Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313010538
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4313010538.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti odsúdenému C. R., pre trestný čin lúpeže
podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.č. 140/1961Zb. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 27. 10. 2014, sp. zn. 2Nt/45/2013, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
27. 1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného C. R., narodeného XX. XX.
XXXX, z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh horeuvedeného
odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) sp. zn. 2T/35/1993 (chýba dátum - z 20.12.2000, a

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.11.2010 sp. zn. 3To46/2010) , pretože nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

V jeho odôvodnení súd prvého stupňa poukázal na návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania,
vyjadrenia procesných strán, odsudzujúce rozhodnutia, právne úvahy, ktorými sa riadil a právne závery,
ku ktorým dospel keď uviedol, že po preskúmaní zákonných podmienok na povolenie obnovy konania vo
výroku o uloženom treste aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/2011, dospel

k záveru, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie
vo veci.

Toto uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosťou napadol odsúdený,
ktorú písomne sám odôvodnenil. Uvádzal, že súdom mu bola daná garancia „obnovy konania“ a
pomerného skrátenia uloženého súhrnného trestu, poukazoval na nesprávne vyhodnotenie trestných
činov, neboli brané výpovede svedčiace v jeho prospech. Ďalej sa domáhal „nápravy“ ohľadne
započítania odpykaných trestov a poukazoval na podľa neho „prieťahy v konaní, ktoré on nezapríčinil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou - odsúdeným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia, preskúmal
postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania azistil, že súd prvého stupňa postupoval správne a správne aj rozhodol, a to v zásade na podklade tých
dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.

K dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia a k sťažnostným námietkám odsúdeného

nadriadený súd dodáva nasledovné.

Nálezom Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 bolo rozhodnuté o tom, že v ustanovení
§ 41 ods. 2 Tr. por. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody, nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy SR“.

V prvom rade je potrebné uviesť, že citovaný nález sa výslovne týkal dotknutého ustanovenia § 41 ods. 2
Tr. zák. č. 300/2005Z.z. V žiadnom prípade nedošlo citovaným nálezom k zrušeniu celého ustanovenia

§ 41 ods. 2 Tr. zák., a teda ani k zrušeniu celej tzv. asperačnej zásady. Došlo k zrušeniu len v časti
upravujúcej ukladanie trestu. Nedotýkal sa žiadneho ustanovenia Trestného zákona č. 140/1961Zb.
podľa ktorého bol odsúdenému v pôvodnom konaní ukladaný trest odňatia slobody.

Zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR číslo Tpj 36/2015 vyplýva, že „Rovnaké
právne účinky, aké v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len
dotknutéustanovenie)vyvolávavyhlásenienálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz28.novembra
2012, sp. zn.

PL. ÚS 106/2011 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21. decembra 2012 vo vzťahu k § 41 ods. 2
Trestného zákon, je potrebné pri použití extenzívnej interpretácie dotknutého ustanovenia vyvodiť aj vo

vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou Trestného zákona v znení účinnom od 1.
septembra 2003 do 31. decembra 2005.“

Z odsudzujúcich rozhodnutí je zrejmé, že odsúdenému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa
zásad uvedených v § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu I.
stupňat.j.kudňu22.12.2000,čojeevidentnemimorámcaobdobiauvádzanéhocitovanýmstanoviskom.

Nadriadený súd vychádzajúc z výroku nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011, jeho
odôvodnenia, citovaného Stanoviska a horeuvedených zistení,konštauje, že súd I. stupňa správne zistil,
že nie sú splnené žiadne podmienky pre vyhovenie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.

Zhora uvedené právne úvahy nadriadeného súdu dávajú aj konkrétnu a právnymi argumentami
podloženú odpoveď na to, že v konaní o povolení obnovy konania neplatí tzv. revízny princíp, dôkazné

bremeno na označenie nových skutočností alebo dôkazov je na navrhovateľovi. Odsúdeným uvádzané
dôvody, námietky voči hodnoteniu dôkazov a prieťahom v konaní, nie je možné považovať za nové
skutočnosti alebo dôkazy schopné privodiť záver vyplývajúci z § 394 Tr. por. Skúmanie dôvodnosti jeho
námietok voči správnosti započítania odpykaných trestov je doménou tzv. vykonávacieho konania, nie
však konania v rámci povolenia obnovy konania. Výmera a druh uloženého trestu v plnom rozsahu

odzrkadľuje všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, ani druh trestu nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v
prospech odsúdeného a vychádzajúc z horeuvedených právnych úvah, sťažnosť odsúdeného ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)