Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200821
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114200821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu: D. U., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXX,
proti žalovanému: G. R. - R., Ž. E. G. D. H. L., C. U. X, B.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom
JUDr. Dušanom Pavčíkom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
19Cpr/1/2014-50 zo dňa 20.06.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 251,68 eur, ako trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaného,

v splátkach po 20,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia,
vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 eur, ako trovy
právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaného do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 251,68 eur, ako trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu

žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu veci mal za preukázané, že
predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
27.02.2013, na základe ktorej dvojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 01.03.2013 a v súlade s ust.
§ 64 ods. 2 Zákonníka práce uplynula dňom 31.07.2013. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa
až dňa 15.01.2014, t.j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty, uplynutím ktorej zákon spája účinky zániku
takéhoto nároku. V danom prípade pre uplatnenie nároku je zo zákona stanovená dvojmesačná lehota,
ako prekluzívna lehota, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti, t.j. aj bez toho, aby bola predmetom

námietok žalovaného. Keďže uzavrel, že ide o nárok uplatnený po uplynutí prekluzívnej lehoty, žalobu
zamietol v celom rozsahu v zmysle § 64 ods. 1, písm. a), ods. 2 Zákonníka práce a § 77 Zákonníka
práce za aplikácie zákonného ustanovenia § 36 Zákonníka práce. Nakoľko súčasťou žaloby bol aj nárok
žalobcunanáhradumzdyvsúvislostistvrdenýmneplatnýmskončenímpracovnéhopomeruvýpoveďou,vzhľadom na posúdenie nároku o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako
uplatneného po prekluzívnej lehote súd prvého stupňa uzavrel, že aj tento nárok stratil opodstatnenosť
a odôvodnenosť.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 251,68
eur, a to z troch úkonov právnej služby a´ 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomne vyjadrenie
k žalobe, účasť na pojednávaní), 3 x režijný paušál a´ 8,04 eur + 20 % DPH vo výške 41,95 eur.
Súd prvého stupňa z uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia nepriznal žalovanému úkon
právnej služby - porada s klientom v trvaní jednej hodiny zo dňa 07.04.2014 a k nemu prislúchajúci

režijný paušál a 20 % DPH z dôvodu, že predmetný právny úkon právnej služby aj keď bol zo strany
právneho zástupcu žalovaného preukázaný, ale podľa súdu prvého stupňa nebol účelne vynaložený,
keďže predmetom porady nebola žiadna nová skutočnosť alebo okolnosť, nevyvolaná ani posledným
stanoviskom žalobcu, ktorý reagoval na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe. O náhrade trov
konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. s odkazom na

zákonné ustanovenie § 151 ods. 8 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V dôvodoch svojho odvolania napádal rozsudok v celom
rozsahu z dôvodov, že súd prvého stupňa pochybil, keď po zistení, že v danej veci došlo k uplynutiu
dvojmesačnej lehoty na uplatnenie nároku z neplatne rozviazaného pracovného pomeru, ktorá začína
plynúť odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť, mal súd žalobu žalobcu bez vykonania dokazovania

z dôvodu preklúzie nároku, zamietnuť. Keďže tak súd prvého stupňa neurobil, nie je ochotný znášať
náhradu trov konania. Zároveň ale požiadal o splátkový kalendár, a to vo výške 20,- eur mesačne z
dôvodu, že poberá invalidný dôchodok vo výške 149,90 eur, čo je jeho jediný príjem. Taktiež poukazoval
na skutkové zistenie vecí a uvádzal bližšie skutočnosti týkajúce sa neplatnosti výpovede zo dňa
27.02.2013. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že preukázal, že k ukončeniu pracovného pomeru
došlo v súlade so zákonom a pracovný pomer skončil ku dňu 31.07.2013. Žaloba žalobcu bola podaná
nasúddňa15.01.2014,tedapouplynutídvojmesačnej prekluzívnejlehoty,ktoráplynieododňa,kedysa
mal pracovný pomer skončiť. Táto skutočnosť bola potvrdená aj súdom prvého stupňa na základe vyššie

uvedených skutočností. Súd prvého stupňa tak z úradnej povinnosti prihliadol na prekluzívnu lehotu, t.j.
aj bez toho, aby bola predmetom námietok žalovaného a svojím rozsudkom žalobu zamietol. Uviedol,
že námietka žalobcu týkajúca sa neprejednávania jeho nároku na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, nemá opodstatnenie, pretože skutočnosť, že súd má ex offo prihliadať na uplynutie
prekluzívnejlehoty,eštepodľažalovanéhoneznamená,ževecnemábyťriadneavsúladesObčianskym

súdnym poriadkom prejednaná. V danom prípade je na ťarchu samotného žalobcu, že návrh podal po
uplynutí prekluzívnej lehoty a preto sa na tejto skutočnosti nemôže zakladať ani jeho protiargumentácia,
keďže sám žalobca žiadal o prejednanie veci a zo strany právneho zástupcu žalovaného došlo k
vykonaniu právnych úkonov za ktoré má podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v predmetnej veci neúspešný a nepreukázal svoje tvrdenia.

SúdprvéhostupňavsúladesO.s.p.nariadilpojednávanie,vecprejednal,rozhodolapriznalžalovanému
náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby v súlade s horecitovanou vyhláškou. Ďalej konštatoval,
že argumenty žalobcu v danom prípade skutkovo ani právne neobstoja a navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 83,89 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom celom rozsahu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p.
verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 15.01.2015 o 09.00 hodinev pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 19.12.2014.

Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. d) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., a to, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v

tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. odvolací súd zastáva názor, že súd prvého
stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli v konaní
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až
§ 135 O.s.p., preto tento dovolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný, taktiež ani odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. je daný vtedy, ak účastník oprávnene uplatní nové
dôkazné prostriedky v súlade s § 205 ods. 1 písm. c) a d) O.s.p. a z týchto skutočností vyplynie skutkový
stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia. To
ale naplnené v prejednávanej veci nebolo.

Odvolací súd udáva, že z podanej žaloby žalobcu, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania jasne

vyplýva, že žalobcovi bola doručená dňa 27.02.2013 výpoveď z pracovného pomeru s tým, že žalovaný
s ním končí pracovný pomer ku dňu 31.05.2013 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a z
dôvodu, že bol práceneschopný, pracovný pomer bol s ním ukončený až dňa 31.07.2013.

Tvrdenie žalobcu, že do zamestnania prišiel dňa 01.08.2013 a dňa 02.08.2013 ho už žalovaný do
práce nevpustil, nemení nič na skutočnosti, že jeho pracovný pomer skončil dňa 31.07.2013. Taktiež

na uvedenej skutočnosti skončenia pracovného pomeru dňa 31.07.2013 nemení nič ďalšia žalobcom
udávaná skutočnosť, že až po zaslaní trestného oznámenia na Obvodné oddelenie Policajného zboru
Košice mu boli dňa 07.08.2013 žalovaným zaslané dokumenty na zaevidovanie na Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny, ako aj skutočnosť, že za 8 dní musel si sám uhradiť zdravotné poistenie.

Odvolací súd tak konštatuje, že uvádzané námietky žalobcu nespochybňujú súdom prvého stupňa

zistený skutkový stav veci, nakoľko aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2014 (č.l. 38 spisu)vyplýva, že je nepochybné ukončenie pracovného pomeru výpoveďou k 31.07.2013 vzhľadom aj na
zhodné tvrdenia účastníkov konania.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobu žalobca podal na Okresný súd Košice I dňa 15.01.2014.

Súd má ex offo prihliadať na uplynutie prekluzívnej lehoty. V danom prípade, ako to konštatoval
správne súd prvého stupňa, v zmysle § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť. S poukazom aj na ustanovenie § 36 Zákonníka práce, § 64 ods. 1 písm. a),
ods. 2 Zákonníka práce, dvojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 01.03.2013 a uplynula dňom

31.05.2013. Zo zhodných tvrdení a vyjadrení účastníkov konania mal súd prvého stupňa za preukázané,
že pracovný pomer žalobcu v dôsledku jeho práceneschopnosti počas ochrannej doby skončil až k
31.07.2013.

Odvolací súd poukazuje na to, že o neplatnosti skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť výlučne
súd a pre oboch účastníkov je v zmysle § 77 Zákonníka práce stanovená rovnaká dvojmesačná lehota

na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Lehota je prekluzívna a má hmotnoprávny
charakter. Začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a najneskôr jej posledný deň
musí byť návrh na začatie konania doručený súdu. Ak návrh na súd nebol podaný včas alebo vôbec
nebol podaný, pracovný pomer sa skončí napriek tomu, že jeho podkladom bol neplatný právny úkon.
Po márnom uplynutí stanovenej lehoty sa súd už otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru

nemôže zaoberať. Treba dodať, že počiatok a plynutie lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru nemôže ovplyvniť ani prípadná práceneschopnosť zamestnanca.
Nezachovanie tejto prekluzívnej lehoty by súd mohol zohľadniť mimoriadne v prípade, ak by išlo o osobu
s trvalou duševnou poruchou, odôvodňujúcou zbavenia spôsobilosti na právne úkony a ak tejto osobe
nebol ustanovený opatrovník (viď rozsudok NS SR sp.zn. 5CDo/31/1997). Nakoľko pracovný pomer

výpoveďou žalovaného žalobcovi skončil k 31.07.2013, dvojmesačná prekluzívna lehota na určenie
neplatnosti výpovede uplynula dňom 30.09.2013 a keďže žalobca podal svoju žalobu na súd až dňa
15.01.2014, odvolací súd zdôrazňuje, že svoju žalobu žalobca podal po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny a zmenil rozsudok vo výroku o trovách účastníkov konania (§ 220 O.s.p.),

keďže aplikoval zákonné ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

K námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady trov konania odvolací súd udáva, že súd je povinný vec
prejednať a vo veci rozhodnúť na základe výsledkov vykonaného dokazovania, čomu nebráni ani
posúdenie nároku v zmysle § 77 Zákonníka práce, a to uplynutie prekluzívnej lehoty. Možno len súhlasiť
s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade je na ťarchu samotného žalobcu, že žalobu podal po

uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobca sám požiadal o prejednanie veci a zo strany právneho zástupcu
žalovaného došlo k vykonaniu úkonov, za ktoré mu súd prvého stupňa podľa vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
správne priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., z dôvodu, že žalobca
bol v predmetnej veci neúspešný.

V podanom odvolaní žalobca „v prípade právoplatnosti rozsudku“ požiadal o splátkový kalendár, a to
vo výške 20,- eur mesačne z dôvodu, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 149,90 eur, čo
je jeho jediný príjem. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov
účastníka konania na č.l. 41 - 45 spisu.Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerané ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Treba dodať, že pri povolení výhody splátok musí súd prihliadať na to, či je to vhodné vzhľadom na
povahu prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníka, ktorému sa povinnosť
plnenia ukladá, s prihliadnutím na ním prejavenú snahu o plnenie záväzku, ako aj na iné okolností

prípadu, pričom plnenie v splátkach nesmie byť neprimerane ohrozené ekonomické postavenie veriteľa.

Odvolací súd po posúdení majetkových pomerov žalobcu dospel k záveru, že sú tu podmienky na to, aby
mu bolo umožnené prisúdenú náhradu trov konania plniť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v
splátkach po 20,- eur mesačne, tak ako to sám žalobca navrhoval v podanom odvolaní, a súčasne určil aj
podmienky zročnosti a následky, ktoré nastanú, ak sa žalobca dostane s platením čo i len jednej splátky

do omeškania. So zreteľom na uvedené bol rozsudok vo výroku o náhrade trov konania odvolacím
súdom zmenení podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Nepriaznivé majetkové
i osobné pomery žalobcu tak v súčasnosti ako aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa zohľadnil
odvolací súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi za
použitia § 160 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 149,90 eur,

je nezamestnaný od septembra 2013, je invalidný dôchodca a držiteľ preukazu ZŤP, pričom nepoberá
žiadny iný príjem v hmotnej núdzi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p., § 160 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z odmeny právneho zástupcu žalovaného za úkon právnej služby - odvolanie a´61,87

eura, náhrady hotových výdavkov 8,04 eura a 20 % DPH podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení § 13a ods.
1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu náhrada trov odvolacieho konania
je vo výške 83,89 eura, ktorú odvolací súd povolil žalobcovi zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Dušana Pavčíka, advokáta, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 149 ods.

1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.