Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208498
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 0211128186) proti žalovanej: I. W., T.. X. G. XXXX,
bytom G. XXX/XX, D. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, o 326,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 201,29 € z titulu ceny elektronických komunikačných služieb
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. januára 2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 123 € z titulu náhrady škody a 2,66 € z titulu poplatku za upomienku, všetko s
8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26. januára 2013, sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 25. apríla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že uzavrel so žalovanou zmluvu č. Z., ktorou jej vypožičal SIM kartu
umožňujúcu jej využívať telekomunikačné služby. Okrem toho uzavrel so žalovanou dodatok k tejto
zmluve, ktorým jej predal mobilný telefón za akciovú cenu 19 €, hoci jeho predajná cena bola 142 €,
a žalovaná sa zaviazala využívať služby žalobcu po určitý čas. Nedodržaním tohto záväzku vznikla

žalobcovi škoda vo výške rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu. Okrem toho
žalovaná neuhradila fakturované plnenia vo výške 203,95 € a žalobca sa domáhal ich zaplatenia.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadrila.

3. Podaním z 11. augusta 2014 ohlásil vedľajší účastník svoju účasť v konaní na strane žalovaného. K
žalobe, ktorá mu bola doručená, sa však nevyjadril.

4.Pretožeideodrobnýspor(nárokmax.1.000€,porov.§200eaods.1Občianskehosúdnehoporiadku),
súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami (zmluvou o pripojení č.
Z. z 29. marca 2011, dodatkom k zmluve o pripojení č. Z. z toho istého dňa, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s., platnými a účinnými od 1. januára 2012, pokusom o pokonávkuz 11. januára 2013 a súvisiacimi faktúrami) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými
skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca ako „Podnik“ (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako „Fyzická osoba -
nepodnikateľ“ podpísali 29. marca 2011 zmluvu o pripojení, ktorou sa žalobca na určenej SIM karte
zaviazal poskytovať žalovanej dohodnutý účastnícky program s dohodnutými službami a ktorej obsahom
je okrem niekoľkých dojednaní (zúčtovacie obdobie, spôsob doručovania faktúry, blokácia mobilného
telefónu, neurčitá doba zmluvy) v podstate len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov (cenníka,
všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami.

b) V tej istý deň uzavreli účastníci dodatok k tejto zmluve, ktorého predmetom bola (okrem iného)
aktivácia účastníckeho programu (ods. 1.1 a 2.1), predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 5230
za 19 € (ods. 1.2), záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po určité obdobie za
určitých podmienok (ods. 2.2), ako aj určité ďalšie záväzky. Dodatok č. 1 obsahoval okrem iného tieto
ustanovenia:

»2.3 Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej tiež „doba
viazanosti“)

a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku ako účastník Služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto Služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by

smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
610/2003 Z. z. v platnom znení; ...

c) sa nedopustí takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také

konanie,nazákladektoréhobyPodnikuvznikloprávoodstúpiťodZmluvyaleboprávovypovedaťZmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany Účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto
Dodatku a/alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie Služieb; ...

2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku

(najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 123,00 EUR. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi

bežnoumaloobchodnoucenouMZbezzľavyzjehospotrebiteľskejcenysDPH...akúpnoucenousDPH,
za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi... Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku
samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom
toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku... Účastník je zároveň
povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.

Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu
ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti...

3.7 Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle
tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal

užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu
dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT... by spôsobilo,
že Podniku vznikla škoda (minimálna v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).«c) Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., platné a účinné od 1.
januára 2012 (ďalej len „všeobecné podmienky“) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

„14.1 ... Spoločnosť Orange, ako aj Účastník, nezodpovedajú za nepriame a následné škody a ušlý zisk,
ak nie je dohodnuté inak. ...

14.3 Účastník zodpovedá spoločnosti Orange za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich
zo Zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené
zneužívaním Služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou

alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré
nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.“

d) Na základe označenej zmluvy žalobca vystavil žalovanej tieto faktúry:

č. XXXXXXXXXX z 22. 9. 2012 splatnú 6. 10. 2012, za obdobie do 16. 9. 2012, ktorou jej fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 97,42 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 22. 10. 2012 splatnú 6. 11. 2012, za obdobie do 16. 10. 2012, ktorou jej fakturoval

rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 96,24 € s DPH,

č. XXXXXXXXXX z 22. 10. 2012 splatnú 6. 11. 2012, za obdobie do 16. 10. 2012, ktorou jej fakturoval
poplatok za upomienku v sume 1,33 € (nepodliehajúci DPH),

č. XXXXXXXXXX z 21. 11. 2012 splatnú 5. 12. 2012, za obdobie do 16. 11. 2012, ktorou jej fakturoval
poplatok za upomienku v sume 1,33 € (nepodliehajúci DPH),

č. XXXXXXXXXX z 21. 11. 2012 splatnú 5. 12. 2012, za obdobie do 16. 11. 2012, ktorou jej fakturoval
rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 7,63 € s DPH.

e) Žalobca zaslal žalovanej list z 11. januára 2013 označený ako „Pokus o pokonávku“, v ktorom jej
zaslal prehľad jeho dlžnej sumy a vyzval ju na jej zaplatenie do 25. januára 2013. Zároveň ju vyzval na
zaplatenie zmluvnej pokuty 123 € v rovnakom termíne.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) až e) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,
resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou z 29. marca 2011 zmluvami o pripojení v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu, čo nakoniec vyplýva aj
z jej záhlavia. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona
povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň
odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 cit. zákona).

8. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 5 písm. e)] zrejmé, že žalobca poskytol
žalovanej určité služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturoval (konkrétne 201,29 €).
Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. tak žalovanej vznikla povinnosť túto
cenu uhradiť. Omeškaním s platením vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára

2013. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I).Vo zvyšku však žaloba nie je opodstatnená.

9. Nárok na sumu 2,66 € za upomienky nepovažoval súd za opodstatnený, pretože žalobca nepreukázal
zaslanie alebo iné oznámenie upomienky žalovanej. Okrem toho však nie je ani zrejmé, z čoho by mala

vyplývať povinnosť žalovanej platiť túto sumu. Podľa názoru súdu takáto platba nemôže byť „cenou“ za
elektronické komunikačné služby, pretože upomienka nie je plnením žalobcu ako podniku v prospech
žalovanej, za ktoré by mu žalovaná mala platiť cenu (to dosvedčuje aj skutočnosť, že upomienka
nepodlieha DPH, teda nie je tovarom ani službou). Takáto platbu (paušálna suma za upomienku) by
musela byť dohodnutá buď ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka, taká dohoda však preukázaná nebola), alebo by muselo ísť o zmluvnú
pokutu (§ 544 ods. 1 Obč. zák., ani taká dohoda - v písomnej forme - však preukázaná nebola).

10. Sumu 123 € žalobca uplatňoval nie ako zmluvnú pokutu, keďže od takéhoto uplatnenia upustil v
dôsledku rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 91/2011, ale ako nárok na náhradu škody.
Takýto nárok v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., ktorým sa spravuje vzťah medzi žalobcom a žalovanou -
nepodnikateľkou, predpokladá existenciu protiprávneho činu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi

nimi. Žalobca v prerokúvanej veci videl protiprávne konanie žalovanej v podstate v tom, že porušila
zmluvu o poskytovaní verejnej služby a dodatok k nej (zrejme spôsobom opísaným v ods. 2.5 dodatku,
hoci to zo žaloby výslovne nevyplýva) takým spôsobom, že nezotrvala v právnom vzťahu so žalobcom
po celú dobu viazanosti. Dôsledkom toho mal byť vznik škody vo výške min. 123 €, čo bolo okrem iného
deklarované v ods. 3.7 uvedeného dodatku.

11. Príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) je taká priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom rozhodujúca nie je časová, ale vecná
súvislosť a táto väzba musí byť priama a neprerušená (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009).
Pri skutkovom posudzovaní, či medzi dvoma javmi existuje príčínná súvislosť, možno vyjsť z negatívnej
simulácie: ak je určitý jav príčinou iného javu (následku), potom musí platiť, že následok nenastane, ak

si príčinu odmyslíme, resp. že následok nastane inak (v inej podobe). Ak sa pri takomto (myšlienkovom)
experimente zistí, že jav označovaný ako následok by nastal úplne rovnako bez ohľadu na to, či predtým
nastal alebo nenastal iný jav (príčina), potom je zrejmé, že tento iný jav nemôže byť príčinou onoho
druhého javu (následku), teda medzi nimi nemôže byť príčinná súvislosť.

12.Ztakejtonegatívnejsimuláciemožnovyjsťajvprerokúvanejveci.Otázkouje,čibyžalobcazískal123

€ (priamo v tejto podobe), ak by žalovaná dodržala svoje záväzky. Odpoveď je zrejmá: ak by žalovaná
dodržala svoje záväzky (teda zotrvala by v právnom vzťahu so žalobcom po celú dobu viazanosti a
mala by aktivovaný dohodnutý program), žalobca by nemal nárok na zaplatenie sumy 123 €, ale mal by
len nárok na cenu príslušného programu a poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Zľavu
z ceny mobilného telefónu v sume 133 € by si tak žalobca mohol „kompenzovať“ nanajvýš nepriamo,

obchodne, a to tým, že by počas doby viazanosti dosahoval určitý zisk (maržu) na programoch a
službách poskytovaných žalovanej, ktorá by mu vo výsledku vykryla sumu poskytnutej zľavy z ceny
mobilného telefónu. Žalobca však nepreukázal, akú veľkú maržu by skutočne dosiahol, ak by žalovaná
bola dodržala svoje záväzky, a najmä, či by táto marža bola po celú dobu viazanosti zostala rovnaká,
teda či by sa nijako nezmenili ceny vstupov. Práve dôkazné problémy sa žalobca zrejme snažil preklenúť

paušalizáciou náhrady škody v podobe zmluvnej pokuty. V prerokúvanej veci však žalobca v dôsledku
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 91/2011 uplatňuje výslovne nárok na náhradu škody,
nie nárok na zmluvnú pokutu, a preto je jeho povinnosťou dokázať všetky predpoklady vzniku tohto
nároku, teda okrem iného aj výšku škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

13. Okrem toho však nárok, ktorý žalobca uplatňuje, je v podstate nárokom nie na náhradu skutočnej

škody, ale na náhradu ušlého zisku v podobe ušlej marže z programov a služieb poskytovaných
žalovanej po dobu viazanosti. Náhradu ušlého zisku zo strany účastníka (žalovanej) však vylučuje ods.
14.1 posledná veta všeobecných podmienok, pričom z obsahu zmluvy z 29. marca 2011, ani jej dodatku
medzi žalobcom a žalovanou nevyplýva, že by pre tento prípad bola výslovne dohodnutá aj náhrada
ušlého zisku zo strany účastníka.14. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu v týchto častiach zamietol (výrok II).

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

a) Žalobca aj žalovaný boli v časti úspešní. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 201,29 : 125,66,

t. j. 66,6 % : 33,4 %, teda obaja účastníci mali úspech približne v jednej polovici. Vzhľadom na to treba
náhradu trov rozdeliť tak, že žiaden z účastníkov na ňu nemá nárok. Preto súd o návrhu žalobcu (§ 151
ods. 1 O. s. p.) na priznanie náhrady trov rozhodol tak, že mu trovy nepriznal.

b) Vedľajší účastník žiadal náhradu trov konania. Súd však nepovažoval ním vynaložené trovy za účelné,
čo je (okrem aspoň čiastočného úspechu vo veci) druhý predpoklad vzniku nároku na ich náhradu
podľa § 142 ods. 1 a 2 O. s. p. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. predpokladá, že predmetom činnosti

tohto osobitného typu vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov. Ochrana práv spotrebiteľov
v sebe nepochybne zahŕňa aj ich ochraňovanie v podobe vznášania námietok v konaniach, v ktorých
spotrebitelia vystupujú, čo je koniec koncov zmysel úpravy § 93 ods. 2 O. s. p. „Predmet činnosti“
znamená, že daná právnická osoba musí byť sama v tejto oblasti aktívna a nemôže tento svoj „predmet
činnosti“ v podstate vyprázdniť tým, že jeho napĺňania zverí („outsourcuje“) tretej osobe (advokátovi),

ktorý ju bude vykonáva „na trovy“ protistrán v jednotlivých konaniach. Takáto situácia je totiž v podstate
rovnaká, ako keby sama takáto právnická osoba na ochranu spotrebiteľov za svoju vedľajšiu účasť v
konanía (pri napĺňaní svojho vlastního predmetu činnosti) vyberala odmenu od neúspešného účastníka
konania, čo je v občianskom súdnom konaní neprípustné (§ 137 O. s. p.). V tom je rozdiel v postavení
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ktorý do konania vstupuje s cieľom chrániť svoje

vlastnépráva,hociichochrana(apodporajednéhozhlavnýchúčastníkov)niejejehohlavnoupracovnou
náplňou, v dôsledku čoho je uňho angažovanie advokáta na právnu pomoc na účel presadenia jeho práv
nielen akceptovateľné, ale aj účelné. V podrobnostiach súd v tejto otázke odkazuje aj na odôvodnenie
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Mcdo 9/2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.