Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/477/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214695
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5710214695.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa:
M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica R. M. XXXX/XX, U. U., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 869 643 v konaní o
neplatnosť úverovej zmluvy a o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 772 Eur, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/286/2010-371 zo dňa 15. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení neplatnosti zmluvy o úvere (výrok I.), o povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 220 Eur (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 552 Eur (výrok III.) s a rozsudku okresného súdu
n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým v prejednávanej veci) okresný súd určil, že zmluva o úvere
č. 600700008 zo dňa 25.08.2010 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná (výrok I.),
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 220 Eur (výrok
II.), konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 552 Eur zastavil

(výrok III.). Rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodovanie (výrok IV.).
Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že sporná úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania je spotrebiteľskou zmluvou, predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru odporcom ako veriteľom navrhovateľovi ako spotrebiteľovi. Po posúdení jej
obsahu konštatoval, že neobsahuje náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a to údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), ročnú percentuálnu
mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/). Nedostatok týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd analýzou ustanovení všeobecných podmienok
poskytnutia úveru dospel k záveru, že sporný úver bol poskytnutý za úrok (odplatu) vo výške 96 % z
dlžnej sumy ročne. „Dohoda“ ceny za poskytnutie úveru, ktorá predstavuje takmer 4-násobok obvyklej
cenyúveru,bolaformulovanáúmyselnenejasne,abyspotrebiteľnevedel,čovskutočnostizaposkytnutý
úver zaplatí. Uvedené dojednanie okresný súd vyhodnotil ako extrémne nemorálne a z týchto dôvodov
vyhlásil celú spornú úverovú zmluvu za neplatnú.
Vykonaním ďalšieho dokazovania mal preukázané, že existujú aj ďalšie dôvody neplatnosti spornej

zmluvy o úvere. Takmer všetky ustanovenia týchto podmienok, na ktorých sa účastníci dohodli (okrem
organizačno-technických ustanovení uvedených v článkoch 1, 2, 3, 7, 8, 9, 10, 12, 14, 17 až 20),
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Konštatoval, že viaceré ustanovenia sú formulované veľmi
zložito a vo vzťahu k spotrebiteľovi sú mimoriadne nevyvážené. Pokiaľ spotrebiteľ neurobí matematickúanalýzu obsahu zmluvy, bude jej obsah pre neho nejasný. Článok 04 a článok 06 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru komplikovaným a nejasným spôsobom upravuje sankcie za omeškanie
s neplnením splátok úveru, predčasnú splatnosť úveru a zmluvnú pokutu, ktorá nahradzuje sankciu

za omeškanie s platením úveru. Podstatné časti spornej úverovej zmluvy, ktoré sa týkajú finančných
záväzkov medzi účastníkmi označil za neplatné pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na primerané zadosťučinenie vychádzal okresný súd z ust. §

3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalými praktikami odporcu sa viackrát
zaoberala Európska komisia Európskej únie ako aj súdny dvor Európskej únie. Spory medzi touto
spoločnosťou a spotrebiteľmi boli predmetom viacerých súdnych sporov a aj na Slovensku a súdy v
mnohých prípadoch rozhodli na neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti úverových zmlúv.
Odporca prejavil arogantný prístup vo vzťahu k navrhovateľovi, keď aj napriek tomu, že medzi
nimi prebieha spor o neplatnosť úverovej zmluvy, naďalej na navrhovateľa naliehal a sms správami

ho opakovane žiadal, aby dlh z úverovej zmluvy, tak ako ho odporca vyčíslil, zaplatil. Podal voči
navrhovateľovi aj návrh na začatie rozhodcovského konania, a to už počas vedenia predmetného
sporu. V zmenkovom konaní odporca uplatnil proti navrhovateľovi zmenkový úrok bez formálneho a
právneho dôvodu. Takéto agresívne správanie odporcu pri uplatňovaní jeho spornej pohľadávky pôsobí
na psychiku navrhovateľa veľmi nepriaznivo. Z týchto dôvodov priznal okresný súd navrhovateľovi ako

spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie vo výške 220 Eur. Zobral pritom do úvahy skutočnosť,
ženavrhovateľzposkytnutejistinyúveruvovýške800Eur,ktorýsazaviazalvrátiťdo14.09.2010bolešte
začiatkom roku 2013 dlžný sumu 560 Eur, na druhej strane odporca zasa nerešpektoval právoplatné
rozhodnutia súdov, ktorým im bolo zakázané používať voči spotrebiteľom nekalé praktiky. Keďže v
predmetnom spore bolo už o časti nároku navrhovateľa na finančné zadosťučinenie v rozsahu 552

Eur právoplatne rozhodnuté, formálne návrh navrhovateľa na finančné zadosťučinenie v tomto rozsahu
podľa § 159 ods. 3 O.s.p. pre prekážku čiastočne rozhodnutej veci zastavil.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., prenechal rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnom skončení
veci.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a to vo výroku o určení neplatnosti zmluvy o
úvere a vo výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi finančné zadosťučinenie. Namietal, že postupom
okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd mu nedoručil listinné dôkazy
predložené navrhovateľom na pojednávaniach, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

občianskeho súdneho konania a tzv. princípu rovnosti zbraní. Pojednávania konané dňa 08.04.2011 a
31.05.2011 boli realizované bez jeho prítomnosti, pričom na takýto postup neboli splnené podmienky §
101 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd vec prejednal napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaniach vopred
ospravedlnil a požiadal o ich odročenie. Poukázal na dôvody, ktoré podrobne opísal už v odvolaní voči
predchádzajúcemu rozhodnutiu okresného súdu.

Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný súd sa nevysporiadal s jeho
návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom jeho obchodného zástupcu, ktorý s navrhovateľom uzatváral
spornú zmluvu o úvere. Týmto výsluchom malo byť preukázané, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
nemal status spotrebiteľa. Dôvodom bola skutočnosť, že existujú dve rôzne vyhotovenia zmluvy o úvere
a to zmluva o úvere s nevyznačeným účelom úveru, ktorej originál predložil v konaní navrhovateľ a

zmluva o úvere s vyznačeným účelom úveru vo forme výkon zamestnania, ktorej fotokópiu predložil
odporca. Postupom okresného súdu malo dôjsť aj k poručeniu ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd
vôbec neoznámil, že navrhnutého svedka p. G. v konaní nevypočuje, neuviedol, že považuje existenciu
dvoch verzií originálov zmluvy o úvere za spornú, a že bude vychádzať iba z originálu predloženého
navrhovateľom a kópiu predloženú odporcom nezohľadní ako relevantnú. Z hľadiska skutkového aj

právneho je potom jeho rozsudok prekvapivý.
Odporca ďalej namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Nesprávne, za rozhodujúce znenie zmluvy o úvere považoval originál predložený
navrhovateľom. Z listu SOI zo dňa 11.01.2011, ktorý bol adresovaný navrhovateľovi vyplýva, že tento
sám predložil originál spornej zmluvy, kde bolo prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na

výkon zamestnania. Okresný súd však na túto skutočnosť neprihliadal. Navrhovateľ sám v súlade s
dodatkom k zmluve o úvere potvrdil, že za čas poskytnutého úveru si kúpil notebook. Použitie výpočtovej
techniky je v súčasnosti nevyhnutnou súčasťou výkonu takmer každého zamestnania. Okresný súdpochybil, že vo veci nevypočul zamestnávateľa navrhovateľa vo vzťahu k preukázaniu pravdivosti účelu
úveru uvedeného v zmluve. Vychádzal iba z nepodloženého predpokladu určitej skutočnosti.

Za nesprávne považoval odvolateľ aj právne posúdenie veci prvostupňovým súdom a to v otázke
existencie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neplatnosti zmluvy ako celku, poskytnutia finančného
zadosťučineniaajehopasívnejvecnejlegitimácie.Opätovnezdôraznil,žeuvedenýúvernemalcharakter
spotrebiteľského úveru, z predloženej zmluvy v žiadnom prípade nevyplynula existencia jeho záväzku
poskytnúť navrhovateľovi finančné prostriedky. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda v danom prípade

jeneaplikovateľný,nakoľkotuneexistujezmluvaospotrebiteľskomúvere.Okresnýsúdsanevysporiadal
s argumentáciou rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci Perenič, Pereničová vs. SOS financ napriek
tomu, že v argumentácii na ňu odvolateľ poukazoval. Podľa tohto rozhodnutia sa má v zásade
zachovávať platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú
nekalé podmienky. Žiadna z podstatných náležitostí zmluvy o úvere nebola a nie je dotknutá dôvodom
neplatnosti. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Cena peňazí a odplata za

poskytnuté plnenie nemôžu byť v spotrebiteľskej zmluve posudzované ako neprijateľná podmienka,
nakoľko ide o hlavný predmet plnenia. Zmluva o úvere, na rozdiel od názoru prvostupňového súdu
čo do platenia bola vyjadrená mimoriadne jednoducho, keď bola stanovená fixne výška úveru, výška
poplatku a celková suma na vrátenie. Neboli potrebné žiadne zložité matematické výpočty ako uvádza
okresný súd. Ani prípadné neuvedenie výšky RPMN alebo úrokovej sadzby nie je dôvodom neplatnosti

zmluvy, ale iba dôvodom bezodplatnosti poskytnutého financovania, ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Prípadná vada týkajúca sa predčasnej splatnosti dlhu nemá za následok neplatnosť celej zmluvy
o úvere. Dohoda o vyplnení blanko zmenky, je samostatná, tzv. nepomenovaná zmluva, ktorá netvorí
súčasť zmluvy o úvere, a preto sa na ňu nemôže vzťahovať neplatnosť celého úveru.

Za nesprávne považoval poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia navrhovateľovi. Poukázal
na § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého takéto zadosťučinenie možno priznať
iba v prípade úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom na
súde. K takémuto úspešnému uplatneniu zo strany navrhovateľa však nedošlo. Zdôraznil, že to bol
predovšetkým navrhovateľ, ktorý porušil právo tým, že bol dlhodobo v omeškaní s platením čo i len

samotnej istiny poskytnutého úveru a splatil ju až po tom, čo sa jej zaplatenia začal domáhať formou
podania vzájomného návrhu. Všetky jeho kroky smerovali k vymoženiu pohľadávky a boli minimálne
sčasti oprávnené. Pokiaľ ide o jeho pasívnu vecnú legitimáciu poukázal , pohľadávka zo spornej zmluvy
bola postúpená vymáhačskej spoločnosti RWD .

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., z titulu
ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok III., ktorým bolo konanie o návrhu navrhovateľa

na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 552 Eur zastavené a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že postupom okresného súdu, ktorý vec

prejednal aj v jeho neprítomnosti, došlo k odňatiu možnosti konania pred súdom a k porušeniu
zásady rovnosti zbraní. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že na pojednávanie konané
dňa 08.04.2011 bol odporca a jeho právny zástupca riadne predvolaný, svoju neúčasť na tomto
pojednávaní neospravedlnili. Na pojednávanie konané dňa 31.05.2011 boli opätovne odporca ako i jeho
právny zástupca riadne predvolaní a svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca odporcu kolíziou s

inými pojednávaniami. Uviedol, že vystupuje ako jediný konateľ a advokát spoločnosti, ktorá odporcu
zastupuje. Na pojednávaní konanom dňa 25.03.2014 sa právny zástupca odporcu riadne zúčastnil.Právo účastníka, aby jeho vec súd prejednal v jeho prítomnosti, je jedným z procesných práv
vyplývajúcich z O.s.p.. To však neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodovať o veci bez jeho
prítomnosti; účastníkovi je vždy povinný poskytnúť možnosť, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti.

Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladá súdu, aby predvolanie účastníkom doručil tak, aby mali dostatok času
na prípravu. Potom je už na účastníkovi, či svoje práva využije alebo nevyužije. Podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na pojednávania ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takéhoto účastníka.

Právny zástupca odporcu neúčasť na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania ospravedlnil iba
na pojednávaní konanom dňa 31.05.2011 s tým, že ako dôvod uviedol kolíziu s iným pojednávaním.
Z ustálenej judikatúry súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, vyplýva, že kolízia pojednávaní nie je bez
ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. Kolízia môže byť dôvodom odročenia pojednávania v
prípade, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu. Právny zástupca

odporcu ako dôvod účasti na inom pojednávaní uviedol okolnosť, že je jediným konateľom spoločnosti
a zároveň advokátom, ktorý vykonáva advokátsku činnosť u právneho zástupcu odporcu. Túto
„preťaženosť“ právneho zástupcu odporcu nepovažoval odvolací súd za vážny dôvod pre odročenie
pojednávania, ani za skutočnosť, na základe ktorej nemožno spravodlivo žiadať od odporcu, aby si zvolil
iného zástupcu. Je zodpovednosťou právneho zástupcu odporcu zorganizovať množstvo práce tak, aby

povinnosti advokáta vyplývajúce zo Zákona o advokácii, plnil riadne. Právny zástupca odporcu netvrdil
a ani nepreukázal, že nepriaznivá personálna situácia v jeho advokátskej kancelárii vznikla náhle a
nepredvídateľne tak, že nebolo možné usporiadať si plnenie pracovných povinností tak, aby sa mohol
zúčastniť pojednávania pred okresným súdom.
Rovnako v tejto súvislosti nie je potom dôvodná námietka o nezaslaní listinných dôkazov odporcovi,

resp. jeho právnemu zástupcovi, ktoré boli predkladané navrhovateľom na týchto pojednávaniach. Z
obsahu zápisníc o pojednávaní vyplýva, že listiny, ktoré tam boli predložené, boli riadne oboznámené
a pokiaľ by sa odporca, resp. jeho právny zástupca pojednávania zúčastnili, mali možnosť a vytvorený
priestor s obsahom týchto listín sa riadne oboznámiť. To, že svoje procesné právo nevyužili, nemožno
považovať za odňatie možnosti konania pred súdom.

Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd v konaní postupoval v rozpore s ust. § 118 ods. 2
O.s.p., ako to tvrdil odporca. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z obsahu odôvodnenia v poradí
prvého rozsudku okresného súdu v tomto konaní a následného zrušujúceho uznesenia krajského súdu
vyplýva, že sudca vyjadril, ktoré tvrdenia považuje za zhodné, pričom odporca už po tomto vyjadrení
mal možnosť podávať ďalšie návrhy na vykonané dokazovanie, prípade sa k nemu vyjadriť. Okrem

toho, aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady, ktorá by mala
za následok odňatie možnosti konania pred súdom odporcovi, prípadne mala vplyv na zmätočnosť
napadnutéhorozsudku.Aktotižsudcatotozákonnéustanovenienedodrží,nemátožiadenpriamydosah
na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka,

napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny
procesný postup prvostupňového súdu a podobne. Táto okolnosť nespôsobila ani prekvapivosť
napadnutého rozhodnutia. Právny dôvod, ktorý mienil prvostupňový súd na danú vec aplikovať, bol
už v priebehu konania aj samotnými účastníkmi prezentovaný a títo sa k nemu vyjadrili. Postup,

ktorý predchádzal rozhodnutiu okresného súdu bol dostatočne jasný a dával predstavu o smerovaní
dokazovania ako aj tom, ktoré skutočnosti pre rozhodnutie sú významné.

Nedôvodná je aj námietka odporcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že okresný súd neuviedol, prečo nevykonal dôkaz výsluchom svedka pána G..

Ako vo svojej rozhodovacej činnosti krajský súd už viackrát zdôraznil, odkazujúc aj na závery judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je povinnosťou súdu reagovať na každý argument účastníka.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a
skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z práva na spravodlivé súdne
konanie síce vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi

strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdneho ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené.Nevykonanie odporcom navrhovaného dôkazu môže viesť iba prípadne k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v konečnom dôsledku k vecnému nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti
konať pred súdom. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal so

skutočnosťou, prečo spornú úverovú zmluvu považoval za spotrebiteľský úver a prečo neprihliadal na
tvrdenie odporcu, že výpočtovú techniku kúpil navrhovateľ na účely svojho zamestnania. Rovnako ako
prvostupňový súd, ani odvolací súd nevidel dôvod výsluchu svedka navrhovaného odporcom.
Okrem toho krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátna úprava, na ktorú poukazuje
odvolateľ v otázke ochrany spotrebiteľa, nekorešponduje s legislatívou Európskej únie - smernice

2008/48/ES. Pojmu použitému v označenom právnom akte a podmienkach Slovenskej republiky
zodpovedá pojem podnikanie, obchodná činnosť, nie však už pojmy povolanie (v širšom význame), resp.
zamestnanie. Uvedený názor odvolacieho súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca zákonom
č. 394/2011 Z. z. novelizoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (aj) v časti definície
pojmu spotrebiteľ v § 2 písm. a/ tak, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, pričom ohľadom pojmu povolanie zákon poznámkou 5a výslovne

odkázal príkladmo na zákon SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov. Z uvedeného vyplýva, že povolaním je nutné rozumieť predovšetkým tzv. slobodné povolania
vykonávané na základe osobitných predpisov, ktorých výkon je zároveň podnikaním. Vychádzajúc z

uvedeného je zrejmé, že vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zo spornej zmluvy o úvere,
je vzťahom spotrebiteľským tak, ako to ustálil okresný súd.

Odvolateľ poukazoval na nesprávny právny záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o úvere ako
celku. Prvostupňový súd, ako primárny dôvod neplatnosti celej zmluvy o úvere, videl v neprimeranosti

dojednania výšky odmeny za poskytnutý úver. Odvolateľ nenapáda nesprávnosť skutkových záverov
okresného súdu, že odplata za tento dojednaný úver bola 96 % z dlžnej (poskytnutej sumy) ročne.
Spochybňuje skutočnosť, že výška odplaty za poskytnutý úver nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a
v prípade jej neprimeranosti nie je dôvod pre neplatnosť celej zmluvy. S týmto záverom odvolateľa sa
krajský súd nestotožňuje a v súvislosti s posúdením neplatnosti zmluvy z tohto dôvodu, v celom rozsahu

poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods.
2 o.s.p.).
Odvolateľ zdôrazňoval prioritu takého výkladu právneho úkonu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy
pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Prihliadajúc však na rozsah neprijateľnosti zmluvných
podmienok, by fakticky ostala platná iba povinnosť navrhovateľa vrátiť odporcovi poskytnuté finančné

prostriedky bez poplatkov, bez sankcií atď., teda záväzok ako z titulu bezdôvodného obohatenia.
Prihliadajúc na rozsah uvedenej spornej zmluvy o úvere a rozsah neprijateľných zmluvných podmienok,
postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil v tomto kontexte celú zmluvu ako neplatný právny úkon,
považoval krajský súd za správny.

Rovnako správne okresný súd rozhodol o poskytnutí primárneho finančného zadosťučinenia. Podaným
žalobným návrhom sa navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhal ochrany práva pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z.. Je teda
nepochybné, že v súvislosti s úspešným uplatnením tohto práva mal nárok na primerané finančné
zadosťučinenie.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, na túto krajský súd
neprihliadal. Išlo o skutočnosť, ktorú odvolateľ prezentoval až v rámci podaného odvolania. Nebolo
preukázané,žebybolisplnenépodmienkyvyplývajúcezust.§205aO.s.p.,ktorýumožňujeodvolaciemu
súdu prihliadať aj na skutočnosti, ktoré neboli uvádzané účastníkom v rámci prvostupňového konania.

Odvolateľ netvrdil a ani nepreukázal splnenie týchto podmienok.

O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd, nakoľko tento
ponechal rozhodovanie o trovách konania na čas po právoplatnom skončení veci.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.