, že by tak žalovaný robil v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové závery v bode 4 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou listín. Skutkový záver v bode 4
písm. d) vyplýva z obsahu hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, o ktorého pravdivosti
súd nemal dôvod pochybovať.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca v cit. čl. 1 ods. 1 prepravného poriadku, ktorý je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009
Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom k 13. júnu 2011 „všeobecnými prepravnými podmienkami“
pri prevádzkovaní dopravy, v súlade s § 7 ods. 1 písm. c) cit. zákona platne upravil, že obsah
prepravného poriadku je spolu s tarifou a cestovným poriadkom verejným návrhom na uzavretie zmluvy

o preprave osôb (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení). I keď je pravdou, že prepravný
poriadokneobsahujepriamoúpravu,kedyjetakátozmluvauzavretá,trebapodľanázorusúduvychádzať
z toho, že prepravná zmluva je v prípade hromadnej dopravy uzavretá okamihom nastúpenia do
pristaveného dopravného prostriedku, keďže v tomto prípade ide o konkludentné (faktické) konanie,
ktoré s prihliadnutím na § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na citované ustanovenie prepravného

poriadku môže prepravca (žalobca) oprávnene vnímať ako prijatie návrhu (porov. aj § 43c ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za prijatie návrhu zmluvy považuje aj „konanie, z ktorého
možno vyvodiť... súhlas“ osoby, ktorej je návrh zmluvy určený, teda každého cestujúceho).7.Nastúpeniedovozidlač.2žalovanýmtaktrebapovažovaťzaprijatienávrhužalobcuatýmajuzavretie
zmluvy o preprave osôb v zmysle § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami
zákona č. 514/2009 Z. z. Žalovanému v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. vznikla povinnosť

zaplatiť cestovné, a to spôsobom určeným v prepravnom poriadku [§ 7 ods. 1 písm. d) a j) zákona č.
514/2009 Z. z.]. Podľa cit. čl. 3 ods. 3 a čl. 15 ods. 1 a 2 prepravného poriadku mal žalovaný zakúpiť
cestovný lístok pre cestou, označiť ho v označovači a predložiť ho pri kontrole revízorovi. Zo zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že tak žalovaný neurobil, v dôsledku čoho v zmysle čl. 6 ods. 3 prepravného
poriadku, ktorý je v súlade s § 7 ods. 1 písm. j) a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., vznikla žalovanému

povinnosť zaplatiť cestovné a prirážku k základnému cestovnému (v prepravnom poriadku označovanú
ako „úhrada“).

8. Uvedené nároky (cestovné a prirážku k základnému cestovnému, t. j. úhradu) sú nárokmi zo zmluvy o
preprave, nie priamo zo zákona. Sú totiž na základe oprávnenia daného prepravcovi v § 7 ods. 1 písm. j)
a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. upravené v prepravnom poriadku, ktorý je v zmysle už citovaných §
6 ods. 1 a 2 tohto zákona č. 514/2009 Z. z. súčasťou zmluvy o preprave. Nároky zo zmluvy o preprave sa

v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka premlčiavajú za jeden rok, a to odo dňa, kedy sa mohli vykonať
prvýkrát (§ 101 per analogiam Obč. zák.). V zmysle už citovaných čl. 6 ods. 3 prepravného poriadku
a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. vzniká nárok na zaplatenie cestovného a úhrady (prirážky k
základnému cestovnému) v deň, kedy cestujúci poruší povinnosti z prepravnej zmluvy, teda nepreukáže
sa pri kontrole revízorovi platným cestovným lístkom. Pretože splatnosť týchto nárokov nie je osobitne

upravená, môže ich žalobca uplatniť okamžite, v deň ich vzniku (§ 563 Obč. zák., porov. aj judikát R
29/1984).

9. V prerokúvanej veci žalovaný sa žalovaný dopustil porušenia podmienok prepravnej zmluvy 13. júna
2011 a týmto dňom vznikol žalobcov nárok na zaplatenie cestovného a prirážky. V zmysle § 108 Obč.
zák. tak nasledujúcim dňom začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba, ktorá uplynula 13. júna 2012.

Ak žalobca v tejto lehote tento nárok neuplatnil na súde, nárok sa premlčal, a súd ho nemôže priznať, ak
žalovaný premlčanie namieta (§ 100 ods. 1 v spojení s § 112 Občianskeho zákonníka). Tu prerokúvaný
nárok uplatnil žalobca na súde až 18. júla 2013, teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej doby.

10. Žalobca ako prevádzkovateľ jednotného mestského dopravného systému je podnikateľom [§ 2
ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka], ktorý prevádzkovanie tohto systému vykonáva ako predmet

podnikania za účelom dosahovania zisku. Žalobca je tak dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč.
zák. Naopak, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaný konal v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti, takže ho treba považovať za spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák.
Prepravná zmluva medzi žalobcom a žalovaným je tak uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
v dôsledku čoho je aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musí súd pri rozhodovaní o nárokoch z tejto zmluvy aj bez návrhu
prihliadať napríklad aj na premlčanie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi. Preto súdu nezostalo iné,
než premlčaný nárok žalobcovi nepriznať a jeho žalobu zamietnuť aj bez toho, aby bola námietka
premlčania vznesená (výrok I).

10. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. by mal nárok na náhradu trov konania úspešný žalovaný. Žalovaný

takýto nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 a contrario O. s. p.) a súd o ňom preto nerozhodoval. Naopak,
neúspešnému žalobcovi, ktorý náhradu trov požadoval, ich súd v súlade s citovaným ustanovením
nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.