Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/364/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211901
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413211901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - A. Z., I. Ľ.. L. X, I., J..Č.. I. D. XX, I., a otec - A. Z.,
I. D. XXX, J..Č.. I. Y. X, I., zast. JUDr. Mgr. Jaroslavom Plunárom, Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 25P 196/2013-154 zo dňa 26.07.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zveril maloletého A., E.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Učil, že
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého A. výživným vo výške XXX € mesačne od 01.08.2013, ktoré výživné je povinný
zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2013 do
26.06.2014 vo výške X.XXX € povolil súd prvého stupňa otcovi splácať v mesačných splátkach po XX
€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok, v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky. Do zročného výživného otcovi započítal sumu 170 €. Upravil styk
otca s maloletým Michalom každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka 17.00 hod. do nedele do

17.00 hod. s tým, že otec si prevezme a po ukončení styku odovzdá maloletého v mieste bydliska matky
a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, 2 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti,súdprvéhostupňatedapovažovalzadôvodnéupraviťvýkonrodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu, aj keď matka navrhla upraviť len vyživovaciu povinnosť. Rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti 1 a pol roka, pričom osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka, v jej starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky. O zastupovaní a správe majetku maloletého rozhodol súd prvého
stupňa tak, že toto právo priznal obidvom rodičom, nakoľko nenašiel dôvod, pre ktorý by malo toto
právo prináležať iba jednému z rodičov. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti vychádzal z veku
maloletého, ktorý zatiaľ navštevuje predškolské zariadenie, má 5 rokov a jeho odôvodnené potreby sú
bežné, keď nemá žiadne mimoriadne výdavky súvisiace napríklad s nepriaznivým zdravotným stavom.
Pri určovaní konkrétneho výživného vychádzal súd prvého stupňa z možností a schopností otca, ktorýoficiálny príjem vykazuje vo výške minimálnej mzdy a má 2 ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd prvého
stupňa prihliadol aj na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že za zmenu zarobí okolo XX €, teda je schopný
platiť výživné vo výške XXX € na maloletého. O úprave styku, keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť

rozhodol súd prvého stupňa v čase v párnom týždni od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod.. Matka potvrdila, že má maloletý k otcovi dobrý vzťah, počiatok úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností ustálil súd dňom 01.08.2013 tak, ako žiadala matka, keďže bolo preukázané, že od
uvedeného obdobia otec na maloletého neprispieval. Otcovi započítal dve platby po XX € v mesiacoch
apríl a máj 2014, nakoľko ako účel platby uviedol, že suma XX € je výživné a XX € je úver. Zročné

výživné súd povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Odvolanie podala v časti zastupovania a
správy majetku maloletého. Uviedla, že otec je nespoľahlivý čo sa týka spravovania financií a majetku
ako takého, čo dokazuje jeho omeškanie so splátkami výživného na maloletého. Vyslovila obavy, aby
maloletý nebol ukrátený nezodpovedným prístupom otca na svojom majetku. Odvolanie podala aj proti

určeniu výživného a proti výroku týkajúceho sa zročného výživného. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu
prvého stupňa tak, že bude určené výživné vo výške XXX € a zročné výživné bude otec povinný zaplatiť
jednorazovo.

Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Nevidí dôvod, prečo by maloletého
mala zastupovať výlučne matka, keď na to nie sú dôvody. Nesúhlasil taktiež so zvýšeným výživným,

ako aj jednorazovou úhradou zročného výživného, keď na to nemá finančné prostriedky a neplnenie
vyživovacej povinnosti by mohlo mať pre neho trestnoprávne následky.

Kolízny opatrovník sa na odvolanie matky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne určil výšku vyživovacej povinnosti, keď zohľadnil možnosti, schopnosti a

majetkové pomery povinného rodiča, pričom odvolací súd prihliadol aj na rozsah styku, ktorý sa bude
realizovať, pričom za uvedené obdobie je otec povinný znášať všetky náklady na maloletého. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť sa vždy posudzuje podľa možností,
schopností a majetkových pomerov toho ktorého rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Z
obsahu spisu vyplýva, že matka dosahuje vyšší zárobok ako otec, keď zárobky, ktoré získava otec mimo
mzdy nemožno považovať za stabilné, sú závislé od počtu odrobených zmien. Pritom nemožno nechať
bez povšimnutia skutočnosť, že otec má k maloletému dobrý vzťah, styk bol upravený tak, že otec bude
mať dieťa u seba každý druhý víkend, pričom v tomto období on bude znášať všetky náklady súvisiace

so starostlivosťou o maloletého. V konaní neboli vyčíslené mimoriadne náklady, ktoré by odôvodňovali
vyššiu výšku vyživovacej povinnosti, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a jeho vek. V
prípade, že nastane zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti, bude potom
potrebné opätovne rozhodovať o výške vyživovacej povinnosti. Na adresu otca odvolací súd uvádza,
že vyživovaciu povinnosť si musí plniť včas a riadne, keďže maloletý je odkázaný výživou na otca.

Otec nemôže presúvať svoju vyživovaciu povinnosť na matku maloletého a podľa toho vyplácať sumy
výživného, naviac ak nebude platiť výživné riadne a včas, vystavuje sa aj trestnoprávnej zodpovednosti.Správne určil súd prvého stupňa aj výšku splátok zročného výživného, s prihliadnutím na majetkové
pomery otca, keď poskytnutím zročného výživného formou splátok určených súdom prvého stupňa
nebude ohrozená výživa maloletého.

Odvolací súd nevyhovel ani odvolaniu matky v časti zastupovania a správy majetku maloletého.
Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva
rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne.
V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ust. § 35 Zák. rodine nazýva podstatné veci sú rodičia
povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku

dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto
právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na
právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Pri úprave výkonu rodičovských práv a
povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, § 38 a § 39 Zák. o rodine. Podľa týchto ustanovení sú
nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja jeho rodičia. Zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zák. o rodine

a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských
práv a povinností. Preto v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno rozhodnúť tak,
že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom. Zastupovať ho budú v
bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa
zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia

rozhodovať spoločne. Odvolací súd vyhodnotil námietky matky ako nedôvodné, keď tak ako sa vyššie
uvádza o podstatných veciach budú rozhodovať rodičia buď po dohode alebo ak k dohode nepríde po
rozhodnutí súdu. V takom prípade je námietka matky, že by mohol byť ohrozený majetok maloletého
nedôvodná.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.