Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/111/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205015
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812205015.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu BECK FINANC, s.r.o.,
Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpený Mgr. Peter Serina, Advokátska kancelária,
s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510 proti žalovanému Q. Q., bytom V. XX, o
zaplatenie 833,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 5C/176/2012-46 zo dňa 24.02.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 564,56 Eur.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba nad sumu 564,56 Eur zamietnutá.

M e n í rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9%
ročný úrok z omeškania zo sumy 735,39 Eur od 28.09.2009 do 20.11.2009, 9% ročný úrok z omeškania
zo sumy 691,78 Eur od 21.11.2009 do 23.12.2009, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 681,78 Eur
od 24.12.2009 do 21.01.2010, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 671,78 Eur od 22.01.2010 do
20.05.2010, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 628,17 Eur od 21.05.2010 do 21.07.2010, 9% ročný
úrok z omeškania zo sumy 584,46 Eur od 22.07.2010 do 29.06.2011 a 9% ročný úrok z omeškania zo
sumy 564,56 Eur od 30.06.2011 do zaplatenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 564,56
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 691,78 Eur od 28.11.2009 do 23.12.2009, zo
sumy 681,78 Eur od 24.12.2009 do 21.01.2010, zo sumy 671,78 Eur od 22.1.2010 do 20.5.2010, zo
sumy 628,17 Eur od 21.5.2010 do 21.07.2010, zo sumy 584,56 Eur od 22.07.2010 do 29.06.2011, zo
sumy 564,56 Eur od 30.6.2011 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie istiny 20 Eur s príslušenstvom
zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v časti II. bod 8
osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, že v prípade, ak sa
nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania,
má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.
Žalovanému náhrada trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 833,76 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5,17 Eur od 28.07.2009 do zaplatenia, zo sumy
43,61 Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 784,98 Eur od 28.09.2009 do zaplatenia, zmluvnej
pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 5,17 Eur od 28.07.2009 do zaplatenia, zo
sumy 43,61 Eur od 28.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 784,98 Eur od 28.09.2009 do zaplatenia a trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným

uzavrel nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29007407, pričom žalovaný porušil
zmluvné podmienky, tým, že neuhrádzal jednotlivé splátky v zmysle zmluvy. Žalovaný uviedol, že si je
vedomý svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, ale tento však nie je schopný uhradiť vzhľadom na
veľmi nepriaznivú finančnú situáciu.

Následne súd citoval ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5,
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že účastníci konania uzavreli dňa 27.06.2009 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci, na
základe ktorej žalovaný prevzal do svojho užívania tovar v hodnote 799 Eur. Predmetnú zmluvu súd
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu - spotrebiteľský úver. V podstate ide o odloženú platbu za tovar,
ktorú mal odberateľ realizovať prostredníctvom splátok. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť
prvú mimoriadnu splátku nájomného vo výške 176 Eur. Zostávajúca čiastka 623 Eur spolu s finančným
navýšením o 249,20 Eur činila sumu 872,20 Eur. Zostávajúca cena mala byť uhradená v 20 mesačných
splátkach po 43,61 Eur a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dohodnutá 03.03.2011. Z
predloženého formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva celková
výška spotrebiteľského úveru 1 048,20 Eur. V bode 3 formulára je uvedená fixná ročná úroková sadzba
24 % a ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
výške 49,72%. Uvedený formulár žalovaný nepodpísal. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný si povinnosti
zo zmluvy plnil len čiastočne a spolu žalobcovi zaplatil sumu 234,44 Eur. Vzhľadom k tomu, že ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (forma odloženej platby), súd ju podrobil súdnej kontrole, a to v zmysle,
či zmluvné podmienky nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, ale
neobsahovala údaj o výške úroku a ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 5 zákona č.
258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, ročnej percentuálnej
miere nákladov, uvedený spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný potvrdil,
že od žalobcu prevzal tovar (kuchynský robot, hrnce), ktorého cena predstavovala sumu 799 Eur
a čiastočnými splátkami zaplatil žalobcovi sumu 234,44 Eur. Po odpočítaní tejto sumy, súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 564,56 Eur. Nesplnením

peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok
z omeškania.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie v časti o zaplatenie istiny 20 Eur s príslušenstvom zastavil. V prevyšujúcej časti požadovanej
istiny, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti s
uplatňovanou zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do
zaplatenia, súd žalobu zamietol a zároveň určil, že táto zmluvná podmienka uvedená v časti II bod 8
osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatná.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie smeruje
proti výroku, ktorým súd žalobcovi čiastočne priznal nárok, proti výroku vo veci samej a proti výroku o
náhrade trov konania. Potvrdil, že žalovaný nepodpísal formulár o zmluvných podmienkach a súhlasil
s názorom súdu, že žalobca nemá právo na úrok zo spotrebiteľského úveru, avšak nie je pravda, že

v zmluve chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (v ďalšom texte len „RPMN“). RPMN je
zreteľne uvedená na úvodnej strane zmluvy vo výške 49,72 Eur, pričom podpisom zmluvy žalovaný
potvrdil, že sa s ňou oboznámil a súhlasil s ňou. Mal za to, že súd správne nepriznal žalobcovi nárok
na úrok zo spotrebiteľského úveru, avšak mal mu priznať nárok na RPMN, teda navýšenie zahrnuté v
prvej mimoriadnej splátke vo výške 176 Eur. Ďalej namietal nepriznanie úroku z omeškania v zmysle
žaloby. Uviedol, že žalobca má nárok na úrok z omeškania od momentu, keď sa žalovaný dostal do
omeškania, a preto nie je jasné, z akého dôvodu súd priznal úroky z omeškania až od 28.11.2009,
keď žalovaný sa dostal do omeškania už so zaplatením prvej splátky, teda dňa 23.07.2009. Súd tak
nesprávne určil moment odkedy má žalobca nárok na úrok z omeškania, lebo žalobca má nárok na úrok
z omeškania nielen od momentu, kedy sa celý dlh stal splatným, ale aj od momentu, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania prvý krát, pričom platí, že každý ďalšia splátka sa započíta na istinu, ktorá je v
poradí najstaršia. Následne poukázal na dôvodnosť ním uplatneného nároku v časti úrokov z omeškania
v zmysle uhrádzaných jednotlivých platieb zo strany žalovaného a uviedol, že žalobca má nárok na
zaplatenie istiny 740,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23,61 Eur do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,61 Eur od 28.01.2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,61 Eur od 28.02.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 629,73 Eur od 28.03.2010 do zaplatenia. Namietal aj výrok o
trovách konania, pričom pri priznaní RPMN sa pomer úspechu žalobcu a žalovaného zmení, a teda sa
zmení aj nárok na náhradu trov konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením termínu
verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie istiny nad 564,56 Eur nie
je dôvodné, odvolanie žalobcu v časti úrokov z omeškania je čiastočne dôvodné. Odvolanie podané
žalobcom proti výroku, ktorým súd „čiastočne priznal žalobcovi nárok“, t. j. zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu 564,56 Eur bolo potrebné odmietnuť postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p..
Žalobca vyhovujúcim výrokom rozsudku nebol dotknutý na svojich právach, a preto nie je oprávnený
podať proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 564,56 Eur odvolanie.

Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd konanie o zaplatenie istiny 20 Eur s príslušenstvom
zastavil, ani vo výroku o určení zmluvnej podmienky uvedenej v časti II. bod 8 osobitných ustanovení pre
nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci (zmluvná pokuta) za neprijateľnú, preto tieto výroky
odvolací súd nepreskúmaval a sú právoplatné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo
veci samej dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.,
dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, čo nebolo medzi účastníkmi
konania sporné.

Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm.
a) zákona č. 258/2001 Z. z.),

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z.).

Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z.).

Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z.).

Poplatkami sa rozumie akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s
poskytovaním úveru, okrem úrokov (§ 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z.).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované
do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania dňa 27.06.2009 neobsahuje údaj o výške úroku a ročnej percentuálnej miere nákladov a
z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K tomu odvolací súd uvádza, že
zmluva skutočne neobsahovala údaj o výške úrokovej sadzby (ten bol uvedený iba v tzv. formulári o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaný nepodpísal), a preto bol záver
prvostupňového súdu o tom, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, správny. Na strane
druhej, žalobca v odvolaní tvrdil a skutočne to vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy, že táto obsahuje
údaj o RPMN vo výške 49,72%. Uvedené však samo o sebe nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie, keďže v zmysle ust. § 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. postačuje, že v zmluve nie je uvedený
čo i len jeden z podstatných údajov a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Táto zákonná
fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je vyjadrením odôvodnenej požiadavky osobitnej ochrany
spotrebiteľov, ktorí vstupujú do právnych vzťahov s dodávateľmi v dobrej viere s tým, že predkladaný
formulár (tak ako tomu bolo aj v tomto prípade) bude spĺňať isté, aspoň štandardné požiadavky kladené
na daný typ zmluvy. Spotrebitelia vystupujúci vo vzťahoch s dodávateľmi predstavujú zraniteľnejšiu
skupinu v porovnaní s dodávateľmi, ktorí si vopred pripravia formulárovú zmluvu, pričom možnosť jej
zmeny zo strany spotrebiteľov je iba iluzórna. Z tohto dôvodu je skutočne dôvodné vyžadovať od
dodávateľov, aby predkladali spotrebiteľom len také zmluvy, ktoré budú v súlade so zákonom, pričom
odvolací súd kategoricky odmieta tvrdenie, že ide o prehnaný formalizmus.

Na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že v zmluve o úvere
nie je uvedená tiež ďalšia podstatná náležitosť, ktorou je údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorú nie
je možné stotožňovať s údajom o RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z.. Tento
údaj (35,69 %) rovnako ako aj údaj o úrokovej sadzbe je uvedený iba v tzv. formulári o zmluvných
podmienkach. Ako už však bolo uvedené vyššie, na to, aby sa úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov postačuje absencia čo i len jedného údaja vyžadovaného v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona
č. 258/2001 Z.z..

K odvolacej námietke žalobcu, ktorou žiadal priznať RPMN (ktorá podľa jeho názoru predstavuje
navýšenie, ktoré je zahrnuté v prvej mimoriadnej splátke 176 Eur) odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že RPMN v porovnaní s úrokom nepredstavuje samostatne žalovateľný nárok, ale vyjadruje mieru
nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky
náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok,
poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak
označené náklady. Musí zohľadňovať všetky náklady dlžníka tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či
nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom,
aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním
RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby ešte neznamená, že dlžník bude mať
úplné a dostatočné informácie o úvere, ktorú mu má ponúknuť práve údaj o RPMN ako údaj zahrňujúci
komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej
sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát
sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať RPMN a zároveň
priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery.

RPMN nie je možné stotožňovať s navýšením (prvá mimoriadna splátka) tak, ako sa žalobca mylne
domnieva, a preto vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe, úver sa považuje
za bezúročný a zároveň za bez poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolaciu
námietku žalobcu za dôvodnú. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.) vo výroku,
ktorým bola žaloba nad sumu 564,56 Eur zamietnutá (rozdiel medzi kúpnou cenou tovaru 799 Eur a
žalobcom uhradenej sumy 234,44 Eur, predstavuje 564,56 Eur). Keďže úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, žaloba nad sumu 564,56 Eur nebola dôvodná, a preto správne postupoval súd prvého
stupňa, ak v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne založil
svoje odôvodnenie na tom, že žalovaný sa dostal do omeškania už s prvou splátkou, keď dňa 22.07.2009
uhradil iba 20 Eur. Zároveň uviedol, že s touto splátkou bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace
a podľa osobitných ustanovení sa stal celý dlh splatným v októbri 2009. Žalobca nemá teda nárok
požadovať úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok, ale vznikol mu nárok na úrok z
omeškania z celého zostatkového dlhu. K mesiacu október žalovaný uhradil dve platby (spolu 63,61
Eur). Po odrátaní tejto sumy z ceny tovaru 799 Eur sa žalovaný dostal do omeškania so sumou 735,39
Eur. V zmysle zásady nemožnosti priznať viac ako žalobca požadoval, súd žalobcovi priznal úroky z
omeškania zo sumy 691,78 Eur až od 28.11.2009 do 23.12.2009, kedy žalovaný uhradil ďalšiu splátku.
Každá ďalšia čiastočná platba bola odpočítaná zo sumy, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania.

Ako vyplýva z obsahu žaloby i podania žalobcu zo dňa 17.07.2013 (čl. 22) žalobca žiadal priznať úroky
z omeškania zo sumy 784,98 Eur už od 28.08.2009 do zaplatenia, resp. po čiastočnej úhrade sumy
20 Eur žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 764,98 Eur od 28.09.2009 do zaplatenia. Treba dať
preto za pravdu žalobcovi, že súd prvého stupňa nesprávne určil moment, od ktorého žalobcovi patria
úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od skoršieho dátumu a z vyššej sumy, ako bolo priznané. Z
uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v časti príslušenstva,
t.j. vo výroku o úrokoch z omeškania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 735,39 Eur (cena tovaru 799 Eur, od ktorej boli odpočítané dve zaplatené splátky
43,61 Eur a 20 Eur, spolu vo výške 63,61 Eur) od 28.09.2009 do 20.11.2009, kedy bola uhradená zo
strany žalovaného suma 43,61 Eur. Každá ďalšia čiastočná platba realizovaná žalovaným bola odrátaná
zo sumy, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania (23.12.2009 žalovaný zaplatil 10 Eur, 21.01.2010
zaplatil 10 Eur, 20.05.2010 zaplatil 43,61 Eur, 21.07.2010 zaplatil 43,61 Eur, 29.06.2011 zaplatil 20 Eur).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O. s.
p.. Vzhľadom na čiastočný úspech v konaní tak žalobcu, ako aj žalovaného odvolací súd vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.