Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209340
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214209340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcov: 1. P. Š., Z..

X. Q. XXXX, a 2. F. Š., Z.. XX. P. XXXX, obaja bytom V. XXX, proti žalovanému: T. F., Z.. X. P. XXXX,
bytom Q. U. XX, O., zastúpenému: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, Dunajská Streda, o neplatnosť
záložných zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie neplatnosti

- záložnej zmluvy uzavretej 20. mája 2003 medzi žalobcami a žalovaným, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX, a

- záložnej zmluvy uzavretej 28. mája 2003 medzi žalobcami a žalovaným, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX,

sa zamieta pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu 9. mája 2014 domáhali určenia neplatnosti dvoch záložných zmlúv
označených vo výroku, ktorých predmetom bol rodinný dom vo (vtedajšom) vlastníctve žalobcov v k. ú.
V.. V žalobe predniesli, že tieto zmluvy mali zabezpečovať ich záväzok voči žalovanému z dvoch zmlúv
o pôžičke z 10. marca 2003 a 1. apríla 2003. Na základe týchto zmlúv však nikdy nedošlo k plneniu v
hotovosti, ale zapožičané peniaze boli (zrejme) použité na vyplatenie ich dlhu v exekúcii. Časť sumy
mu žalobcovi vrátili, časť žalovaný neprijal. Žalobca v 1. rade zároveň namietol, že si nie je vedomý, že
by záložné zmluvy podpísal, ale že ich zrejme zaňho podpísala žalobkyňa v 2. rade (jeho manželka),

ktorá na to nebola oprávnená.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Podrobne v ňom popísal, ako za žalobcov splatil
viaceré ich dlhy, pre ktoré sa proti nim viedli exekúcie, a tiež popísal pôžičky poskytnuté žalobcom ešte
pred marcom 2003. Žalobca v 1. rade mu pritom 15. novembra 2004 zaslal list, v ktorom svoj záväzok
z oboch zmlúv o pôžičke z marca/apríla 2003 uznal. Na základe sporných záložných zmlúv vykonal
záložnéprávonanehnuteľnostižalobcov,pričomrozsudkomtun.súduč.k.4C11/2011-23právoplatným
15. marca 2011 im bola uložená povinnosť tieto nehnuteľnosti vypratať. V závere svojho vyjadrenia
spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

3. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom svojej zástupkyne doplnili svoj prednes v tom zmysle,
že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch záložných zmlúv je odôvodnený tým, že po
vyhovení tejto žalobe budú nasledovať ďalšie kroky v podobe určenia vlastníckeho práva žalobcov, čím
dôjde k navráteniu nehnuteľnosti žalobcom.4.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanie,naktoromvykonaldokazovanievýsluchomprítomného
žalovaného a listinami (záložnou zmluvou z 20. mája 2003, záložnou zmluvou z 28. mája 2003, kúpnou
zmluvouzo6.septembra2004,výpisomzlistuvlastníctvač.588prek.ú.Vrakúň)avspojenísuznanými,

resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa v 2. rade ako záložca 20. mája 2003 podpísali listinu
označenú ako „Záložná zmluva“, ktorej obsahom (v čl. III) bolo zriadenie záložného práva v prospech
žalovaného na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísané na liste vlastníctva č.
XXX v k. ú. V. (dom s. č. XXX a pozemok parc. č. XX/X) na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorý

zmluvou o pôžičke z 10. marca 2003 poskytol žalobcom 600 000 býv. Sk. V čl. VI ods. 2 záložnej zmluvy
bolo určené, že záložca (žalovaný) môže záložné právo vykonať aj priamym predajom záujemcovi, pri
čom koná v mene a na účet záložcov (žalobcov, čl. VI ods. 3 cit. zmluvy). Zostalo sporné, či túto zmluvu
podpísal aj žalobca v 1. rade, aj jeho podpis bol však notársky osvedčený. Vklad tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

b) Ďalej žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa v 2. rade ako záložca 28. mája 2003 podpísali ďalšiu
listinu označenú ako „Záložná zmluva“, ktorej obsahom (v čl. III) bolo tiež zriadenie záložného práva v
prospech žalovaného na tie isté nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorý zmluvou
o pôžičke z 1. apríla 2003 poskytol žalobcom 400 000 býv. Sk. V čl. VI ods. 2 a 3 záložnej zmluvy bolo
taktiež určené, že záložca (žalovaný) môže záložné právo vykonať aj priamym predajom záujemcovi a

že pri tom koná v mene a na účet žalobcov. Rovnako zostalo sporné, či túto zmluvu podpísal aj žalobca
v 1. rade, aj pod touto listinou bol však jeho podpis notársky osvedčený. Vklad tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

c) Žalovaný svoje záložné právo z uvedených záložných zmlúv vykonal tak, že 6. septembra 2004 v
mene žalobcov (ako ich zástupca) uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou uvedené nehnuteľnosti priamo predal

A. L. - tete žalovaného. V čl.III bola určená kúpna cena na 1.111.520 býv. Sk, ktoré boli v zmysle čl.
IV zaplatené do rúk žalovaného pred uzavretím zmluvy. Vklad kúpnej zmluvy do katastra bol povolený
Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

d) Kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V. XXXX/XX, nadobudol predmetné
nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. V.Ň. žalovaný, ktorý ich následne rozčlenil na viacero

parciel. Ku dňu vyhlásenia rozsudku je ako ich vlastník vedený v katastri nehnuteľností žalovaný. Na
liste vlastníctva pritom je zapísané iba záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pod č. V.
XXXX/XX.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou obsahu oboch listinných
dôkazov označených ako „Záložná zmluva“ a notárskych doložiek k nej pripojených. Spornosť podpisu
žalobcu v 1. rade pod zmluvou nebola dokazovaním odstránená. Aj keď notárska doložka o osvedčení
podpisu je verejnou listinou (porov. § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v
znení neskorších predpisov), ktorá podľa § 134 O. s. p. až do dôkazu opaku preukazuje to, čo je v nej

uvedené (teda v prerokúvanej veci to, že ju vlastnoručne podpísal aj žalobca v 1. rade), nepovažoval súd
vzhľadom na výsledok konania za potrebné vykonávať bližšie dokazovanie pravdivosti tvrdení žalobcu,
ktorý pravdivosť doložky vyvracal.b) Aj skutkový záver v bode 5 písm. c) je v podstate len reprodukciou listinného dôkazu - kúpnej zmluvy
zo 6. septembra 2004. Príbuzenský vzťah žalovaného a kupujúcej súd zistil z výpovede žalovaného, v
ktorej dôveryhodnosť v tomto smere nemal dôvod neveriť.

c) Skutkové zistenia v bode 5 písm. d) súd urobil z obsahu listinného dôkazu - listu vlastníctva č. XXX
pre k. ú. V., na ktorom je ako vlastník nehnuteľností vedený žalovaný a ako titul nadobudnutia je pri
jeho mene zapísaná kúpna zmluva č. V. XXXX/XX. S týmto listinným dôkazom súhlasila aj výpoveď
žalovaného,žedomvroku2008kúpilspäť.Následneporoku2008súprititulochnadobudnutiazapísané
aj geometrický plán a rozhodnutie o určení súpisného čísla.

7. Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ktorými žalobcovia a žalovaný preukazovali okolnosti

uzavretia záložných zmlúv, zmlúv o pôžičke a existenciu vzájomných záväzkov v tomto smere. Keďže
súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení neplatnosti oboch záložných zmlúv
naliehavý právny záujem, nebolo pre výsledok konania podstatné tieto okolnosti zisťovať. Nebolo by
totiž hospodárne vykonávať dokazovanie v meritórnej otázke platnosti či neplatnosti záložných zmlúv,
ak je zrejmé, že takéto dokazovanie nebude súdom nijako reflektované pri vynášaní rozsudku, ktorým

sa žaloba zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dôkazy navrhnuté žalobcami pritom
naliehavý právny záujem nijako nepreukazovali, hoci ich v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
(§ 120 ods. 1 O. s. p.). Preto by ani ich vykonanie neviedlo k úspechu žalobcov.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobcovia sa v prerokúvanej veci domáhajú určenia neplatnosti dvoch záložných zmlúv uzavretých

v roku 2003, teda v podstate určenia, že tu nie je právny vzťah založený týmito zmluvami medzi nimi a
žalovanými. V zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa však určenia, že tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak

však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci žalobcovia týmto požiadavkám neučinili zadosť.

10. Žalobcami napadnuté záložné zmluvy obsahujú v sebe okrem samotného zriadenia záložného práva
na zabezpečenie určených pohľadávok aj ustanovenie o možnosti jeho výkonu priamym predajom.
Záložnéprávozriadenétýmitozmluvamiužvsúčasnostivkatastrinehnuteľnostízapísanénieje,pretože
bolo vykonané kúpnou zmluvou zo 6. septembra 2004, ktorou boli nehnuteľnosti predané A. L.. Je tak

zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch záložných zmlúv nie je daný potrebouzískať podklad pre vykonanie určitého zápisu (výmazu) v katastri, pretože samo záložné právo už
vymazané je.

Na základe rozsudku určujúceho neplatnosť oboch záložných zmlúv však žiaden iný zápis v katastri

vykonať nemožno. Bráni tomu predovšetkým ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995
Z. z., v zmysle ktorého nemožno na základe rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu obnoviť
zápis v katastri, ak je právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšou zmenou. K zmene vlastníctva nehnuteľností
došlo kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V. XXXX/XX, a následne došlo ešte minimálne k
jednejzmeneďalšoukúpnouzmluvoupodč.V.XXXX/XX.Ajkebytedaboloteoretickymožnénazáklade

rozsudku určujúceho neplatnosť oboch záložných zmlúv vykonať zmenu vlastníckeho práva, nie je to
možné v tomto prípade, kde boli sporné nehnuteľnosti po vklade záložného práva už dvakrát prevedené.

Obsahom záložnej zmluvy pritom nie sú žiadne ďalšie práva ani povinnosti, ktoré by medzi žalobcami
a žalovaným v súčasnosti existovali, resp. ich existencia by bola sporná, a ktoré by v súčasnosti mali
relevanciu. Zo žalobného prednesu oboch žalobcov je naopak zrejmé, že ich cieľom je dosiahnuť, aby
boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci týchto nehnuteľností, teda zjednodušene povedané,

aby sa im „navrátilo“ vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Svoje vlastnícke právo k nim však
nestratili záložnou zmluvou, ale v roku 2004 kúpnou zmluvou (aj keď bola uzavretá na základe záložnej
zmluvy), na ktorú nadväzovala ďalšia kúpna zmluva v roku 2008. Žaloba o určenie neplatnosti záložných
zmlúv je tak za daných okolností úplne nevhodným prostriedkom ochrany tohto ich porušeného práva.
Navyše, sami žalobcovia vo svojom prednese uviedli, že po tejto žalobe by nasledovali ďalšie kroky

v podobe určenia vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu je však práve to dôkazom, že táto žaloba
slúži len „zbytočnému rozmnožovaniu sporov“ v zmysle skôr citovanej judikatúry a nemôže jej svedčať
naliehavý právny záujem.

Podobne sa určením neplatnosti záložných zmlúv nijako nevyriešia sporné otázky týkajúce sa pôžičiek
medzi žalobcami a žalovaným a prípadných nárokov z tohto titulu, keďže platnosť či neplatnosť

záložných zmlúv na samotný právny vzťah z pôžičky nemá vplyv.

11. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že určenie neplatnosti oboch záložných zmlúv z 20. a 28. mája
2003 neodstraňuje neistotu v právnom postavení žalobcov ani neprispieva k ochrane ich ohrozeného
práva, ani nevytvára žiaden pevný základ pre právny vzťah účastníkov. Naopak, slúži len rozmnožovaniu
sporov, nie potrebám praktického života. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú

naliehavý právny záujem na takomto určení.

Naliehavý právny záujem nie je odôvodnený už tým, ako mylne tvrdili žalobcovia prostredníctvom svojej
splnomocnenec zástupkyne, že sú tu možné okolnosti zakladajúce neplatnosť sporných záložných
zmlúv. Naliehavý právny záujem je osobitným predpokladom určovacej žaloby nezávislý od samotného
merita veci, teda od otázky, či je určitý úkon skutočne neplatný. Nedostatok naliehavého právneho

záujmu práve preto znamená zamietnutie žaloby bez toho, aby sa ňou súd zaoberal meritórne.

12. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku.

13. Len na záver možno uviesť, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
nevytvára prekážku veci rozsúdenej pre otázku platnosti resp. neplatnosti záložných zmlúv z 20. a 28.
mája 2003 (porov. judikát R 15/2005 a uznesenie NS SR 7 Cdo 26/2010), a neznamená ani potvrdenie

ich platnosti. Žalobcom preto nič nebráni podať novú žalobu o to isté určenie, ak dokážu naliehavý
právny záujem na ňom.

14. O trovách konania súd nerozhodol, pretože nikto z účastníkov nepodal zodpovedajúci návrh (§ 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.