Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216028
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4212216028.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: O. A., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/XX, J., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému
opatrovníčkou U. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 57,64 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 43,50 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 43,50 € od 4.11.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 8,41 € a titulom trov právneho
zastúpenia sumu vo výške 29,62 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.8.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 57,64 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporca s ním uzatvoril dňa 13.7.2004 zmluvu, na základe ktorej mu bola poskytnutá služba - povolené
prečerpanie na osobnom účte, pričom odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné
a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Keďže odporca nedoplnil zostatok na svojom
účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšeného o ďalšie položky, navrhovateľ

dňa 3.11.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Zároveň
požiadal odporcu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 57,64 € pozostávajúcej z istiny vo výške 43,50 €
a sankčného úroku z omeškania vo výške 14,14 €. Odporca z dlžnej sumy nič neuhradil, preto si svoj
nárok uplatnil podaným návrhom na začatie konania. Titulom príslušenstva pohľadávky si uplatnil úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 43,50 € počnúc dňom nasledujúcim
po odstúpení od zmluvy.

Súd vo veci vydal dňa 7.11.2012 platobný rozkaz č.k. 13Ro/540/2012-30, ktorý však pre nemožnosť

jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk uznesením č.k. 13Ro/540/2012-47 zo dňa 4.10.2013 v celom
rozsahu zrušil.

Odporcovi bola uznesením č.k. 14C/53/2013-100 zo dňa 22.10.2014 ustanovená na zabezpečenie
ochrany práv odporcu opatrovníčka.Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa ako aj
opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to zmluvy o osobnom účte Axion,

kópie občianskeho preukazu odporcu, protokolu o odovzdaní prípadu, odstúpenia, výzvy, výpisov z účtu,
všeobecnýchobchodnýchpodmienokúčinnýchod1.7.2012,platobnéhorozkazuč.k.13Ro/540/2012-30
zo dňa 7.11.2012, uznesenia č.k. 13Ro/540ú2012-47 zo dňa 4.10.2013, uznesenia č. 14C/53/2013-100
zo dňa 22.10.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o osobnom účte Axion mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa
13.7.2004 záväzkovoprávny vzťah, na základe ktorého navrhovateľ zriadil odporcovi osobný účet Axion.
V zmysle zmluvy mal odporca právo vykonávať kreditné i debetné transakcie na účte.

Ako vyplynulo z písomného podania zo dňa 25.10.2010, navrhovateľ z dôvodu nedoplnenia debetného
zostatku odporcom odstúpil od zmluvy dňom doručenia oznámenia. Zároveň vyzval odporcu na
zaplatenie sumy 40,53 € a to do troch dní od doručenia oznámenia.

Z výpisov z účtu predložených za obdobie od 1.9.2008 do 3.11.2010 súd zistil, že v tomto období odporca
dosiahol stav dlžnej sumy k 3.10.2010 vo výške 43,50 €.

Navrhovateľ k podanému návrhu taktiež priložil Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od
1.7.2012.

Zmluva o osobnom účte, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl.

Obchodného zákonníka Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Vzhľadom na neznámu výšku debetného limitu nemožno ustáliť či sa na daný vzťah vzťahuje
alebo nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z. z.).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby

na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom
nepovoleného debetného zostatku na účte. V tomto smere, teda že odporcovi titulom nepovoleného
debetného zostatku vznikol následkom odstúpenia od zmluvy ku dňu 3.11.2010 dlh vo výške 43,50
€, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok predloženými listinami (výpismi z účtu)
preukázal. Preto súd návrhu na začatie konania v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie

sumy 43,50 €. Zároveň priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania zo sumy nepovoleného
debetného zostatku vo výške 43,50 € počnúc dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, t.j. od
4.11.2010 vo výške 9 % ročne. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade
s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 14,14 € titulom sankčného úroku

z omeškania však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva a na základe čoho bola uplatnená.
Na všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu súd nemohol prihliadať, keďže tieto nadobudli
účinnosť až po uzavretí zmluvy s odporcom (zmluva bola uzavretá dňa 13.7.2004, obchodné podmienky
nadobudli účinnosť 1.7.2012). V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol

nahradiť procesnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.Preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného
úroku z omeškania vo výške 14,14 €, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúczvýsledkukonaniamalsúdzato,žeprirozhodovaníotrováchkonaniajedôvodnénáhradu
trov konania pomerne rozdeliť. Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania riadne a včas
uplatnil. Súd preskúmal navrhovateľom predložené vyčíslenie trov konania aplikujúc vyhl. č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov

a dospel k záveru, že navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil v súlade s vyhláškou pre prípad jeho
plného úspechu v konaní. Nakoľko však úspech navrhovateľa v konaní bol 75,47 % a jeho neúspech
24,53 %, súd mu titulom trov konania priznal náhradu v rozsahu 50,94 % sumy účelne vynaložených
trov konania (75,47 - 24,53 = 50,94). Titulom náhrady trov konania súd potom priznal navrhovateľovi
náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 8,41 € (50,94 % zo sumy 16,50 €) ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,62 € (odmenu za 2 úkony právnej služby po 16,60 €

(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,63 € (rok 2012) a
náhradu DPH; z toho 50,94 %).

Priznanú náhradu trov konania súd zaviazal zaplatiť odporcu k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.