Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313213833
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313213833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: X. T., nar. X. J. XXXX, bytom
U. XX, U., zastúpenej advokátom: JUDr. Pavol Kolenčík, Hlavná 56, Šaľa, proti odporkyni: R. K., nar.
XX. H. XXXX, bytom B. Z. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo 14. augusta 2013 č. k. 5C/133/2013-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
svojho výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v kat. úz. B. Y.. Svoje

rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 80 písm. c/ O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), § 476 ods. 1, ods. 2, § 485 ods. 1, § 486
O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), keď mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že obe účastníčky konania sú ako podielové spoluvlastníčky v
podielev1/2kcelkuzapísanévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXvkat.úz.B.Y.,pričomnavrhovateľka
sa ňou stala na základe dedenia po poručiteľovi H. W. a odporkyňa na základe darovacej zmluvy zo
strany O. Z. (ktorý tento podiel zdedil po svojej manželke T. Z. a táto po H. W.). Navrhovateľka sa
pri určení svojho vlastníckeho práva odvoláva na listinu označenú ako Splnomocnenie - Rozhodnutie

- Záväť z 8. novembra 1985. Súd prvého stupňa dôvodil, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti neprislúcha tomu, kto síce ukrátený na svojom dedičskom práve bol, avšak dedičského
konania sa zúčastnil. Nápravy by sa takýto dedič mohol domáhať iba v rámci obnovy dedičského
konania, prípadne mimoriadnym dovolaním. O taký prípad by mohlo ísť vtedy, keby sa dodatočne objavil
závet, s ktorým sa v dedičskom konaní nepočítalo. Navrhovateľka uviedla, že sa dedičského konania
po poručiteľovi H. W. zúčastnila, avšak spomínaný závet nepredložila. Súd prvého stupňa nemohol určiť
navrhovateľku výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keď v prejednávanej veci nemožno

postupovať § 485 O. z., resp. resp. ani v prípade, ak by išlo o závet, z ktorého jasne vyplýva vôľa H.
W. ustanoviť ju za svoju univerzálnu dedičku. Z predloženej listiny však nie je možné ani dospieť k
záveru,ženavrhovateľkabysamalastaťvýlučnouvlastníčkouatedadedičkoupoporučiteľovi(dedičkou
jeho celého majetku). Vyplýva z neho len skutočnosť, že je oprávnená konať za splnomocniteľa v jeho
úradných a finančných záležitostiach a nič viac z neho nemožno dovodiť. Súd prvého stupňa poukázal i
naspornosťtoho,čisamotnálistinabolanapísanáapodpísanáporučiteľomH.W.,keďzlistinyjezrejmé,
že listinu napísala a podpísala tá istá osoba, podpisy svedkov i podpis poručiteľa sú písané tou istou

osobou, ktorá spísala obsah listiny. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. tak, že úspešnej odporkyni nepriznal právo na ich náhradu, ktorá si síce uplatnila trovy konania vovýške 70,75 eur a náklady na cestovné - za použitie osobného auta Škoda Fabia 1.4, ušlý zisk z predaja
vo výške 24,05 eur a ušlú mzdu manžela, nakoľko ona nešoféruje. Odporkyňa síce má právo na náhradu
trov cestovného, avšak súd jej nemohol priznať cestovné, nakoľko nemá preukázané (kópiou veľkého

technického preukazu), že osobné motorové vozidlo Škoda Fabia 1.4 patrí jej, resp. jej manželovi, tiež
nemohol posúdiť správnosť vyčíslenia cestovných nákladov odporkyne a nemohol jej tak priznať ani ňou
vyčíslenénákladynacestovné,pretoženepredložilatechnickýpreukazodmotorovéhovozidla.Rovnako
nebolo možné priznať odporkyni výdavky sprievodcu, keď nepreukázala existenciu takých zdravotných
dôvodov, ktoré by potrebu sprievodcu odôvodňovali. Čo sa týka odporkyňou vyčísleného ušlého zisku z

tržby predaja, tento jej taktiež nebolo možné priznať. Keďže odporkyňa predložila príjmové pokladničné
doklady z toho istého dňa z predchádzajúcich rokov, ktoré však nie sú pre súd dokladom preukazujúcim
ušlý zisk. Takýmto dokladom je buď platobný výmer správcu dane za posledné zdaňovacie obdobie,
ktoré predchádza dňu, v ktorom je nárok uplatňovaný alebo daňové priznanie za posledné zdaňovacie
obdobie.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá

navrhla, aby ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Súd prvého stupňa nesprávne
posúdil relevantnosť predloženej listiny ... Záväť..., keď práve toto označenie vyjadruje vôľu pisateľa
listiny - poručiteľa H. W. - ustanoviť navrhovateľku za univerzálnu dedičku svojho majetku pre prípad

smrti, čo dokazuje to i posledná veta listiny, v zmysle ktorej má skoršie splnomocnenie neskôr slúžiť ako
rozhodovanie poručiteľa a záväť. Mala za to, že mylné sú i tvrdenia súdu prvého stupňa o skutočnosti
podpísania listiny H. W., keď z ďalších predložených listín a splnomocnení je zrejmé, že menované
podpisy sú odlišné. H. W. podpisoval listiny v rôznych časových obdobiach, v čase lepšieho i horšieho
zdravotného stavu a konajúci súd tak nemohol bez odborného skúmania písma oprávnene vyvodiť záver

o spornosti predmetných podpisov, resp. listín. Navrhovateľka podala návrh na začatie konania o určenie
vlastníckeho práva z dôvodu, že v čase podania návrhu už nemohla z dôvodu zmeškania lehôt použiť
postup podľa § 228 O. s. p. Nie je možné stotožňovať právny dôvod určovacej žaloby a právny dôvod
žaloby na vydanie dedičstva.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil ako

správny. Uviedla, že odvolanie navrhovateľky je založené na údajných listinných dôkazoch, ktoré
konajúci súd riadne preskúmal a dospel k jednoznačnému záveru, že je sporné, či listinné dôkazy, o
ktoré sa opiera žaloba sú skutočne písané poručiteľom H. W.. Navrhovateľka, podľa názoru odporkyne,
čakala na predloženie údajných listín dovtedy, pokiaľ ostatní súrodenci poručiteľa, ktorí by mohli toto jej
tvrdenie vyvrátiť, zomrú. Požiadala odvolací súd o prizvanie jedinej žijúcej osoby z oprávnených dedičov

- sestru navrhovateľky - H. T., rod. W., nar. XX. X.. XXXX, bytom T. XXXX/XX, X. ako svedkyne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce

vmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny
a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený
dňa 16. decembra 2014 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/133/2013 je určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX pre kat. úz. B. Y.. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky
zamietnutý.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou

súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom
prvého stupňa dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať
ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však pre potrebu
vyporiadania sa s tzv. odvolacími námietkami, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného
súdom prvého stupňa dodáva: (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Navrhovateľka sa svojím návrhom z 22. mája 2013 domáha určenia svojho výlučného vlastníctva k

nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX pre kat. úz. B. Y. a to parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 1557 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 101 m2
a rodinného domu s. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a XXX/X. Navrhovateľka je podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1/2-ici, ktorý svoj podiel nadobudla na základe dedenia
- rozhodnutím Štátneho notárstva v Galante po poručiteľovi H. W., zomr. X. J. XXXX v L. X., naposledy

bytom Y., bez zanechania závetu. Domový majetok a parcely s ním súvisiace (teda knihovne 104, 103
geodeticky 104 v Jelke) zdedili rovnodielne T. Z. a X. T. s tým, že spoločne a nerozdielne vyplatia
odstupujúcich dedičov. Uznesením Obvodného súdu Bratislava 2 v Bratislave sp. zn. D 66/93-23, D not
38/93 zo 16. februára 1995 určil tento súd všeobecnú cenu majetku po poručiteľke T. Z., nar. XX. T.
XXXX, zomr. X. U. XXXX, naposledy bytom I. XX, X. a potvrdil nadobudnutie celého dedičstva O. Z., nar.

XX. U. XXXX, bytom I. XX, X. - pozostalému manželovi. Tento daroval svoj polovičný podiel odporkyni
darovacou zmluvou, zapísanou pod V 3804/05 dňa 10. januára 2006.

Navrhovateľka predložila v konaní súdu písomnú listinu z 8. novembra 1985 Splnomocnenie -
Rozhodnutie - Záväť, v obsahu ktorej podpísaný H. W., nar. XX. T. XXXX, bytom Y. XXX splnomocňuje
svoju sestru X. T. (navrhovateľku), aby v jeho neprítomnosti rozhodovala o jeho vkladoch ako sa dohodli

a vo všetkých jeho úradných a finančných veciach. Uviedol, že sa cíti zle, má silné bolesti svalstva a
bolenie hlavy. Teraz sa má jednať o splnomocnenie, neskoršie môže slúžiť aj ako záväť.

Podľa§476ods.1O.z.poručiteľmôžezávetbuďnapísaťvlastnourukou,alebohozriadiťvinejpísomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa ods. 2 v každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476a O. z. vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 485 ods. 1 O. z. ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,
je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Vyššie citované ustanovenie § 485 OZ zakotvuje právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva

nadobudnutého neoprávneným dedičom. Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa líši od všeobecnej
úpravy ochrany vlastníctva, najmä tým, že právo na vydanie dedičstva na rozdiel od vlastníckeho práva
sa premlčuje (§ 100 ods. 2 OZ). Premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa dedičské konanie skončilo. Navyše žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa § 485 OZ
môže podať úspešne iba ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstvo. Reparácia určovacou žalobou

je neprípustná.

Navyše z písomnej listiny (resp. splnomocnenia) predloženej navrhovateľkou ani nemožno vyvodiť,
že by poručiteľ H. W. ním mienil odkázať splnomocňovanej navrhovateľke celý svoj majetok. Svoju
sestru (navrhovateľku) splnomocnil pre prípad svojej neprítomnosti doma, resp. aj neskoršie. Čo
poručiteľ mienil termínom „neskoršie“ nemožno s dostatočnou istotou určiť. Rovnako splnomocnenie

navrhovateľky pri rozhodovaní o jeho vkladoch v zmysle ich vzájomnej dohody nepredstavuje vôľuporučiteľa odkázať navrhovateľke tieto vklady, ale len nakladanie s nimi v zmysle ich dohody, ktorej
obsah nie je známy. Ponechanie kľúča od auta a od bytu navrhovateľke, či vyjadrenie plnej dôvery
navrhovateľke nie je možné považovať za akt určenia navrhovateľky ako svojej výlučnej dedičky, resp.

jej určenie za svoju jedinú závetnú dedičku a vylúčenie tak ostatných potenciálnych dedičov zo zákona
z dedenia.

Navrhovateľka bola účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi - svojom bratovi - H. W. v roku
1985-1987 (rozhodnutie Štátneho notárstva bolo vydané 21. mája 1987). Ako sama uvádza, predmetné
splnomocnenie, či závet nepredložila už v čase konania tohto dedičského konania z dôvodu, že bola

v tom čase väčšinou chorá a zúčastnila sa len jedného prejednania dedičstva. I na tomto jedinom
prejednaní dedičstva bola veľmi rozrušená v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu a tiež preto, lebo
bola na poručiteľa pevne citovo naviazaná. Na závet zabudla, preto ho nepredložila. Existenciu závetu
si uvedomila až neskôr, v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam - sp. zn. 5C/227/2009, t. j. po cca 24-och rokoch. Závet však nevedela
následne nájsť, našla ho ešte neskôr a dôsledkom tohto nálezu bolo podanie návrhu na začatie konania

v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľka sa mohla domáhať znovuprejednania dedičstva,
resp. obnovy dedičského konania návrhom na obnovu konania, keď objavenie závetu ňou tvrdeným
určenímjuzajedinúzávetnúdedičkupoporučiteľovimožnopovažovaťzaskutočnosť,ktorábyjejzrejme
za splnení všetkých zákonných predpokladov mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu len z taxatívne stanovených dôvodov (§ 228 ods. 1 O.s.p.) a v presne
určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok preklúziu práva podať návrh na obnovu konania (§
230 O.s.p.).

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k

dotknutým nehnuteľnostiam, avšak keďže, že bola účastníčkou v dedičskom konaní po poručiteľovi a
zdedila polovicu sporných nehnuteľností, nemala pre toto určenie žiaden relevantný titul, ktorý by mohol
presvedčiť, že vlastníctvo patrí len jej a vzhľadom i na uplynutú premlčaciu lehotu pri práve na vydanie
dedičstva a uplynutú prekluzívnu lehotu pri obnove konania by sa jednalo o neprípustnú reparáciu.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky,

rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol
i o náhrade trov konania, a preto i v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení

s § 142 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ju návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.