Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221967
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314221967.3

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov- matka: P. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom W., M. R. XXX/X, a otec: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., A. XXX/X, toho
času ÚVTOS Hrnčiarovce nad parnou, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.9.2014, domáhal zníženia
výživného na maloleté dieťa, a to zo sumy 50 eur mesačne na výživné v minimálnom rozsahu. Svoj

návrh otec odôvodnil tým, že momentálne nie je zárobkovo činný, keďže sa toho času nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody.

Spolu s návrhom na zníženie výživného na maloleté dieťa sa otec domáhal aj zníženia výživného na
plnoleté dieťa, v tejto časti bol však návrh otca uznesením č. k. 12P/241/2014-12 zo dňa 2.10.2014
vylúčený na samostatné konanie.

Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.1.2015, a to
tak, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, nakoľko ona sama je v zlej finančnej situácii.
Matka okrem toho uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplatil ani v čase, keď vo výkone trestu
nebol, nakoľko ani vtedy nepracoval, respektíve, ak si aj niečo zarobil, svoj zárobok minul na alkohol
a iné svoje aktivity.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa,
ktorýbolotermínepojednávaniaupovedomený,aktorýsprejednanímvecivjehoneprítomnostisúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ďalej vypočutím
matky a kolízneho opatrovníka ako aj oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu 16P/273/2012,

pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloleté dieťa žije toho času s matkou, do starostlivosti ktorej bola maloletá zverená rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 8C/50/2007-29 zo dňa 19.7.2007, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov
maloletej. Naposledy bola výška výživného na maloletú určená rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 16P/273/2012-61 zo dňa 3.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.

11CoP/57/2013-74 zo dňa 18.9.2013, a to na sumu vo výške 50 eur mesačne. V čase poslednej
úpravyvýživnéhobolamaloletátretiačkou,teraznavštevujepiatyročníkzákladnejškoly.Okrembežnýchvýdavkov na odev, stravu a lieky, má matka so starostlivosťou o maloletú spojené aj zvýšené výdavky
na aktivity maloletej vo voľnom čase, keďže maloletá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý matka platí
každý mesiac 16 eur.

Matka maloletej žije aktuálne spolu so svojím druhom a troma deťmi, a to s mal. A., s mal. V., ktorého
otcom je matkin súčasný druh, a s plnoletou, toho času však stále študujúcou dcérou P., v jednoizbovom
nájomnom byte. M. druh je momentálne nezamestnaný, zatiaľ však poberá dávku v nezamestnanosti
vo výške 230 eur, z ktorej ale zároveň platí vyživovaciu povinnosť na maloletého M. L. vo výške 80

eur mesačne, matka túto skutočnosť preukázala rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P/267/2010-22 (čl.
30). Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 143,40 eur mesačne a okrem toho je tiež
poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 47,04 eur a rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 26.1.2015 (čl. 57) vyplýva, že matka
je na ich úrade vedená ako občan v hmotnej núdzi, avšak dávku v hmotnej núdzi nepoberá, matke
je ale štátom poskytované náhradné výživné vo výške 80 eur mesačne. So starostlivosťou o deti má

matka spojené bežné výdavky na stravu, lieky a odev, okrem toho, platí maloletej A. 16 mesačne na
tanečný krúžok a zvýšené výdavky má matka spojené aj so starostlivosťou o staršiu, toho času už síce
plnoletú, no stále študujúcu dcéru, ktorej otcom je taktiež navrhovateľ v tejto veci, nakoľko táto dcéra je
onkologicky chorá a jej ochorenie si vyžaduje pravidelné kontroly v Bratislave, každé 2, resp. 3 mesiace.

Otec maloletej je toho času, konkrétne od 27.1.2014, vo výkone trestu odňatia slobody. Výživné na
maloletú neplatí, čo má súd za preukázané tým, že matka je poberateľkou náhradného výživného.
S platením výživného mal pritom otec problémy už aj v minulosti, v dôsledku čoho bol rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 3T/35/2011-64 zo dňa 9.3.2011 uznaným za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy (viď čl. 20 pripojeného spisu 16P/273/2012). Zo správy ÚVTOS, v ktorom si

otec aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, zo dňa 27.1.2015 (čl. 58) vyplýva, že otec aktuálne nie je
v ÚVTOS pracovne zaradený, zároveň bol ale súdu zaslaný rozpis jeho príjmu za niektoré mesiace roku
2014 (konkrétne za marec, apríl, máj, jún, júl a december), z ktorého súd zistil, že za uvedené obdobie
otec spolu dosiahol čistý príjem vo výške 185,53 eur. Naopak z neskoršieho podania otca, doručeného
súdu dňa 4.2.2015 (čl. 61), vyplýva, že otec je medzičasom vo výkone trestu opäť pracovne zaradený,

výšku svojho príjmu však neuviedol. Okrem maloletej Skarlet má otec vyživovaciu povinnosť aj voči
ďalšej svojej dcére, toho času už plnoletej, na ktorú má určené výživné vo výške 80 eur mesačne. Otec
sa návrhom domáhal zníženia výživného aj na túto dcéru, v tejto časti bol však jeho návrh vylúčený na
samostatné konanie. Pokiaľ ide o výdavky otca, tie súdu nie sú známe, nakoľko ich otec ani vo svojom
návrhu, ani v podaní, doručenom súdu dňa 4.2.2015 (čl. 61), neuviedol.

Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 24.2.2015, kedy uviedla, že s návrhom na zníženie výživného
nesúhlasí. Maloletá podľa nej nemôže byť ukracovaná na výživnom z dôvodu, že otec sa momentálne
nachádza vo výkone trestu, okrem toho, otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil ani v
čase, keď vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Matka preto na otca podala niekoľkokrát aj trestné

oznámenie.

Kolízny opatrovník, v konaní zastupujúci záujmy maloletej, bol na pojednávaní dňa 24.2.2015 taktiež
vypočutý, pričom v rámci výpovede uviedol, že navrhuje návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
skutočnosť, že sa otec maloletej nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, si otec zapríčinil sám,

okrem toho, otec o maloletú nejavil nijaký záujem ani v čase, keď vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Podľa§163ods.lO.s.p.,rozsudokodsudzujúcinaplnenievbudúcnostizročnýchdávokalebonaplnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 78 ods. 1, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičiaprispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa§76ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodinevýživnésaplatívpravidelnýchopakujúcichsasumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na
maloletú nie je dôvodný. Otec sa síce od 27.1.2014 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak
túto skutočnosť súd nepovažuje za podstatnú zmenu okolností na strane otca maloletej. Otec totiž

nemal pravidelný príjem ani pred nástupom do výkonu trestu, čo súd zistil zo spisu 16P/273/2012, v
rámci ktorého sa prejednával návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú. V uvedenom čase, t.j.
pred nástupom do výkonu trestu, si otec taktiež riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú,
matke je preto namiesto otca štátom vyplácané náhradné výživné. Naopak, potreby maloletej, ktorá
v čase poslednej úpravy výšky výživného navštevovala 3. ročník základnej školy, zatiaľ čo teraz je

žiačkou 5. ročníka základnej školy, so stúpajúcim vekom neustále rastú. Okrem bežných výdavkov na
stravu, ošatenie a lieky si starostlivosť o maloletú vyžaduje aj zvýšené výdavky, nakoľko maloletá vo
svojom voľnom čase navštevuje tanečný krúžok. Pri určovaní výšky výživného sa síce neprihliada len na
odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa, ale tiež na schopnosti, možnosti
a odôvodnené potreby povinného, v tomto prípade otca, avšak súd si zároveň nemyslí, že by malo

maloleté dieťa doplácať na skutočnosť, že rodič, ktorý má voči nemu vyživovaciu povinnosť, nastúpil do
výkonu trestu, čím sa jeho možnosti a schopnosti platiť výživné značne obmedzili, najmä, ak ide o takú
zmenu okolností na strane povinného rodiča, ktorú si tento zapríčinil sám svojím protiprávnym konaním.
Okrem toho, otcovi je aktuálne určené výživné na maloletú len v sume 50 eur, ktorá suma nepredstavuje
ani len dvojnásobok sumy minimálneho výživného, t.j. sumy 27,13 eur, ktoré výživné je každý rodič, bez

ohľadu na svoje schopnosti a možnosti, povinný platiť na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa. Súd má
teda zato, že nielen s ohľadom na schopnosti a možnosti otca maloletej, ale aj s ohľadom na oprávnené
potreby maloletého dieťaťa, je aktuálne určená výška výživného, t.j. 50 eur mesačne, úplne adekvátna.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a

návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj
bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona.