Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/315/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213225030
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213225030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v právnej veci

navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, zastúpený:
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1,
Bratislava proti odporkyni: V. H., T.. XX.XX.XXXX, T. H.: G. X, H., F. B. V. Q., pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eura takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur, do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, titulom zaplateného
súdneho poplatku a trovy konania vo výške 29,29 Eur , titulom náhrady trov právneho zastúpenia,
na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, D.:
XXXXXXX, a to všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2013 domáhal zaplatenia 50,70 Eur a náhrady
trov konania, nakoľko odporkyňa sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázala na výzvu
kontrolného orgánu platným cestovným lístkom.

Súd vydal platobný rozkaz č. k. 32Ro/4198/2013-9 zo dňa 23.08.2013, ktorým odporkyňu zaviazal k
zaplateniu uvedenej sumy a náhrady trov konania.

Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporkyne, súd ho uznesením č. k.
32Ro/4198/2013-13 zo dňa 06.11.2013 zrušil.

Uznesením č. k. 9C/315/2013-22 zo dňa 11.08.2014 ustanovil súd odporcovi podľa § 29 ods. 2 a

6 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka, z dôvodu že súdu sa nepodarilo, napriek lustrácii
vykonanej v Centrálnom registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, zistiť pobyt odporcu. Opatrovník sa
k návrhu nevyjadril.

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a to za zachovania lehoty 5 dní podľa § 156 ods. 3 O.s.p., kedy miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 25.11.2014.

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 24.02.2012 mal súd za preukázané,
že odporkyňa dňa 24.02.2012 o 10.09 hod. cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke č.209 a na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným dokladom. Odporkyňa odmietla zaplatiť
cestovné vo výške 0,70 Eur a sankciu vo výške 50,-Eur.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové

dráhy a lanové dráhy. Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen"mestskádoprava"),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik, ktorý
vo verejnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave uzatvára
s odosielateľom zmluvu o preprave nákladu.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po

vystúpenízvozidlanepreukážeplatnýmprepravnýmdokladomosobeoprávnenejkontrolovaťprepravné
doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému a cestovné
od nástupnej stanice alebo zástavky do cieľovej stanice alebo zástavky podľa tarify cestovného alebo
preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie
prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy

na najbližšej stanici alebo zástavke. Tým nezanikne nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného
do stanice alebo zástavky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok
základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave

je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platnej v rozhodnej dobe, t.j. dňa 24.2.2012
základné cestovné bez príplatkov a zliav bolo 0,70 Eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku
navrhovateľa, pričom sa na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom.

Nastúpením odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku
zmluvy o preprave. Povinnosťou odporkyne bolo zaplatiť za prepravu určené cestovné, čo však

nesplnila. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z. z.), preto
odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť nielen plnú sumu cestovného vo výške 0,70 Eur ale aj prirážku k
základnému cestovnému vo výške 50,-Eur, ktoré si navrhovateľ uplatnil v súlade s ustanovením § 8 ods.
6 zákona č. 514/2009 Z. z..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Zároveň pri svojom rozhodovaní
súd zohľadnil znenie ustanovenia § 150 ods. 2, v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd znížiť.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 16,50 Eur.

Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia, súd v prvom rade nepriznal navrhovateľovi náhradu za
uplatnený úkon- pokus o zmier (výzva na zaplatenie) zo dňa 2.4.2012, nakoľko v zmysle § 13a) vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "
vyhláška") nepredstavuje táto výzva úkon právnej služby v zmysle tohto ustanovenia. Podľa názoru
súdu, keďže žiadny právny predpis nevyžaduje realizáciu pokusu o zmier a výzvy na plnenie ako
hmotnoprávnu podmienku úspešného uplatnenia si nároku na súde, nemožno tento úkon kvalifikovaťako nevyhnutne potrebný a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia by v tomto prípade bolo v
rozpore s požiadavkou účelnosti vynaložených trov. Okrem uvedeného má súd za to, že tento úkon
možno subsumovať pod úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý si v rámci náhrady

trov navrhovateľ tiež vyčíslil. Súd preto uznal ako úkon právnej služby 2 uplatnené úkony a to 1. príprava
a prevzatie zastúpenia zo dňa 13.6.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) a 2. písomné podanie návrhu
zo dňa 21.8.2013 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky), pričom základná sadzba tarifnej odmeny činí za jeden
úkon16,60Eur(§10ods.1vyhlášky),teda2x16,60Eur,t.j.33,20Eur.Zároveňsúdprivyčíslenínáhrady
trov právneho zastúpenia vychádzal aj z ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, ktoré priznáva paušálnu

náhradu výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, v tomto
prípade vo výške 7,81 Eur, teda 2x 7,81 Eur, t.j 15,62 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca
navrhovateľa je platiteľom DPH, má podľa § 18 ods. 3 vyhlášky nárok na zvýšenie odmeny (33,20 Eur)
a náhrady (15,62 Eur) o daň z pridanej hodnoty 20% (teda 20% zo sumy 48,82 Eur t.j 9,76 Eur). Spolu
náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 33,20 Eur + 15,62 Eur + 9,76 Eur t.j. 58,58 Eur.

Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., súd konštatuje, že v tomto konaní sú splnené
podmienkynajehoaplikáciu.Jednásatotižtoodrobnýsporatrovykonaniasúvočisamotnejpohľadávke
neprimerané a to z viacerých hľadísk. Vychádzajúc z úmyslu zákonodarcu a najmä z dôvodovej
správy k novele O.s.p. č. 348/2008 Z.z., ktorou bolo ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. zavedené do
právneho systému, cieľom súdneho konania v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo

najnižšíminákladmi,pričomnemôžeprevažovaťzáujemnavedeníkonaniazdôvodu,žeideozaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta. Trovy konania, tak ako boli v návrhu uplatnené (vo výške 104,38
Eur) predstavujú viac ako dvojnásobok výšky uplatnenej pohľadávky, pričom nemožno neprihliadnuť
na skutočnosť, že v konaní sa jedná o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu je
štandardná a viacnásobne sa opakujúca, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú

prípravu advokáta a všetky úkony právnej služby majú formu tzv. formulárového úkonu, t.j. návrh na
začatie konania je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k
zmene v označení značky veci navrhovateľa, mena a adresy odporcu, prípadne výšky žalovanej sumy.
Najmä vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa súdu javí výška uplatnených trov ako neprimeraná a
považuje jej zníženie za náležité a odôvodnené. Je nutné tiež zdôrazniť, že zákon žiadnym spôsobom

neupravuje postup súdu pri určovaní výšky náhrady trov pri drobných sporoch a prípadné zníženie
náhrady závisí výlučne od úvahy súdu. S prihliadnutím na nespornú existenciu nároku advokáta
(právneho zástupcu) na odmenu za poskytnuté právne služby, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
konaniavovýške16,50Eur(titulomzaplatenéhosúdnehopoplatku)anáhradutrovprávneho zastúpenia
za 1 úkon právnej služby vo výške 16,60 Eur, spolu s paušálnou náhradou 7,81 Eur a 20% DPH, spolu

vo výške 29,29 Eur.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch

rovnopisoch.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.